Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41Cpr/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobkyne: S.. K. J., K.., R.. XX.X.XXXX , D. U. XX, XXX XX J. R. H.A., zastúpená JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, štátna príspevková organizácia, so sídlom Rastislavova 785/43, 041 90 Košice - mestská časť Juh, IČO: 00 606 707, zastúpená Alena Zadáková & spol, advokátska kancelária, so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že výpoveď žalovanej pre nadbytočnosť zo dňa 22.9.2020 s účinnosťou od 1.10.2020, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 1.10.2020, je n e p l a t n á . Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá.

II. Nárok na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Vo vyhovujúcej časti žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok vo výške 99,50 eur zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2021 domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť zo dňa 22.9.2020, s účinnosťou od 1.10.2020, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 1.10.2020, je neplatná a pracovný pomer žalobkyne so žalovanou trvá. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 3.184 eur odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, od 1.2.2021 do dňa, od ktorého jej začne prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.184 eur, počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej mesačnej náhrady mzdy, pričom deň splatnosti mzdy je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po skutkovej stránke uviedla, že uzavrela so žalovanou dňa 29.11.2005 pracovný pomer na určitý čas od 28.12.2005 s pracovným zaradením právnik výkon právnej agendy, s miestom výkonu práce Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2010 dohodli zmenu jej obsahu v časti Miesto výkonu práce - Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Košice. Počas trvania pracovného pomeru zastávala viaceré funkcie, konkrétne:

- s účinnosťou od 1.1.2007 bola menovaná do funkcie vedúci právneho odboru,

- s účinnosťou od 15.9.2007 bola menovaná do funkcie vedúci právno - personálneho odboru,

- s účinnosťou od 1.7.2011 bola menovaná do funkcie vedúci Právneho oddelenia,

- s účinnosťou od 1.4.2012 bola menovaná do funkcie vedúci Právneho odboru. Dňa 18.8.2020 bola odvolaná z funkcie vedúci Právneho odboru UNLP Košice ku dňu 31.8.2020. Súčasne dňa 18.8.2020 jej bolo oznámené, že od 1.9.2020 bude vykonávať práce na Právnom oddelení, Odbor organizačno - právny, Úsek generálneho riaditeľa UNLP Košice. Popis pracovného miesta v písomnej forme neobdŕžala, ale naďalej vykonávala pracovné činnosti, ktoré neboli odlišné od pracovných činností vykonávaných pred odvolaním z funkcie, okrem povinností vedúceho zamestnanca (organizácia, riadenie a kontrola zvereného úseku). Vykonávala najmä: Príprava návrhov zmlúv - rôzne typy, Pripomienkovanie zamestnávateľovi doručených návrhov zmlúv, Finálne spracovanie návrhov zmlúv a ich kompletizácia podľa požiadaviek a pripomienok jednotlivých odborných útvarov, Príprava interných predpisov, pripomienkovanie interných predpisov iných odborných útvarov, kompletizácia pripomienok, Vybavovanie dožiadaní v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, Agenda osobných údajov „GDPR“ a s tým súvisiacich zmlúv o mlčanlivosti, poverení a poučení a poradenstvo v tejto oblasti smerom k pracoviskám, Príprava a pripomienkovanie Príkazov, Pokynov, Rozhodnutí a Obežníkov Rady riaditeľov a jednotlivých odborných útvarov, Vybavovanie dožiadaní súdov, polície, prokuratúry, súdnych znalcov, advokátov, ÚPSVaR, IP, RÚVZ a pod., Príprava podkladov pri súdnych sporoch, Príprava rôznych podaní, Spolupráca s oddelením verejného obstarávania, Odborné konzultácie a poradenstvo pre klinické pracoviská v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti (zdravotnícki pracovníci, pacienti, príbuzná a pod.), Agenda s odkazom na o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Agenda podľa Zz. o ochrane utajovaných skutočností, Príprava poverení, splnomocnení pre zamestnancov. Základnú (dohodnutú) mzdu mala vo výške 3.058,45 eur na základe Dohody o mzde zo dňa 25.2.2020. Dňa 28.9.2020 o 10.00 hod. bola predvolaná do kancelárie vedúcej oddelenia personalistiky a miezd , kde bola JUDr. Novotnou (pracovníčkou zamestnávateľa na základe Dohody o pracovnej činnosti), ústne oboznámená o prijatí Rozhodnutia rady riaditeľov č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení sa s účinnosťou odo dňa 1.10.2020 stáva nadbytočnou a v súlade s jej žalovaný ponúkol inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to prácu technicko- hospodárskeho pracovníka - zabezpečenie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa (stupeň náročnosti práce 3a). Uvedenú ponuku práce žalovaná predložila písomne

- Ponuka inej vhodnej práce zo dňa -2020. Počas stretnutia nebol jej poskytnutý ani len k nahliadnutiu zoznam všetkých voľných pracovných miest u žalovanej ku dňu plánovaného ukončenia pracovného pomeru, t. j. k 1.10.2020. Zo stretnutia nebol vyhotovený zápis. Dňa 1.10.2020 prevzala výpoveď žalovanej pre nadbytočnosť zamestnanca podľa ods. l písm. b) zo dňa 22.9.2020. Z obsahu výpovede vyplýva, že Rozhodnutím rady riaditeľov č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení, s účinnosťou odo dňa 1.10.2020 sa stáva nadbytočnou. V súlade s ust. jej bola ponúknutá iná vhodná práca v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a to práca technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa, ponúknuté pracovné miesto neprijala a žalovaná jej dala výpoveď z pracovného pomeru podľa ods. l písm. b ) . Žalovaná jej dňa 1.10.2020 doručila Oznámenie o prekážke v práci zo dňa 22.9.2020, ktorým oznámila, že v súvislosti s vykonanou organizačnou zmenou sa stane k 1.10.2020 nadbytočnou a v súlade s ust. , ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a , zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Dňa 31.12.2020 žalovanej oznámila, že výpoveď zo strany zamestnávateľa zo dňa 22.9.2020, ktorá jej bola doručená dňa 1.10.2020, považuje za neplatné skončenie pracovného pomeru. Rozhodnutím rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 štatutárny orgán žalovanej rozhodol „ o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno- právnom, Právnom oddelení, s účinnosťou odo dňa 1.10.2020, jedná sa o jedného zamestnanca vykonávajúceho druh práce právnik - výkon právnej agendy, a to S.. K. J., K., osobné číslo 41827. Rozhodnutie Rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 neobsahuje žiadne prílohy, najmä neobsahuje novú organizačnú štruktúru žalovanej, ktorá mení platnú organizačnú štruktúru a ktorá by preukazovala, či inak zohľadňovala zrušené pracovné miesto žalobkyne. Rozhodnutie Rady riaditeľov č. 35/2020 neobsahuje žiadnu organizačnú zmenu, ktorej následkom by bolo zrušenie pracovného miesta „právnik“, nevyplýva z neho, aká organizačná zmena bola týmto rozhodnutím vykonaná a nepreukazuje, že táto konkrétna organizačná zmena mala za následok nadbytočnosť žalobkyne. Podľa o organizačnú zmenu u zamestnávateľa ide iba vtedy, ak sa touto zmenou sledovala zmena úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. Žalovaná k 1.10.2020 viacerými dielčími rozhodnutiami zmenila svoju organizačnú štruktúru, keď piatimi rôznymi rozhodnutiami rady riaditeľov, k tomu istému dátumu, zrušila 6 rôznych pracovných miest v rámci nemocnice, ktoré boli obsadené zamestnancami, ktorí v predchádzajúcom období (do 05/2020) zastávali u žalovanej prevažne vedúce riadiace funkcie. Od nástupu nového vedenia žalovanej, od 15.5.2020 došlo k markantnému nárastu počtu nezdravotníckych zamestnancov bez prijatia náležitej zmeny organizačnej štruktúry. K organizačnej zmene žalobkyňa ďalej udáva, že na základe Rozhodnutia Rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 malo dôjsť k zníženiu stavu o jedného zamestnanca vykonávajúceho druh práce právnik

- výkon právnej agendy. Z organizačnej schémy účinnej od 1.9.2020 vyplýva, že na Organizačno- právnom odbore, právnom oddelení pracovali: 2 referenti s úplným stredoškolským vzdelaním, 3 právnici na plný úväzok (z toho l vedúci právneho oddelenia) a 1 právnik na kratší pracovný čas (0,2 pracovného úväzku - 1 deň v týždni), spolu 6 zamestnancov a súčasne bolo voľné jedno pracovné miesto: Vedúci Organizačno-právneho odboru. Predmetné rozhodnutie explicitne neurčilo, ktoré pracovné miesto právneho oddelenia, Organizačno-právneho odboru zrušilo. Ak by aj došlo k zrušeniu jedného, bližšie neurčeného pracovného miesta, následkom tejto organizačnej zmeny na pracovných miestach Organizačno-právneho odboru, Právneho oddelenia po 1.10.2020 ostalo pracovať 5 zamestnancov a jedno pracovné miesto: právnik - vedúci Organizačno-právneho odboru zostalo neobsadené. Základným hmotnoprávnym predpokladom platnej výpovede z pracovného pomeru je platnosť organizačnej zmeny u zamestnávateľa, ktorá má za následok nadbytočnosť zamestnanca. V danom prípade podľa jej názoru, organizačná zmena nebola vykonaná platne, nie je konkrétna a určitá, nebola vykonaná v súlade so zásadami stanovenými v . Organizačná zmena bola vykonaná len formálne, s cieľom dania jej výpovede, bez toho, aby sa uvoľnila pozícia právnika u žalovanej, či prestala existovať potreba vykonávania tejto práce u žalovanej. Rozhodnutia Rady riaditeľov bolo prijaté účelovo, len s cieľom dania výpovede v rozhodnutí menovanému zamestnancovi, teda jej, bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať jej prácu. Formálnosť organizačnej zmeny potvrdzuje aj samotný úkon žalovanej, na základe ktorého uzavrela od 1.6.2020 pracovný pomer s Doc. JUDr.C. Ž., dohodu o pracovnej činnosti s S.. K. R.. Tým , že žalovaná nevykonala platne organizačnú zmenu, skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Výpoveď z pracovného pomeru nespĺňa ani ďalšiu zákonnú podmienku, a to príčinnú súvislosť medzi jej nadbytočnosťou a prijatými organizačnými zmenami. Z Rozhodnutia rady riaditeľov č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 nevyplýva organizačná zmena, ktorej následkom bolo zrušenie pracovného miesta žalobkyne, nedošlo k zmene činnosti žalovanej a ani k zániku tých činností, ktoré na základe pracovnej zmluvy mala žalobkyňa vykonávať. Neexistenciu jej nadbytočnosti priamo potvrdzuje skutočnosť uzavretia pracovného pomeru medzi žalovanou a ďalším zamestnancom pred vykonaním domnelej organizačnej zmeny. Žalovaná si voči nej pri daní výpovede z pracovného pomeru nesplnila ani zákonnú ponukovú povinnosť. Ponuka všetkých voľných pracovných miest žalovanej ku dňu 1.10.2020 nebola jej daná ani len k nahliadnutiu. Ponuka voľného pracovného miesta vykonaná žalovanou neobsahovala všetky voľné pracovné miesta, ktorými v tom čase žalovaná disponovala. Podľa jej vedomostí v čase predloženia ponuky jedného konkrétneho voľného miesta, žalovaná disponovala ďalšími voľnými miestami, okrem iných: od 1.9.2020 vedúci odboru Organizačno-právneho (pracovné miesto bolo v čase ponuky voľných pracovných miest žalovanej voľné, ponúknuté žalobkyni nebolo), k 1.9.2020 vedúci oddelenia personalistiky a miezd, k 1.9.2020 asistent riaditeľa, k 1.9.2020 vedúci zdravotník bez špecializácie, 2 21.9.2020 hovorca, voľné pracovné miesto na Oddelení metodiky a controllingu, Finančný odbor, voľné pracovné miesto na Oddelení nákupu zdravotníckej techniky, Odbor nákupu a ďalšie. Žalovaná bola povinná jej ponúknuť akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré v čase dania výpovede mala k dispozícii, či už vhodné alebo menej vhodné. Rozhodnutie o využití ponuky voľného pracovného miesta bolo výlučne na žalobkyni. Keďže žalovaná jej neponúkla možnosť prechodu na inú , pre ňu vhodnú prácu zákonne, aj keď tak mohla a mala urobiť, nebola splnená podmienka uvedená v ust. , čo spôsobuje neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 22.9.2020. Taktiež nie je jej známa skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru v zmysle ods. l písm. b) žalovaná predložila Základnej organizácii Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri UNLP Košice, v zmysle k prerokovaniu a s akým výsledkom. Je presvedčená, že žalovaná skončením pracovného pomeru s ňou, porušila aj zásadu rovnakého zaobchádzania stanovenú v a v Antidiskriminačnom zákone. U žalovanej v čase dania výpovede neexistovala skutočná potreba reálneho zníženia počtu zamestnancov právneho oddelenia. Žalovaná ako zamestnávateľ vykonávala dielčiu organizačnú zmenu, cieľom ktorej bolo skončiť pracovný pomer len s ňou. Dosvedčujú to aj listiny spracované žalovanou dňa 22.9.2020. Rada riaditeľov žalovanej prijala údajnú organizačnú zmenu dňa 22.9.2020 . Už v deň prijatia organizačnej zmeny žalovaná vedela, že nadbytočnou sa stane žalobkyňa a bezprostredne v deň prijatia rozhodnutia, teda v ten istý deň boli spracované listiny - Ponuka inej vhodnej práce, Skončenie pracovného pomeru výpoveďou a Oznámenie. A už dňa 22.9.2020 pri vypracovaní Oznámenia č. 1862/2020 o prekážke v práci, členovia Rady riaditeľov konštatujú, že žalobkyňa neprijala zamestnávateľom ponúknutú inú vhodnú prácu, ktorá však bola žalobkyni ponúknutá až 28.9.2020. K náhrade mzdy uviedla, že náhradu mzdy požaduje vo výške priemernej mesačnej mzdy vyplácanej jej žalovanou za . Žalovaná v mesiaci október 2020 jej vyplatila mzdu vo výške 3.128 eur, za mesiac november vo výške 3.105 eur a za mesiac december 2020 vo výške 3.319 eur (3.128 + 3.105 + 3.319 = 9.552 : 3 = 3.184 eur). Náhrady mzdy sa domáha od mesiaca február 2021 vo výške 3.184 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, vždy počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej mesačnej náhrady mzdy, pričom deň splatnosti mzdy je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca v súlade s čl. 38.2 Kolektívnej zmluvy, až do dňa, kým jej žalovaná umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

3. K žalobe predložila Výpis zo štatistického registra organizácií, Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2010, Pracovnú zmluvu zo dňa 29.11.2005, Menovací dekrét zo dňa 29.6., Odvolací dekrét zo dňa 18.8.2020, Ponuka inej vhodnej práce zo dňa 7.1.2021, Ponuka inej vhodnej práce zo dňa 22.9.2020 (č.l. 15), Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22.9.2020 (čl. 16), Oznámenie zamestnanca v zmysle ust. zo dňa 31.12.2020, Popis práce zo dňa 15.9.2007, Ponuka inej vhodnej práce zo dňa 7.1.2021, Oznámenie žalovanej zo dňa 22.9.2020.

4. Dňa 10.3.2021 žalobkyňa predložila súdu Návrh na vykonanie dôkazu, a to uložením povinnosti žalovanej na vykonanie dôkazu predložením listín, ktorými nedisponuje. Ide o tieto listiny: Rozhodnutie rady riaditeľov UNLP Košice č.35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice spolu s prílohou o zrušených pracovných miestach, Návrh zamestnávateľa na skončenie pracovného pomeru v zmysle ods. l písm. b) predložený Základnej organizácii Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri UNLP Košice v zmysle k prerokovaniu, Stanovisko /Uznesenie odborovej organizácie k návrhu na skončenie pracovného pomeru, Prehľad voľných pracovných miest k 1.10.2020, t.j. v čase prejednania ponuky voľného pracovného miesta listom zo dňa 22.9.2020, Odmietnutie voľných pracovných miest žalobkyňou, Organizačnú schému žalovanej platnú k 21.9.2020, Organizačnú schému žalovanej platnú k 1.10.2020, Organizačnú schému žalovanej platnú k 31.1.2021, Prehľad novoprijatých nezdravotníckych pracovníkov od mája 2020, od nástupu nového vedenia do 1.10.2020, Prehľad novoprijatých nezdravotníckych pracovníkov od 1.10.2020 ku dňu podania žaloby, Výšku priemernej mesačnej mzdy žalobkyne.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v rozsiahlom podaní (12 strán) doručenom súdu dňa 14.5.2021, v ktorom žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na svoju obranu uviedla, že dňa 22.9.2020 Rozhodnutím rady riaditeľov č.35/2020 bola prijatá organizačná zmena o znížení stavu zamestnancov u žalovanej (zamestnávateľa) s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení s účinnosťou odo dňa 1.10.2020. Podľa uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že zníženine stavu sa dotýka zamestnancov na nasledovnej pozícii: „Jedná sa o jedného zamestnanca vykonávajúceho druh práce právnik - výkon právnej agendy, a to JUDr. Marcelu Košovú, MPH, osobné číslo 41827. Žalobkyni bolo uvedené Rozhodnutie ústne oznámené dňa 28.9.2020, čo žalobkyňa v žalobe potvrdila. Písomnou ponukou inej vhodnej práce (číslo žalovanej 1865/2020) žalobkyni ponúkla inú vhodnú prácu. a to prácu technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa . Ponuka inej práce bola žalobkyni doručená dňa 28.9.2020, čo žalobkyňa potvrdila v časti II. bod 3 žaloby. Nakoľko sa žalobkyňa k Ponuke inej práce nevedela okamžite vyjadriť, žalovaná jej poskytla dodatočný čas na rozmyslenie, konkrétne do 30.9.2020 - 10.00 hod., pričom tento termín aj písomne uviedli na Ponuku inej práce. Žalobkyňa Ponuku inej práce v dohodnutej dobe neprijala a z toho dôvodu žalovaná pristúpila k podaniu písomnej výpovede. Dňa 1.10.2020 žalobkyňa a) prevzala listinu - Oznámenie (číslo žalovanej 1862/2020), v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila, že jej nevie prideľovať prácu, nakoľko žalobkyňa neprijala ponuku inej vhodnej práce, v dôsledku čoho jej žalovaná bude vyplácať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku žalobkyne, b) odmietla prevziať listinu - Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. b) zo dňa 22.9.2020. O odopretí prevzatia výpovede zo strany žalobkyne očití svedkovia vykonali písomný záznam nasledovne: „S.. J. odmietla podpísať 1.10.2020“ a pripojené sú podpisy S.. B., K.. W. O. A.. J.. Žalobkyňa uviedla, že Výpoveď prevzala a teda doručenie Výpovede žalobkyni nie je sporné. V nadväznosti na požiadavku výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi následne zaslala dňa 7.1.2021 žalobkyni v poradí druhú ponuku inej vhodnej práce, a to na pracovné miesto technicko- hospodárskeho pracovníka - organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca. Druhá ponuka bola žalobkyni doručená dňa 28.1.2021. Žalobkyňa ani v poradí druhú ponuku inej práce neprijala. Dňa 8.1.2021 jej bolo doručené Oznámenie žalobkyne zo dňa 31.12.2020 v zmysle , teda že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní a považuje skončenie pracovného pomeru za nesplatné. Deň 31.1.2021 žalovaná v pozícii zamestnávateľa eviduje ako skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou ako zamestnancom. Rozhodnutie ako formálny predpoklad pre uplatnenie výpovede z dôvodu podľa ods. l písm. b) bolo prijaté dňa 22.9.2020. Vzhľadom na písomnosť Rozhodnutia je zrejmé, že zákonný predpoklad platnosti Rozhodnutia je splnený a taktiež je zrejmé, že Rozhodnutie prijal na to oprávnený orgán. Zo súdnej praxe vyplýva, že „Zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene týka, s ním však musí byť oboznámený, stačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru“. Žalobkyňa bola s Rozhodnutím oboznámená, a to pred podaním výpovede. Z predloženého Rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná pristúpila k organizačným zmenám zníženia stavu zamestnancov, konkrétne zrušením pracovného miesta, druh práce: právnik - výkon právnej agendy. Rušené pracovné miesto žalovaná v Rozhodnutí špecifikovala označením žalobkyne ako osoby, ktorá dané pracovné miesto v čase rozhodovania vykonávala. Z Rozhodnutia je potom zrejmé, že na základe vykonaných organizačných zmien došlo k zníženiu stavu zamestnancov a súčasne k zrušeniu nasledovného pracovného miesta: právnik - výkon právnej agendy, plný úväzok, nevykonávajúcu funkciu vedúceho právneho oddelenia. K organizačným zmenám došlo na základe zmeny organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.9.2020, pričom zanikol Právny odbor v pôvodnom štrukturálnom členení. Štatutárny orgán efektívnosť riadenia právnej agendy mal zámer zabezpečiť novým koncepčným prístupom spočívajúcim v tom, že žalovaná sa rozhodla outsourcovať výkon špecializovanej právnej agendy (napr. verejné obstarávanie, zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami, sporová agenda) externými advokátskymi kanceláriami, čím žalovaná sledovala zefektívnenie a zvýšenie kvality právnych výstupov/podaní v tejto špecializovanej právnej agende. Po zabezpečení troch advokátskych kancelárií v zmysle predchádzajúcej vety má právny odbor najmä nasledovné úlohy: koordinácia žalovanej pri riešení jednotlivých právnych zadaní s externými advokátskymi kanceláriami, Poskytovanie základnej právnej podpory v prospech ostatných oddelení žalovanej. Podľa žalovanej v predmetnom prípade zamestnávateľ - žalovaná označením konkrétnej zamestnankyne - žalobkyne v Rozhodnutí uviedla automaticky aj to, ktoré pracovné miesto sa na Právnom odbore ruší. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovanej zmenu organizačnej štruktúry znázorniť vizuálne alebo opisne, napríklad ako vo forme prílohy k Rozhodnutiu, čo namieta žalobkyňa. Podľa žalovanej Rozhodnutie jednoznačne, jasne a určito a v súlade so špecifikovalo organizačné zmeny žalovanej a v tej súvislosti rušenú pracovnú pozíciu resp. pracovné miesto. Žalovaná ďalej uvádza, že: a) rozhodnutie nie je právnym úkonom a nemôže byť neplatné, b) zákon neurčuje formu, náležitosti a obsah, ktoré by malo Rozhodnutie spĺňať, a už vôbec zákon žalovanej neukladá, aby Rozhodnutie obsahovalo novú organizačnú štruktúru, c) Rozhodnutie presne kopíruje znenie výpovedného dôvodu podľa ods.l písm. b) . Z Rozhodnutia je zrejmý cieľ zamestnávateľa - žalovanej, teda je zrejmé, čo zamestnávateľ - žalovaná Rozhodnutím sledovala - zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačnom - právnom, d) odborná literatúra konštatuje, že skutková podstata nadbytočnosti zamestnanca ako výpovedný dôvod zo strany zamestnávateľa je oveľa širšia. Ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý zamestnávateľovi umožňuje uplatniť výpoveď aj v prípade, ak zamestnávateľ zvyšuje počet svojich zamestnancov. V zmysle uvedeného je potom argument žalobkyne (teda že žalovaná uzavrela od 1.6.2020 pracovný pomer s Doc. S.. C. Ž.V., A. V. N. Č. I. S.. K. R.), D. N. C., J.:

- žalovaná môže znižovať a navyšovať počty zamestnancov podľa svojej vôle , v závislosti od aktuálnych potrieb, prípadne s cieľom zefektívnenia práce, pričom ustanovuje obmedzenie len v ods. l , ktoré v danom prípade žalovaná nemohla ani prekročiť (uvedené pracovné pomery vznikli pred prijatím Rozhodnutia),

- žalovaná bezpochyby môže zvýšiť celkový počet zamestnancov k 1.6.2020, teda viac ako 3 mesiace pred Rozhodnutím, ak odborná literatúra pripúšťa názor, že zamestnávateľ môže uplatniť výpoveď z dôvodu nadbytočnosti dokonca aj keď sa zvyšuje zvyšuje celkový počet zamestnancov. N. A.. S.. C. Ž. nevykonávala pracovnú činnosť na Právnom odbore žalovanej, ale v kancelárii GR žalovanej, teda na úplne inom odbore,

e) žalovaná je povinná dbať na efektívnosť nakladania so zverenými financiami, a teda je povinná dbať aj na efektívnosť práce, ktorá mala byť dosiahnutá aj znížením stavu zamestnancov podľa Rozhodnutia. Zmena organizačnej štruktúry, tzv. zrušenie vyššie uvedeného pracovného miesta sa týkala dvoch zamestnancov, ktorý v danom čase vykonávali prácu na pozícii -právnik - výkon právnej agendy, plný úväzok, nevykonávajúci funkciu vedúceho právneho oddelenia, z ktorých jeden bol žalobca. Rozhodnúť o výbere konkrétneho zamestnanca je oprávnená žalovaná ako zamestnávateľ, čo žalovaná aj spravidla a to priamo v Rozhodnutí, pričom spôsob, akým je výber vykonaný, teda si sa tak stane už v rozhodnutí o organizačnej zmene alebo iba následným doručením výpovede vybranému zamestnancovi, neustanovuje. Podľa žalovanej z predložených dokladov nevyplývajú skutočnosti, že by bol výber nadbytočného zamestnanca - žalobkyne diskriminačný v zmysle Antidiskriminačného zákona. Ani samotná žalobkyňa v žalobe neuvádza, ktorý z diskriminačných dôvodov mal byť v danom prípade naplnený. Skutočnosť, že určenie nadbytočného zamestnanca je výlučne na vôli zamestnávateľa a teda žalovanej, potvrdzuje aj súdna prax. K účelovosti uvádza, že k zrušeniu pracovného miesta došlo výlučne s cieľom zefektívnenia pracovných činností. Na pracovné činnosti zodpovedajúce zrušovanej pracovnej pozícii, ktoré vykonávala žalobkyňa, nebol prijatý iný zamestnanec a súčasne pracovné vyťaženie ostatných zamestnancov, ktorých pracovné pozície po vykonaných organizačných zmenách na Právnom oddelení, ostalo v nezmenenom rozsahu, to znamená, že súčasne nedošlo ani k presunu pracovných činností žalobkyne na ostatných zamestnancov Právneho oddelenia, čo súčasne preukazuje príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobkyne s prijatými organizačnými zmenami. Skutočnosť, že na Právnom oddelení žalovanej bol nadstav a zníženie počtu zamestnancov sleduje jediný cieľ a účel - zefektívnenie pracovných činností preukazuje aj skutočnosť, že žalovaná nevedela žalobkyni prideľovať prácu už ani počas plynutia výpovednej doby, čo žalovaná žalobkyni aj oznámila. Zrušenie vyššie špecifikovaného pracovného miesta na Právnom oddelení bolo nutným riešením ako zefektívniť prácu na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení. V nadväznosti na tvrdenia žalobkyne, že v Oznámení č. 1862/2020 o prekážke v práci, členovia Rady riaditeľov konštatujú, že žalobkyňa neprijala zamestnávateľom ponúknutú inú vhodnú prácu, ktorá bola žalobkyni ponúknutá 28.9.2020, žalovaná uvádza, že nie je podstatné datovanie predmetného oznámenia, ale pre tento prípad je podstatná skutočnosť, kedy bolo predmetné oznámenie doručené žalobkyni. Žalobkyni bolo doručené dňa 1.10.2020, po tom, čo žalobkyňa neprijala ponúknutú inú prácu, ak by ju prijala, k doručovaniu predmetného oznámenia by žalovaná logicky ani nepristúpila, napriek tomu, musí mať takýto dokument pripravený práve pre prípad, ktorý nastal u žalobkyne. Včasná príprava dokumentov, o ktorých žalovaná v čase prípravy ani nevedela, že ich reálne použije, automaticky neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, práve naopak, jedná sa o dôkaz toho, že žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou. K prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov žalovaná uviedla, že dňa 23.9.2020 o 10.00 hod., teda pred podaním výpovede žalobkyni (ktoré nastalo dňa 1.10.2020) na riaditeľstve UNLP v Košiciach sa uskutočnilo stretnutie medzi členmi orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP. Žalovaná súdu predkladá zápisnicu z uvedeného zasadnutia, z ktorej vyplýva, že Výpoveď bola so zástupcami zamestnancov prerokovaná. Na uvedenom stretnutí boli prerokované výpovede, a to vrátene výpovede doručenej žalobkyni. K ponukovej povinnosti zamestnávateľa žalovaná uviedla, že vzhľadom k tomu, že organizačné zmeny na Právnom oddelení žalovanej boli účinné ku dňu 1.10.2020, na základe ktorých pracovné miesto žalobkyne zaniklo ku dňu 1.10.2020, bola žalovaná povinná žalobkyni ponúknuť inú vhodnú prácu, ak taká ku dňu 1.10.2020 u žalovaného bola. Žalovaná si svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči žalovanej riadne splnila. Ponukou inej práce , ktorá bola žalobkyni doručená dňa 28.9.2020 ponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu: prácu technicko - hospodárskeho pracovníka - zabezpečenie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa (stupeň náročnosti 3a) a počas plynutia výpovednej doby listom doručenému žalobkyni dňa 8.1.2021 ponúkol pracovné miesto: technicko-hospodárskeho pracovníka - organizovanie a zabezpečenie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca, spracovanie dokumentácie na príslušnej Klinike na úseku liečebno- preventívnej starostlivosti (stupeň náročnosti práce 2b). Žalobkyňou uvedený výpočet voľných miest bol aktuálny ku dňu 1.9.2020 a keďže k účinnosti organizačných zmien žalovanej došlo ku dňu 1.10.2020, žalovaná považuje žalobkynin výpočet voľných pracovných miest za irelevantný. Ponuková povinnosť inej vhodnej práce žalovanej vznikla až ku dňu 1.10.2020, t.j. ku dňu účinnosti organizačných zmien žalovanej. A v tom čase vhodné voľné pozície žalovaná žalobkyni riadne ponúkla a žalobkyňa ich odmietla. Žalovaná má ďalej za to, že jej nevznikla povinnosť ponúknuť všetky voľné pracovné miesta. Z odbornej literatúry vyplýva, že zamestnávateľ „pri ponukovom konaní nemusí zamestnancovi ponúknuť všetky svoje voľné a aktuálne disponibilné pracovné miesta. Stačí, ak ponúkne zamestnancovi jedno z nich“. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalovaná nie je povinná žalobkyni ponúknuť akúkoľvek voľnú prácu resp. pracovnú pozíciu, vyplýva priamo aj zo , ktorého ust. ponukovú povinnosť zamestnávateľa - žalovanej zužuje výlučne len na inú pre neho (žalobkyňu) vhodnú prácu a to v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Na základe uvedeného potom nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, o povinnosti žalovanej ponúknuť mu všetky voľné pracovné miesta. Je potom na posúdení žalovanej ako zamestnávateľa, aby objektívne zhodnotil, ktorá voľná pozícia je v čase ponukovej povinnosti žalovanej pre žalobkyňu vhodná s prihliadnutím na jeho kvalifikačné predpoklady, zdravotné schopnosti, pracovné schopnosti na doposiaľ vykonávanej pracovnej pozícii. Vzhľadom na predchádzajúce pracovné výkony žalobkyne na pozícii vedúceho zamestnanca, žalovaná objektívne zhodnotila, že voľné miesto právnika - vedúceho Organizačno-právneho odboru alebo iné voľné pracovné miesto v čase od 1.10.2020 nebolo pre žalobkyňu vhodné. Preto nemožno od žalovanej požadovať, aby žalobkyni ponúkla pozíciu, z ktorej bola žalobkyňa skôr odvolaná. Preto ak by aj žalovaná pripustila, že žalobkyňou v žalobe uvedený výpočet voľných pozícií odo dňa 1.9.2020 bol aktuálny aj ku dňu 1.10.2020, stále platí, že žalovaná bola, na základe vlastného objektívneho zhodnotenia, povinná žalobkyni ponúknuť výlučne prácu vhodnú pre žalobkyňu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

6. K Vyjadreniu k žalobe žalovaná predložila Zápisnicu zo spoločného stretnutia členov orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP dňa 23.9.2020, Ponuku inej vhodnej práce zo dňa 7.1.2021, Rozhodnutie Rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020.

7. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa doručila súdu dňa 7.9.2021 repliku. Podľa žalobkyne k platnosti organizačnej zmeny žalovaná nepredložila žiaden dôkaz. Samotné tvrdenie žalovanej opísané v bode 20 vyjadrenia je opísané len podmienečne - „Štatutárny orgán efektívnosť riadenia právnej agendy mal zámer zabezpečiť novým koncepčným spôsobom“ - pričom tento zámer a spôsob zabezpečenia nekonkretizoval. A za dôkaz platne vykonanej zmeny určite nie je postačujúci úmysel štatutárneho orgánu, ktorý nebol k času vykonania organizačnej zmeny zahájený a realizovaný. Žalovaná tvrdí, že sa zmenila činnosť právneho odboru - verejné obstarávanie, vzťahy so zdravotnými poisťovňami, sporová agenda, keď zahájil spoluprácu s troma advokátskymi kanceláriami, no svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. K predloženej Zápisnici zo spoločného stretnutia členov orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP dňa 23.9.2020 žalobkyňa uviedla, že zo zápisnice okrem iných skutočností vyplýva, že boli prerokované skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. l písm. b) u zamestnancov: X.. C. N., X.. D. N., X.. A. N., X.. D. W., S.. K. J., X.. S. H., pričom nie u všetkých bol výpovedný dôvod daný a uplatnený, a aj keď v organizačnej zmene žalovaná tvrdila, že sa stali pre ňu nadbytoční, výpoveď pre nadbytočnosť zamestnancovi nebola daná. Konkrétne:

- X.. C. N., vedúca Odboru práce a mzdy (pred rozhodnutím o nadbytočnosti odvolaná z vedúcej funkcie, výpoveď jej daná nebola,

- X.. D. N., referát verejného obstarávania, výpoveď mu daná nebola, vo februári 2021 mu bolo doručené Oznámenie štatutárneho orgánu UNLP Košice o zrušení Rozhodnutia o jeho nadbytočnosti,

- X.. A. N., W. C. V., C. S. A. R.,

- X.. D. W., vedúci Odboru technicko- prevádzkových činností (pred rozhodnutím o nadbytočnosti odvolaný z vedúcej funkcie), výpoveď daná 30.9.2020,

- X.. K. J., vedúca Právneho odboru (pred rozhodnutím o nadbytočnosti odvolaná z vedúcej funkcie ), výpoveď daná 1.10.2020,

- X.. S. H., referát oddelenia nákupu , výpoveď jej daná nebola, pracovný pomer skončila dohodou k 31.8.2021, vo februári 2021 jej bolo doručené Oznámenie štatutárneho orgánu o zrušení Rozhodnutia č. 36/2020 o jej nadbytočnosti. Poukaz na úmysel vykonávať isté práce prostredníctvom 3 advokátskych kancelárií v žiadnom prípade nepreukazuje, že došlo k platnej organizačnej zmene, že boli práce vykonávané žalobkyňou v ďalšom období vykonávané troma advokátskymi kanceláriami a že výkon prác advokátskymi kanceláriami bol pre žalovanú efektívny. K splneniu ponukovej povinnosti uviedla, že ponuková povinnosť žalovanou nebola zrealizovaná v súlade s ustálenou súdnou praxou, čo potvrdzuje žalovaná vo svojom vyjadrení v bode 57, keď sama uvádza: „ Žalovaný objektívne zhodnotil, že voľné miesta právnika, vedúceho Organizačno - právneho odboru a /alebo iné voľné pracovné miesto v čase od 1.10.2020 nebolo pre žalobkyňu vhodné“. Žalovaná ku dňu výpovede disponovala voľnými pracovnými miestami, ktoré žalobkyni vôbec neponúkol, a tieto jej neponúkol na základe vlastného vyhodnotenia. Aktuálne rozhodnutia súdov zastavajú názor, že nie je postačujúce, aby zamestnávateľ vybral a ponúkol zamestnancovi len jedno z viacerých vhodných voľných pracovných miest. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. „ zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek pracovné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v pre platnosť výpovede“. Zamestnanec má možnosť sám rozhodnúť, či niektorú z ponúkaných voľných pracovných miest považuje za vhodnú, tento výber nie je na zamestnávateľovi.

8. Dňa 7.12.2021 žalovaná predložila súdu dôkazy v zmysle Zápisnice z pojednávania zo dňa 10.9.2021, a to: Zoznam prijatých zamestnancov od 1.7.2020 do 1.1.2021, Organizačnú štruktúru platnú od 1.9.2020 až ku dňu uplynutia výpovednej lehoty, Mzdový list - tri strany, Rozhodnutie Rady riaditeľov č. 35/2020, Zápisnicu zo spoločného stretnutia členov orgánov odbor. Organizácií a rady riaditeľov, Návrh dohody o urovnaní zo dňa 4.11.2021, Odpoveď žalobkyne na návrh z 15.11.2021.

9. Dňa 3.1.2022 žalovaná doručila súdu podanie zo dňa 29.12.2021 a doplnila dôkazy, a to: Informáciu žalovanej pre MZ SR zo dňa 14.9.2020 k pripravovanému verejnému obstarávaniu - zákazka právne služby, Výzvu vybraným záujemcom na ustálenie ceny právnych služieb za jednu hodinu, Žiadosť žalovanej o udelenie súhlasu zo dňa 7.10.2020 adresovaná MZ SR, Odpoveď MZ SR zo dňa 13.10.2020, Súhlas MZ SR zo dňa 14.1.2021 na predmet zákazky - právne služby na 12 mesiacov /61 250,03 eur/, Zrušenie verejného obstarávania na predmet zákazky: právne služby UNLP Košice-2020-12-UsNH - PT, Nová žiadosť adresovaná MZ SR zo dňa 29.3.2021 o udelenie súhlasu na vyhlásenie verejnej súťaže na predmet zákazky: právne služby, Udelenie súhlasu MZ SR zo dňa 5.5.2021. V podstatnom žalovaná zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, mala za to, že pri rozviazaní pracovného pomeru so žalobkyňou splnila všetky hmotnoprávne podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru, ktoré požaduje , a to: Výpoveď datovaná dňom 22.9.2020 bola v písomnej forme, výpovedný dôvod bol vymedzený zrozumiteľne a určite, vo výpovedi je jasne vymedzené rozhodnutie rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na odbore organizačno-právnom, žalobkyni bola ponúknutá iná vhodná práce v mieste, ktoré bolo podľa zmluvy dojednané ako miesto výkonu práce, zákon neukladá v tomto ustanovení povinnosť ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, s ktorými disponuje. Ponuka inej vhodnej práce bola so žalobkyňou prejednaná osobne predložením ponuky v písomnej forme podaním zo dňa 22.9.2020, ktoré si žalobkyňa odmietla prevziať s tým, že si ponuku rozmyslí do 30.9.2020. Žalovaná po tom, ako skončenie pracovného pomeru prejednala osobne so žalobkyňou, pozvánkou zo dňa 14.9.2020 iniciovala spoločné stretnutie so zástupcami orgánov odborových organizácií, kde okrem iného žalovaná ako zamestnávateľ požiadala o prerokovanie výpovedí so šiestimi zamestnancami (i so žalobkyňou). Odborová organizácia uznesením pod č. 48 prerokovala výpoveď týkajúcej sa žalobkyni a túto skutočnosť podaním zo dňa 29.9.2020 písomne oznámila zamestnávateľovi, čím sa naplnila hmotnoprávna podmienka pred doručením písomnej výpovede, ktoré sa uskutočnilo dňa 1.10.2020, čo žalobkyňa nespochybňuje.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav :

11. Pracovno-právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2005 v znení Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2010, na základe ktorej mala žalobkyňa u žalovanej vykonávať prácu na pozícii: právnik - výkon právnej agendy. Menovacím dekrétom zo dňa 29.6.2011 bola žalovaná riaditeľom UNLP Košice menovaná do funkcie „vedúci Právneho oddelenia“ s účinnosťou od 1.7.2011. Odvolacím dekrétom zo dňa 18.8.2020 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie vedúci Právneho odboru UNLP Košice.

12. Rozhodnutím Rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení s účinnosťou odo dňa 1.10.2020 rada riaditeľov rozhodla o znížení jedného zamestnanca vykonávajúceho druh práce právnik - výkon právnej agendy, a to JUDr. Marcelu Košovú, MPH, osobné číslo 41827.

13. Listom zo dňa 22.9.2020 žalovaná oznámila žalobkyni, že na základe Rozhodnutia rady riaditeľov č, 38/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Oddelení personalistiky a mzdy, sa s účinnosťou odo dňa 1.10.2020 stala nadbytočnou. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ nevie žalobkyni odo dňa 1.10.2020 prideľovať prácu, nakoľko neprijala zamestnávateľom ponúknutú inú vhodnú prácu. Predmetné oznámenie žalobkyňa prevzala dňa 1.10.2020, ktorú skutočnosť potvrdila svojim podpisom na Oznámení.

14. Žalovaná ukončila so žalobkyňou pracovný pomer v zmysle ust. ods. l písm. b) listom označeným ako „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. b) “ zo dňa 22.9.2020. Z obsahu predmetnej listiny vyplýva, že Rozhodnutím rady riaditeľov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov UNLP Košice s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení s účinnosťou odo dňa 1.10.2020 sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Vo výpovedi sa konštatuje, že súlade s ust. 63 ods. 2 bola žalobkyni ponúknutá iná vhodná práca v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to práca technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa, ktorú žalobkyňa neprijala.

15. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaná doručila žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dňa 1.10.2020 pre nadbytočnosť.

16. Podľa Oznámenia žalobkyne zo dňa 31.12.2020 žalobkyňa žalovanej oznámila, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 22.9.2020, ktoré jej bolo doručené dňa 1.10.2020, považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

17. Z listiny označenej ako „Ponuka inej vhodnej práce“ zo dňa 22.9.2020 vyplýva, že žalovaná ponúkla žalobkyni inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to prácu technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa (stupeň náročnosti práce 3a). Z predmetnej listiny nie je zrejmé, kedy žalovaná ponuku žalobkyni predložila. Žalobkyňa v opise skutkových vecí v čl. II. bod 3 uvádza, že na stretnutí dňa 28.9.2020 o 10.00 hod. jej žalovaná ponúkla inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté a to prácu technicko - hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa (stupeň náročnosti práce 3a).

18. Posúdením skutočnosti uvedených v bode 17 tohto rozhodnutia súd uzavrel, že nie je sporná skutočnosť, že žalovaná pred daním výpovede žalobkyni z dôvodu nadbytočnosti ponúkla písomne dňa 28.9.2020 žalobkyni inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to prácu technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečovanie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa. Výpoveď bola datovaná dňa 22.9.2020, doručená žalobkyni 1.10.2020.

19. Z ďalšej listiny označenej ako „Ponuka inej vhodnej práce“ zo dňa 7.1.2021 vyplýva, že žalovaná ponúkla žalobkyni i pracovné miesto technicko-hospodárskeho pracovníka - organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca: spracovanie dokumentácie na príslušnej Klinike na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti (stupeň náročnosti práce 2b), ktoré miesto sa uvoľnilo počas plynutia výpovednej doby.

20. Súd považuje ďalej za nesporné, že žalovaná po daní výpovede žalobkyni, počas výpovednej doby, ponúkla žalobkyni dňa 7.1.2021 ďalšiu inú vhodnú prácu, a to pracovné miesto technicko

- hospodárskeho pracovníka, organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca.

21. Zo Zápisnice zo spoločného stretnutia členov orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP Košice zo dňa 23.9.2020 vyplýva, že členovia Rady riaditeľov požiadali v súlade s zástupcov zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ods. l písm.b) u týchto zamestnancov: X.. C. N. - V. Č. XXXXX, X.. D. N. - V. Č.I. XXXXX, X.. A. N. - V. Č. XXXXX, X.. D. W., K. - V. Č. XXXXX, S.. K. J. K. - V. Č. XXXXX, X.. S. H. K. - osobné číslo XXXXX. Zástupcovia zamestnancov avizovali, že budú podľa reagovať svojim vyjadrením v rámci práva na prerokovanie. Zápisnicu prevzali: N.. O. I. - I. U. O. I., K.. N. U. - Q. J., K.. K. S.

- U. N. B. J., K.. A. Z. - I. N. B. J..

22. Z uznesenia odborového orgánu VZO SOZZ a SS pri UNLP Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice č. 48 zo dňa 29.9.2020, v mene ktorého koná K.. A. Z., predsesda VZO SOZZ a SS pri UNLP Košice vyplýva, že VZO SOZZ a SS pri UNLP Košice prerokoval v súlade s ust. zák.č. 311 Z.z žiadosť o prerokovanie výpovede z dôvodov uvedených v ods. l písm. b) u zamestnanca S.. K. J., K., V. Č. XXXXX.

23. Vychádzajúc z dôkazov pod bodmi 21 a 22 tohto rozhodnutia, považuje súd splnenie hmotnoprávnej podmienky - prerokovanie výpovede žalobkyni príslušným odborovým orgánom v zmysel za nesporné.

24. Dôkazmi predloženými žalovanou v podaní zo dňa 29.12.2021 (bod 5 -dôkazy) žalovaná preukazuje súdu úkony žalovanej na vyhlásenie výberového konania na predmet zákazky - právne služby a v tejto súvislosti komunikáciu o udelenie súhlasu MZ SR, ktorými úkonmi mala časť agendy, ktorá bola pracovnou náplňou žalobkyne, mala prejsť dohodou o poskytovaní právnych služieb do agendy advokátskej kancelárie resp. agendy advokátskych kancelárií.

25. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že to, čo sa stalo v máji 2020, za svojich 33 rokov odbornej praxe nezažila. Dňa 15. mája, keď nastúpilo nové vedenie, s nepríjemnou atmosférou, nedôverou, psychickým tlakom už od prvých dní. Hneď prvé dni začali prijímať svojich zamestnancov a tým pádom ich delili na nových a starých. Noví zamestnanci nemali záujem sa niečo učiť, iba ich dirigovať, kontrolovať, šikanovať a jednoducho doslova a do písmena po nich išli. Generálny riaditeľ X.. Z. nemal záujem s ňou komunikovať, aj keď mu bola priamo podriadená. Dňa 25. mája jej predstavil na chodbe A.. Ž. s tým, že toto je vaša šéfka. Pani docentka nikdy nebola v štruktúre organizačnej, jednoducho bola v nemocnici, mala pracovnú zmluvu, ale kde sa nachádzala, komu mala reálne šéfovať, to nevie dodnes. 25. mája ju začala úkolovať s tým, že jej má posielať na g-mail veľmi dôležité, aj intímne veci, čo sa týka pracovných, rokovací poriadok, štatút rady riaditeľov i interné predpisy a pod. Požiadala o stretnutie generálneho riaditeľa, pretože docentka nemala založený pracovný pomer, že nemôže posielať na g- mail hocikomu dôležité veci, no generálny riaditeľ ju neprijal a po troch sekretárkach, ktoré tam sedeli, odkázal, nech ho s tým neotravuje a nech sa riadi pokynmi doc. Ž.. Dňa 1.6. vznikol doc. Ž. pracovný pomer, v štruktúre ju nikde nenašla, ale mala ju počúvať, mala to byť jej šéfka. Jednoducho začala šikana. Čokoľvek od nej žiadala pani docentka, či to bol interný predpis, či nejaká informácia, všetko bolo zle, nedobre urobené, a za všetko samozrejme mohla. To, že ju šikanovala všetkým možným, nezmyselným, väčšinou ústne, preto od nej žiadala aspoň e-malovú komunikáciu. Jednoducho všetko od Košovej bolo zle. Všetko mala šéfke posielať mailom, spätnú väzbu nemala, až asi o 2 mesiace sa jej generálny riaditeľ na chodbe pýtal, čo vlastne robí celé dni. Vtedy pochopila, že dokumenty, ktoré robila a posielala doc. Ž.j na e-mail, prepísala svoje meno za jej a posúvala dokumenty rade riaditeľov. Asi po 3 týždňoch ju úplne odstrihli od personálneho oddelenia, ktorému reálne šéfovala aj ďalej, žiadna pošta, novoprijatí zamestnanci, žiadne dohody o mzde, úplne ju odstrihli a celé personálne, pošta, išli mimo nej. Novoprijatí zamestnanci, ktorých už bolo desiatky a desiatky, sa im nepozdravili, reálne ich delili na starých a nových. Dokonca keď prišli noví zamestnanci, začala sa prerábka kancelárie s dovetkom, že „nech po tých vyje..ných smerákoch tu nezostane ani smrad“. Ku generálnemu riaditeľovi sa z vlastnej iniciatívy nevedela dostať, ak si ju zavolal, tak to bol krik a výčitky. Keď ju stretol na chodbe generálny riaditeľ, povedal jej, že má robiť snímku dňa, čo vlastne robí. Pochopila, že všetka jej práca bola prezentovaná pani docentkou ako jej práca a celkovú náplň práce mala oznamovať, čím sa vlastne zaoberá. Predložila mu na tri strany, spätná väzba však nebola. Keď zistili, že odborne nie, tak si vymysleli pre ňu účelovú nadbytočnosť. Kontrolovali im telefóny, e-maily na dennej báze, dochádzku. Od nástupu nového vedenia podľa jej vedomostí k 31.1.2021 to bolo 127 nezdravotníckych pracovníkov a pokračovalo sa ďalej. Podľa jej vedomostí z tých pracovníkov, ktorí boli na zozname pre nadbytočnosť, pani X.. N. sa zrútila psychicky, nestihli jej doručiť výpoveď a ponúkli jej prácu na klinike ako dokumentátorka. Nevie sa vyjadriť k tomu, či pracuje. Ing. Paška sa dal vypísať, už nepracuje a išlo o nadbytočnosť. X.. N. - D. R. U. N. R., N. T. U. O. N. Ď.. X.. W. podľa jej informácií s nim sa dohodli, odišiel dohodou, X.. H. sa dala vypísať a išla do dôchodku. A všetci boli „vyje.... smeráci“. Na otázku, aby označila komparátora, vo vzťahu ku ktorým osobám sa porovnáva a cíti byť diskriminovaná, uviedla, že je to pani A.. R., A.. Ž., X.. W..

26. Reagujúc na účastnícku výpoveď žalobkyne ku diskriminácii na pojednávaní dňa 12.1.2022 žalovaná v podaní zo dňa 21.3.2021 uvádza, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé urobiť záver o diskriminačnom správaní zamestnávateľa. Žalobkyňa nepreukázala ani nevymedzila, z akého dôvodu mala byť diskriminovaná, či z dôvodu napr. pohlavia, rodinného stavu, rasy, jazyka... nepriaznivého zdravotného stavu, politického presvedčenia voči iným zamestnancom žalovanej (komparátorom). Pokiaľ podľa žalobkyne malo diskriminačné správanie zo strany zamestnávateľa spočívať v tom, že bola spolu so „starými“ zamestnancami šikanovaná, potom sa jedná skôr o mobbing, alebo psychoteror na pracovisku, avšak takéto konanie je možné podradiť pod definíciu diskriminačného správania len vtedy, ak je daná prítomnosť aj diskriminačného dôvodu. Žalobkyňa to však neuviedla. Preto diskriminačný dôvod nie je daný, neexistuje. Akékoľvek nepríjemné správanie sa vedúcich zamestnancov k podriadeným, ktoré nie je tolerované, má za následok právo zamestnanca sa na takéto správanie zamestnávateľa sťažovať a následne obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany v tom smere, aby upustil od takéhoto konania a odstránil jeho následky. V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania žalovaná poukázala na Rozsudok NS SR sp.zn. .

27. Z výsluchu svedkyne X.. S. H. vyplynulo, že v UNLP Košice pracovala 19 rokov na odbore nákupu. Pracovný pomer v UN LP skončila 3.8.2021. Dôvodom skončenia jej pracovného pomeru bola šikana zo strany žalovanej. Dňa 10.8.2021 ju predvolali ku generálnemu riaditeľovi, nevedela prečo, bola tam prítomná S.. Ž.. Pozvali si ju z dôvodu prerokovania Dohody o skončení pracovného pomeru. Dohodu odmietla podpísať, tak jej nariadili čerpanie dovolenky. Súčasne jej oznámili, že od 10.8.2021 má ihneď nastúpiť na dovolenku o 12.40 hod. Mala výhrady, prečo ešte v ten deň by mala nastúpiť na dovolenku. Bola síce v strese, ale vedela, že organizácia jej môže nariadiť dovolenku 14 dní pred jej čerpaním, čo sa neuskutočnilo. Výpoveď nezobrala ani do ruky, preto nevie, či to bola dohoda alebo výpoveď. Nadbytočná nebola, preto nechápe, prečo jej dávali výpoveď. S.. Ž. sa nemusela postaviť na jej stranu, ale na stranu práva. Pripadalo jej to tak, že neovláda . Na tom stretnutí bola prítomná aj pani Hudáková, . Zrejme tušili, že odmietne prevziať listinu, tak jej strčili do ruky pracovnú náplň na pozíciu skladníčka. N. H. bola vedúcou oddelenia, ale bola hlúpa a zlá. Pani Hudáková bola prijatá do zamestnania za vedenia pána Z.. Písomne požiadala generálneho riaditeľa, aby jej vysvetlil čerpanie dovolenky, ale na žiadosť neodpovedal. Alebo napr. počas trvania jej práceneschopnosti dostala výzvu na plnene pracovných povinností v lehote 5 dní za účelom vrátenia kľúčov a hmotného majetku, lebo inak bude disciplinárne riešená. Tiež bola nadbytočná, ale sa ývala, následne Rada riaditeľov jej to zrušila a bolo jej doručené oznámenie, že nie je nadbytočná. Bolo to v čase jej PN: Potom bolo nové vedenie K.. I., ale keďže mala dôchodkový vek, už to nechcela ďalej riešiť a odišla k 31.8. 2021 dohodu s novým vedením. PN bola od 24.8.2020 do 23.8.2021 a výzva na vrátenie vecí jej bola doručená 26.3.2021.

28. Svedok X.. D. W. vypovedal, že zamestnancom žalovanej bol od roku 1996 do 31.12.2020. Za toto obdobie vystriedal viacero pozícii, končil ako technicko-prevádzkový námestník, posledné štyri mesiace bol ako informatik, resp. posledné tri mesiace mu plynula výpovedná lehota, vo výpovednej lehote bol od 1.10. Pozíciu technicko-prevádzkového námestníka vykonával od decembra 2011. Od kedy nastúpilo nové vedenie v máji 2020, od prvej chvíle prejavovalo snahu skončiť s nim pracovný pomer, pričom nikdy neuviedli dôvody. Asi po troch týždňoch dostal návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou, ktorú odmietol, pretože chcel pracovať naďalej. Asi dva dni pred koncom septembra mu bolo oznámené, že je nadbytočný, bola mu ponúknutá práca robotníka v čističke odpadových vôd, ktorú odmietol a tým pádom bol nadbytočný. Z práce odišiel a nie je zamestnancom UNLP Košice. Z jeho pohľadu v zásade sa jednalo o vedúcich zamestnancov, nebola tu snaha redukovať počet zamestnancov, výlučne išlo o členov bývalého vedenia manažmentu. Boli voľné pracovné miesta, ľudia sa prijímali pred jeho prepustením aj po jeho prepustení. Keďže prišiel o prácu, začal si hľadať novú prácu, sledoval profesné portály a videl, že UNLP vypisuje inzeráty na prijímanie zamestnancov s podmienkami, ktoré spĺňal. Rádovo v tom čase prijali desiatky ľudí. I on podal žiadosť o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale potom sa dohodol s novým riaditeľom a stiahol žalobu, ktorú podal.

29. Svedok F. O. vypovedal, že v UNLP pracoval od roku 2000 do novembra 2020, a to na pozícii technik IT. Pracovný pomer ukončil z dôvodu sporov s generálnym riaditeľom a z dôvodu, ako sa správal k zamestnancom. Išlo o výpoveď z jeho strany, podal ju oficiálne bez uvedenia dôvodu, ale bolo to z dôvodu, že s riaditeľom si z nejakých dôvod nesadli (z dôvodu, akým spôsobom menoval jemu vedúcich zamestnancov a z dôvodu, akým spôsobom dal výpoveď jemu podriadeným zamestnancom. Keďže dal výpoveď jeho nadriadenému, všetky tie povinnosti a kompetencie prešli na neho, zvýšila sa na neho záťaž, preto dal výpoveď, ale dôvodov ohľadom manažovania nemocnice bolo viacej, hlavne čo sa týka IT oddelenia. Samotné manažovanie IT oddelenia prebiehalo vo forme nátlaku, vo forme zadávania úloh, ktoré boli veľmi zvláštne. Výpoveď podal sám, pretože vyhodili jeho priameho nadriadeného X.. W.. Po 2-3 dňoch, kedy bol ešte vo výpovednej dobe, ho úplne vylúčili Riaditeľ urobil vedúcim oddelenia jedného z najslabších členov , akého mali na oddelení informatiky. Priamo v priestoroch na ich oddelení bolo odpočúvacie zariadenie, čo sa neskôr potvrdilo pri zmene vedenia, , našili sa odpočúvacie zariadenia. Nové vedenie po X.. Z. ho oslovilo, že majú o neho záujem, či sa nevráti, Pripadalo mu to zvláštne, prečo išli po niektorých ľuďoch, ktorí boli odborne zdatní, boli na pozíciách, na ktorých pracovali rokmi overení bez toho, aby riešili nejaké politické spory. Keď podal výpoveď, kontaktoval ho vedúci služobného úradu a vysvetlil mu, že preto je to prepúšťanie, lebo pozná pána W., to je najväčší problém, prečo tu nemôže byť a nejakých náboženských nezhôd sa to tiež týkalo. Nerozumel, prečo takým spôsobom jednajú a fungujú v rámci riadenia jednotlivých personálnych zmien. Bol dosť za dobre s X.. W. a všetci okolo neho boli pre nich neprijateľní. Možno aj v rámci toho, že mal dosť veľký prehľad o tom, čo sa v nemocnici deje, čo sa týka technickej časti, technickej prevádzky, vidí do tých vecí v rámci technickej podpory, čo reálne treba pre nemocnicu a čo je nad rámec. Z jeho pohľadu to vyzerá tak, že tam v tom momente nebol vhodný, nechceli tam človeka, ktorý do toho vidí. To bolo asi cieľom, prečo sa ho snažili nejakým spôsobom napádať, robiť mu nepríjemnosti vo forme upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, že vykonával nejakú činnosť nad rámec , ktorou nebol v daný čas poverený (napr. vrátnik spadol do kanálu, vytiahol ho zo záchranármi, vrátnik napísal ďakovný list). V rámci prevádzky oddelenia boli nejaké kľúčové osoby, ktoré to oddelenie držali pri živote. X.. W. bol nenahraditeľná súčasť IT oddelenia, počas jeho činnosti bol jeho zástupcom, navzájom sa nahradzovali, zastupovali. Keď odišli , bola zavolaná firma Linx, ktorá celú agendu prevzala.

30. Z výsluchu svedkyne X.. C. N. vyplynulo, že pracuje na úseku odmeňovania od roku 1976. S S.. J. úzko spolupracovala, pretože personálne oddelenie a PaM spolu súvisia. Nerobí už vedúcu, ale rádového referenta, a to od 1.10.2021, keď nastúpila do práce po PN. Na PN bola od 1.10.2020 do 1.10.2021. Výpoveď nedostala, ochorela a tým pádom bola rok vypísaná. Uviedla, že 15.5.2020 nastúpila nová Rada riaditeľov v zložení: X.. Z., N. O. A.. J.. Od prvej chvíle ako nastúpili do funkcie, začala sa prejavovať ich arogancia moci, začali riešiť personálno-právne vzťahy. Začali prijímať nových ľudí, na druhej strane sa chceli zbaviť doterajších pracovníkov, pretože bolo potrebné sa zbaviť zamestnancov, ktorí boli nejako naviazaní na predchádzajúce vedenie, pretože tvrdili, že „sme smerácka špina, tak tej sa treba zbaviť“. V tom čase bol riaditeľom K.. K.. Hneď ako nastúpili, predvolali si štyroch pracovníkov a ponúkli im dohodu o skončení pracovného pomeru. Bol to ekonomický riaditeľ X.. I., bol to vedúci obchodného oddelenia X.. J., vedúci odboru technicko-prevádzkového X.. W. a Ing. Paška. U dvoch boli úspešní, u dvoch neúspešní. X.. I. skončil 30.5 a X.. J. XX.X. Neúspešní boli u N. O. W.. Chceli sa zbaviť týchto ľudí, na druhej strane začali nezmyselne prijímať ľudí. Počas tej doby od 15. mája až do konca augusta bolo prijatých len v kategórii THP 29 ľudí na hlavný pracovný pomer a 10 ľudí na dohodu o vykonaní práce. Stretli ste na chodbe cudzieho človeka a zrazu, na druhý deň už mal papiere a už sa išiel prijímať do pracovného pomeru. Najprv sa niektorí prijímali na dohodu, kde sa im ponúkla nadštandardná odmena, na druhej strane niektorí sa prijímali rovno do pracovného pomeru. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme ukladá zamestnávateľovi zverejňovať každé voľné pracovné miesto, ktoré v organizácii je, aby sa mohli prihlásiť jednak zamestnanci a jednak fyzické osoby na to voľné pracovné miesto. Ani jedno voľné pracovné miesto nebolo zverejnené napriek tomu, že organizácia vo svojej internetovej stránke mala zložku právno-personálne informácie, kde boli voľné pracovné miesta a výberové konania. Ľudia sa prijímali buď na základe rodinkárstva , buď na základe protekcie, alebo na základe toho, že mali nejakú väzbu na náboženskú komunitu Seleziánskeho spoločenstva na Troch hôrkach alebo na Kalvárii. Takto sa prijímali ľudia. Dňa 25. mája nastúpil do organizácie X.. H., bývalý člen NAKA, ktorý začal praktizovať v nemocnici praktiky NAKA, začalo sa sledovanie, vypočúvanie, chodil po kanceláriách, aby zisťoval, čo ľudia robia, aké miesta sú v kancelárii. Starí zamestnanci, ktorí tam pracovali dlhšie, začali cítiť, ako keby boli cudzí´ a zrazu cudzí ľudia sa nad nich začali vyvyšovať, to správanie bolo hrozné. 1. júna nastúpila S.. Ž., ktorá bola prijatá ako právnik alebo poradca riaditeľa a ona začala tú personálnu politiku asi riadiť. Hneď ako prišla, vybrala si spisy všetkých vedúcich zamestnancov, ktoré asi kontrolovala alebo prechádzala. Tie spisy u seba držala celé týždne, mesiace. Spisy boli personálne a PaM, zobrala obe. Pokiaľ ide o S.. Ž., počas svojej pracovnej kariéry sa stretla len v jej prípade s tým, aby si sama vypracovala pracovnú zmluvu. Keď je personálny útvar, ktorý vypracováva pracovné zmluvy, nevidí dôvod, prečo si má sám zamestnanec robiť pracovnú zmluvu. S.. Ž. nastúpila na plný pracovný úväzok, pritom mala plný pracovný úväzok na Fakulte verejnej správy. Všetci THP zamestnanci museli elektronicky zaznamenávať dochádzku, S.. Ž.Č. sa nikdy nezaznamenala elektronicky, výkazy predkladala ako predkladala. Nikdy nebola celú pracovnú dobu v pracovnom pomere a keďže mala dva úväzky, dohodla si v zmluve home office, čo sa dovtedy nikdy v organizácii neuplatňovalo, pretože všetci museli vykonávať prácu na pracovisku. Home office bol prvýkrát uplatnený počas prvej vlny Covidu, bolo to prejednané s odborovou organizáciou, ale len počas tejto vlny. V tom čase už prvá vlna pominula a všetci chodili na pracovisko. Noví ľudia, ktorí boli prijatí, boli oproti starým zamestnancom zvýhodnení tým, že boli prijímaní hneď na dobu neurčitú, pričom každý jeden zamestnanec z tých ostatných, bol prijímaný na dobu jedného roka a po roku sa pracovný pomer predlžoval. Vyvolení zamestnanci X.. Z. mali home office (čo ostatní nemali), mali nadštandardné odmeňovanie, im sa platy dali hneď také, ako ostatní dosiahli postupnou valorizáciou a oni len nastúpili a už dostali taký plat. Podľa svedkyne boli tak noví zamestnanci pozitívne diskriminovaní oproti ostatným. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvárať zdravé pracovné prostredie, o čom nemožno hovoriť počas tohto pôsobenia. Zameriavali sa na starších zamestnancov, ktorí mali nejaké väzby na predchádzajúce vedenie. Konkrétne v jej prípade nevie, o ktoré ide, pretože X.. Z. bol 16. riaditeľom v poradí, ktorého zažila. Zažila všetkých riaditeľov, aj socialistických, aj revolučných, aj porevolučných, aj ľavicových , aj pravicových. nevie, na ktorého bola viazaná, Len si plnila svoje povinnosti tak , ako bolo treba. Jednak sa prijímali nový ľudia, jednak to pracovné prostredie bolo hrozné. Preto sa ľudia začali búriť, začali spisovať petíciu a 13. augusta 2020 bol uverejnený článok v novinách SME pod názvom: Zamestnanci košickej nemocnice sa búria...“ Tam sa kritizovali praktiky generálneho riaditeľa. Ľudia už nevedeli, čo majú robiť, tak údajne písali listy prezidentke, hľadali východisko, ako si pomôcť. Dňa 1.9. začala platiť nová Organizačná štruktúra, hľadali spôsoby, ako sa ich zbaviť, ktorej podstatou bolo to, že sa nezmenila obsahová náplň oddelenia, ale zmenili to, že oddelenia, ktoré boli pod jedným názvom, tak to rozdelili. Oddelenia, ktoré boli dvojité, spojili ich, zmenili názvy oddelení , aby mohli mať nejakú príležitosť zbaviť sa ľudí. V našom konkrétnom prípade personálne oddelenie patrilo pod právno-personálny odbor, ktorý spadal priamo pod riaditeľa , bola vedúcou oddelenia PaM, je to najväčšia nákladová položka v organizácii, spadali pod ekonomický úsek. Personálne a PaM spojili a vytvorilo jedno oddelenie. Keďže vytvorili jedno oddelenie, koncom augusta ju zavolal pán riaditeľ Z. O. K.. N., odvolal ju z funkcie vedúcej PaM a p. N. z funkcie vedúci odd. personálneho. Bolo jej povedané, že bude naďalej robiť funkciu referent senior, pretože sa idú spájať agenda personálna a mzdová. Na to, že ju odvolal z funkcie vedúceho, je to v poriadku, je to jeho právo. 22. septembra v televíznych novinách na TV Markíza v hlavných správach bola odvysielaná reportáž o nemocnici, kde poukázali na to, aké praktiky sa používajú v nemocnici, aké postupy robí generálny riaditeľ. Podľa jej názoru, musela sa tá reportáž točiť 21. alebo doobeda 22.9., oni sa museli o tom dozvedieť. Vie aj z novín, že bol písaný list prezidentke, kde ju zamestnanci žiadajú o pomoc a poukazujú na to, čo sa v nemocnici robí. Dňa 22.9. hneď bola zvolaná Rada riaditeľov, vytypovali 6 ľudí ako potencionálnych anonymných sťažovateľov, na rade prijali, že sú nadbytoční, pod záštitou nejakej efektívnosti práce, na druhý deň zvolali odborové organizácie, kde im predostreli svoje návrhy, ešte ani nemali odpoveď od odborových organizácií a už ich 28.9. ráno nič netušiacich predvolali na personálne, X. . N. bola prvá, K.. W. bola vtedy už ustanovená do funkcie. Ona jej s S.. R., ktorá bola u nich zamestnaná na dohodu, povedali, že je nadbytočná, že Rada riaditeľov rozhodla o jej nadbytočnosti, a že jej núkajú miesto: Organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca a spracovanie dokumentácie na klinike. Zaskočilo ju to, lebo riaditeľ jej dvoma týždňami povedal, že bude robiť referenta - seniora a teraz je nadbytočná. Zmohla sa len na to, že sa opýtala, kde má byť to voľné pracovné miesto, na ktorej klinike alebo na ktorom pracovisku. Na to jej povedali, že to nevedia. Teda nevedeli jej povedať, na ktorom pracovisku jej núkajú voľné pracovné miesto. Bola tam prítomná vedúca personálneho oddelenia, ktorá musí mať prehľad o voľných pracovných miestach. Videla, že za ňou išla S.. J., Ing. H., X.. W., X.Z.. N., X.. N. (6 ľudí). Má za jednoznačné, že ich nadbytočnosť mala príčinnú súvislosť s vysielaním reportáže, celá nadbytočnosť bola účelová , zameraná na nich 6-tich, bola úplne fiktívna, pretože vôbec žiadne pracovné miesto nebolo voľné v týchto pozíciách, ktoré im boli ponúknuté , nikde to nebolo zverejnené čo znamená, že to boli fiktívne miesta. Keď jej nevedeli povedať, na ktorú kliniku má ísť, tak aké pracovné miesto jej ponúkli. Nebolo to v súlade s dobrými mravmi, pretože len mesiac predtým prijímali nových ľudí. Účelovo boli prijatí títo ľudia na ich pozície , aby im mohli dať výpoveď. Potom bola vypísaná, zrútila sa, bola na PN, rok jej trvalo, aby sa z toho dostala. Do práce nastúpila 1. októbra, na konci pracovnej doby ju prijal pán riaditeľ, ktorého sa opýtala, čo sa stalo za dva týždne, že je zrazu nadbytočná. keď mala robiť funkciu referent senior. Riaditeľ sklopil hlavu, krútil si plecami a povedal jej presne to: pani inžinierka, dnes vám to nemôžem povedať, ale možno príde čas, kedy vám poviem tieto dôvody. Tak ju to zarazilo. Stal sa z nej sťažovateľ. 8. októbra napísala podnet na Ministerstvo zdravotníctva, aby preskúmali praktiky, ktoré sa robili na pracovisku. Napísala aj na zdravotnícky výbor, na vládu, napísala aj pani prezidentke, keďže už všetci písali, tak aj ona, nie však anonymne, podpísala sa pod to. Ministerstvo sa tým nezapodievalo, vláda poslala podnet na ministerstvo zdravotníctva, ktoré jej odpísalo, že je to podnet a má sa obrátiť na Inšpektorát práce, alebo sa má opýtať Rady riaditeľov alebo obrátiť sa rovno na súd a dožadovať sa svojho práva na súde. Veľmi ju to pobúrilo, tak 29. októbra napísala pánu ministrovi ďalší list, kde mu veľmi pekne poďakovala za to, že ju poučil čo má robiť a že sa určite v danom čase na súd obráti, aj na Inšpektorát práce. Napísala aj to, ako jej pán riaditeľ Z. A.al odpoveď, prečo je nadbytočná. Počas svojej PN sa zaujímala o to, čo sa deje v nemocnici, pretrvávali praktiky a arogancie moci. Po roku, keď sa vrátila z PN, stretla sa už s novým vedením. K.. W. trvala na tom, že je nadbytočná. Povedala im, ako môže byť nadbytočná, lebo keď bola vypísaná, 4 pracovníci skončili pracovný pomer. Namiesto nich prijali troch nových. Ohradila sa , ako je možné, že je stále v pracovnom pomere, odišli 4 pracovníci, troch prijali a stále je nadbytočná. dňa 1.10. nastúpila do práce, dali jej ponuku pracovného miesta, ponúkli jej miesto radového referenta, ktorú prácu robí doteraz. Chce len poukázať na to, že aj počas PN K.. W. ju najprv vyhodila z e-mailu, zobrala jej všetky prístupové práva ktoré mala do zdravotných a sociálnych poisťovní, vyhodila ju z kancelárie, ktorú potrebovala pre nových zamestnancov. Dá sa to urobiť ľudsky, bola na PN, neskončil jej pracovný pomer. Vyhodili ju z kancelárie ako prašivého psa, je to niečo hrozné. Dňa 8.-10. augusta bola prijatá K. W. na dohodu o vykonaní práce a 1.9. bola prijatá do pracovného pomeru ako vedúca personalistiky a miezd. K 1. septembru je organizačná zmena, jej dávajú nadbytočnosť, bezprostredne na jej miesto bola prijatá W., prijali ju na dobu neurčitú, možno aj bez skúšobnej doby, lebo nových zamestnancov takto prijímali. Išla do vedúcej funkcie bez akéhokoľvek výberového konania. Potrebovali sa jej zbaviť, dovolí si tvrdiť, že je odborníkom v tejto oblasti. tak sa potrebovali odborníka zbaviť a dosadiť človeka, ktorý tomu nerozumie a bude robiť to, čo oni povedia. Ešte keď bola na PN, z poisťovní jej volali (keďže robila vedúcu minimálne 35 rokov, jej meno bolo známe), čo sa to robí v nemocnici, je tu červené more chýb a chýb. Situácia sa zmenila (ukľudnila), keď nastúpil do funkcie nový riaditeľ K.. D.. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne svedkyňa uviedla, že za É. X.. Z. boli do pracovného pomeru prijatí právnici. Dňa 1.6. bola prijatá S.. Ž., dňa 6.7. bola prijatá S.. R. na dohodu. V čase, keď dávali výpoveď JUDr. Košovej, sa zvýšil úväzok S.. Č., ktorá mala úväzok 0/1a zvýšil sa jej na 0/2. Zamestnávateľ musí ponúknuť miesto aj na skrátený pracovný úväzok. Čo sa týka S.. Ž., bola prijatá 1.6. na plný pracovný úväzok, ale potom asi v roku 2021 sa jej znížil úväzok. Už nepracuje v nemocnici, nástupom K.. I. skončila. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne ďalej uviedla, že od začiatku vedenia X.. Z. do októbra 2020 (kedy išla na PN) bolo prijatých cca 40 zamestnancov, z toho asi 29 THP na pracovný pomer a 10 na dohodu. Na otázku, či má vedomosť o tom, že v čase, kedy dostala výpoveď S.. J., zamestnávateľ disponoval nejakým voľným pracovným miestom pre S.. J., svedkyňa uviedla, že už hneď disponoval voľným pracovným úväzkom 0/1, keď k 1.10 zvýšil úväzok S.. Č..

31. Z výsluchu svedkyne S.. Ž. vyplynulo, že v rokoch 2020-2021 mala pracovný pomer v UNLP Košice, konkrétne od 1. júna 2020 do 30.5.2021. Uviedla, že je oprávnená konštatovať len hmotnoprávne podmienky súvisiace s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Tu konštatuje, že všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede boli dodržané, splnené a nezaznamenala pochybnosti. Neprináleží jej hodnotiť manažérske rozhodnutie, ktoré bolo rozhodnutím štatutárneho orgánu. K prijatiu do pracovného pomeru uviedla, že najsamprv bola prijatá na dobu určitú , následne na dobu neurčitú. Jej pracovná náplň nebola štandardná, bežná operatíva právneho odboru, ale náplň súvisiaca so zasadnutiami a rozhodovacou činnosťou štatutárneho orgánu. Jej pracoviskom nebol právny odbor, ale pracovisko kancelárie generálneho riaditeľa a rady riaditeľov. Všetky činnosti, ktoré súviseli so zasadnutiami Rady riaditeľov, ich činnosťou, bolo jeho pracovnou náplňou. Rozhodovacia činnosť Rady riaditeľov mala charakter prijímaných uznesení vo vzťahu k odborom a z hľadiska porád aj k jednotlivým pokynom. Právna agenda bola pod právnym odborom, ktorej súčasťou bola aj agenda personálna, osobné spisy konkrétnych zamestnancov boli členené na personálny spis a mzdový spis, súvisiaci so mzdou zamestnanca , čo bolo z pohľadu štatutárneho orgánu nelogické , mal by to byť jeden celok, čo bolo aj dôvodom, prečo došlo na tomto odbore k racionálnemu preskupeniu jednotlivých činností a oddelení. Došlo k zmene organizačnej štruktúry, došlo k vytvoreniu organizačno-právneho odboru, pod ktorý patrilo právne oddelenie okrem iných. Štandardná právna agenda bola zabezpečená rozdelením právnej agendy S.. J.. Do rozhodnutia viedla a rozdeľovala prácu S.. J., po skončení pracovného pomeru bola poverená vedením právnej agendy A.. C.. Následne na to boli zazmluvnené advokátske kancelárie, ktoré boli parciálne orientované na určitú agendu, takýmto spôsobom štatutárny orgán zabezpečoval rozdelenie prípadov ad hoc. Z dôvodov organizačných zmien boli prepustení zamestnanci na technicko-prevádzkovom odbore, na ekonomickom odbore, na pracovisku verejného obstarávania a na právnom odbore. Reálne bola daná výpoveď z dôvodu organizačných zmien pani J., X.. W., X.. N., N.. H., a jednej kolegyni z verejného obstarávania. V čase jej príchodu mala úväzok S.. Č. 0,2 a bola na oddelení sťažností, venovala sa personálnej agende a pracovno-právnej, v tom čase pod vedením S.. J., vedúcej odboru. Keďže vykonávala pracovno-právnu agendu, štatutárny orgán bol toho názoru, že vzhľadom na počet zamestnancov a prípady súvisiace s touto agendou, bolo potrebné rozšíriť úväzok A.. Č. na 0,4. V tom období došlo k prvej vlne Covidu a vzhľadom na prichádzajúce opatrenia s tým súvisiace, bola práve v tom smere orientovaná A.. Č. na zamestnancov, pracovno-právnu legislatívu a bolo žiadúce, aby boli v užšom kontakte práve s A.. Č. v súvislosti s prijímaním zamestnávateľa, aj v súvislosti s prvou vlnou Covidu. K K.. C. uviedla, že bola prijatá do kancelárie generálneho riaditeľa, vykonávala činnosť asistentky generálneho riaditeľa a rady riaditeľov, mala ukončenú verejnú správu , nevykonávala právnu agendu. Spojenie personálneho a právneho odboru do jedného, vzhľadom na množstvo zamestnancov cca 4000, spojenie osobného a mzdového spisu, si vyžadovalo množstvo riešení a otázok, ktoré vedela z hľadiska svojej špecializácie zabezpečovať práve A.. Č., J. I. N. I. Š. O. V. K. O.. K..C. pôsobila v kancelárii generálneho riaditeľa. S.. K. R. mala pracovno-právny vzťah založený dohodou práce mimo pracovného pomeru, nevie sa k tomu teraz vyjadriť. Po tom, čo bola prepustená S.. J., neboli prijatí právnici, ktorí by nahradili jej prácu na právnom oddelení. K.. W. bola prijatá na personálne oddelenie, následne na to ju rada riaditeľov poverila riadením personálno- mzdového oddelenia. S.. Q. R. bola zamestnaná v nemocnici už v čase, keď prišla. Nevie, akú mala pracovnú zmluvu, bola na vzdelávaní spolu s K.. I.. Svedkyňa uvádza, že ona mala druh práce: právny poradca rady riaditeľov a bola prijatá do kancelárie generálneho riaditeľa a rady riaditeľov. Podriadených nemala. Právny odbor, ani S.. J.Ú. neriadila. Logicky komunikovala s právnikmi právneho oddelenia v súvislosti s rozhodovacou činnosťou rady riaditeľov, ale ich činnosť neriadila, pretože táto činnosť prináleží vedúcej právneho odboru. Na otázku uviedla, že deň nástupu v pracovnej zmluve mala 1.6.2020. Pred založením pracovného pomeru v nemocnici nepracovala, len sa oboznamovala so skutočnosťami v nemocnici (namieta právna zástupkyňa žalobkyne a predkladá listinný dôkaz - mailovú komunikáciu, že už 26. mája sa S.. Ž.V. posielali listiny od S.. J.). Agendu, ktorú spracovala S.. J., jej neprináležalo hodnotiť, študovať. K úmyslu štatutárneho orgánu k činnosti právneho oddelenia uviedla: Čo sa týka právneho odboru, rozhodnutie štatutárneho orgánu bolo, aby jednotlivé právne agendy zabezpečovali externé kancelárie, Čo sa týka zdravotných poisťovní S.. H., prebiehajúcu agendu mala mať S.. U. a zazmluvnená mala byť nejaká bratislavská advokátska kancelária, ktorá mala mať agendu verejného obstarávania. Pracovný pomer s nemocnicou ukončila v roku 2021 a dôvodom bola zmena vo vedení štatutárneho orgánu a pracovný pomer ukončila dohodou.

32. Na svedeckú výpoveď S.. Ž. reaguje žalobkyňa, ktorá predložila Organizačný poriadok účinný od 1.9.2020, ktorým preukazuje tú skutočnosť, že žalobkyňa tento organizačný poriadok vypracovala, predložila ho S.. Ž., ktorá ho použila ako vlastný, podpísala ho a predložila. V tejto časti považujú svedeckú výpoveď S., Ž. U. R.. S.. Ž. uviedla, že na organizačnom poriadku je síce jej podpis, avšak nesúhlasí s tým, že prácu S.. J. si prisvojila, nakoľko išlo o tímovú prácu, na jeho vypracovaní sa podieľali aj iní kolegovia, S.. J., S.. Č.. A keďže bola pri rade riaditeľov, logicky to podpísala. Určite to však nebolo z dôvodu prisvojenia si práce S.. J..

33. V podaní doručenom súdu dňa 23.12.2022 žalobkyňa navrhla vykonať dôkazy a to s ohľadom na skutočnosti, ktoré vzišli z výpovede svedkov na pojednávaní a ktoré podľa žalobkyne majú priamy dosah na preukázanie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná žalovanou. Rozsah navrhnutých dôkazov je uvedený pod poradovým číslom 1-23 predmetného podania na čl. 382-383.

34. Žalovaná v podaní zo dňa 26.1.2023 predložila dôkazy, ktoré jej boli súdom uložené na návrh žalobkyne. Tieto dôkazy sa nachádzajú v spise na čl. 388-491.

35. V podaní zo dňa 20.2.2023 žalovaná reaguje na doplnenie dokazovania a na podanie žalobkyne zo dňa 10.11.2022 , ak aj k otázke diskriminácie žalobkyne.

36. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovne: 37. Podľa ust. , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

38. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

39. Podľa ust. ods. l písm. b) , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

40. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

41. Podľa ust. , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

42. Podľa ust. , výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo písm. b), je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 5 rokov.

43. Podľa ust. , výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa ust. , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

45. Podľa ust. , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

46. Podľa čl. I Základných zásad , fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnanca v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

47. Podľa čl. II Základných zásad , pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

48. Podľa ust. ods. l , zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

49. Podľa ust. , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

50. Podľa ust. neplatná je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

51. Podľa ust. zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

52. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania , súd vyhodnocoval jednotlivé dôkazy, a to samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto súd žalobe vyhovel. Súd vychádzal z nižšie uvedených úvah:

53. Medzi stranami sú sporné existencia organizačnej zmeny (podľa žalobkyne ide o neplatnú organizačnú zmenu), splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov podľa , splnenie ponukovej povinnosti podľa ust. , ako aj diskriminácia žalobkyne žalovanou.

54. Súd skúmal predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa ods. písm. b) a teda skúmal tri základné otázky, a to, či ide o zmenu úloh organizácie, technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou. Ďalej skúmal splnenie povinnosti zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú práce podľa ust. (ako aj, či stačí ponúknuť jedno vhodné pracovné miesto alebo všetky voľné pracovné miesta) a splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov ( P) ako hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede.

55. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré má za následok nadbytočnosť zamestnanca, prijíma za zamestnávateľa ten, kto je oprávnený za zamestnávateľa uskutočňovať právne úkony. V prejednávanej veci je to Rada riaditeľov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.

56. Nie každé rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostatočným základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktorá sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo vyššie uvedené ciele. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t.j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa ods. l písm.) . Ak skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata ( ods. l písm. b) ). 57. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktoré je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru). Súd sa ním zaoberá len ako jedným z predpokladov, ktoré zákon stanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou (rozhodnutie NS SR č. zo dňa 29.1.2009). Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, čoho právnym dôsledkom je, že účastník pracovnoprávneho vzťahu nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o neplatnosti tohto rozhodnutia.

58. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom znení. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

59. Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry ďalej vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru medziiným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý vo výpovedi musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru.

60. Ponuka iného vhodného zamestnania je hmotnoprávnou podmienkou, ktorej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na ustanovený týždenný pracovný čas. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Aj keď neustanovuje pre ponuku vhodného pracovného pomeru písomnú formu, z hľadiska právnej istoty oboch účastníkov pracovného pomeru, ako aj v prípade preukázania splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho sporu je správne, ak ponuku vhodného zamestnania urobí zamestnávateľ v písomnej forme. Ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť ešte predtým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol, čo je dôležité najmä v prípade súdneho sporu. Ponuková povinnosť je aj súdnou praxou koncipovaná a vykladaná široko. nerieši ani to, akou formou má dôjsť k ponuke inej vhodnej práce. Aby zamestnávateľ vedel preukázať, že skutočne k nej došlo, ponuka a aj jej prijatie (prípadne neprijatie) by malo byť v písomnej forme a vlastnoručne podpísané zamestnancom. Ponukovú povinnosť vníma súdna prax (rozhodnutie NS sp.zn. ) „ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z , v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať“. Môže ísť o akúkoľvek voľnú pracovnú pozíciu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať a zamestnávateľ nie je povinný ponúkať pracovné podmienky, na ktoré bol zamestnanec doteraz zvyknutý a spájali sa s jeho doterajšou pozíciou, ale ponúka také, ktoré vyplývajú z ponúknutej pozície. Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca. Problémom je situácia, ak má zamestnávateľ viacero vhodných pracovných miest, ktoré má možnosť ponúknuť a vzniká otázka, či musí ponúknuť všetky. Súdna prax sa stavia tak, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné. Postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno preň ho vhodné pracovné miesto z viacerých vhodných pracovných miest. (Zo súdnej praxe, 2001, č 6, s. 127). Vzhľadom na to, že súdy rozhodujú autonómne, a teda možno očakávať aj iné rozhodnutie, pri zohľadnení ochrannej funkcie pracovného práva v prospech zamestnanca, predpokladá sa, že aj v prípade viacerých voľných pracovných pozícií by mal zamestnávateľ ponúknuť viaceré pozície, prípadne aj všetky (hoci je to administratívne náročné), a to z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému súdnemu sporu. Ak by zamestnávateľ ponúkol len niektoré voľné pozície a zamestnanec by mal záujem o pozíciu, ktorá mu ponúknutá nebola a argumentoval by na súde, že práve neponúknutá pozícia najviac zodpovedala jeho doterajšej pozícii resp. len túto pozíciu by bol schopný vykonávať lepšie ako tie, ktoré mu ponúknuté boli, zamestnávateľ sa tak ocitá v situácii, ktorú právna úprava dostatočne nerieši. Nedostatočná právna úprava ide na ťarchu zamestnávateľa. Splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t. j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede (Uznesenie NS SR sp.zn. ).

61. V danom prípade súd konštatuje, že vzhľadom na existenciu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stáva nadbytočnou, existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou nadbytočnosťou, javí sa, že formálne sú naplnené podmienky skutkovej podstaty tak, ako má na mysli ust. ods. l písm. b) .

62. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice je právnickou osobou, je štátnou príspevkovou organizáciou. Štatutárnym orgánom žalovanej v rozhodnom období (v čase prijatia organizačnej zmeny dňa 22.9.2020 a dania - doručenia výpovede žalobkyni dňa 1.10.2020) je Rada riaditeľov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice . Je nesporné, že žalobkyňa u žalovanej bola dlhoročnou zamestnankyňou, u žalovanej pracovala od roku 2005 na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2005 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.9.2010 na pozícii: právnik - výkon právnej agendy, až do 31.1.2021 (kedy žalobkyni uplynula výpovedná doba), pričom od 1.7.2011 až do odvolania 18.8.2020 vo vedúcej funkcii ako vedúca Právneho oddelenia (odboru) Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. V okolnostiach prípadu tiež nie je sporné, že Rada riaditeľov prijala Rozhodnutie č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 o znížení stavu zamestnancov. Podľa obsahu Rozhodnutia cieľom organizačnej zmeny je zabezpečiť efektívnosť práce na Odbore organizačno-právnom, Právnom oddelení s účinnosťou od 1.10.2020, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu l pracovného miesta na pozícii právnik - výkon právnej agendy. Podľa uvedeného Rozhodnutia zníženie sa týka konkrétneho zamestnanca na pracovnej pozícii: právnik - výkon právnej agendy, a to JUDr. Marcelu Košovú, MPH, osobné číslo 41827 (žalobkyňu). Podľa žalobkyne organizačná zmena nie je platná, nakoľko Rozhodnutie rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 neobsahuje žiadne prílohy, neobsahuje žiadnu organizačnú zmenu (schému organizačnej zmeny, ktorej následkom by bolo zrušenie pracovného miesta „právnik“, ktorá by mala za následok nadbytočnosť žalobkyne a je neurčitá. Podľa žalovanej v danom prípade zamestnávateľ označením konkrétnej zamestnankyne - žalobkyne v Rozhodnutí uviedol automaticky aj to, ktoré pracovné miesto sa na právnom odbore ruší. Podľa názoru súdu Rozhodnutie Rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 existuje. Keďže rozhodnutie o organizačnej zmene č. 35/2020 nie je právnym, ale faktickým úkonom, súd nie je oprávnený skúmať platnosť tejto organizačnej zmeny, ale skúma len existenciu organizačnej zmeny ako jeden z predpokladov platnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle ust. ods. l písm.b) . Podľa názoru súdu Rozhodnutie Rady riaditeľov č. 35/2020 zo dňa 322.9.2020 je určité, nakoľko tým, že žalovaná označila v rozhodnutí o organizačnej zmene konkrétnu zamestnankyňu (žalobkyňu), ktorej sa organizačná zmena dotýka a teda aj pracovné miesto , ktoré sa na právnom odbore ruší. Podľa názoru súdu nemožno žalovanej vyčítať, že označila konkrétneho zamestnanca, ktorého sa má organizačná zmena dotýkať. Zo súdnej praxe vyplýva, že zamestnanec, ktorého sa rozhodnutie o organizačnej zmene dotýka, s ním musí byť oboznámený. Stačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru. Súd dodáva, že v okolnostiach prípadu žalobkyňa bola ústne oboznámená dňa 28.9.2020 s Rozhodnutím rady riaditeľov zo dňa 22.9.2020, ktorú skutočnosť žalobkyňa potvrdzuje v žalobe v okolnostiach prípadu pri opísaní skutkového stavu. Preto oboznámenie žalobkyne s organizačnou zmenou súd považuje za nesporné.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Rozhodnutie rady riaditeľov UNLP Košice č. 35/2020 zo dňa 22.9.2020 neobsahuje žiadne prílohy, najmä neobsahuje novú organizačnú štruktúru žalovanej, ktorá mení platnú organizačnú štruktúru a ktorá by zrušené pracovné miesto žalobkyne ( čl. III bod 2 žaloby), súd dodáva, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť zamestnávateľa nejakým spôsobom znázorniť zmenu organizačnej štruktúry. neurčuje zamestnávateľovi náležitosti, obsah, formu, ktoré by malo rozhodnutie o organizačnej zmene spĺňať.

63. K splneniu ponukovej povinnosti ako hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, ktorá skutočnosť je medzi stranami sporná, súd uvádza, že organizačné zmeny na právnom oddelení u žalovanej boli účinné ku dňu 1.10.2020, kedy pracovné miesto žalobkyne zaniklo. Výpoveď z pracovného pomeru, ktorá je datovaná dňa 22.9.2020, bola žalobkyni doručená 1.10.2020, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede (Uznesenie NS SR sp.zn. ). Teda žalovaná ako zamestnávateľ bola povinná ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu , ak taká bola, a to ku dňu 1.10.2020, kedy bola žalobkyni žalovanou doručená výpoveď z pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred doručením výpovede žalobkyni žalovanou, písomnou Ponukou inej práce zo dňa 22.9.2022, ktorá bola daná žalobkyni v písomnej forme dňa 28.9.2020 v kancelárii vedúcej oddelenia personalistiky a miezd, bola žalobkyni ponúknutá iná vhodná práca, a to práca technicko-hospodárskeho pracovníka - zabezpečenie a usmerňovanie prác registratúry zamestnávateľa (stupeň náročnosti práce 3a). Taktiež mal súd preukázané, že počas plynutia výpovednej doby, žalovaná ponúkla žalobkyni dňa 8.1.2021 pracovné miesto: technicko-hospodárskeho pracovníka - organizovanie a zabezpečenie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca: spracovanie dokumentácie na príslušnej klinike na úseku liečebno- preventívnej starostlivosti. Ponuku l voľného pracovného miesta pred daním výpovede žalobkyni a ponuku 1 voľného pracovného miesta počas výpovednej doby žalobkyňa nepoprela, preto uvádzané skutočnosti súd považoval za nesporné. nerieši otázku, či v prípade splnenia ponukovej povinnosti postačuje ponúknuť zamestnancovi jedno vhodné voľné pracovné miesto alebo všetky voľné pracovné miesta. túto povinnosť zamestnávateľa konkretizuje len na inú pre neho (žalobcu) vhodnú prácu, a to v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. V okolnostiach prípadu, pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej nebola ponúknutá vhodná práca resp. všetky voľné pracovné miesta, ktorými ku dňu dania výpovede žalovaná mala, a tým nebola splnená podmienka platnosti výpovede, súd zastáva názor, že žalovanému nevznikla povinnosť ponúknuť všetky voľné pracovné miesta ku dňu 1.10.2020, nakoľko súdna prax sa k tomu stavia tak, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné. Postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno preň ho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných miest (Zo súdnej praxe, 2001, č.6, s. 127). Vychádzajúc z naznačených úvah, súd uzavrel, že v okolnostiach prípadu bola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle ust. od. 2 .

64. V konaní bolo ďalej sporné splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky výpovede, a to prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že dňa 23.9.2020 (teda pred doručením výpovede žalobkyni dňa 1.10.2020) sa na riaditeľstve UNLP Košice uskutočnilo stretnutie členov orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP, obsahom stretnutia okrem iného bol aj návrh resp. požiadanie Rady riaditeľov v súlade s zástupcov zamestnancov o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ods. l písm. b) u šiestich zamestnancov, medzi ktorými bola aj žalobkyňa. Uvedená skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo spoločného stretnutia členov orgánov odborových organizácií a Rady riaditeľov UNLP dňa 23.9.2020. Zástupcovia zamestnancov avizovali, že budú podľa reagovať svojim vyjadrením v rámci práva na prerokovanie. VZOSOZZ a SS pri UNLP Košice, so sídlom Rastislavova 43 , prerokoval žiadosť Rady riaditeľov danie výpovede v zmysle ust. ods. l písm. b) u zamestnankyne JUDr. Marcely Košovej, osobné číslo 41827 dňa 29.9.2020, ktorá bola súdu preukázaná Výpisom z Uznesenia č. 48 zo zasadnutia VZO SOZZ a SS pri UNLP Košice. Preto súd uzavrel, že bola splnená aj táto hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle ust. .

65. Súd konštatuje, že v danom prípade sa javí splnenie hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede danej žalobkyni v zmysle ust. 63 ods. l písm. b) , ako aj ostatných podmienok platnosti výpovede (formálne bolo rozhodnuté o organizačnej zmeny zo dňa 22.9.2020, v dôsledku ktorej sa zrušilo pracovné miesto žalobkyne a žalobkyňa sa stala nadbytočnou, dôsledkom čoho existuje príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej zmeny a nadbytočnosťou žalobkyne). Výpoveď datovaná dňa 22.9.2020, bola doručená žalobkyni 1.10.2020, má písomnú formu, dôvod uvedený vo výpovedi je nezameniteľný s iným dôvodom, je určitý a zrozumiteľný. Bolo preukázané splnenie ponukovej povinnosti v zmysle ust. , ako aj prerokovanie výpovede v zmysle ust. . Z vykonaného dokazovania však súdu vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, s ktorými sa súd musel vysporiadať a ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci. Od mája 2020 (od 15.5.2020), kedy nastúpilo nové vedenie nemocnice, žalovaná prijala desiatky nových ľudí do pracovného pomeru na zmluvy i na dohody, išlo o zdravotnícke aj nezdravotnícke profesie, právnické i neprávnické profesie, ktoré skutočnosti vyplývajú jednak z predložených zoznamov prijatých zamestnancov v rozhodnom období predložených žalovanou, z predložených pracovných zmlúv a dohôd, ako aj zo svedeckých výpovedí svedkov a v poslednom rade z médií. Bolo preukázané, že na výkon personálnej a právnej agendy boli prijatí noví zamestnanci, ktorí boli zaraďovaní aj na iné úseky: Konkrétne napr. od 1.6.2020 A.. S.. C. Ž. do pracovného pomeru (druh práce: právnik, pôvodne na dobu určitú do 31.5.2021, dňa 24.8.2020 zmenený pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovala v kancelárii generálneho riaditeľa), na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 3.7.2020 bola od 6.7.2020-6.7.2021 bola 6.7.2020 prijatá S.. K. R. (právny audit vybraných zmlúv/transakcií ), zvýšil sa úväzok S.. Č.B. o 100 % z 0,2 na 0,4 (personálne) alebo K.. C. W. (pracovná zmluva od 19.8.200 :komplexné zabezpečenie personálnej agendy zamestnávateľa a odmeňovania zamestnancov) O. K.. O.R. C. (pôvodne prijatá na právny odbor) alebo X.. K. H. (od 1.7.2020 na úseku nákupu a zásobovania) atď. Preto podľa názoru súdu, s novozriadenými pracovnými miestami, dá sa povedať, krátko pred prijatím organizačnej zmeny (organizačná zmena prijatá ) ,v dôsledku ktorej sa stala nadbytočnou i žalobkyňa, žalovaná prijala vyššie uvedené osoby do pracovného pomeru, ktoré práce z hľadiska pracovnej náplne kvalitatívne zodpovedali pracovnej činnosti i žalobkyne. Žalobkyňa sa preto z pohľadu týchto skutočností nestala podľa posúdenia súdu nadbytočnou v príčinnej súvislosti s organizačným opatrením zamestnávateľa, ale preto, že prijatiu organizačného opatrenia predchádzali také opatrenia zamestnávateľa, ktorými on sám vynútil potrebu neskorších racionalizačných opatrení. Podľa názoru súdu za danej situácie, keď prijímal nových zamestnancov, mal zamestnávateľ voliť také riešenia, ktoré by nemali zásadný vplyv na potrebnosť práce existujúcich zamestnancov. V danom prípade Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 33/2020 (ako predpoklad platnosti výpovede) síce existuje, aj konštatuje sledovaný cieľ citovaním ust. ods. l písm. b) , avšak súd pochybuje o skutočnom cieli predmetného rozhodnutia o organizačnej zmene. Rozhodnutím o organizačnej zmene preto žalovaná podľa názoru súdu od počiatku sledovala iný cieľ, než zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávateľ naďalej zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. A teda podľa názoru súdu zamestnávateľ v skutočnosti iba predstieral prijatie organizačného opatrenia. Cieľom organizačného opatrenia bol iný zámer, a to skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou . Preto nemožno inak, ako konštatovať, že rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté v danom prípade ako keby nebolo, a preto nebol splnený hmotnoprávny predpoklad pre uplatnenie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa ust. ods. l písm. b) . Z toho pohľadu súd uzavrel, že výpoveď zamestnávateľa daná žalobkyni je neplatná. Takéto konanie žalovanej súd posúdil ako konanie, ktoré je v rozpore s čl. I a čl. II Základ zásad a ust. , (podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu), ako aj v náväznosti na ust. , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. A podľa názoru súdu, vzhľadom na okolnosti súvisiace s prijatím nových zamestnancov do pracovného pomeru po nástupe nového vedenia v máji 2020, t.j. pred prijatím organizačnej zmeny dňa 22.9.2020 na práce, ktoré vykonávala aj žalobkyňa , v dôsledku ktorej sa žalobkyňa ako dlhoročná zamestnankyňa stala nadbytočnou (pričom tento stav nadbytočnosti si nepochybne privodila žalovaná sama svojou činnosťou), takýto právny úkon žalovanej - výpoveď z pracovného pomeru danú žalobkyni, nemožno hodnotiť inak, ako neplatný, v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu žalovaná zneužila práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na škodu zamestnanca - žalobkyne.

66. S poukazom na uvedené skutočnosti a úvahy súdu, súd žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

67. Keďže predpokladom pre rozhodnutie o náhrade mzdy z titulu neplatného skončenia je právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru, pričom je potrebné vykonať vo veci náhrady mzdy ďalšie dokazovanie, súd nárok žalobkyne o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

68. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že vo vyhovujúcej časti žaloby (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru) žalobkyni súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania , nakoľko žalobkyňa bola v tejto časti žaloby v celom rozsahu úspešná.

69. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

70. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. o súdnych poplatkoch. Súd súčasne zaviazal žalovanú k zaplateniu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice II. vo výške 99,50 eur za žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko žalobkyňa je v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku, v spore bola úspešná , pričom v zmysle ust. , ako je poplatník oslobodený od súdneho poplatku a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku súdny poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach ( . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje z a nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( .

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) týkajú sa procesných podmienok,

b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.