Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/141/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnej F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX, XXX XX X. V., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 7929/2013, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 465,91 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -18 zo dňa 20. februára 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -18 zo dňa 20. februára 2014 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 06231/12 zo dňa 13.12.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2013 a vykonateľnosť dňa 17.01.2013. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 465,91 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 23.07.2010 (ďalej len „Dohoda“) v bode 4. Na základe ustanovení a Exekučného poriadku, ust. a a a okresný súd ex offo preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. K tomuto záveru dospel na tom základe, že Zmluvu o úvere, na základe ktorej došlo k uzavretiu Dohody, uzatváral veriteľ, ktorý je dodávateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom je spotrebiteľ- fyzická osoba. Rozhodcovskú doložku okresný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“) a . Okresný súd poukázal aj na, čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice, ako aj judikatúru Súdneho dvora (ES), konkrétne na rozsudky súdneho dvora (ES) č. C-334/92 zo dňa 16.12.1993, kde citoval body 20 a 21, č. C- 14/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16, č.C- 79/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16 a 26, č. C- 240/98 zo dňa 27.06.200 a č. C-168/05 zo dňa 26.10.2006, kde citoval body 25 až 27 a bod 38 a tiež rozsudok Súdneho dvora (ES) č. C-243/08, z ktorého citoval bod 43. V súvislosti s neprijateľnými podmienkami okresný súd uviedol, že ust. obsahuje exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, preto pri posudzovaní neprijateľných podmienok súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone. Konkrétne poukázal na ust. . Ďalej uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nekalou podmienkou podľa čl. 2 písm. a) Smernice v spojení s ustanovením 1 písm. q)

Prílohy Smernice. Okresný súd neopomenul skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v nerovnom postavení, najmä pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj silu informovanosti. Okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka sa nachádza v podmienkach, s ktorými povinní museli vyjadriť svoj súhlas v súvislosti s uzatváraním dohody o splátkach a uznávaním ich záväzku voči oprávnenému. Formulár zmluvy spolu s podmienkami bol vopred pripravený oprávneným a spotrebitelia tak nemali možnosť ovplyvniť obsah takejto podmienky. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol, ale je obsiahnutá v textovej časti dohody o splátkach a uznaní záväzku. Vzhľadom na túto skutočnosť spotrebiteľ pri podpise predmetnej dohody nemal možnosť dohodnúť sa na podmienkach s dodávateľom, mohol len celú dohodu odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke (ide o adhéznu povahu zmluvy). Rozhodcovská doložka v tomto konaní nebola individuálne dojednaná. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, čo má za následok jej neplatnosť, na ktorú okresný súd prihliadol ex offo a dospel k záveru, že spotrebiteľ takouto podmienkou nie je viazaný, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že okresný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože v zmysle ust. ZoRK a je rozhodcovský rozsudok rovnako právne záväzný, ako rozsudok všeobecného súdu, a teda je spôsobilým exekučným titulom. Citoval aj ust. a ZoRK, z ktorého vyplýva, že exekučný súd s odkazom na toto ustanovenie nie je oprávnený zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale len konanie zastaviť. Exekučný súd tiež nemá právomoc rozhodovať ako súd vyššej inštancie a meritórne preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s aplikáciou ust. ZoRK odvolateľ uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie by bola situácia, keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom a v nadväznosti na to citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. , v zmysle ktorého „nedovolenosť plnenia“ je spojená s predmetom záväzku (s plnením žalovanej strany) a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť odopretý výkon práva na požadované plnenie (pre rozpor s dobrými mravmi). Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, v ktorom je uvedené, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20, ako aj z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 22). Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov. Na základe uvedených skutočností odvolateľ dospel k názoru, že komunitárne právo neukladá exekučnému súdu ex offo preskúmavať exekučné tituly a nahrádzať tak pasivitu účastníkov konania, a to na strane povinného. Z uvedeného dôvodu ak bola úverová zmluva, ktorej dlžníkom je subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, uzavretá pred účinnosťou citovanej novely , nie je možné práva a povinnosti z takejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení až . V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na prechodné ustanovenia upravené v . Uviedol, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ust. spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Z uvedených dôvodov navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie tak, ako je uvedené v jeho žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej uviedol, že aj v zmysle dôvodovej správy sa rozhodcovská doložka neprieči dobrým mravom, pretože v uvedenom znení nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Podľa Dôvodovej správy Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu , bolo cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie by sa považovalo za neprijateľné, ale by nemalo za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ v závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len, ak ide o dôvod uvedený v ust. ZoRK, z čoho vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný len na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Preto navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Za podanie odvolania ako úkon právnej služby si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 33,27 Eur s DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca- spoločnosť GE Money a.s., Bratislava) a povinná uzatvorili dňa 06.06.2007 Zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky na zakúpenie veci. Dňa 19.02.2008 táto spoločnosť uzavrela s povinnou splátkovú dohodu vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.06.2007 a dňa 23.07.2010 aj právny nástupca tejto spoločnosti- oprávnený uzavrel s povinnou Dohodu, súčasťou ktorej je aj rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou a či rozhodcovská doložka, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, bola platne dojednaná. V právnom poriadku Slovenskej republiky ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení a nasl. o ochrane spotrebiteľa (v spojení s ustanovením o ochrane spotrebiteľa a ustanovením neskôr prijatého o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinnou zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré definuje zmluvné strany. Podľa ust. zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinnou obsahuje ustanovenia (dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako je už vyššie uvedené, túto zmluvu možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Ochrane spotrebiteľa venuje mimoriadnu pozornosť aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá (účinným od 1. apríla 2004, okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento zákon novelizoval , Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov, čo však neznamená, že nemožno na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva. Táto námietka odvolateľa je neopodstatnená, keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil práve aplikáciou vnútroštátnych prepisov, na komunitárne právo odkazuje len podporne. S ohľadom na tieto skutočnosti

odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, predmetom ktorej je uznanie záväzku povinnej vyplývajúceho zo Zmluvy č. XXXXXX zo dňa 29.12.2001, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje dojednanie rámcovej rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinná nielenže nemohla ovplyvniť, ale znením rozhodcovskej doložky bola povinnej odňatá aj zákonná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej doložky, pretože v predtlačenom formulári zmluvy vyhotovenom oprávneným, je rovno vyjadrený súhlas dlžníka, teda povinnej, na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej automatického zaradenia do bodu 4 formulárovej zmluvy, a to bez možnosti podpísania splátkového kalendára a uznania záväzku bez rozhodcovskej doložky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čím sa povinná reálne vopred vzdala práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím Dohody a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinnou.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27. januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. , v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola

osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne dojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle , tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa . Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnej odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia , potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.