Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoPr/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu J., adresa na doručovanie X. proti žalovanej J., zastúpenej H., intervenient na strane žalovanej B., zastúpený advokátom Y., o zaplatenie 1.635 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. novembra 2020, č. k. -250, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 12. novembra 2020 č. k. -250 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 1.635,- Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 15.02.2019 do zaplatenia. Rozhodol, že žalovaná a intervenient na strane žalovanej má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu náhrady škody, ktorá vznikla na tom základe, že žalovaná dňa 31.05.2016 v čase o 12:30 narazila služobným vozidlom F. ev. č. W. na ulici O. v Q. pred domom č. XX/X. do prívesného vozíka. Žalovaná z miesta činu ušla a túto skutočnosť nenahlásila nadriadenému. Okresný dopravný inšpektorát v R. po objasnení priestupku dospel k záveru, že žalovaná sa dopustila priestupku a voči nej tak bolo začaté disciplinárne konanie podľa z. č. , na základe ktorého rozhodnutia bol žalovanej znížený plat o 15% na dobu troch mesiacov. Dňa 30.11.2017 bola žalobcovi doručená faktúra G. zahŕňajúca náklady na opravu poškodeného SCV, pričom skutočná výška škody bola stanovená znalcom Z.. N. v znaleckom posudku č. X/XXXX na sumu 1.635,- Eur. Dňa 14.11.2018 bola so žalovanou uzavretá dohoda o náhrade škody č. K.-.-X-XXX/XXXX-T.K, v ktorej žalovaná uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa uhradiť dlžnú sumu 1.635,- Eur do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti danej dohody, t.j. od 14.02.2019. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku uplatneného služobným úradom žalovanej. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca sa dozvedel objektívne o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 07.09.2016, keď sa výška škody z dopravnej nehody spôsobenej žalovanou zapísala v rámci interných predpisov do kníh škôd. Právo na náhradu škody sa premlčalo najneskôr 07.09.2018 márnym uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, t.j. viac ako 2 mesiace pred uzavretím dohody o náhrade škody uzavretej dňa 14.11.2018. Súd prvej inštancie zistil a v rozsudku uviedol, že žalovaná je ako zamestnanec J. poistená u intervenienta na základe poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Listom zo dňa 06.12.2018 číslo XXXX.XXXX/XXX-X zaslal intervenient žalovanej stanovisko ku škodovej udalosti, v ktorom jej okrem iného oznámil, že z dojednaného poistenia nie je možné

poskytnúť náhradu škody vo forme poistného plnenia z dôvodu, že predmetný nárok bol v čase jeho uplatnenia služobným úradom žalovanej premlčaný. Čo sa týka uzavretej dohody o náhrade škody zo dňa 14.11.2018, dospel k záveru, že žalovaná ako osoba nie právne znalá nemala vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh, keď logicky argumentovala, že dohodu podpísala z dôvodu, že to za ňu uhradí poisťovňa. Žalovaná sa dozvedela o premlčaní dlhu až po odbornom vyjadrení intervenienta v danej veci. Následne sa listom zo dňa 15.02.2019 obrátila na žalobcu prostredníctvom ORPZ v R. o prehodnotenie platnosti dohody o náhrade škody č. K. zo dňa 14.11.2018 a namietla premlčanie nároku žalobcu s poukazom na stanovisko poisťovne B. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že prejav vôle žalovanej uvádzaný v predmetnej dohode nevyvolal zánik právnych účinkov premlčania a začatie plynutia novej desaťročnej lehoty, vyhovel námietke žalovanej a intervenienta o premlčaní predmetného dlhu a žalobu preto v celom rozsahu zamietol. Doplnil, že ak by aj nárok nebol premlčaný, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania reálnej výšky škody za nezodpovedanej námietky žalovanej, že oprava sa týkala aj iných častí vozidla. Vec právne posúdil podľa , a , a , , , zákona č. Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polícii. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že uplatnený nárok je premlčaný. Uviedol, že v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody sa postupuje podľa v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o premlčaní nároku na náhradu škody. Vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch nadobudol až doručením faktúry za opravu poškodeného SCV, a to v približnej sume, pretože podľa pokynu generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie MV SR č. 11/2000 o nehodách, hodnotení technického stavu, oceňovaní a určovaní výšky skutočnej škody služobných cestných vozidiel a špeciálnej techniky v prípade, ak nehodu zavinil policajt a náklady na opravu SCV presiahnu sumu 1.000,- Eur, musí byť výška skutočnej škody určená znalcom, až od tohto okamihu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Poukazoval na rozsudok NS ČR z 29.11.2006 sp. zn. , v ktorom podľa neho súd potvrdil začiatok plynutia subjektívnej lehoty dňom doručenia faktúry za opravu poškodeného vozidla, a týmto poškodený nadobudol vedomosť o rozsahu škody a mohol si príslušnou žalobou uplatniť nárok na náhradu škody. Uviedol, že žalovaná nenamietala výšku predpísanej škody, ani jej spôsob určenia, a ani neplatnosť dohody. Žiadala len odpustenie dlhu z dôvodu, že poisťovňa odmietla škodu uhradiť. Vytýkal, že na tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní neprihliadol.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa nej spoľahlivo a správne vyhodnotil dôkazy, svoj rozsudok riadne odôvodnil, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetný nárok bol v čase jeho uplatnenia služobným úradom premlčaný, v dôsledku čoho nebolo ani možné nahradiť vzniknutú škodu poskytnutím poistného plnenia. Súhlasila, že právo na náhradu škody sa premlčalo najneskôr 07.09.2018 márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, t. j. viac ako 2 mesiace pred uzavretím dohody o náhrade škody dňa 14.11.2018. Poukazovala, že vozidlo sa dalo do opravovne žalobcu, kde predbežná výška škody bola vyčíslená vo výške 250,- Eur, išlo o doklad z novembra 2017. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu bola cena opravy nakoniec 1.635,- Eur, faktúru nevidela, dohodu podpísala v domnienke, že to za ňu zaplatí poisťovňa. V tom čase nemala žiadnu vedomosť o tom, že nárok žalobcu je premlčaný.

4. K odvolaniu sa vyjadril intervenient na strane žalovanej, ktorý navrhoval aj odvolanie odmietnuť, aj na odvolanie neprihliadať a odvolacie konanie zastaviť aj rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že z podaného odvolania je evidentné, že ho nepodal žalobca (J.), ale Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v W.. Vo vzťahu k tomuto útvaru je podľa neho predovšetkým otázne, či vôbec disponuje procesnou subjektivitou. J. zrušilo k 31. decembru 2012 rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo PZ v W.. Odvolanie je podpísané iba kvalifikovanou elektronickou pečaťou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W., ku ktorej je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka. Takáto autorizácia podania podľa neho za žiadnych okolností nespĺňa zákonné požiadavky na autorizáciu odvolania J. ako žalobcu v civilnom sporovom konaní. Ďalej uvádzal, že poškodené motorové vozidlo

aj po vzniku poistnej udalosti žalobca naďalej prevádzkoval a až dňa 17.10.2017 (po viac ako roku od dopravnej nehody) požiadal o jeho opravu. Žalobca sa preto nemôže odvolávať na nižšie citované rozhodnutie súdu, ktoré má domnelo preukazovať, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody je určujúci deň vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Podotkol, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sa týka náhrady škody spočívajúcej v zániku reštitučného nároku na vydanie nehnuteľnosti, a nie náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Citované rozhodnutie potvrdzuje správnosť záverov napadnutého rozsudku o premlčaní nároku. Žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 07.09.2016, keď bola výška škody určená na základe interných predpisov a zapísaná do kníh škôd žalobcu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď ustálil okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na deň 07.09.2016. Ak teda žalobca inicioval súdne konanie až dňa 02.05.2019, podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty, a to tak v súlade s a , ako aj podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu intervenienta a uviedol, že podanie, ktorého procesné vady napáda intervenient, bolo zo strany Krajského riaditeľstva podané v procesnom postavení žalobcu v mene J. a bolo podpísané riadnou kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

6. Intervenient k vyjadreniu žalobcu uviedol, že KR PZ v W. môže vystupovať v tomto konaní iba ako zástupca žalobcu. Z podaného odvolania nevyplýva, že KR PZ v W. ho podáva v mene žalobcu, teda J.. Za daných okolností je prípustný iba ten záver, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a musí byť odvolacím súdom odmietnuté. Podľa § 4 ods. 2 zákona o Policajnom zbore za útvar Policajného zboru SR koná pred súdom jeho riaditeľ. Preto neobstojí argument, že elektronický dokument podpísala právnická osoba kvalifikovanou elektronickou pečaťou a že tento úkon je riadne autorizovaný. Odvolanie KR PZ v W. mohol autorizovať výlučne riaditeľ tohto útvaru svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom, prípadne ním riadne poverená osoba, avšak tiež iba kvalifikovaným elektronickým podpisom, a nie kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Podanie vo veci samej, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné dodatočne doručiť súdu v listinnej alebo elektronickej podobe do desiatich dní. Súd nevyzýva na dodatočné doručenie podania. Ak podanie sporová strana nedoplní, súd na neho neprihliada. Nedostatok tejto vecnej procesnej podmienky už po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno odstrániť a vedie nevyhnutne k zastaveniu konania.

7. Krajský súd ako súd odvolací najskôr vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo posúdil. 9. Odvolací súd dodáva, že na vznesenú námietku premlčania mali byť správne použité tak, ako uvádzal odvolateľ i žalovaná vo vyjadrení k žalobe a intervenient na strane žalovanej, rozhodné ustanovenia o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý predpis má z dôvodu, že predstavuje osobitnú úpravu právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone štátnej služby príslušníkov Policajného zboru SR vrátane zodpovednostných právnych vzťahov a obsahuje tiež osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody, prednosť pred všeobecným súkromnoprávnym predpisom . Na vznesenú námietku premlčania mali byť preto správne použité ustanovenia a a upravujúce premlčanie, podľa ktorých právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone; na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať. Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahovo (predpoklady a následky) je právna úprava premlčania nároku na náhradu škody v obdobná ako právna úprava premlčania nároku na náhradu škody v súdom prvej inštancie použitom ( a ) sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie použiteľné a právny záver súdu prvej inštancie vo veci správny bez ohľadu na nesprávne použitý právny predpis.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa preukázateľne dozvedel o tom, že mu škoda vznikla, a o tom, že za ňu zodpovedá žalovaná, najneskôr zápisom do knihy škôd vedenej žalobcom (Centrom podpory J.), ku ktorému došlo podľa odtlačku pečiatky na liste - návrh na zápis do knihy škôd zo dňa 06.06.2016 dňom 07.09.2016, ktorým bola škoda ocenená v sume 200,- Eur, čomu predchádzal zápis poškodeného žalobcu o poškodení vozidla z 08.06.2016 po vykonanej ohliadke vozidla likvidátorom.

12. K námietke odvolateľa, že vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch nadobudol až doručením faktúry za opravu poškodeného vozidla, resp. znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na právnu vetu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorej počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Obdobne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. citovaný v predchádzajúcom zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vychádza z toho, že postačuje vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Nevyžaduje sa vedomosť o presnom vyčíslení škody (napríklad znaleckým posudkom), ale postačuje, keď poškodený môže aspoň približným spôsobom vyčísliť výšku spôsobenej škody (obdobne tiež rozsudok NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. ). Podobne tiež rozsudok NS SR z 30.03.2011, sp. zn. , podľa ktorého „so zreteľom na uvedené pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej faktúry po vykonaní opravy motorového vozidla, z ktorej získala vedomosť o škode, ako nesprávne ustálil súd prvého stupňa. Postačuje teda vedomosť, kto za škodu zodpovedá a o druhu spôsobenej škody a jej rozsahu do takej miery, že to umožňuje uplatniť právo na súde.“

13. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že dňa 07.09.2016 žalobca mohol právo na náhradu škody uplatniť na súde. To, kedy sa rozhodol žalobca dať vozidlo opraviť do svojej certifikovanej opravovne a kedy mu bola vystavená konečná faktúra za opravu alebo to, kedy dal žalobca vyhotoviť znalecký posudok a znalec posudok vyhotovil, nie je v danej veci vzhľadom na dané skutkové okolnosti významné pre určenie počiatku plynutia premlčania. Odvolací súd pod skutkovými okolnosťami, ktoré pri tomto závere zohľadňoval, rozumie zistenú skutočnosť, že poškodené vozidlo žalobca po škodovej udalosti zo dňa 31.05.2016 používal a do opravy, od ktorej odvodzuje žalobca svoju vedomosť o rozsahu škody, odovzdal až 17.10.2017 (teda po viac ako poldruha roku od škodovej udalosti), ktorú skutočnosť žalobcovi protistrana vytýkala s tým, že oprava sa týkala aj iných častí vozidla ako poškodených pri rozhodnej škodovej udalosti, no žalobca napriek tomu (ani v odvolaní) neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody pre takéto svoje konanie. Odvolací súd vyhodnotil takéto konanie žalobcu zároveň ako skutočnosť rozpornú s dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno v spore (viď tiež ods. 23 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

14. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením následkov z uznania práva (dlhu) vo vzťahu k premlčaniu, ak v čase uznania práva dlžník nevedel o premlčaní (nenastáva právny následok uznania dlhu v podobe prerušenia premlčania a začiatku novej desaťročnej premlčacej doby) podľa ustanovenia veta druhá analogicky aj na prípad uznania práva na náhradu škody príslušníkom Policajného zboru SR podľa Z. z vzhľadom na absenciu takejto úpravy v a vzhľadom na vzťah subsidiarity medzi

( ) a (všeobecné ustanovenia záväzkového práva) a Využitie analógie odvolací súd odôvodňuje jednak inak rovnakou úpravou právneho následku uznania práva v a - prerušenie premlčania a začiatok novej premlčacej doby, rovnaká dĺžka novej premlčacej lehoty 10 rokov- najmä však charakterom pracovnoprávnych vzťahov primárne ako osobnoprávnych vzťahov a až sekundárne ako majetkovoprávnych vzťahov, ktoré odvolací súd vedú k názoru, že niet dôvodu na jednej strane chrániť akúkoľvek osobu škodcu ako osobu práva neznalú v súkromnoprávnych občianskoprávnych vzťahoch a na druhej strane nechrániť zamestnanca- škodcu ako osobu práva (premlčania) neznalú voči zamestnávateľovi vo vzťahoch z pracovného práva, ktoré je ochranným právom sledujúcim práve ochranu práv zamestnanca, v tomto prípade príslušníka Policajného zboru SR. Zároveň odvolací súd poukazuje, že odvolateľ ani nenamietal nepoužiteľnosť tohto ustanovenia v danom prípade.

15. Vo veci bolo zistené, že žalovaná o premlčaní práva v čase písomného uznania práva žalobcu na náhradu škody čo do dôvodu a výšky nevedela, (ktorú skutočnosť odvolateľ nespochybnil), preto nestali následky uznania práva na náhradu škody v podobe začiatku plynutia novej premlčacej doby od uplynutia lehoty na plnenie.

16. V danej veci teda dvojročná premlčacia lehota uplynula dňom 07.09.2018. Právo na náhradu škody žalobca uplatnil podaním žaloby po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná sa na premlčanie odvolala, preto nemožno premlčané právo podľa priznať a žalobu bolo potrebné zamietnuť.

17. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nie sú opodstatnené, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdiť.

18. Pokiaľ ide o vyjadrenia intervenienta, treba na úvod uviesť, že intervenient na strane žalovanej nepodal odvolanie voči rozsudku. Odvolací súd rozhoduje len o odvolaní, nie o vyjadrení intervenienta.

19. Napriek tomu k námietke intervenienta o podaní odvolania neoprávnenou osobou, odvolací súd uvádza, že na túto okolnosť dáva odpoveď žalobca, ktorý uvádza, že v danej veci je procesne spôsobilou stranou konania J., ktorú pri podaní žaloby na základe poverenia zastupoval riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W.. Riaditeľ v konaní nevystupuje ako konkrétna osoba, ale ako samotný útvar Policajného zboru v rámci rozpočtovej organizácie J., ktorý má interným predpisom určené postavenie samostatného právneho subjektu s aktívnou, prípadne pasívnou legitimitou (Q. o vydaní vzorového organizačného poriadku KR PZ), a to s poukazom na § 4 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. V danom prípade teda z hmotného práva § 4 ods. 2 zákona o Policajnom zbore v znení do 30.06.2022 (Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec.) vyplýva, že organizačnou zložkou konajúcou v mene žalobcu pred súdom v danej veci týkajúcej sa majetku spadajúceho do pôsobnosti KR PZ v W. je útvar Policajného zboru SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v W. konajúce riaditeľom alebo ním povereným zamestnancom.

20. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku intervenienta, že odvolanie bolo podľa neho nedostačujúco podpísané iba kvalifikovanou elektronickou pečaťou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W., hoci malo byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom riaditeľa KR PZ, odvolací súd poukazuje na nedávny nález Ústavného súdu SR sp.zn. -30, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, cit.: ... všeobecné súdy musia v prípade posudzovania splnenia určitých formálnych podmienok vždy zohľadniť, či procesná strana naplnila účel, ktorý sleduje konkrétna procesná norma. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých podmienok bez zohľadnenia toho, či bol naplnený účel danej normy, môže viesť k odopretiu práva na prístup k súdu. ... Na okraj možno len dodať, že slovenské všeobecné súdnictvo sa svojím formalizmom vzďaľuje nielen racionálnej interpretácii prostriedkov elektronickej doby, ale aj príbuzným právnym kultúram. Hoci treba uznať, že česká právna úprava je jasnejšia a príčiny zlyhaní treba hľadať nielen v judikatúre, ale aj legislatíve, nedá neodcitovať z rozhodnutia pléna českého najvyššieho súdu č. k. Plsn 1/2015 z 5. januára 2017: „Byl-li z datové schránky toho, kdo činí úkon,

nebo jeho právního zástupce odeslán do datové schránky soudu elektronický dokument, který obsahuje podání ve věci samé, považuje se za řádně podepsaný úkon ve smyslu § 18 odst. 2 zák. č. 300/2008 Sb.,..“.

21. Obdobne možno aj v danej veci konštatovať, že rozlišovanie, či podané odvolanie žalobcu vo forme elektronického dokumentu malo byť podpísané kvalifikovanou elektronickou pečaťou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W. alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W. a na tom založené neprihliadnutie na odvolanie doručené z dátovej schránky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W. konajúceho v mne žalobcu na základe Q., by bolo prísne formálne a bránilo by naplneniu účelu odvolania ako opravného prostriedku, čo by mohlo viesť k odopretiu práva na prístup k súdu podľa a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odvolací súd preto vyhodnotil uvedené vyjadrenie intervenienta ako neopodstatnené.

22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná a intervenient na jej strane boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).