Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoKR-6-2014.pdf
PDF · 109.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoKR/6/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka TECHNOL s. r. o. v úpadku, 974 01 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 35, IČO: 36 313 475, správcom ktorého je Mgr. Róbert Antal, ulica H. Z. X, XXX XX G. G., o odvolaní úpadcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/44/2013-342 zo 7. mája 2014 o vyhlásení konkurzu, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. č. k. 2K/44/2013-342 zo 7. mája 2014, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len "konkurzný súd"), č. k. 2K/44/2013-342 zo 7. mája 2014 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TECHNOL s. r. o., Banská Bystrica, Zvolenská cesta 35, IČO: 36 313 475 (ďalej aj "dlžník"). Súd napadnutým rozhodnutím ustanovil za správcu konkurznej podstaty Mgr. Róberta Antala a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok v stanovenej lehote. Zároveň poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok.
Konkurzný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu vyzval dlžníka, aby sa v lehote do 20 dní vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil zoznam svojich peňažných záväzkov, bankových účtov a na splnenie ďalších povinností podľa § 19 ods. 1 ZoKR. Zároveň vyzval dlžníka, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Termín pojednávania nariadil na 2. júna 2014, na ktoré predvolal dlžníka a upovedomil o ňom veriteľov označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Uvedené povinnosti konkurzný súd uložil dlžníkovi uznesením č. k. 2K/44/2013 z 27. marca 2014. Uznesenie a predvolanie na pojednávanie súd doručoval prostredníctvom pošty jednou zásielkou. Toto uznesenie sa vrátilo na konkurzný súd 8. apríla 2014 s poznámkou „adresát neznámy“. Podľa stanoviska konkurzného súdu začala dlžníkovi plynúť lehota na osvedčenie platobnej schopnosti dňa 14. apríla 2014 a skončila 5. mája 2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkurzný súd ďalej konštatuje, že dlžník sa k návrhu nevyjadril, pričom pohľadávka navrhovateľa nie je sporná, pretože je priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Dlžník nepreukázal zánik tejto pohľadávky započítaním, pretože nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie. Prostredníctvom predbežného správcu konkurzný súd zistil, že dlžník má dostatok majetku potrebného na úhradu trov konania, vzhľadom na to, že je vlastníkom nehnuteľností a motorového vozidla. Na základe týchto skutočností konštatoval, že sú splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a preto vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Zároveň za správcu ustanovil Mgr. Róberta Antala v súlade s § 40 ods. 1 ZoKR, nakoľko tento vykonával funkciu predbežného správcu.
Proti tomuto uzneseniu podal dlžník odvolanie a navrhol aby odvolací súd buď napadnuté rozhodnutie zrušil a zastavil konkurzné konanie alebo ho zrušil v celom rozsahu. V odvolaní poukazuje predovšetkým na to, že sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu už vyjadril a vo svojom vyjadrení spochybnil aktívnu legitimáciu na strane navrhovateľa. Na tomto stanovisku sa nemohlo nič zmeniť, pretože toto stanovisko podával ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z týchto dôvodov mal súd na toto predchádzajúce stanovisko prihliadať a nemohol konštatovať, že sa nevyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Za daných skutkových okolností dlžník konštatuje, že nebol povinný opakovane sa vyjadriť k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z týchto dôvodov bol konkurzný súd povinný vec pojednávať, pretože dlžník mal legitímne očakávanie, že vec bude prejednaná. Ďalej dlžník spochybnil doručenie uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a ďalšie povinnosti, pretože na adrese, na ktorú bolo uznesenie a výzva doručovaná, sa nezdržiaval. Súčasne konštatuje, že konkurznému súdu je známa jeho korešpondenčná adresa, na ktorej poštu preberá. Z postupu konkurzného súdu sa dá uvažovať, že nebol vykonaný opakovaný pokus o doručenie a nebola dodržaná ani 18-dňová lehota, v ktorej mala byť zásielka na pošte uložená. Z týchto dôvodov nedošlo k fikcii doručenia a nedošlo ani k márnemu uplynutiu 20-dňovej lehoty na vyjadrenie. Táto lehota nezačala plynúť, a preto podľa stanoviska dlžníka, ani neuplynula. Dlžník považuje postup konkurzného súdu pri doručovaní za protizákonný. Dlžník mal zabezpečené doposielanie zásielky z adresy, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Sporné uznesenie a výzva neboli doposlané dlžníkovi z toho dôvodu, že správca neuhradil príslušný poplatok. Dlžník v odvolaní spochybňuje záver konkurzného súdu o tom, že navrhovateľ nepreukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie, pretože vo vyjadrení uviedol výšku svojej pohľadávky, ako aj právny dôvod tejto pohľadávky. Ohľadne možnosti započítania pohľadávky sa odvoláva na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dlžník sa nestotožňuje ani so záverom konkurzného súdu o tom, že nepreukázal zánik pohľadávky veriteľa, pretože táto pohľadávka zanikla zo zákona. Vzhľadom na to, že preukázal spornosť pohľadávok navrhovateľa, neboli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu.
K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal zamietnuť odvolanie ako nedôvodné. Navrhovateľ ako veriteľ trvá na návrhu na vyhlásenie konkurzu a konštatuje, že si prihlásil pohľadávky prihláškami zo dňa 5. júna 2014 v celkovej výške 459.150,84 Eur, z toho zabezpečené pohľadávky vo výške 301.422,81 Eur a jednu súhrnnú prihlášku, v ktorej uplatňuje 89 nezabezpečených pohľadávok v celkovej výške 157.728,03 Eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p., za použitia § 196 ZoKR a § 19 ZoKR.
Odvolací súd v konaní zistil, že Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica si uplatnil návrhom podaným na konkurznom súde 10. júla 2013 právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Uznesením č. k. 2K/44/2013-97 z 9. augusta 2013 konkurzný súd začal konkurzné konanie a uznesením č. k. 2K/44/2013-266 z 31. januára 2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (ďalej aj „prvé rozhodnutie). Proti uvedenému rozhodnutiu podal dlžník odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením č. k. 25CoKR/4/2014-307 z 10. marca 2014 zrušil rozhodnutie o vyhlásení konkurzu a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu bola tá skutočnosť, že konkurzný súd sa v odôvodnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu vôbec nezaoberal obranou dlžníka. V odôvodnení odvolací súd zároveň konštatoval, že pokiaľ je podľa § 19 ods. 3 ZoKR je zrušené rozhodnutie o vyhlásení konkurzu, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci tak, ako by konkurzné konanie začalo.
Odvolací súd konštatuje, že postup konkurzného súdu po začatí konkurzného konania na základe veriteľského návrhu je upravený v § 19 ZoKR. Toto ustanovenie určuje povinnosti nielen pre konkurzný súd, ale aj pre dlžníka. Predovšetkým však vytvára podmienky pre výkon procesných práv dlžníka. Podľa citovaného ustanovenia ZoKR je konkurzný súd povinný odoslať dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje predovšetkým výzvu dlžníkovi, aby sa vyjadril do 20 dní od doručenia k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň je konkurzný súd povinný poučiť dlžníka o možnosti vyhlásiť konkurz na jeho majetok. Ďalej súd vyzýva dlžníka na predloženie zoznamu peňažných záväzkov, bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, stavu hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto
informácie súdu, ako aj zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Konkurzný súd je ďalej povinný určiť termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu, ako aj výzvu dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.
Po zrušení prvého rozhodnutia o vyhlásení konkurzu odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie doručoval konkurzný súd dlžníkovi zrušujúce uznesenie konkurzného súdu a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie konkurzného súdu č. k. 2K/44/2013-256 z 8. januára 2014. Uvedeným rozhodnutím konkurzný súd zamietol návrh dlžníka na predloženie prejudiciálnej otázky. Tieto rozhodnutia odvolacieho súdu boli dlžníkovi doručované prostredníctvom pošty do vlastných rúk na adresu, ktorú dlžník uvádzal vo svojich podaniach a ktorá je zapásaná v obchodnom registri. Zásielka, v ktorej boli doručované tieto rozhodnutia sa vrátila konkurznému súdu 21. marca 2014 s poznámkou „adresát neznámy“.
Konkurzný súd uznesením č. k. 2K/44/2013-338 z 27. marca 2014 vyzval dlžníka na splnenie povinností stanovených v § 19 ZoKR a zároveň ho poučil o možnosti vyhlásiť konkurz pre prípad, že neosvedčí svoju platobnú schopnosť a o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností. Konkurzný súd vo výzve uviedol v súlade s § 19 ods. 3 písm. c) ZoKR, že ak sa dlžník nevyjadrí v lehote 20 dní, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Konkurzný súd ďalej predvolal dlžníka na pojednávanie na 2. júna 2014 o 10.00 h a upovedomil o termíne pojednávania navrhovateľa a ďalšieho veriteľa, ktorého navrhovateľ označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Uznesenie, predvolanie na pojednávanie a upovedomenie o pojednávaní doručoval konkurzný súd prostredníctvom pošty na adresu dlžníka zapísanú v obchodnom registri. Táto zásielka sa vrátila konkurznému súdu 8. Apríla 2014 s poznámkou pošty „ adresát neznámy“.
Dlžník na výzvu súdu nereagoval.
Konkurzný súd vykonal 7. mája 2014 upovedomenie o zrušení termínu pojednávania a súčasne napadnutým rozhodnutím vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok.
Predmetom odvolania je správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu konkurznej podstaty, ako aj správnosť procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia.
Dlžník vo svojom vyjadrení namietal nesprávnosť procesného postupu a tvrdil, že uznesenie súdu, ktoré obsahovalo výzvy na splnenie povinností a predvolanie na pojednávanie mu neboli doručené. Zároveň spochybňoval aktívnu legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu zániku jeho pohľadávok započítacím úkonom dlžníka.
Pokiaľ ide o procesný postup, odvolací súd konštatuje, že ust. § 19 ZoKR zabezpečuje dlžníkovi, aby v lehote 20 dní mal možnosť vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Nesplnenie povinnosti v tejto výzve, ako to vyplýva z § 19 ZoKR, môže mať jednak za následok trestnoprávnu zodpovednosť a zároveň možnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý je pasívny.
Je nesporné, ako to tvrdí v odvolaní dlžník, že tento sa vyjadril opakovane k návrhu na vyhlásenie konkurzu Dlžník sa totiž vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu podaním z 19. septembra 2013, z 25. septembra 2013, z 21. októbra 2014. Na konkurzné konanie reagoval aj v námietke zaujatosti z 20. novembra 2013, v návrhu na vstup vedľajšieho účastníka z 21. novembra 2014, v námietke zaujatosti voči sudcovi zo 6. decembra 2013, štyrmi vyjadreniami doručenými na konkurzný súd 31. decembra 2013 a v konečnom dôsledku aj odvolaním proti rozhodnutiu, ktorým konkurzný súd zamietol návrh na
prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky. Ďalej sa dlžník vyjadroval k návrhu na vyhlásenie konkurzu v odvolaní proti prvému uzneseniu o vyhlásení konkurzu.
Povinnosti, ktoré má dlžník stanovené v § 19 ZoKR zároveň predstavujú práva dlžníka, ktorý môže v zákonom stanovenej lehote preukazovať, že je platobne schopný, teda, že má dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávok, ktoré navrhovateľ ako veriteľ uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj ostatných pohľadávok ďalších veriteľov ktorí sú uvedení v návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Dlžník, ktorý sa vyjadril k návrhu na vyhláseniu konkurzu podaním z 21. septembra 2013 nepredložil zoznam záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, ani zoznam svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu a ani zoznam pohľadávok, pri ktorých možno predpokladať s odbornou starostlivosťou, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Uvedené povinnosti ukladá § 19 ZoKR a na splnenie týchto povinností vyzval konkurzný súd dlžníka prvý krát uznesením č.k. 2K 44/2013-103 z 19. augusta 2013. Uvedené uznesenie dlžník reálne prevzal 3. septembra 3013 na základe „doposielacej“ služby.
Z § 19 ods. 3 písm. c) ZoKR vyplýva, že ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Odporca na výzvu konkurzného súdu v uznesení č.k. 2K 44/2013-338 z 27. marca 2014 nereagoval, a preto konkurzný súd správne konštatoval, že platobnú schopnosť neosvedčil. Zároveň konkurzný súd v súlade s § 19 ods. 3 ZoKR veta in fine, zrušil termín pojednávania a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.
Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou dlžníka, ktorá sa týkala nesprávneho procesného postupu konkurzného súdu ohľadne doručovania.
Z § 19 ods. 1 ZoKR vyplýva, že uznesenie konkurzného súdu, ktoré obsahuje výzvy dlžníkovi a poučenie pre dlžníka, sa doručuje do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie nie je vylúčené. Dlžník je právnickou osobou, a preto mu konkurzný súd správne doručoval zásielku podľa § 48 ods. 2 O.s.p. na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri. Túto adresu uvádzal dlžník na všetkých svojich podaniach, tak na hlavičkovom papieri, na ktorom vykonával procesné úkony (napr. vyjadrenia), ale aj na obálke, v ktorej tieto písomnosti boli konkurznému súdu zasielané. Inú adresu konkurznému súdu dlžník neoznámil a ani nežiadal doručovať na inú adresu. Zásielky konkurzného súdu boli doručované prostredníctvom pošty na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri a boli doručené formou „doposielania“ na adresu "BOX XX, K.". Tak, ako to bolo konštatované, sporné uznesenie konkurzného súdu a predvolanie na pojednávanie nebolo doručené a pošta vrátila zásielku s poznámkou "adresát neznámy." Z takto vrátenej zásielky nemohol konkurzný súd zistiť, či dlžník zrušil „doposielanie“, a nebol tak ani povinný urobiť resp., či nastal iný dôvod, pre ktorý je na adrese zapísanej v obchodnom registri ako sídlo dlžníka „neznámy.“
Dlžník namietal v odvolaní, že mu nebolo avizované uloženie zásielky na pošte, pričom zásielka nebola zrejme uložená na pošte po stanovenú dobu.
Ukladanie zásielky na pošte alebo na orgáne obce, ktoré je upravené v § 47 ods. 2 O.s.p. predpokladá, že adresát písomnosti nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia inak zdržuje. Ide o situáciu, keď adresát zásielky sa v mieste doručenia združuje, avšak v momente doručovania zásielky nebol doručovateľom pošty zastihnutý, pretože sa dočasne nachádzal na inom mieste. V posudzovanom prípade je nesporné, a dlžník to sám konštatoval, že na adrese, ktorá je uvedená v obchodnom registri sa dlžník (jeho štatutárne orgány alebo iné oprávnené osoby konať za právnickú osobu) nezdržuje vôbec. Z týchto dôvodov pošta neavizovala opakované doručovanie zásielky a ani zásielku neukladala. Takýto postup
by mal význam len vtedy, ak by sa adresát zásielky mohol pri opakovanom doručovaní alebo počas úložnej lehoty zdržiavať v mieste doručovania a zásielku, by si mohol aj reálne prevziať.
V posudzovanom prípade bola zásielka doručená postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., pretože na tejto adrese bol dlžník pre poštu, prostredníctvom, ktorej konkurzný súd zásielku doručoval „neznámy“- Na tejto adrese sa dlžník - jeho štatutárne orgány alebo iné oprávnené osoby konať za právnickú osobu nezdržoval. Konkurzný súd nepoznal inú adresu - dlžník mu ju neoznámil - na ktorú by mohol doručovať zásielky, a preto v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p. sa považuje vrátená zásielka za tretí deň od jej vrátenia za doručenú. Tak ako bolo už konštatované, z takto vrátenej zásielky nemohol konkurzný súd zistiť, či dlžník zrušil „doposielanie“, a nebol tak ani povinný urobiť resp., či nastal iný dôvod, pre ktorý je dlžník „neznámy“ na adrese zapísanej v obchodnom registri ako sídlo. „Doposielanie“ je služba pre adresáta založená na dohode pošty a adresáta zásielok, ktorý si môže takto presmerovať doručovanie zásielok zo svojej adresy na inú, ktorú si určí.
V súvislosti so sídlom právnickej osoby je potrebné konštatovať, že podľa § 3 Obch. zák., každý podnikateľ je povinný uvádzať v písomnom úradnom styku medzi iným aj sídlo, pričom podnikateľ musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo k jej časti, ktorá je ako jej sídlo zapísaná v obchodnom registri vlastnícke právo alebo užívacie právo alebo súhlas vlastníka so zápisom tohto sídla do obchodného registra (§ 2 ods. 3 Obch. zák). Význam reálneho sídla vyplýva aj z ustanovenia § 68 ods. ods. 6 písm. g) Obch. zák., ktorý nesplnenie povinnosti stanovenej v § 2 ods. 3 sankcionuje zrušením obchodnej spoločnosti. Právnická osoba má zodpovednosť za reálne fungovanie sídla, ktoré je uvedené v obchodnom registri.
Skutočnosť, že dlžníkovi nebolo reálne doručené sporné uznesenie, ktoré obsahovalo výzvy konkurzného súdu, nemalo vplyv na uplatňovanie jeho procesných práv, pretože dlžník sám v odvolaní poukazoval na to, že nemal dôvod sa opakovane vyjadrovať k návrhu na vyhlásenie konkurzu, keď k tomuto sa vyjadril už v predchádzajúcich podaniach.
§ 19 ZoKR zaručuje dlžníkovi právo na prejednanie veci za predpokladu, že nie je pasívny a svoje procesné práva využíva. Je nesporné, že dlžník v pôvodnom vyjadrení z 25. septembra 2013, pred vydaním prvého uznesenia o vyhlásení konkurzu trval na pojednávaní. Napriek tomu, že konkurzný súd pojednávanie nariadil na 22. októbra 2013, dlžník sa ho nezúčastnil a ani neospravedlnil svoju neúčasť.
Predvolanie na pojednávanie na 2. júna 2014 nebolo dlžníkovi reálne doručené prostredníctvom pošty, ale len postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Dlžník však o tomto pojednávaní vedel alebo mohol vedieť, pretože predvolanie na pojednávanie a upovedomenie o pojednávaní bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku č. 65/2014 z 3. apríla 2014 . Dlžník sa zbavil možnosti zúčastniť sa pojednávania tým, že nereagoval na výzvu konkurzného súdu, ktorú súd vykonal po tom, čo odvolací súd zrušil rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu. V konečnom dôsledku ani táto skutočnosť nemala vplyv na uplatňovanie procesných práv dlžníka, pretože dlžník žiadne iné skutočnosti neuviedol a nepovažoval za potrebné sa ani k návrhu na vyhlásenie konkurzu opakovane vyjadrovať a preukazovať svoju platobnú schopnosť. Dlžník sa sám svojich procesných práv zbavil, pretože sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu nevyjadril [§ 19 ods. 3 písm. c). ZoKR, veta in fine.].
Aj pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu platí za použitia § 196 a 198 ZoKR, ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dlžník mal možnosť preukázať svoju platobnú schopnosť ku dňu vyhlásenia konkurzu, pretože od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do vydania napadnutého rozhodnutia sa mohol zmeniť stav aktív a pasív
Pokiaľ dlžník nevyužije svoje procesné práva, nemôže sa dovolávať toho, že jeho procesné práva boli porušené súdom, pretože z jeho strany ide o zneužívajúci výkon práva.
Navrhovateľ preukázal oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu existenciou vykonateľných pohľadávok a uviedol aj pohľadávky iných veriteľov. Veriteľ priložil na výzvu konkurzného súdu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. 675/230/75470/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 234,20 eur, č. 675/230/75485/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 262,80 eur č. 675/230/75494/11/Ktr z z 28. septembra 2011 na sumu 368 eur, č. 675/230/75522/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 394,60 eur, č. 675/230/75462/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 996,40 eur, č. 675/230/75470/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 234,20 eur, č. 675/230/75485/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 262,80 eur, č. 675/230/75494/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 368 eur, č. 675/230/75522/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 394,60 eur, č. 675/230/75462/11/Ktr z 28. septembra 2011 na sumu 996,40 eur.
Pokiaľ ide o pohľadávky navrhovateľa, ktorými preukazoval oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, v citovaných vyjadreniach dlžník spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Základným argumentačným východiskom dlžníka bola tá skutočnosť, že pohľadávky veriteľa, ktoré uvádzal v návrhu na vyhlásenie konkurzu zanikli započítaním na základe započítacieho úkonu dlžníka.
Konkurzný súd reagoval na predchádzajúce vyjadrenia dlžníka a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nimi zaoberal, keď konštatoval, že navrhovateľ preukázal svoje pohľadávky právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. Zároveň konštatoval, že o týchto pohľadávkach sa nevie žiadny spor, pričom dlžník nepreukázal vznik pohľadávky, ktorá mala na základe započítania spôsobiť zánik pohľadávok navrhovateľa.
Dlžník, tak ako to správne konštatoval v napadnutom konkurzný súd, neosvedčil vznik pohľadávky, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by aj dlžník osvedčil svoju pohľadávku voči navrhovateľovi, nie je možné vykonať jej započítanie postupom podľa Občianskeho zákonníka, tak ako to tvrdil dlžník.
Podľa § 87 ods. 1. Daňového poriadku ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.
Podľa § 87 ods. 3 Daňového poriadku, započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť musí obsahovať
a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu,
b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c) identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku,
d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),
e) dátum a podpis daňového dlžníka.
Ďalší postup daňového úradu je stanovený v § 87 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Daňový úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu
alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9. Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
Podľa § 87 ods. 6 Daňového poriadku sa na započítanie podľa tohto nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok.
Pokiaľ by aj dlžník mal pohľadávku voči navrhovateľovi, nedošlo k započítaniu a teda k zániku pohľadávok veriteľa, ktoré ho oprávňujú na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Dlžník priložil ku svojim vyjadreniam podanie z 15. augusta 2103 adresované navrhovateľovi, v ktorom žiada od navrhovateľa náhradu škody vo výške 1,133.458,20 Eur a konštatuje, že zanikol dlh dlžníka k 14. augustu 2013 vo výške 257270,45 Eur. Súčasne uvádza, že navrhovateľ dlhuje dlžníkovi sumu 876.187,87 Eur.
Z uvedeného vyplýva, že dlžník neosvedčil spornosť vymáhateľných pohľadávok navrhovateľa a ani svoju platobnú schopnosť. Naopak, zo samotných vyjadrení dlžníka, ktoré sa nachádzajú v konkurznom spise vyplýva, že nemal finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov. Dlžník napr. v podaní adresovanom predbežnému správcovi zo dňa 25. februára 2014 konštatuje, že sa nedostaví k predbežnému správcovi, pretože nemá žiadne finančné prostriedky. Zo správy predbežného správcu z 10. decembra 2013 vyplýva, že štatutárny orgán dlžníka odmietol poskytnúť predbežnému správcovi akúkoľvek súčinnosť. Následne sa síce predbežnému správcovi vyjadril, avšak stanovené povinnosti nesplnil. Neposkytovanie zákonnej súčinnosti správca konštatoval aj v správe zo 14. marca 2014. Podľa správy predbežného správcu z 21. februára 2014 dlžník má finančné prostriedky vo výške 69,54 Eur.
Vzhľadom na to, že boli splnené všetky podmienky pre vyhlásenie konkurzu, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p. Rovnako je správne rozhodnutie o ustanovení Mgr. Róberta Antala za správcu, pretože tento vykonával do vydania napadnutého rozhodnutia funkciu predbežného správcu (§ 22 ods. 1, veta in fine ZoKR). Takto ustanoveného správcu je oprávnená „vymeniť“ prvá schôdza konkurzných veriteľov, a to aj bez uvedenia dôvodu (§ 36 ods. 1ZoKR).
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.