Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/190/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. XXX, o vymoženie sumy 661,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. -21 zo dňa 7. januára 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. -21 zo dňa 7. januára 2014 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 18.08.2009 domáhal, aby v jeho prospech vymohol od povinného sumu 661,25 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR 01559/09 zo dňa 22.05.2009. Súdny exekútor predložil súdu dňa 24.09.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 30.09.2009 vydal súd prvého stupňa poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie. Uviedol, že súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa vyzval oprávneného na predloženie platnej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej konal a rozhodol Stály rozhodcovský súd vyššie uvedeným rozsudkom. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 16.05.2013 na výzvu súdu prvého stupňa oznámil, že pohľadávka bola v plnej výške uhradená povinným, na základe čoho považoval zaslanie uvedenej rozhodcovskej zmluvy za bezpredmetné. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.12.2013 oprávnený na výzvu súdu oznámil, že okrem pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ktoré boli uhradené v celom rozsahu povinným platbou zo dňa 03.04.2013, má povinný uhradiť ešte i trovy exekúcie súdneho exekútora.

Z listín predložených oprávneným súd prvého stupňa nemal za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v prípade sporov vyplývajúcich z účastníkmi uzavretej zmluvy, teda i v tomto prípade.

S ohľadom na vyššie uvedené predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu v danej veci konať, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ( ) je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme formulárovej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi nemal preukázané, rozhodcovský rozsudok v danej veci nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Ustanovenie má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení alebo b) a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Vzhľadom na to, že exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci založenej platnou rozhodcovskou zmluvou je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, súd prvého stupňa vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Mal za to, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhradnou, nebude dotknutá ustanovením . Z jej textu totiž vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné a to jednak z hľadiska vnútroštátneho aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice (93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ďalej uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden význam pre výsledok konania.

Všetky podania sú na rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa .

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.08.2009, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 24.09.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01559/09 zo dňa 22.05.2009. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ustanoveniami , a Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Z rovnakého dôvodu je exekučný súd oprávnený exekúciu aj zastaviť.

V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 01559/09 zo dňa 22.05.2009 právoplatný dňa 29.06.2009 a vykonateľný dňa 02.07.2009. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa síce v zmysle vyššie uvedeného správne posudzoval, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa však iba konštatoval, že z listín predložených oprávneným súd prvého stupňa nemal za preukázané, že oprávnený a povinný uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v prípade sporov vyplývajúcich z účastníkmi uzavretej zmluvy, teda i v tomto prípade. Z exekučného titulu pritom vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola odvodená od rozhodcovskej doložky bod 17. Zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa tak nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom vec zároveň nesprávne právne posúdil, keď nepreskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. ) a iba na podklade jej nedoloženia konštatoval materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 18.07.2008 zmluvu o úvere č. 4073838, ktorej súčasťou je aj predmetná rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa taktiež zohľadní aj skutočnosť, že súdny exekútor podaním zo dňa 26.05.2014 konštatoval skončenie exekučného konania vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie, pričom poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2009 v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 Exekučného poriadku vrátil súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.