Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-550-2013.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/550/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcom: 1/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. V., B. č. XXX, a 2/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. V., B. č. XXX, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 768,42 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Cb/22/2013-106 zo dňa 02.05.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania spolu v sume 33,54 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa proti odporcovi 1/ zastavil (prvý výrok), návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok) a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania v sume 345,17 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd plným úspechom odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka v konaní v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a priznal im trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie zo dňa 29.04.2013 a účasť na pojednávaní dňa 02.05.2013, každý úkon v sume 51,45 €, k tomu štyri režijné paušály po 7,81 €, spolu v sume 237,04 €; k tomu náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 02.05.2013 z Lučenca do Žiaru nad Hronom a späť v sume 30,01 € a náhrada za stratu času za šesť polhodín po 13,02 € v sume 78,12 €, spolu priznané trovy konania odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka v sume 345,17 €, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov.
Proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania (tretí výrok) podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu. Domáhal sa nepriznania náhrady trov konania odporcovi 2/ ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Poukázal na to, že do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom a vyjadril sa k návrhu. Pokiaľ si odporca 2/ zvolil rovnakého právneho zástupcu ako vedľajší účastník, jeho vyjadrenia sú obsahovo podobné a preto nespĺňajú požiadavku účelnosti; preto nevidel dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa 29.04.2013. Súčasne
pokiaľ sa pojednávania dňa 02.05.2013 zúčastnil právny zástupca odporcu 2/, ktorý súčasne zastupoval aj vedľajšieho účastníka na strane odporcov, považoval navrhovateľ tento úkon právnej služby za neúčelne vynaložený. Za neúčelný považoval aj úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, pretože právny zástupca bol už oboznámený s prípadom a to s pozície právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Navrhovateľ sa domáhal aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako právnická osoba s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľov má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Vyjadril názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne a preto mu ich náhradu okresný súd nemal priznať alebo aspoň pristúpiť k ich kráteniu vzhľadom na výšku uplatnenej sumy a opakovanie obsahovo totožných jednoduchých podaní zo strany vedľajšieho účastníka.
Odporca 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania potvrdiť. Vyjadrili názor, že majú právo sa nechať v konaní zastupovať advokátom a trovy konania boli z ich strany vynaložené účelne. Vedľajší účastník poukázali aj na to, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku jeho procesnej aktivity. Uplatnili trovy odvolacieho konania spolu v sume 33,54 €.
Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 768,42 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 698,57 € od 16.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nevrátenej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Proti vydanému platobnému rozkazu podal vedľajší účastník po svojom vstupe do konania odpor s odôvodnením vo veci samej; uplatnil si aj náhradu trov konania spolu za dva úkony právnych služieb. Po doručení odporu vedľajšieho účastníka vzal navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi 1/ v celom rozsahu späť. V priebehu konania odporca 2/ dňa 08.04.2013 splnomocnil na svoje zastupovanie rovnakého právneho zástupcu, ktorý v doterajšom konaní zastupoval vedľajšieho účastníka na strane odporcov; tento doručil súdu vyjadrenie zo dňa 29.04.2013, ktorým doplnil svoju argumentáciu ohľadne platnosti predloženej dohody o uznaní záväzku; uplatnil si aj náhradu trov konania spolu za tri úkony právnych služieb; odporca 2/, jeho právny zástupca a súčasne právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa osobne zúčastnili pojednávania dňa 02.05.2013; uplatnili náhradu trov konania spolu v sume 345,17 € za štyri úkony právnych služieb, cestovné náhrady a náhradu za stratu času. Následne napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o návrhu proti odporcovi 1/ zastavil, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách konania.
V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetný právny úkon uzavrela odporkyňa ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam.
Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Nakoľko zastavením konania proti odporcovi 1/, ktoré späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ a zamietnutím návrhu navrhovateľa proti odporcovi 2/, vzniklo právo na náhradu trov konania odporcom, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, ktorý bol v konaní rovnako ako odporca 2/ zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že námietka premlčania a argumentácia ohľadne neplatnosti dohody o uznaní záväzku vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcov (ku ktorej sa následne pripojil aj odporca 2/) viedla v konečnom dôsledku k zamietnutiu návrhu, jeho náklady vynaložené na právnu pomoc považoval
aj odvolací súd za vynaložené účelne; neúčelnosť vynaložených nákladov na právnu pomoc nemôže spočívať ani v tom, že odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka zastupuje v konaní rovnaký právny zástupca.
Navrhovateľ v odvolaní nenamietal priznanú výšku trov konania (odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. dôvodmi odvolania viazaný). V prejednávanej veci preto odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z okresným súdom priznaných trov právneho zastúpenia spolu v sume 345,17 € tak, ako ich v odôvodnení napadnutého výroku odôvodnil okresný súd.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia; pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa ohľadom účelnosti vynaložených trov konania, táto podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že k zamietnutiu návrhu došlo na základe procesnej aktivity vedľajšieho účastníka zastúpeného právnym zástupcom z radov advokátov; ďalej pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka s odôvodnením, že odporca 2/ bol v konaní zastúpený rovnakým právnym zástupcom z radov advokátov ako vedľajší účastník, v tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ako vyplýva z obsahu spisu vedľajší účastník na strane odporcov vstúpil do konania a vyjadril sa k návrhu skôr ako si samotný odporca 2/ zvolil právneho zástupcu na svoje zastupovanie, preto táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v jeho neprospech, ak do tohto momentu vynaložil náklady na právnu pomoc (navyše po udelení splnomocnenia zo strany odporcu 2/ rovnakému právnemu zástupcovi okresný súd priznal odmenu za úkony právnych služieb a hotové výdavky u každého v polovičnej výške s tým, že odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia bola priznaná len jedenkrát); aj namietaná odmena za vyjadrenie zo dňa 29.04.2013 bola podľa odvolacieho súdu vynaložená účelne, pretože obsahuje rozsiahlu argumentáciu, ktorá nebola obsahom predtým podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania (tretí výrok) s odkazom na § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a uplatnili trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho konania spolu v sume 33,54 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu v sume 25,73 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ale o vyjadrenie k odvolaniu proti výroku o trovách konania, ktorý nestráca procesnú povahu uznesenia ani v prípade, že je súčasťou rozsudku; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 51,45 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €; spolu trovy odvolacieho konania odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka spolu v sume 33,54 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Odporca 2/ výslovne žiadal priznať náhradu trov konania v sume 16,77 € (č.l. 139 p.v. spisu) a vedľajší účastník na strane odporcov v sume 16,77 € (č.l. 139 p.v. spisu), t.j. spolu v sume 33,54 €. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.