Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-43-2022.pdf
PDF · 142.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v právnej veci žalobcov: 1. B. L., bytom K., Z. XXX/XX, 2. T.. A. L., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom Z. XX K., 3. Pozemkového spoločenstva Slovenská Ves č. 68, IČO: 37878841, proti žalovaným: 1. Obci Slovenská Ves, 059 02 Slovenská Ves, IČO: 00326500, zastúpenej JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mnoheľova 840/8 Poprad, 2. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073, 3. T.. Z. C., bytom C., J. XXXX/X, 4. T.. M. C., bytom K., časť O., E. XXXX/XX, 5. T.. Q. C., bytom K., časť O., E. >. XXXX/XX, 6. M. K., bytom A. Z. XXX, 7. I. C., bytom A. Z. XXX, žalovaní v 4. až 7. rade zastúpení splnomocneným zástupcom T.. Z. C., žalovaným v 3. rade, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 10C/193/2004-448 zo dňa 30.3.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Pokračuje v konaní s dedičom žalobcu v 1. rade B. L., bytom K., Z. XXX/XX.
II. Zastavuje konanie voči žalobcovi v 3. rade.
III. Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia po opakovaných úpravách žaloby si uplatnili šesť samostatných právnych nárokov upravených do šiestich samostatných petitov, a to
1./ určenie výmazu poznámky o nariadení predbežného opatrenia podľa uznesenia Okresného súdu v Kežmarku Nc 507/01 o zdržaní sa akéhokoľvek konania súvisiaceho s obhospodarovaním pozemkov, zapísaných na LV č. XXXm k.ú. A. Z. a to u spoluvlastníkov B. C., Z. E., B. I., M. Z. a W. I., 2./ určenie, že žalovaná v 1. rade U. A. Z. je povinná do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku oznámiť žalobcovi v 1. rade že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia medzi pozemkami pare. č. X/X, pare. č. XX/X k.ú. A. Z., / zaplatenia žalovaným v 2. rade z rozpočtu Okresného súdu v Kežmarku sumy 350.000,- Sk ročne ( 11.617,80 eur) od 1.1.2001 do 1.7.2004, spolu vo výške 1.225.000f,- Sk ( 40.662,55 eur) spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2001 až do zaplatenia žalobcovi v 1. rade a sumy 2.905.607,- Sk ( 96.448,48 eur) spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.10.2002 až do zaplatenia žalobcovi v 2. rade,
/uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade obci A. Z. zaplatiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 350.000,- Sk ročne ( 11.617,80 eur ) až do dňa, kedy bude žalobcovi v 1. rade oznámené, že žalovaný v 1. rade nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia podľa petitu 2.1 žaloby, spolu s 12% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2004 až do zaplatenia, / uloženie povinnosti žalovaným v 2. rade a v 3. až 7. rade zaplatiť žalobcovi v 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.008.672,- Sk (66.675,70 eur spolu s 18,25 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2001 do zaplatenia, / zaplatiť nemajetkovú ujmu žalovaným v 2. rade z rozpočtu Okresného súdu v Kežmarku v sume 2.008.672,- Sk ( 66.675,70 eur) spolu so 16% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2004 do zaplatenia a to B. C., Z. E., B. I., M. Z. a W. I., na účet Pozemkového spoločenstva A. Z., eventuálne po doplnení dňa 27.11.2006 zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 2.008.672,- Sk (66.675,70 eur) spolu so 16 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2004 až do zaplatenia, okrem Y. L., na účet Pozemkového spoločenstva A. Z. vo výške spoluvlastníckych podielov B. C. v X/XX-tinách, Z. E. v X/XX-tinách, B. I. v X/XX-tine, M. Z. v X/XX-tine, W. I. v X/XX-tine a Y. L. v X/XX-tináeh, podľa ich zápisu na LV č. XXX k.ú. A. Z..
3. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku, uvádzaného v bode 1/ týkajúci sa výmazu poznámky o nariadení predbežného opatrenia podľa uznesenia Okresného súdu v Kežmarku Nc 507/01 z 24.9.2011 na LV. č. XXX k.ú. A. Z. u podielových spoluvlastníkov B. C., Z. E., B. I., M. Z., W. I. a T.. Y. L. R.. zistil, že uznesenie Okresného súdu v Kežmarku Nc 507/2001 bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove č. 3Co/52/02-20 zo dňa 4.6.2002 a pominuli dôvody trvania zápisu tejto poznámky na LV č. XXX k.ú. A. Z.. Zo správy Správy katastra v C. mal preukázané, že po schválení ROEP v U. A. Z. bol LV č. XXX zrušený a zápisy doterajších vlastníckych vzťahov boli vykonané na nových LV č. XXXX a XXXX k.ú. A. Z., na ktorých sa poznámka o predbežnom opatrení nenachádza. Na listoch vlastníctva je zapísaných celkom XX spoluvlastníkov a žiaden z nich neoznámil katastru zrušenie nariadeného predbežného opatrenia a ani nepožiadal o výmaz tejto poznámky. Konštatoval, že žalobcami uplatňovaný nárok je bezpredmetným a vyhodnotil ho nedôvodným.
4. K bodu 2 uplatneného nároku žalobcami týkajúceho sa uloženia povinnosti U. A. vec oznámiť žalobcovi, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia medzi pozemkami pare. č. X/X a pare. XX/X k.ú. A. Z. vychádzal zo zistenia, že parcela č. X/X patrí do spoluvlastníctva žalobcov 1. rade v podiele X/ X-tin a M. C. rod. L. v podiele l/X.-tiny. Parcela č. XX/X k.ú. A. Z. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva M. a Z. W.. Medzi susedmi sú dlhodobé susedské spory o hranicu medzi pozemkami a tieto boli riešené v priestupkových konaniach bývalého Okresného úradu v C., odborom Všeobecnej vnútornej správy pod č. Pr X/XXXX a Pr XXX/XX. Sami žalobcovia potvrdili, že medzi dotknutými susedmi nie je vedené žiadne súdne konanie ohľadne určenia hranice medzi pozemkami. Pri rozhodovaní o tomto uplatnenom nároku súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosť, že podľa § 139b, ods. 15, písm. a) platného stavebného zákona pri udržiavacích prácach, najmä pri oprave oplotenia a výmeny jeho častí, ak sa tým nemení trasa, nie je potrebné ani ohlásenie stavby ani stavebné povolenie. V tomto smere nie je ani potrebné, aby obec dávala žalobcovi písomné oznámenie, že proti rekonštrukcii existujúceho oplotenia nemá námietky. Takýmto formulovaným petitom nemožno vyriešiť vlastnícky spor o hranicu medzi susediacimi pozemkami. Aj tento uplatnený nárok považoval nedôvodným.
5. K bodu 3/ žaloby o zaplatenie 1.225.000,- Sk ( 11.617,80 eur ) ročne od 1.1.2001 do 1.7.2004 s príslušenstvom žalovaným v 3. rade zaujal stanovisko, že vyčíslená suma predstavuje ušlé dojednané nájomné podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi jediným prenajímateľom T.. Y. L. R.. a nájomcom, predchádzajúcim žalobcom v 2. rade AES, spol. s.r.o. Bratislava z 15.-12.1999 a ušlý zisk za skončenie prevádzky výroby reziva a prevádzkovanie píly v prevádzkarni A. Z. č. XX. Zistil, že žalobca v 1. rade nebol sám výlučným vlastníkom prenajatých nehnuteľností a bez predchádzajúceho súhlasu druhej spoluvlastnícky M. C., tieto priestory prenajal spoločnosti AES spol. s.r.o. kde bol zároveň spoločníkom a konateľom. Vyslovil záver, že predmetná zmluva je bez súhlasu druhého spoluvlastníka neplatná. Pokiaľ sa týka škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti AES, spol. s.r.o. zrušením prevádzky výroby reziva a prevádzkovanie píly v prevádzkarni A. Z. č. XX zistil zo správy Obvodného úradu K., odboru živnostenského podnikania, že spoločnosť AES spol. s.r.o. získala živnostenské oprávnenie dňa 29.11.2000 a na základe písomného oznámenia uvedeného podnikateľského subjektu z 27.9.2002 tento zrušil predmetnú prevádzkareň ku dňu 15.10.2002 stým, že nemá žiadne nevyrovnané záväzky. Pôvodný subjekt ako dôvod zrušenia prevádzky uviedol neoprávnené administratívne bariéry. Skutočným dôvodom ukončenia činnosti bola skutočnosť, že došlo ku veternej kalamite a potom k lykožrútovej kalamite lesa a následnému požiaru lesa, čím bola zamedzená možnosť žalobcu v 3. rade
ako pozemkového spoločenstva, vzniknutého iba s niektorými spoluvlastníkmi lesa, vykonávať ťažbu v ňom, ktoré bolo spracovávané v zrušenej prevádzkarni spoločnosti AES, spol. s.r.o. Ďalej zistil, že predmetná prevádzkareň bola hlučná, znečisťovala životné prostredie a občania obce sa dožadovali zastavenia alebo zrušenia jej činnosti. Vyslovil záver, že neobstojí argumentácia žalobcov, že iba v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia Okresným súdom v Kežmarku im bolo znemožnené ďalej pokračovať v nájme nehnuteľností, vykonávať ťažbu v lese a spracovávať vyťažené drevo v prevádzkarni spoločnosti AES spol. s.r.o. Aj keď žalobca v 2. rade vyčíslil výšku škody na základe účtovných dokladov, vecne mu nikto zo žalovaných škodu nespôsobil. Išlo u neho o dôsledok jeho rozhodnutia o zrušení prevádzkarne a zodpovednosť za riziko podnikania. Keďže žalobca v 2. rade nepreukázal, že vinou žalovaných mu bola spôsobená škoda dospel k záveru, že predmet postúpenia - t.j. žalovaná pohľadávka neexistovala, nešlo o zrelú pohľadávku, preto uplatnený nárok na zaplatenie škody žalobcovi v 1. rade vo forme ušlého nájomného a ušlý zisk žalobcovi v 2. rade zo zrušenia podnikateľskej činnosti nie sú oprávnené. Z formálneho hľadiska si obaja žalobcovia uplatnili predbežné prerokovanie nároku zo zodpovednosti za škody spôsobené rozhodnutím orgánov štátu a ich nesprávnym úradným postupom aj z titulu podľa žalobcov nesprávneho úradného rozhodnutia, ktorým malo byť nariadené predbežné opatrenie Okresným súdom v Kežmarku. Keďže nebolo vydané právoplatné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcov a absentuje tu právny titul pre priznanie náhrady škody podľa § 4 ods. 1, zákona č. 58/1969 Zb. Taktiež nebolo preukázané, žeby pôvodnému žalobcovi v 2. rade príslušný orgán na úseku živnostenského podnikania zakázal výrobu reziva prevádzkovanie píly v prevádzkami A. Z. č. XX ale k ukončeniu podnikateľskej činnosti u pôvodného žalobcu v 2 rade došlo na základe jeho vlastného rozhodnutia. Aj tento nárok vyhodnotil súd prvého stupňa nedôvodným.
6. K predmetu konania podľa bodu 4/ uviedol,/že nie je daný právny základ pre zaplatenie uplatnenej nemajetkovej ujmy vyčíslenej žalobcami vo výške 350.000,- Sk ročne (11.617,80 eur) s príslušenstvom, pretože túto si uplatňujú žalobcovia na základe nároku uplatneného v bode 2/ kde zistil nedôvodnosť nároku a navyše podľa teraz platného zákona č. 514/2003, ktorý v danom prípade nemožno aplikovať, pretože žiadosť žalovanému 1/ o uloženie povinnosti vydať mu písomné vyjadrenie o tom, že nemá námietky k rekonštrukcii oplotenia bola podaná dňa 7.10.2002 teda za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.
7. K uplatnenému nároku podľa bodu 5/ žalobného návrhu ktorým žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 2.008.672,- Sk ( 66.675,70 eur) s príslušenstvom ako náhradu ušlého zisku za nevyťažené drevo z lesa a zodpovednosť štátu ako aj súčasných právnych nástupcov po neb. P. C. odvodzovali od nariadeného predbežného opatrenia Okresným súdom v Kežmarku poukázal na skutočnosť, že uvedené predbežné opatrenie bolo zrušené odvolacím súdom dňa 4.6.2002 a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo rozhodnuté, zrušené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sa vzťahovalo na konkrétnych vlastníkov pozemkov, nesmerovalo voči žalovanému v 3. rade ako pozemkovému spoločenstvu správnou subjektivitou. Zistil, že nie je daná príčinná súvislosť medzi zrušeným predbežným opatrením a vznikom škody žalobcovi v 3. rade. Zo spisov Nc 507/01 a2C 545/01 zistil, že obe konania sa týkajú úpravy práv a povinností medzi spoluvlastníkmi pozemkov a nebohý P. C. iba využil svoje zákonné právo spoluvlastníka a požiadal o dočasnú úpravu práv a povinností medzi niektorými spoluvlastníkmi a zároveň podal žalobu o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločným lesným pozemkom. V nadväznosti na túto skutočnosť dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť právnych nástupcov -dedičov po neb. P. C. a títo nenesú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na základe objektívnych skutočností - vis major, t.j. z dôvodu veternej a následne lykožrútovej kalamity a požiaru lesa. Faktom je, že drevná hmota patrí spoluvlastníkom lesných pozemkov a nie pozemkovému spoločenstvu, t.j. žalobcovi v 5. rade. Vyslovil, že aj tu platí, že každý podnikateľský subjekt nesie dôsledky rizika podnikania. Tento nárok vyhodnotil súd prvého stupňa nedôvodným.
8. K nároku platného pod bodom 6/ žaloby o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2.008,.672,- Sk ( 66675,70 eur) s príslušenstvom B. C., Z. E., B. I., M. Z., W. I. a T.. Y. L., R.. na účet žalobcu v 3. rade konštatoval, že ide o ten istý nárok, ako si ho žalobca v 3. rade uplatnil voči žalovanému v 2. rade a žalovaným v 3. až 7. rade podľa bodu 5/ žalobného návrhu, teda duplicitne, avšak správnou kvalifikáciou podľa zákona č. 514/2003 Z.z. hoci k uplatnenej nemajetkovej ujme malo dôjsť ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb. S ohľadom na zistenie, že na LV č. XXXX a XXXX k.ú. A. Z. sú aj iné osoby, ako uvedení spoluvlastníci, spolu XX. Niektorí spoluvlastníci uvedení v bode 6 žaloby nie sú účastníkmi konania a je tu nedostatok aktívnej legitimácie u nich aby sa dožadovali
zaplatenia peňažnej sumy. V tomto smere poukázal na záver prijatý pri bode 4. žalobného návrhu a návrh žalobcov považoval nedôvodným.
9. Súd prvého stupňa na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov voči žalovaným vo všetkých uplatnených nárokoch ( v bodoch 1-6 nie je dôvodná a preto ju v celosti zamietol.
10. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
11. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie žalobcovia a žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie ako aj nedostatočné odôvodnenie. Podľa nich sú dôvody, ktoré uvádzal súd prvého stupňa irelevantné a dokonca neexistujú, kým dôvody, pre ktoré bola žaloba podaná si súd prvého stupňa nevšímal. Poukázali na ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou, komentár k nemu, ochranu podielového spoluvlastníctva aj s citáciou rozsudku NS SR č. 2 Cdo 80/02 z 1.3.2003. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie u navrhovaných výrokov rozsudku pod bodmi 2-6 a o neúplnej aktívnej legitimácii v petite 2,3,4,6. Tvrdili, že iba súdom tvrdený nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov bol dôvodom pre zamietnutie žaloby v piatich so šiestich petitov. Sú toho názoru, že neb. P. C. jeho spoluvlastníctvo neoprávňovalo požiadať o dočasnú úpravu práv a povinností, pretože jeho práva a povinností sú predpísané v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bol povinný sa podriadiť zneniu uznesenia valného zhromaždenia žalobcu v 3. rade. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že nie je daná zodpovednosť právnych nástupcov - dedičov po neb. P. C. za podanie vyššie uvedených návrhov na Okresný súd v Kežmarku. Poukázali na ustanovenie § 77 ods. 3 O.s.p. a vyslovili názor, že citované znenie zákona určuje pre prípad zrušenia predbežného opatrenia zodpovednosť za škodu, ktorú zrušené predbežné opatrenie spôsobí tak, že zodpovedný je navrhovateľ v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu je zo zákona daná zodpovednosť právnych nástupcov za podanie vyššie spomínaných návrhov na Okresný súd v Kežmarku. Navrhovateľ predbežného opatrenia nezodpovedá za zrušenie predbežného opatrenia na základe zavinenia, ale za výsledok. Z uvedeného dôvodu sú toho názoru, že žalovaný v 2. rade ako aj žalovaní v 3.-7. rade zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla v čase predbežnej vykonateľnosti predbežného opatrenia na základe objektívnych skutočností vis major.
12. K zamietnutiu návrhu podľa petitu 1/ žaloby namietali záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti žaloby v tejto časti. Nestotožnili sa s jeho záverom napriek zisteniu, že žalovaný v 2. rade odstránil poznámku u ktorej pominuli dôvody trvania zápisu na LV č. XXX k.ú. A. Z.. Petit žaloby smeroval o určenie nulitnosti paaktu, ktorým bola do listov vlastníctva zapísaná poznámka, ktorou štát informoval, že niektorí spoluvlastníci sú obmedzení vo svojom vlastníctve a majú zákaz so svojím vlastníctvom hospodáriť. Sú toho názoru, že kataster mal povinnosť pri skúmaní zákonnosti vykonávaného zápisu zistiť, že sa vykonáva absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s § 39 Obč. zákonníka. Žalobou žiadali určenie porušenia práva podľa § 39 OZ a majú právo aby o tomto návrhu bolo rozhodnuté.
13. Pokiaľ sa týka bodu 2 petitu žaloby, poukázali na skutočnosť, že obec v priebehu konania menila svoje stanoviská. Až v písomnom podaní z 17.1.2007 náhle tvrdila neexistenciu povinnosti rekonštrukciu plota ohlasovať. Na pojednávaní dňa 1.12.2010 upozornili na okolnosť, že žalovaný v 1. podaním z 17.1.2007 zmenil svoje tvrdenie a stotožnil sa s ich, ale že protirečivo naďalej nástojil na platnosti zákazu výstavby plota, ktorý vydal dňa 15.5.2001 a tým im v realizácii tohto práva na rekonštrukciu oplotenia ďalej bráni. Konštatovali, že dnes existuje platné vyjadrenie žiadosti o vydanie súhlasu č. 435/2002 vydané obcou A. Z. zo dňa 6.11.2002 a rozhodnutie o zastavení stavby č. XXX/XXXX. Majú právo nástojiť na odstránení účinkov citovaných listín, pretože nimi žalovaný v 1. rade zasiahol do ich práv, že tieto listiny sú nulitné akty, ktorých zmätočné právne účinky naďalej trvajú a o nulitnosti ktorých manželia W. nemajú vedomosť.
14. Stanovisko o zodpovednosti Okresného súdu v Kežmarku za vydanie škandalózneho predbežného opatrenia č.k. Nc 507/01, ktorým rozhodol o práve menšinového spoluvlastníka v podiele X/X-tiny nanútiť spoluvlastníkom v podiele X/X-tin hospodárenie v lese tak, že P. C. smie kradnúť drevo zo spoločného lesa a ostatní spoluvlastníci s výnimkou rodiny Z., sú povinní zdržať sa akejkoľvek obrany voči týmto krádežiam sa v celom texte rozsudku nenachádza. Poukázali na to, že súd ani len necitoval
ich kardinálne tvrdenie o prekročení právomoci súdu pri vydávaní nezákonného predbežného opatrenia uznesením Nc 507/01, nieto aby sa sním vysporiadal. Ak by nebolo vydané uvedené predbežné opatrenie, neexistovala by nezákonná zámienka na vydanie príkazu lesnému hospodárovi žalobcu v 3. rade, aby žalobcu vyhnal z jeho vlastného lesa. Žalobca v 3. rade by svoj les v priebehu roka obnovil a veterná smršť by dňa 26.10.2002 nevyvrátila les v jeho užívaní. Nesúhlasil ani so záverom neplatnosti nájomnej zmluvy a dôvodom ukončenia činnosti ich prevádzky. Namietali aj ďalšie skutočnosti ohľadne ukončenia prevádzky na ktoré súd prvého stupňa neprihliadal a nevykonal k ním žiadne dokazovanie. Namietali nespravodlivosť súdneho konania a nevykonanie dôkazov ktoré navrhli, hoci ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
15. Žalovaný v 1. rade vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcov a navrhol vo vzťahu k bodu 2. a 4. žalobného petitu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Zákonným dôvodom vecnej správnosti je, že niet právneho predpisu, ktorý by ukladal obci povinnosť oznámiť žalobcovi v 1. rade že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. Ak by takémuto návrhu vyhovel, konal by „contra legem" proti ustanoveniu § 139 ods. 15, písm. a) § 56 písm. h) Stavebného zákona, poukázal na nález Ústavného súdu SR I. US 338/2006 z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá mieni takéto udržiavacie práce - rekonštrukciu oplotenia, t.j. opravu a výmenu jeho častí vykonať, nie je povinná a ani oprávnená ohlásiť obci ako stavebnému úradu, že ide túto rekonštrukciu vykonať. Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje. Keďže nejestvuje zákonná povinnosť oznámiť žalobcovi skutočnosť, že nemá námietky s vykonaním rekonštrukcie oplotenia, slúži toto ustanovenie aj na ochranu vykonávateľa rekonštrukcie oplotenia pred nezákonným a neústavným konaním obce. Keby obec aj mala námietky s vykonaním takejto rekonštrukcie, tak by boli právne bezvýznamné, neúčinné a zakladali by protiústavné a arbitrárne konanie obce, pretože v takomto prípade by obec konala v rozpore s ust. č. 2 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, tento ani nie je aktívne vecne legitimovaný na takýto žalobný petit, pretože ani netvrdil a ani nepreukázal svoj vec vzťah k požadovanému oznámeniu obce o tom, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o 4. žalobnom petite, pri zamietnutí druhého žalobného petitu nemožno vyhovieť ani prvému žalobnému petitu. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca ani nemajetkovú ujmu nešpecifikoval a nekonkretizoval. Považuje rozsudok súdu prvého stupňa o týchto dvoch žalobných petitoch týkajúcich sa žalovaného v 1. rade nielen za vecne správne ale aj riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Rozsudok je preskúmateľný a vec aj správne právne posúdená. Dostatočne bol zistený skutkový stav a účastníkom konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Nie sú preto naplnené odvolacie dôvody deklarované odvolateľnú v úvode odvolania.
16. Žalovaní v 2. až 7. rade sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.
17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378, §379 a §380 CSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods.1 a contrario a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
18. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo všetkých žalobcami uplatnených nárokoch uvedených v žalobných petitoch 1-6.
19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).
21. Vo veci podali dovolanie žalobcovia v 1/ až 3/ rade. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí č.k. 4Cdo/61/2018, 4Cdo/62/2018-709- zo dňa 24. 10.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zn. 18Co/104/2011 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/229/2013 a uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 10C/193/2004-506 z 26. 04. 2013 a vrátil vec KS Prešov na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí bola odňatá možnosť dovolateľov ( žalobcov v 1/ až 3 rade) pred súdom konať. Odvolací súd doručil stranám sporu vyjadrenie žalovanej v 1/ rade z 14. 07. 2011 (č.l.478). K jednotlivým námietkam žalobcov vo vzťahu k jednotlivým petitom žaloby a rozhodnutiu súdu prvého stupňa je potrebné uviesť nasledovné:
22. Najvyšší súd SR rozhodoval o v poradí druhom dovolaní žalobcov v 1. a 2. rade v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo/28/2020, vydal uznesenie dňa 25.05.2022 s tým, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.05.2019. Dôvodom bola okolnosť uvádzaná v bode 15 tohto dovolacieho rozhodnutia, ktorou dal úlohu odvolaciemu súdu pred vydaním nového rozhodnutia, žalobcom v 1. a 2. rade doručiť vyjadrenie žalovanej v 1. rade z č. l. 478.
23. Odvolací súd tak učinil 13.12.2022. V priebehu odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca v 1. rade T.. Y. L. a v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II., č. k. 51D 264/2022-115 z 20.06.2021 dedičmi po nebohom sú terajší žalobca v 2. rade T.. A. L. a B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX. Preto bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade z č. l. 478 žalobcovi B. L. XX.XX.XXXX a žalobcovi v 2. rade T.. A. L. dňa XX.XX.XXXX.
24. Svoju žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že žalovaný v 1. rade im zabránil vykonávať podnikateľskú činnosť v obci A. Z. a inicioval spolu XX správnych konaní voči jednotlivým žalobcom a tieto správne rozhodnutia boli neskôr zrušené. Žalobcovi vznikla škoda tým, že mu ušiel zisk na nájomnom z nájmu domovej nehnuteľnosti s pozemkom v A. Z. č. XX, podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou AES, spol. s.r.o. K. ( pôvodný žalobca v 2. rade). Žalobcovi v 3. rade vznikla škoda tým, že od roku 2001 nemohol vykonávať činnosť v lese, pre ktorú bol zriadený a to z dôvodu existencie predbežného opatrenia, nariadeného Okresným súdom v Kežmarku a z dôvodu zákazu činnosti žalobcovi v 1. rade bývalým Okresným úradom v Kežmarku, odborom lesného a pozemkového hospodárstva, ktorý nariadil lesnému hospodárovi žalobcu v 3. rade zrušiť všetky povolenia na ťažbu dreva a ťažbu. Žalobcovi v 3. rade vznikla škoda požiarom na kalamitnom dreve, avšak podľa uznesenia 00 PZ A. K. z XX.XX.XXXX páchateľ nebol zistený. Predbežné prerokovanie škody si uplatnili na Úrade vlády SR, ktorý žiadosť postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR, preto je podľa ich názoru Ministerstvo spravodlivosti povinné zaujať stanovisko ku všetkým otázkam riešeným v tomto konaní, ktoré sa týkajú pôvodne 6 ústredných orgánov štátu. Boli toho názoru, že podľa § 4 ods. 1, písm. 1) zákona č. 514/2003 Z.z. ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, koná orgán príslušný podľa písmen a) až j) u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, v danom prípade je tým orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR. K bodu 3/ uplatneného nároku tvrdili, že nemajú žiadne vyjadrenie dotknutých štátnych orgánov, resp. bývalého Okresného úradu v Kežmarku, odboru lesného a pozemkového hospodárstva, rozhodnutím ktorého bolo znemožnené predchádzajúcemu žalobcovi v 2. rade ( AES s.r.o.) aby spracovával drevo z lesa pozemkového spoločenstva žalobcu v 3. rade. Taktiež nie sú im známe vyjadrenia bývalého Okresného úradu v Kežmarku, ktorý bol nečinný vo veci nahlásenia priestupku o zbúraní plota žalobcu v 1. rade susedom M. W.. Tvrdili, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva žalobcu v 3. rade sú šikanovaní tým, že na ich liste vlastníctva je poznámka zákazu vykonávať vlastnícke právo k pozemkom na základe nariadeného predbežného opatrenia Okresného súdu v Kežmarku NC 507/2001. Kým nezískajú záväzné prehlásenie, že príslušná správa katastra neprestane zasahovať do ich vlastníckych práv a ich právo hospodáriť v lese nebude nijako obmedzované, do tej doby považujú žalobu za dôvodnú. Tvrdili, že na uplatnenom nároku podľa bodu 1. a 6. je daný naliehavý právny záujem u žalobcu v 3. rade. Uvádzaní spoluvlastníci, u ktorých je na LV uvádzaná poznámka zákazu hospodárenia sa cítia byť diskriminovaní voči ostatným spoluvlastníkom, u ktorých sa táto poznámka na LV nenachádza. Žalobca v 3. rade je pozemkovým spoločenstvom správnou subjektivitou, preto uplatnil nárok v mene jednotlivých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa týka žalobcu v 2. rade, resp. jeho právneho predchodcu v 2. rade AES s.r.o. táto právnická osoba má v predmete činnosti prevádzkovanie píly, ale v súčasnej dobe túto činnosť nevykonáva. Pôvodný žalobca v 2. rade spracovával drevo z lesa žalobcu v 3. rade v prenajatých nehnuteľnostiach v A. Z. č. XX od žalobcu v 1. rade a keďže žalobca v 3. rade už nedisponuje žiadnym lesom, pretože les bol kalamitou a neskôr požiarom zničený, zanikla tým aj jeho možnosť prevádzkovať pílu v A. Z.. Fakticky to viedlo k ekonomickej likvidácii žalobcov. Zodpovednosť žalovaného za túto
škodu je podľa žalobcov daná tým, že nemožnosť ťažby dreva a jeho spravovania na píle bola v dôsledku vydaného predbežného opatrenia Okresným súdom v Kežmarku a to bez ohľadu na škodu, ktorá vznikla v lese „vis major". Pôvodný žalobca AES s.r.o. postúpil svoju pohľadávku terajšiemu žalobcovi v 2. rade a je podľa nich spôsobilou pohľadávkou v zmysle § 562 Obč. zákonníka. Potvrdili, že nevedú so susedmi W. žiaden susedský spor a pokiaľ sa týka krádeží dreva na lesných pozemkoch, páchateľ nebol zistený. Žalobcovia trvali na tom, že kým im žalovaný v 1. rade v zmysle stavebného zákona neoznámi, či má alebo nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia, nemôžu s rekonštrukciou začať. Túto potrebu považujú za naliehavú, pretože dodnes existuje konanie o zastavení stavby plota, uvedené U. A. Z. pod č. XXX/XXXX a toto konanie nie je ukončené. Škodu si uplatňujú podľa všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka výšky jednotlivých uplatnených škôd a výšky nemajetkovej ujmy podľa jednotlivých žalobných petitov, poukazovali na predložené účtovné doklady.
25. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. K uloženiu povinnosti zaslať žalobcovi v 1. rade písomné vyjadrenie o tom, že nemá námietky k rekonštrukcii oplotenia uviedol, že obec nemá žiadnu kompetenciu ani povinnosť takúto skutočnosť oznamovať, pretože nejde o stavbu, ale o bežné udržiavacie práce, ku ktorým sa nevyžaduje ani oznamovacia povinnosť vlastníka . V tomto smere poukázal na ustanovenie § 139b, ods. 15, písm. a) a § 57 ods. 2 platného stavebného zákona. Pokiaľ sa uvádza rozhodnutie žalovaného v 1. rade o zastavení stavby, poukázal na skutočnosť, že toto nie je predmetom konania. Vo vzťahu k 4. petitu žaloby žalovaný v 1. rade uviedol, že v tomto smere ide o tzv. „ kauzálny nexus". Nebolo preukázané, že došlo k porušeniu povinností zo strany obce v bode 2, preto nie je opodstatnený ani nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalobcovia v konaní poukazovali na to, kto im odstraňuje existujúci plot a opakovane vstupuje na ich pozemok ( susedia W.) preto sa mali dožadovať ochrany proti ním žalobou na súde o ochranu vlastníckeho práva. K prevádzke píly sa žalovaný v 1. rade bránil tým, že vzhľadom na jej hlučnosť, znečisťovanie okolia a prístupovej cesty ku kostolu boli opakovane sťažnosti občanov, ktoré museli byť riešené. Považoval za neopodstatnené, aby za veternú kalamitu lesa a potom následnú podkôrnikovu kalamitu drevnej hmoty mal niesť zodpovednosť.
26. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť z dôvodu právnej bezzákladnosti a absencie titulu pre priznanie náhrady škody. Poukazoval na skutočnosť, že podľa žaloby si žalobcovia uplatňujú náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. titulom nemajetkovej ujmy, ktorá im mala byť spôsobená nezákonnými rozhodnutiami bývalého Okresného úradu v C. Správou katastra v C. a obcou A. Z.. Poukázal na skutočnosť, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezruší príslušný orgán. Podmienkou nástupu zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. je skutočnosť, že nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom vznikla škoda a táto je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo protiprávnym konaním. Tieto podmienky u žalobcov nie sú splnené. Poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o náhradu škody uplatnenú z titulu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo vydané v správnom konaní, je potrebné nárok na náhradu škody vopred prerokovať s tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý metodicky riadi štátny orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, pretože Ministerstvo spravodlivosti neriadilo bývalé krajské úrady, okresné úrady, správy katastra a obce. Z hľadiska pasívnej legitimácie by bola daná jeho pasívna legitimácia iba ohľadne uplatnenej škody z titulu údajného nezákonného uznesenia o nariadení predbežného opatrenia Okresným súdom v Kežmarku sp. zn. Nc 507/2001, avšak toto uznesenie bolo zrušené Krajským súdom v Prešove dňa 4.6.2002 pod sp. zn. 3Co 52/2002. Keďže nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré by zasahovalo alebo obmedzovalo práva žalobcov, absentuje tu právny titul pre priznanie náhrady škody podľa § 4 ods. 1, zákona č. 58/1969 Zb. Namietal aj navrhovanú právnu kvalifikáciu žalobcami pre aplikáciu zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali žeby všetky správne rozhodnutia boli zrušené.
27. Žalovaní v 3. až 7. rade taktiež žiadali žalobu v časti, ktorá sa ich týka zamietnuť. Tvrdili, že ako dedičia po neb. P. C. nemajú žiadnu vedomosť o tom, žeby ich právny predchodca spôsobil žalobcom nejakú škodu, resp. žeby im niečo ukradol a taktiež nie je tu žiadna súvislosť medzi kalamitou lesa, požiarom v lese, pri ktorom bolo kalamitné drevo zničené a vydaným predbežným opatrením Okresným súdom v Kežmarku a konaním ich otca. Ako právni nástupcovia po neb. P. C. nenesú žiadnu zodpovednosť za to, že im bolo vydané predbežné opatrenie a otec nemohol spôsobiť škodu kalamitou a následným požiarom. Otec podal žalobu o zrušenie spoluvlastníctva k lesným pozemkom, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn.
2C/545/01, oni však návrh zobrali späť a konanie bude zastavené. Poukázali na to, že lesné pozemky na základe dedičského rozhodnutia zdedili iba T. Z. C. (žalovaný v 3. rade a žalovaná v 6. rade M. K.. Nie všetci sú teda v konaní pasívne legitimovaní.
28. Odvolací súd podľa § 63 ods. 1, 2 CSP pokračuje za žalobcu v 1. rade v konaní s dedičom B. L. a druhý dedič A. L. bol už stranou sporu, teda žalobcom od začiatku konania.
29. Odvolací súd zistil zo správy Okresného úradu Kežmarok, č. U. z 22.09.2022, že žalobca v 2. rade bol zrušený podľa § 31 ods. 9 z. č. 97/2013 Z.z. Preto odvolací súd podľa § 62 CSP zastavil konanie voči žalobcovi v 3. rade, ktorý stratil právnu subjektivitu. Podľa § 470 ods. 2 CSP postupoval v súlade s týmto ustanovením a keďže žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vychádzal z ustanovení tohto zákona tak, ako to žiadali odvolatelia.
30. Všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017). 31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). 33. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ktorým zamietol žalobu v bode 1/ žalobného petitu považuje odvolací súd za vecne správne. Ako správne zistil súd prvého stupňa LV č. XXX k.ú. A. Z. bol zrušený a zápisy doterajších vlastníckych vzťahov boli vykonané na nových listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, k.ú. A. Z., na ktorých sa žalovaná poznámka o nariadenom predbežnom opatrením uznesením Okresného súdu v Kežmarku Nc 507/01 nenachádza. Predmet konania vo veci určovali žalobcovia. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ bolo zistené, že v čase vyhlásenia rozsudku sa predmetná poznámka o nariadení predbežného opatrenia nenachádzala, nebolo možné žalobe vyhovieť tak, ako to požadovali žalobcovia. Keďže žalobcovia v
tejto časti nezobrali žalobu späť, správne súd prvého stupňa považoval tento žalobný petit bezdôvodným a bezpredmetným.
34. Za správne považuje odvolací súd aj zamietnutie žaloby v 2. žalobnom petite, ktorým žalobcovia žiadali uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť oznámiť žalobcovi v 1. rade, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia medzi parcelami č. X/X a pare. č. XX/X k.ú. A. Z.. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a odôvodnenie si aj osvojuje. Zákonným predpokladom vecnej správnosti rozhodnutia o tomto uplatnenom petite je, že skutočne nejestvuje právny predpis, ktorý by ukladal obci povinnosť oznámiť žalobcovi v 1. rade, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. Ak by takémuto návrhu súd vyhovel, konal by v rozpore s ustanovením § 139b, ods. 15, písm. a), a § 56, písm. h) Stavebného zákona. Treba poukázať na rozdiel medzi výstavbou oplotenia, ku ktorému sa vyžaduje za splnenia zákonných podmienok stavebné povolenie alebo oznámenie drobnej stavby a rekonštrukciou pôvodného oplotenia. Predmet tohto konania, tak ako ho vymedzili žalobcovia sa týka rekonštrukcie pôvodného oplotenia, nie výstavby nového oplotenia, preto nie je možné autoritatívnym rozhodnutím súdu uložiť žalovanému v 1. rade požadovanú povinnosť.
35. S rozhodnutím o 2. žalobnom petite bezprostredne súvisí aj rozhodnutie o 4. žalobnom petite, v ktorom sa žalobcovia domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy žalovaným v 1. rade za to, že im nebolo vydané písomné oznámenie o tom, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. V tomto smere nebol zistený nesprávny úradný postup, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peňažnom vyjadrení. Aj v tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a aj riadne odôvodnené. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a odôvodnenie si osvojuje.
36. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011).
37. Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o 5) žalobnom petite, odvolací súd nepovažuje za správny právny názor žalobcov, že v prípade, ak bolo predbežné opatrenie zrušené, za ujmu zodpovedá navrhovateľ v predmetnej veci neb. P. C., ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal bez preukázania vzniku ujmy a príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením. V predmetnej veci takáto príčinná súvislosť preukázaná nebola. Žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, že nebohý P. C. odcudzil drevnú hmotu zo spoločne obhospodarovaných lestných pozemkov a ani inak žeby im spôsobil škodu.
38. S rozhodnutím o navrhovanom výroku 1/ žaloby súvisí aj výrok 3/ a 6/ rade, ktorými bola uplatnená náhrada škody a nemajetková ujma v súvislosti s vydaným predbežným opatrením a vykonanou poznámkou v katastri nehnuteľnosti. Prvý výrok žaloby bol zamietnutý ako nedôvodný ( poznámka v čase rozhodnutia súdu bola vymazaná ). Vydanie predbežného opatrenia Okresným súdom v Prešove nezakladá nárok na náhradu škody, keďže štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s výkonom štátnej správy, tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu, kto k nej dal podnet, bez zreteľa na to či výsledok (rozhodnutie) bol dosiahnutý v súlade so zákonom (či išlo o rozhodnutie „správne“) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie zrušené a teda rozhodnutie „nezákonné“ vo význame, ktorý je tomuto pojmu daný zákon č. 58/1969 Zb. - uznesenie II. ÚS SR č.570/2013 ).
39. Na základe uvedených dôvodov o nedôvodnosti podanej žaloby, odvolacia námietka týkajúca sa aktívnej legitimácie žalobcov, ktorá podľa súdu 1.inštancie bola nedostatočná, nebola podstatná.
40. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.
41. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
42. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).