Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-198-2014.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/198/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: B. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XX, zastúpená: JUDr. Tomáš Stoklasa, advokát, so sídlom Nitra, Farská 25, proti odporcom: 1. Róbert Balko CD PHOTO DESIGN, IČO: 34 869 719, so sídlom Nitra, Štúrova 1447/60, 2) ADLO - bezpečnostné dvere s.r.o., IČO: 35 757 094, so sídlom Bratislava, Trnavské mýto 1, obaja zastúpení: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o náhrade trov konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 7C/33/2008-368 zo dňa 13. januára 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“). Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 6.638,78 eura s príslušenstvom. Súd v merite veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/33/2008-307 zo dňa 28.06.2012, ktorým zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 3.000 eur, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 8Co/242/2012-348 zo dňa 19.09.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Právny zástupca odporcov si v priebehu konania uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ako navrhovateľka, tak aj odporcovia, mali vo veci úspech len čiastočný. V tej časti návrhu, ktorou navrhovateľka žiadala zaplatenie istiny s príslušenstvom bola táto úspešná približne na 1/2, keď zo žalovanej sumy 6.638,78 eura s úrokom z omeškania jej súd priznal sumu 3.000 eur. Rovnako úspech odporcov je približne 1/2, keď súd žalobný návrh navrhovateľky zamietol v časti zaplatenia sumy 3.638,78 eura a zaplatenia úrokov z omeškania. Na základe uvedeného súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania, pretože každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný a zákonné ustanovenie § 142 ods. 2 OSP v takomto prípade poskytuje súdu oporu práve pre takýto postup.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Dôvodila nesprávnym právnym posúdením veci, keď súd postupoval podľa § 142 ods. 2 OSP a s poukazom na mieru úspechu jej nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom správne mal aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. Inštitút § 142 ods. 3 OSP slúži práve na prípady, kedy miera úspechu účastníka nezávisí len na účastníkovi, ale rozhodnutie závisí od úvahy súdu. Príkladom takéhoto prípadu sú konania o ochrane osobnosti, v ktorých súd priznáva náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej výška ex lége závisí výlučne od úvahy súdu. Súd v predmetnom konaní priznal navrhovateľke peňažné plnenie vo výške 3.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe ustanovení § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ. Z pôvodne navrhovateľkou uplatneného nároku vo výške 6.638,78 eur, súd na základe
svojej úvahy určil výšku priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch na sumu 3.000 eur. Na podporu svojho tvrdenia navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2009 zo dňa 05.08.2011, sp. zn. 2Obdo/39/2010 zo dňa 08.12.2011. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej voči odporcom v 1. a v 2. rade v celosti náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 398,33 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.983,77 eur za prvostupňové konanie vychádzajúc zo základnej tarifnej odmeny advokáta zo súdom priznanej sumy 3.000 eur a od 10.09.2009 s použitím základnej sadzby tarifnej odmeny zo sumy 2.000 eur a 118,70 eur za odvolacie konanie. Náhradu trov odvolacieho konania voči napadnutému uzneseniu si vyčíslila na sumu 64,42 eur za 1 úkonu právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH.
Odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade nepodali písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
V danej veci odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 14.02.2008 domáhala voči odporcovi v 1. rade a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6.638,78 eur (200.000,-Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv, použitím obrazovej snímky navrhovateľky vyhotovenej odporcom v 1. rade, v reklamnej kampani odporcu v 2. rade bez súhlasu navrhovateľky, resp. jej zákonných zástupcov. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/33/2008-154 zo dňa 10.12.2009, ktorým návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol na základe odvolania navrhovateľky zrušený a vec bola vrátená uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/102/2010-214 zo dňa 03.02.2011. Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 7C/33/2008-307 zo dňa 28.06.2012, ktorým zaviazal odporcov v 1 a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 3.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol. Na základe odvolania odporcu v 1. rade a v 2. rade, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom č.k. 8Co/242/2012-348 zo dňa 19.09.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol o náhrade trov konania.
Podľa § 221 ods.1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odvolateľky, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa postupoval pri náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP s poukazom na mieru úspechu navrhovateľky v konaní, je dôvodné.
Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom vychádzal zo zistenia, že pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky v konaní bol približne 1 zo žalovanej sumy 6.638,78 eur s úrokom z omeškania a úspech odporcov bol približne tiež 1, keď súd návrh zamietol v časti zaplatenia sumy 3.638,78 eur a úrokov z omeškania.
V zmysle § 142 ods. 2 OSP, súd rozhoduje podľa miery úspechu účastníkov konania v konaní. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa a čím je väčší rozsah, v ktorom žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcov. V prípade, že je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký (päťdesiat percentný alebo blízky tomuto pomeru), môže súd rozhodnúť o trovách konania, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, teda každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania však nemá vplyv iba pomer úspechu účastníkov konania v konaní ale aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia od úvahy súdu.
V ustanovení § 142 ods. 3 OSP je dané súdu právo v dvoch prípadoch priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal úspech len čiastočný a to vtedy, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, kde sa rozhoduje o výške plnenia, čo bol aj tento prípad. Súčasne musí byť splnená podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, čo bolo v tomto prípade splnené tiež. Rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu vtedy, ak súd využil zákonnú možnosť a postupoval podľa § 136 OSP, ak výšku nároku bolo možné určiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Súd môže určiť výšku nároku podľa svojej úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný, čo sa týka jeho právneho základu, a problémy sa týkajú skutkových zistení spojených s výškou uplatňovaného nároku. Základom úvahy je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí, teda úvaha sa týka len skutkových poznatkov o výške plnenia. Táto úvaha má základ v hmotnom práve, ktoré upravuje výšku určitých nárokov len vymedzením právne relevantných kritérií a túto výšku ponecháva na rozhodnutie konkrétnych okolností prípadu. Príkladom určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu je aj rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech.
V preskúmavanej veci súd rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v tomto prípade určujúce, akú výšku tejto náhrady navrhovateľka požadovala, a akú výšku jej súd priznal. Rozhodujúce bolo, že výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. So zreteľom na to mal súd prvého stupňa aplikovať § 142 ods. 3 OSP. Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade založil rozhodnutie o trovách konania na aplikácii § 142 ods. 2 OSP, spočíva jeho rozhodnutie o trovách konania v nesprávnom právnom posúdení veci.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.