Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/177/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Poľovnícka spoločnosť Jelenček, so sídlom Kameňany 244, 049 62 Kameňany, IČO: 36 075 892, zastúpený advokátom Mgr. Richard Trusina, so sídlom Hálková 1, Bratislava, proti žalovanému Homerton Company s.r.o., so sídlom Čsl.armády 1117, 075 01 Trebišov, IČO: 47 365 005, zastúpený advokátom JUDr. Daniel Janšo, so sídlom Horné záhrady 2, Banská Bystrica, v konaní o náhradu škody 17.910 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. júla 2021 č.k. -154

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 17.910 € titulom náhrady škody žiadanej žalobcom za znemožnenie plnenia plánu chovu a lovu zveri v jeho poľovnom revíri zverník A. v poľovnej sezóne od 1.4.2017 do 31.3.2019. Súd prvej inštancie tak rozhodol opätovne potom, čo jeho v poradí prvý zamietavý rozsudok zo dňa 23.12.2019 č.k. -102 bol zrušený, pretože súd vychádzal z nesprávneho názoru o povinnosti žalobcu preukázať vlastníctvo k voľne žijúcej zveri. V zrušujúcom uznesení zo dňa 3.2.2021 sp.zn. odvolací súd vychádzal z aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý bol podľa obsahu listín v súdnom spise riadne registrovanou poľovníckou organizáciou od roku 2005 v súlade s , o poľovníctve (ďalej „“) a vykonával právo poľovníctva v poľovnom revíri – zverník A. na základe zmluvy o užívaní uzavretej dňa 5.11.2009 ( ) na obdobie 10 rokov, ktorá zmluva bola evidovaná príslušným okresným úradom 3.12.2009 ( ). V zhode s postavením poľovníckej organizácie tak žalobcovi patrilo právo výkonu poľovníctva vo zvernici Orlová, ktorým sa v súlade s rozumel súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať, chrániť, loviť, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať, predávať a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Odvolací súd konštatoval, že na účel vyhodnotenia nároku žalobcu nie je podstatná otázka vlastníctva zveri, pretože vykonávanie práva poľovníctva žalobcu sa vzťahuje na všetku voľne žijúcu zver v príslušnom poľovnom revíri, táto zver nie je z povahy veci individualizovaná, ale ide o všetky kusy voľne žijúcej zveri. Uložil súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobcu vychádzajúc z jeho oprávnení na výkon práva poľovníctva pri zohľadnení právnej úpravy na ochranu zveri v zmysle , a , a pri posudzovaní nároku na náhradu škody vysporiadať sa s procesnou obranou žalovaného, že pre naplnenie zodpovednostného vzťahu, musia byť naplnené všetky kvalifikačné predpoklady, teda porušenie právnej povinnosti, vznik škody i príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím

a následkom, ktorá škoda môže mať aj povahu majetkovej ujmy, prejavujúcej sa formou ušlého zisku, t.j. stratou očakávaného prínosu, o existencii ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu.

2. V opätovnom preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie v odôvodnení citoval z vyjadrenia sporových strán, zopakoval obsah zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a právne vec posudzoval podľa a , , . Vychádzal zo zistenia, že žalobca je riadne registrovanou poľovníckou organizáciou od roku 2005, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri zverník Orlová, v ktorom poľovnom revíri sa nachádzajú aj oplotené nepoľovné pozemky žalovaného. Stanoviskom Okresného úradu Michalovce, odber pozemkový a lesný zo dňa 14.12.2017, v ktorom okresný úrad konštatoval, že na pozemkoch žalovaného bolo videných 20 ks jelenej a 20 ks muflonej zveri a okresný úrad uložil povinnosť žalovanému umožniť vyhnanie tejto zveri žalobcovi, ktorú povinnosť zopakoval okresný úrad aj vo svojom stanovisku z 23.11.2018 potom, čo žalovaný znemožnil žalobcovi vyhnanie zveri na jeho pozemky, mal súd potvrdené vyjadrenia žalobcu, že žalovaný na svojich nepoľovných pozemkoch neoprávnene prikrmuje a drží v zajatí raticovú zver v rozpore s , . Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na nepoľovných plochách žalovaného sa nachádzala v rozhodnom období rokov 2017 až 2019 jelenia a muflonia zver, ktorá sa tam dostala cez poškodené oplotenie z poľovného revíru zvernica Orlová, ku ktorému poškodeniu došlo v dôsledku klimatických abnormalít a silného vetra v mesiacoch apríl a august 2017. Konštatoval, že žalovaný nespochybňoval prítomnosť zveri na jeho pozemkoch, len tvrdil, že k prechodu na jeho pozemky došlo z iného revíru, a pretože sám žalovaný v konaní tvrdil, že jeho priestor je skladom výbušnín, čo preukázal aj rozhodnutím príslušného banského úradu, považoval za nepochybné, že zver je vystavená možnému nebezpečenstvu a ohrozeniu, čo je v rozpore s . S odkazom na zákonnú úpravu , o zákaze chovať a držať raticovú zver mimo poľovného revíru, či farmových chovov a zákaze držania a chovu zveri v zajatí, za ktoré sa považuje aj držanie a chov zveri na pozemkoch, ktoré sú ohradené tak, že zver nemôže z nich uniknúť, prihliadajúc na konanie žalovaného, ktorý podľa zistenia okresného úradu neumožňuje vyhnať zo svojich nepoľovných oplotených pozemkov zver späť do revíru žalobcu, vyvodil záver o existencii príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou žalobcu vyplývajúcou zo zmarenia odlovu plánovaných kusov zveri. Škodu žalobca odvodzoval od straty stavov zveri držanej žalovaným a jej prírastkov, čo sa malo odraziť aj v stratách z plánovaného chovu a lovu v sezóne 2017/2018 a 2018/2019 v dobe odstrelu od 1.8.2017 do 15.1.2019. Záujem o poplatkový odstrel zveri v rozhodnom období vyplýval z čestných prehlásení záujemcov B. C., D. E., B. F., B. G., H. I., H. J. a K. I. o tom, že mali dohodnutý poplatkový odstrel jelenej a muflonej zveri v zvernici Orlová v sezóne 2017 - 2019, ktorý bol zrušený zo strany žalobcu. Výšku škody 17.910 eur považoval súd za preukázanú jej vyčíslením vykonaným žalobcom podľa cenníka Lesov SR o poplatkovom odstrele za jednotlivé kategórie ulovenej jelenej a muflónej zveri. Uzavrel tak, že žalobcom žiadaná suma 17.910 eur zodpovedá škode na jeho majetku vzniknutej v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý neumožnil návrat jelenej a muflónej zveri späť do zverníka Orlová, preto uložil žalovanému povinnosť na jej zaplatenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa priznajúc procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov vymedzených , , , , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu vzniknutých trov. V odvolaní zopakoval svoje námietky uvádzané už na súde prvej inštancie o absencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to tak porušenie jeho právnej povinnosti ako aj vznik škody, jej rozsah, existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdenou škodou.

4. Odvolateľ tvrdil, že pokiaľ žalobca pre sezónu 2017/2018 vychádzal z plánovaného lovu jelenej zveri v počte 27 ks, skutočného odlovu 10, teda zmareného odlovu 17 ks a v prípade plánu chovu a lovu pre sezónu 2018/2019 z plánovaného lovu jelenej zveri 37 ks, skutočného odlovu 11 ks a znemožneného odlovu 27 ks, v prípade muflonej zveri pre danú sezónu plánovaného lovu 37 ks, skutočného odlovu 7 ks a znemožneného odlovu 30 ks, tak vzhľadom na stavy zveri uvádzanom žalobcom v pláne chovu a lovu v počte 81 ks jelenej a 65 ks muflonej mohol tento svoj plán lovu a chovu splniť. Žalovaný poukázal na

to, že to bol žalobca, kto zavinil uniknutie zveri z jeho revíru, pretože mal poškodené oplotenie svojich pozemkov, pričom pozemky žalovaného sú nepoľovné plochy, na ktorých je možné povoliť lov len na základe žiadosti ich užívateľov, akékoľvek iné konanie by bolo protiprávnym. Tvrdil, že zver na jeho pozemkoch nie je v zajatí, ale môže voľne migrovať, nakoľko 2 m vysoký betónový plot nie je pre ňu žiadnou prekážkou, lebo ho môže preskočiť. Nepovažoval tiež za preukázané, že zver nachádzajúca sa na pozemkoch žalovaného unikla výlučne zo zvernice Orlová. Nesúhlasil so spôsobom určenia škody a jej výšky, lebo túto žalobca odvíjal od vekovej kategórie a hodnoty trofeje neodlovenej zveri, čo je však vylúčené, lebo hodnota trofeje nie je závislá od vekového zloženia zveri a akékoľvek ohodnotenie prichádza do úvahy, až keď je zver ulovená, lebo až vtedy je známe o akú trofej sa jedná.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval za preukázané, že na nepoľovných plochách žalovaného je zadržiavaná zver, čo bolo potvrdené opätovným stanoviskom Okresného úradu Michalovce z októbra 2018, kde bolo konštatované, že žalovaný neumožnil vyhnanie zveri zo svojich pozemkov, čím považoval za naplnené ustanovenia , o zákaze držania zveri na nepoľovných plochách a v zajatí, keď sám žalovaný listom z 31.10.2018 oznámil žalobcovi, že mu vyhnanie zveri neumožní. Poukázal na to, že cez oplotenie areálu žalovaného je migrácia zveri nemožná. Zopakoval, že nemožnosť plnenia plánu chovu a lovu súvisela so zadržiavaním zveri na nepoľovnej ploche žalovaného. Zadržiavanie zveri bolo potvrdené pozorovaním žalobcu a zistením príslušného Okresného úradu Michalovce, keď hranica zvernice Orlová s areálom žalovaného má dĺžku 2,5 km, preto mal prehľad o tam nachádzajúcej sa zveri. Zver mohla uniknúť na pozemok žalovaného len cez poškodené oplotenie z revíru žalobcu, lebo ostatní susedia sú priemyselné subjekty. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca vzhľadom na udávané stavy zveri v pláne lovu a chovu mohol naplniť plánovaný odlov, žalobca sa bránil sa tým, že v stave zveri 81 ks jelenej a 65 ks muflonej boli už uvažované prírastky zvery aj z kusov nachádzajúcich sa na pozemkoch žalovaného, nemohol preto realizovať plán lovu iba na svojich pozemkoch, lebo by si zlikvidoval kmeňové stavy zveri. Zopakoval, že pri výpočte výšky škody vychádzal z cenníka Štátnych lesov SR a plánovaný poplatkový odstrel nemohol uskutočniť, lebo polovica poľovnej zveri bola v areáli žalovaného. Pri výpočte škody vychádzal z najnižšej kategórie trofeje pre I. a II. vekovú triedu, ktorej hodnota sa pohybuje v cene od 330 eur do 1.350 eur za trofej, pričom v areáli žalovaného sa nachádzajú aj jelene IV. vekovej triedy, za ktoré sa účtuje aj 7.000 eur.

6. Pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcich sa vzniku škody, jej výšky i príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a konaním žalovaného, odvolací súd vyzval žalobcu na označenie (predloženie) dôkazov, z ktorých vychádzal pri určovaní prírastkov a stavov zveri, preukazujúcich, že nemohol naplniť plán lovu na svojich pozemkoch a práve zver, ktorá by pochádzala z pozemkov žalovaného by bola odlovená v ním tvrdených počtoch a takej kategórie, ktorých hodnota trofeje by zodpovedala oceneniu, na základe ktorého vyčíslil rozsah škody. Súčasne boli procesné strany vyzvané podľa na vyjadrenie k použitiu o ušlom zisku, ktoré ustanovenie pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité.

7. Žalobca v reakcii na výzvu odvolacieho súdu odkázal na CD záznam z areálu spoločnosti žalovaného, ktoré malo dokumentovať existenciu cca 100 ks jelenej a muflónej zveri k dátumu 18.12.2021. Uviedol, že pri výpočte škody vychádzal zo schválených plánov lovu a chovu Okresným úradom Michalovce, ktorý zaznamenáva odstrel zveri schválený, skutočný a zmarený, keď plánovaný odstrel nemohol byť uskutočnený, pretože takmer polovica poľovnej zveri bola držaná v areáli susediaceho pozemku spoločnosti žalovaného. Pri vyčíslení výšky škody vychádzal z vekovej triedy jelenej a muflonej zveri, tvrdiac, že podľa veku sa dá odhadnúť hodnota trofeje. Odborným ohodnotením trofeje - jeleních parohov a mufloních rohov ulovenej zveri z roku 2022 dokladoval, že v jeho poľovnom revíri zverník A. C. XX L. sa chová poľovná zver, ktorej hodnota trofeje zodpovedá oceneniu, z ktorého vychádzal pri určení vzniku škody a jej výšky. Poukázal na to, že žalovaný nerešpektoval stanovisko Okresného úradu Michalovce zo 14.12.2017 umožniť vyhnanie zveri zo svojich pozemkov, čo bolo opätovne konštatované aj v stanovisku úradu z 23.11.2018, keď žalovaný v písomnej reakcii z 31.10.2018 potvrdil, že nemá záujem umožniť vyhnanie zvery zo svojich pozemkov. Prítomnosť zveri na pozemkoch žalovaného a jej nepovolené prikrmovanie potvrdzovalo aj uznesenie vyšetrovateľa OO PZ Michalovce z 18.5.2017, ktoré bolo predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, že zamestnanec žalovaného pán M. prikrmoval zver na pozemkoch žalovaného, a to mimo času núdze. Pretože žalovaný neumožnil vyhnanie zveri zo svojich pozemkov, žalobcovi vznikla škoda pre nesplnenia odlovu plánovaných kusov zveri, keď pri výpočte výšky škody zohľadnil cenník Štátnych lesov SR o cene odstrelového poplatku odvíjajúcej sa od hodnoty trofeje.

8. Žalovaný zotrval na svojich námietkach o absencii predpokladov vzniku uplatňovanej škody zdôrazňujúc, že dôkazné prostriedky označené žalovaným z obdobia rokov 2021, 2022 sú vzhľadom na posudzované obdobie bezpredmetné. Argumentoval, že jeho pozemky ako nepoľovné plochy nie sú súčasťou poľovného revíru, čo je vylúčené ich charakterom, preto na zver tam sa nachádzajúcu sa nemôže vzťahovať akékoľvek poľovné plánovanie. Ak mal žalobca znížené kmeňové stavy zveri, mal tomu uspôsobiť plán. Tvrdil, že zveri nachádzajúcej sa na jeho pozemkoch nijako nebráni v migrácii, lebo nie je pre ňu prekážkou preskočiť dvojmetrové oplotenie jeho areálu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti odvolania podaného žalovaným, prejednal toto v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov na nariadenom pojednávaní dňa 23. februára 2023, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, dospejúc k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na zrušenie ani na potvrdenie rozhodnutia, napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil ( ) a žalobu zamietol.

10. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom a rozhodnutím naplnil žalovaným tvrdené odvolacie dôvody, pretože nereagoval na vecné argumenty žalovaného, ktorý popieral existenciu predpokladov jeho zodpovednosti za škodu žiadanú žalobcom, rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, lebo výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, pri rozhodnutí opomenul aplikovať zodpovedajúcu právnu úpravu o ušlom zisku, teda jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil vo väzbe na zmarený odlov zveri v dvoch poľovných sezónach od 1.4.2017 do 31.3.2019, v dobe odstrelu od 1.8.2017 do 15.1.2019, podľa plánu chovu a lovu schváleného Okresným úradom Michalovce. Počty stavu zveri k 31.3.2018 zohľadňovali aj zver videnú na pozemkoch žalovaného. Zo stanoviska Okresného úradu v Michalovciach pozemkový a lesný odbor zo 14.12.2017 vyplýva, že na pozemkoch žalovaného sa malo nachádzať 20 ks jelenej a 20 ks muflónej zveri, ktorá tam mala preniknúť z poľovného revíru žalobcu po poškodení oplotenia v dôsledku nepriaznivého počasia v mesiaci apríl a august 2017. Podľa plánu lovu a chovu v poľovníckej sezóne 2017/2018 schvaľovaného k 31.3.2017 spočítaný jarný stav jelenej zveri mal predstavovať 60 ks, a to jeleňov 26 ks z toho v I. vekovej triede 9 ks, v II. vekovej triede 7 kusov, v III. vekovej triede 8 ks, v IV. vekovej triede 2 ks, jeleníc 24 ks, jelenčiat 10 ks. Schválený plán lovu počítal s odlovom 27 ks jelenej zveri a to 10 jeleňov z toho v I. vekovej triede v počte 5 ks, v II. vekovej triede v počte 4 ks, v III. vekovej triede v počte 1 ks, jeleníc 8 ks, jelenčiat 9 ks. V prípade muflonej zveri k 31.3.2017 spočítaný jarný stav zveri mal predstavovať 24 ks a to 9 muflónov z toho 5 ks vo vekovej triede I., 3 ks vo vekovej triede II., 1 ks v III. vekovej triede, 10 ks muflónic, 5 ks muflónčiat. Schválený bol odlov muflónov v počte 1 ks z I. vekovej triedy, 2 ks II. triedy, 2 ks muflónic a 4 ks muflónčiat, teda celkovo 9 ks muflónej zveri. Podľa plánu lovu a chovu pre sezónu 2018/ 2019 žalobca udával ako spočítané stavy zveri k 31.3.2018 11 jeleňov I. vekovej triedy, 10 jeleňov II. vekovej triedy, 8 jeleňov III. triedy a 1 jeleňa IV. vekovej triedy, teda spolu 30 jeleňov, 36 jeleníc a 15 jelenčiat v úhrne 81 ks jelenej zveri. V prípade muflónej zveri napočítal 8 muflónov I. vekovej triedy, 10 muflónov II. vekovej triedy, 2 muflónov III. vekovej triedy, teda spolu 20 muflónov, 30 muflónic a 15 muflónčiat, celkovo 65 ks muflónej zveri. Okresným úradom mal schválený plán lovu pre 37 ks jelenej zveri, na 5 ks jeleňa I. vekovej triedy, 5ks jeleňa II. triedy, 1 ks jeleňa III. triedy, tj 11 jeleňov a 15 jeleníc a 11 jelenčiat. V prípade muflónej zveri bol povolený odlov muflónov I. vekovej triedy v počte 5 ks, II. triedy v počte 4 ks, III. triedy v počte 2 ks teda celkovo 11 muflónov, tiež 15 muflónic a 11 muflónčiat. Normovaný kmeňový stav zveri bol rovnaký pre sezónu 2017/2018 ako i pre sezónu 2018/2019 v počte 52 ks jelenej zveri a 24 ks muflónej zveri.

12. Žalobca tvrdil, že v loveckej sezóne 2017/2018 z plánovaného odlovu jelenej zveri 27 ks bol reálne uskutočnený odlov 10 ks a znemožnený odlov jeleňa I. vekovej triedy v počte 5 ks, II. vekovej triedy v počte 3 ks, 4 jeleníc a 5 jelenčiat, celkovo 17 neodlovených ks jelenej zveri. V nasledujúcej loveckej sezóne 2018/2019 u jelenej zveri z plánovaného lovu 37 ks bolo skutočne odlovených len 11 ks a znemožnený odlov 27 ks, z toho 4 ks jeleňov I. vekovej triedy, 4 ks jeleňov II. vekovej triedy, 14 jeleníc a 5 jelenčiat. U muflónej zveri plánovaný lov v počte 37 ks bol splnený len v rozsahu odlovených 7 ks s tým, že znemožnený odlov sa mal vzťahovať k 4 ks muflónom I. vekovej triedy, 3 ks muflónov II. vekovej

triedy, 1 ks III. vekovej triedy a neodlovených 11 muflóníc a 11 muflónčiat. Zmarenie odlovu malo byť zapríčinené zadržiavaním jelenej a muflónej zveri na pozemku žalovaného.

13. Vo väzbe na jednotlivé neodlovené vekové kategórie zveri žalobca tvrdil vznik škody v rozsahu 17.910 eur. Škodu stanovil ako násobok neodlovených kusov zveri a ceny odstrelového poplatku podľa cenníka Štátnych lesov SR. Podľa predloženého cenníka hodnota poplatku za odstrel jelenice, jelenčaťa predstavovala 90 eur, u muflónčaťa a muflónice 35 eur, hodnota odstrelového poplatku v prípade jeleňov a muflónov sa viazala na hmotnosť parožia jeleňa a dĺžku rohov muflónov (trofej), nezávisle od veku zvieraťa. Odstrelový poplatok jeleňov sa pohyboval v rozpätí od 320 eur pri hmotnosti 2 kg až do sumy 6.690 eur pri hmotnosti 10 kg, a v každej hmotnostnej kategórii sa zvyšoval o paušálnu sumu za každých ďalších 10 g. V prípade muflónov hodnota odstrelového poplatku sa podľa dĺžky rohov pohybovala v rozpätí od 300 eur pri dĺžke do 49,99 cm do 2.200 eur u dĺžky od 90 cm, suma poplatku sa zvyšovala za každý cm o paušálne určenú sumu. Žalobca tvrdil, že v prípade neodlovenej zveri v sezóne 2017/2018 mu bolo znemožnené odloviť 5 ks jeleňov I. vekovej triedy, čomu priradil cenu odstrelového poplatku za trofej 330 eur, 3 ks jeleňov II. vekovej triedy v hodnote poplatku 1.350 eur a 9 ks jeleníc a jelenčiat v hodnote poplatku 90 eur (1.650 € + 4.050 € + 810 €). V poľovnej sezóne 2018/2019 mu mala byť zmarená možnosť odloviť 4 ks jeleňov I. vekovej triedy čomu priradil cenu odstrelového poplatku za trofej 125 eur, 4 ks jeleňov II. vekovej triedy v hodnote poplatku 880 eur a 19 ks jeleníc a jelenčiat v hodnote poplatku 90 eur (500 € + 3.520 € + 1.710 €). U muflónej zveri mal byť zmarený odlov 4 ks muflónov I. vekovej triedy, čomu mala zodpovedať cena odstrelového poplatku za trofej 300 eur, 3 ks muflónov II. vekovej triedy v hodnote poplatku 500 eur, 1 ks muflóna III.vekovej triedy v hodnote poplatku 2.200 eur a 22 ks muflónic a muflónčiat v hodnote 35 eur za kus (1.200 € + 1.500 € + 2.200 € + 770 €). Predložením ohodnotenia jeleních parohov a muflónich rohov z mája 2022 žalobca preukazoval, že v jeho poľovnom revíri zverník A. sa nachádzala zver s takou trofejou (váhou parožia a dĺžkou rohov), za akú si uplatňoval náhradu škody. Čestnými prehláseniami záujemcov o realizáciu odstrelu, ktorý im bol v sporenej poľovnej sezóne zrušený, žalobca dokladoval reálny záujem o poplatkový odlov zveri.

14. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom podľa spôsobu jej vymedzenia predstavuje škodu vzniknutú formu ušlého zisku. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti ( ). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil ( ). Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) ( ). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností porušením právnej povinnosti. N., ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na ich náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, ale bezpečne preukázaná, keď povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

15. Súdna prax je jednotná v názore, že ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravdepodobný chod veci; ušlý zisk sa tak neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu; na vznik nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu veci (t.j. nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pri posudzovaní ušlého zisku teda nepostačuje len pravdepodobnosť navýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené s určitosťou, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku - dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje práve poškodeného. Vznik nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku tak musí byť podložený existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že škodová udalosť skutočne negatívne zasiahla do priebehu konkrétneho deja (pravidelného chodu vecí) vedúceho k určitému zisku; pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel; v prípade ušlého zisku ide teda o ujmu už nastalú (vzniknutú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.9.2008, sp.zn. z 24.2.2016, z 29.10.2012 alebo uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.4.2010,

z 21.12.2009 a sp.zn. ). Miera pravdepodobnosti ušlého zisku sa musí pri bežnom a obvyklom chode veci v okolnostiach prípadu javiť ako istá.

16. Nie je sporné, že žalovaný nevykonáva právo poľovníctva, ani nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru na svojich pozemkoch ( ). Odvolací súd považoval za preukázané, že na nepoľovné pozemky žalovaného nachádzajúce sa v poľovnom revíri Orlová (rozhodnutie Okresného úradu Michalovce z 05.08.1996 o územnom vymedzení revíru) prenikla cez poškodené oplotenie v roku 2017 muflónia a jelenia zver v počte cca 40 ks, ktoré tvrdenia žalobcu bolo podporené stanoviskom Okresného úradu Michalovce zo dňa 14.12.2017 a jeho zisteniami o miestnom šetrení. Obsahom uvedeného stanoviska okresného úradu sú tiež vyjadrenia splnomocnenca žalovaného B. G. o tom, že zver sa na pozemok spoločnosti Homerton Company, s.r.o. dostáva cez vážne poškodený plot poľovného revíru zverník A. L., nevedia prieniku zabrániť, vyhnanie nepovažujú za reálne vzhľadom na krátkodobý efekt, budú sa snažiť nájsť prijateľné riešenie v spolupráci so žalobcom. Prítomnosť zveri na pozemkoch žalovaného, jej prikrmovanie vyplýva tiež z uznesenia OR PZ v Michalovciach zo dňa 18.5.2017, ktorým bol odmietnutý podnet na začatie trestného stíhania vo veci prečinu pytliactva, z obsahu ktorého vyplýva, že poverený zamestnanec žalovaného M. M. prikrmoval zver kukuricou. Žalovaný teda potvrdil prenikanie zveri na svoje nepoľovné pozemky z pozemkov žalobcu, a nepreukázal svoju obranu, aby sa jelenia a muflónia zver na jeho nepoľovnú plochu mohla dostať z iných susediacich plôch než z poľovného revíru, v ktorom vykonával právo poľovníctva žalobca. Žalovaný potvrdil vedomosť o existencii poškodenia oplotenia, cez ktoré prenikala zver, pričom v susedstve oploteného areálu žalovaného sa nachádzajú priemyselné objekty. Nebolo sporné, že pozemky žalovaného na ktorých uskladňuje výbušniny, sú oplotené betónovým plotom vo výške 2 m, brániacim voľnému pohybu zveri. Možnosť, že zver prekoná skokom aj 2 m oplotenie, je náhodnou udalosťou nie prirodzenou trajektóriou pohybu zveri cez betónový plot, ktorý by bolo možné považovať za priestor pre voľný pohyb zveri, ako to podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne tvrdil žalovaný. Napriek stanovisku Okresného úradu Michalovce zo 14.12.2017 a 23.11.2018, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vyhnanie poľovnej zveri z nepoľovných pozemkov, žalovaný neposkytol súčinnosť, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie z 30.10.2018, v ktorom nesúhlasil so vstupom žalobcu na svoje pozemky, ani nenavrhol iné riešenie vzniknutej situácie. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd zastáva názor, že v rozhodnom období žalovaný porušil povinnosti o zákaze držania zveri v zajatí a ochrane zveri v zmysle ustanovení , a .

17. Podľa , v záujme ochrany genofondu zveri sa zakazuje chovať alebo držať raticovú zver mimo poľovného revíru alebo farmových chovov, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , , za držanie a chov zveri v zajatí sa považuje držanie alebo chov zveri na pozemkoch, ktoré sú ohradené tak, že zver nemôže z nich uniknúť. Držať a chovať zver v zajatí sa zakazuje, ak tento zákon neustanovuje inak. Za držanie a chov zveri v zajatí sa nepovažuje držanie a chov zveri vo zvernici ( veta prvá).

19. Podľa , každý je povinný konať tak, aby podľa svojich možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia.

20. Pokiaľ aj odvolací súd konštatoval porušenie povinností na strane žalovaného v zmysle 420 ods. 1 , žalobca bol povinný preukázať, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením právnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku 17.910 € za neuskutočnený odlov zveri. Vo vzťahu k týmto predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu však žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žiadnym spôsobom nepodložil svoje tvrdenia o východiskovom stave zveri, aj keď podľa plánu chovu a lovu stav zveri mal vychádzať zo sčítania zohľadňujúc tvrdenia žalobcu, že vzal do úvahy zver nachádzajúcu sa na nepoľovných plochách žalovaného je zrejmé, že vychádzal z odhadu. Pokiaľ počty jelenej a muflónej zveri k 31.03.2018 odôvodňoval prírastkom ako prirodzeným biologickým procesom, neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, že záver o uvažovanom počte 81 ks jelenej a 65 ks muflónej zveri je správny, resp. vysoko pravdepodobný. Rovnako tak neprodukoval žiadne dôkazy o pravdepodobnosti, že počet kusov zveri v jednotlivých vekových triedach a v kategórii samíc, samcov a mláďat rovnako zodpovedá ním uvažovaným počtom zveri. Čestné vyhlásenia záujemcov o odstrel dokladujú záujem o výkon poľovačky, nie sú však dôkazom o tom koľko a akých kusov jelenej či muflónej zveri by bolo odlovených a v akej hodnote trofeje tj, či by hmotnosť parožia a dĺžka rohov,

zodpovedali oceneniu, z ktorého žalobca vychádzal. Aj z cenníka predloženého žalobcom je zrejmé, že odstrelový poplatok, sa spája s hodnotou trofeje, nie s vekovou triedou zvieraťa, ktoré kritérium žalobca považoval za určujúce pre stanovenie uplatňovanej výšky škody. Okolnosť preukazovaná ohodnotením trofejí za obdobie roku 2022 je vo vzťahu k posudzovanému nároku z obdobia rokov 2017, 2018 bez právneho významu, a vyjmúc fakt, že pokiaľ aj by uvedené ohodnotenie malo dokladovať, že v poľovnom revíri žalobcu sa nachádzala zver, ktorej hodnota trofeje zodpovedala ním predloženému výpočtu náhrady škody, nepreukazuje to pre vec rozhodujúce skutočnosti, že práve na nepoľovných pozemkoch žalovaného sa nachádzala takáto zver a bola by odlovená v počte tvrdenom žalobcom. Žalobou uplatnený nárok vychádza len z hypotetických predpokladov, ktoré nemajú natoľko reálny základ, aby bolo možné uvažovať, že žalobcom uplatňovaná škoda majúca povahu ušlého zisku, by bola pri obvyklom chode vecí škodou istou. Žalobca tiež nezdôvodnil svoje tvrdenie, že nemohol zrealizovať plán lovu v uvažovanom rozsahu, lebo by to malo negatívny vplyv na kmeňový stav zveri, keď pre sezónu 2018/2019 uvažoval pred letným odlovom so stavom jelenej zveri 110 ks, muflónej zveri 92 ks, pri kmeňových počtoch 52 ks jelenej a 24 ks muflónej. Nebol tiež nijako zdôvodnený fakt, že viac ako polovica zmareného odlovu sa mala týkať práve tej zveri, ktorá mala byť na pozemkoch žalovaného. Okrem všeobecného konštatovania o zásahu do kmeňového stavu zveri, žalobca nepodložil svoj názor o nemožnosti naplniť plán lovu vo svojom poľovnom revíri žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Je tak možné prisvedčiť žalovanému, že príčiny nedodržania plánu lovu neboli v priamej príčinnej súvislosti so zadržiavaním zveri na nepoľovných plochách žalovaného. Dôvodná je tiež obrana žalovaného, že žalobca vzhľadom na spôsob uplatnenia nároku, nedoložil žiadne dôkazy o rozsahu vykonaného odlovu, charaktere a hodnote trofejí odlovených kusov jelenej a muflónej zveri v rozhodnom období odstrelu 1.8.2017 do 15.1.2019. Pre úspech žalobcu v konaní nepostačovalo len zistenie porušenia povinností žalovaného, pretože v konaní absentovalo preukázanie takých okolností, ktoré by umožňovali bez väčších pochybností dospieť k záveru, že nebyť počínania žalovaného, ktorý neumožnil vyhnanie zveri zo svojich pozemkov, žalobca by dosiahol uvažovaný príjem z výkonu práva lovu. Pretože žalobca existenciu takých okolností nepreukázal, neuniesol v konaní dôkazné bremeno o existencii príčinnej súvislosti a vzniku škody, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

21. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s , a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).