Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-22-2013.pdf
PDF · 93.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený AK Tomáš Kušnír s.r.o. Bratislava Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom v rade v 1. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B. V. B. Č.. XXX, v rade v 2. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. V. B. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom AK Lučenec J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov Námestie Legionárov 5, IČO: 421 76 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom AK Lučene J. Kráľa č 5/A o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 768,42 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie voči odporcovi v rade v 1. z a s t a v u j e .
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 345,17 €, na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného advokáta uplatňoval voči odporcom v rade v 1. a v 2. Nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 762,42 € a úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 698,57 € od 16.12.2006 do zaplatenia s odôvodnením, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou 15.12.2006 medzi postupcom a navrhovateľom postupca navrhovateľovi pohľadávku rovnajúcu sa uplatňovanému nároku v predmetnom konaní postúpil.
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vydaním platobného rozkazu dňa 6.12.2012 voči ktorému platobnému rozkazu a v zákonom stanovenej lehote podal odpor vedľajší účastník na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v dôsledku čoho súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2. OSp ako vedľajší účastník sa môže popri účastníkovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4. OSp, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinností ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd, po uvážení všetkých okolností. Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcov
podal odpor voči vydanému platobnému rozkazu a súčasne vedľajší účastník má rovnaké práva a povinností ako účastník konania, má právo takýto odpor podať. Aj pre prípad, že riadny účastník mi odmietol dať súhlas k takémuto procesnému úkonu pre vedľajšieho účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník v konaní vystupuje, bolo by nutné skúmať či úkon v konaní vedľajšieho účastníka je vykonané v rozpore so záujmami riadneho účastníka na ktorého procesnej strane vystupuje. Jednoznačne pri uvážení všetkých okolností s odkazom na vyššie citované ustanovenie je nutné konštatovať, že i v prejednávanej veci odpor voči vydanému platobnému rozkazu vedľajším účastníkom je v záujme samotného účastníka na strane odporcu.
Vedľajší účastník v prejednávanej veci vstúpil do konania z vlastného podnetu / § 93 ods. 3. OSP / a to písomným oznámením zo dňa 9.1.2013 a po doručení vydaného platobného rozkazu v zákonom stanovenej lehote platobný rozkaz napadol opravný prostriedkom - odporom. Vedľajší účastník na strane odporcov patrí do skupiny subjektov, ktoré sa môžu zúčasťňovať ako vedľajší účastníci v konaní bez hmotnoprávneho záujmu na výsledku a ich legitimácia je daná ex legge.
Navrhovateľ pred prvým pojednávaním návrh smerujúci voči odporcovi v rade v 1. / pôvodnému dlžníkovi / vzal späť a konanie voči nemu žiadal zastaviť, pričom takýto procesný úkon učinil bez akéhokoľvek zdôvodnenia. S odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1. OSP, keďže dispozícia k návrhu na začatie konania patrí navrhovateľovi, súd po čiastočnom späťvzatí návrhu voči odporcovi v rade v 1., konanie voči tomuto zastavil.
Samotný nárok na zaplatenie navrhovateľ odôvodňoval tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 15.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá vznikla uzatvorením zmluvy č. 41436 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Qkredit a.s. Kežmarok a pôvodne označeným odporcom v rade v 1. dňa 11.5.2004 na základe, ktorej zmluvy podľa tvrdení navrhovateľa sa pôvodne označený odporca ako dlžník zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, ktorú povinnosť si nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou jednak dlžnej istiny a tiež ku dňu postúpenia dlh podľa navrhovateľa predstavoval vyčíslený úrok z omeškania. Návrh smerujúci voči odporcovi v rade v 2. navrhovateľ zdôvodňoval tým, že odporca v rade v 2. je osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, k čomu došlo uzatvorením dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 16.2.2011 / čl. 5 spisu /.
Súd vo veci realizoval dokazovanie výsluchom samotného odporcu v rade v 2., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil súdu navrhovateľ, vyjadreniami vedľajšieho účastníka na strane odporcov na základe čoho mal nepochybne za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodne označeným odporcom v rade v 1. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 12.5.2004 / čl. 3 spisu /, predmetom ktorej zmluvy bola pôžička na zakúpenie mobilného telefónneho prístroja a domáceho kina v celkovej výške pôžičky pred zavedením meny euro 21.045 Sk ktorú sa zaviazal odporca v rade v 1. uhrádzať po dobu 15 mesačných splátok sumou 1.403 Sk. Navrhovateľ bez predĺoženia súdu bližšej špecifikácie výšky už poskytnutých splátok reálnej úhrady zo strany odporcu v rade v 1. ako dlžníka s odvolaním sa na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 16.2.2011 uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej istiny jednak vo vzťahu k odporcovi v rade v 1. ako pôvodnému dlžníkovi a odporcovi v rade v 2. ako osobe pristupujúcej k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Pred prvým pojednávaním však navrhovateľ návrh voči pôvodnému dlžníkovi vzal bez akéhokoľvek zdôvodnenia v celom rozsahu späť. Odporca v rade v 2. spochybňoval samotnú existenciu dohody o uzavretí splátkového kalendára, na pojednávaní súdu uvádzal, že je bratom pôvodne označeného odporcu v rade v 1, nemal žiadnu vedomosť o tom, že jeho brat v minulosti uzatvoril akúkoľvek zmluvu o pôžičke a sám nikdy dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, tak ako to tvrdí navrhovateľ neuzatváral pretože k tomu nemal žiadny právny dôvod.
Je nepochybné, že zmluva o pôžičke, ktorú uzatvoril odporca v rade v 1. s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 12.5.2004 ako i následná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podľa navrhovateľa uzatvorená s odporcom v rade v 2. majú charakter typových spotrebiteľských zmlúv a je nutné na ne aplikovať i príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. I samotný právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a odporcovia v právnom vzťahu vystupujú ako spotrebitelia, keďže sa jedná o osoby fyzické.
Podľa § 52 ods. 2. Občianskeho zákonníka /OZ/, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktoré obsahom alebo účelom obchádzajú, toto ustanovenie sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len neprijateľná podmienka / . To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2. Občianskeho zákonníka /OZ/, za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3. Občianskeho zákonníka /OZ/, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Práve z dôvodu na vyššie citované ustanovenia, samotná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v rade v 1, ako i dohoda o uzatvírení splátkového kalendára a uznaní záväzku majú charakter štandartných spotrebiteľských zmlúv a pre právny vzťah medzi účastníkmi je nutné použiť vyššie hmotnoprávne ustanovenia. Je nepochybné, že ako pôvodná zmluva o pôžičke, následne i zmluva o uznaní záväzku uzatvorená medzi účastníkmi sú formulárovými zmluvami, pri ktorých neboli individuálne dojednané zmluvné podmienky a odporcovia žiadnym spôsobom nemohli individuálnym dojednaním v podstate ovplyvniť aj obsah jednotlivých zmlúv. Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.2.2011 je zrejmé, že takúto dohodu neuzatvoril pôvodný dlžník ako spotrebiteľ ale podľa tvrdení navrhovateľa v pôvodnom návrhu na začatie konania, takéto skutočnosti súdu uvádzané boli, neskôr po späťvzatí návrhu smerujúcemu voči pôvodnému dlžníkovi navrhovateľ uvádzal, že odporca v rade v 2. je osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Z tejto dohody je však zrejmé, že v čase jej uzatvárania samotný dlh bol premlčaný a odporca v rade v 2. mal výslovne vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takáto dohoda o uznaní záväzku bola navrhovateľom vopred pripravená bez akéhokoľvek priestoru ďalšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah zmluvy a to predovšetkým k otázke vyhlásenia o vedomosti premlčania a následkoch uznania záväzku, pričom k samotnej dohode absentuje akékoľvek vyhlásenie odporcu v rade v 2. ako osoby pristupujúcej k pôvodnému záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka /OZ/, k dobe súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sa zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 531 ods. 4. Občianskeho zákonníka /OZ/, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku nie je vôbec zrejmé, že odporca v rade v 2. vyhlásil, že pristupuje k záväzku pôvodného dlžníka bez jeho vedomia, naopak v bode 2 je vyhlásenie, že záväzok je uznávaný, čo do právneho dôvodu a výšky vo vzťahu k veriteľovi je uvedená výška pohľadávky a v texte dohody bod 3. 1 je uvedené, že odporcovia majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Kvalifikované uplynutie času je premlčaním v dôsledku, ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou takéhoto premlčania. Premlčanie je inštitútom zvyšujúcim istotu v právnych vzťahov, pričom premlčaním ex legge právo nezaniká je len oslabované. V zmysle premlčanie je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov spôsobom aby v zákonných lehotách svoje právo i uplatňovali a zároveň zabrániť, aby povinné osoby z takéhoto právneho vzťahu boli nútené si plniť svoje povinnosti. Zmyslom premlčania je tiež zabrániť dlhodobému trvaniu práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti. V prípade uplynutia zákonom ustanovenej doby premlčania zo strany oprávnenej osoby, vzniká osobe povinnej
právo vzniesť námietku premlčania a týmto spôsobom sa oprávnená osoba ďalej po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty nemôže domáhať úspechu svojho práva na súde.
Predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára navrhovateľom a vyhlásenie odporcov v rade v 1. a v 2. o uznaní premlčaného záväzku s odkazom na vyššie uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu, ktorý je spotrebiteľom. Odporca sa zaviazal povinnosti plniť dlh, ktorého posledná splátka podľa tvrdení samotného navrhovateľa v návrhu na začatie konania, konanie sa stala splatnou dňa 16.12.2006. Len uzavretím formulárovej zmluvy ,, dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ,, sa zhoršilo postavenie odporcov dohodu o uznaní záväzku inicioval navrhovateľ, nie odporcovia ako spotrebitelia, navrhovateľ nadobudol pohľadávku titulom postúpenie od právneho predchodcu a preto súd takto uzatvorenú zmluvu o uznaní záväzku, ktorá obsahuje neprijateľnú podmienku, považoval za zmluvu uzatvorenú neplatne. V tejto súvislosti je nutné poukázať tiež na akcesorický vzťah takto uzatvorenej dohody splátkového kalendára o uznaní záväzku k pôvodnému záväzku, ktorý vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom navrhovateľa a označeným odporcom v rade v 1. dňa 12.5.2004. V konaní okrem tvrdení navrhovateľ tiež nepreukázal skutočnosť, že ním označovaný odporca v rade v 2. v návrhu na začatie konania je osobou zmluvu uzatvárajúcou ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka k pôvodnému dlžníkovi. Samotný odporca v rade v 2. ako i vedľajší účastník na strane odporcov vzniesli námietku premlčania uplatňovaného nároku.
Podľa § 100 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v lehote v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka /OZ/, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynutie odo dňa keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Samotný navrhovateľ v návrhu deklaroval splatnosť záväzku ku dňu 16.12.2006, návrh na tunajší súd podal dňa 26.11.2012 t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 16.12.2009 a preto súd jeho nárok z tohto dôvodu v celom rozsahu s odkazom na vyššie uvedené ako nedôvodný zamietol.
Záverom si súd považuje za povinnosť poukázať na skutočnosť, že uzatváranie dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku navrhovateľom keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, je v rozpore so samotným ustanovením § 4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, v zmysle ktorého hmotnoprávneho ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyselnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku a výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody, práve uzatváranie zmlúv o uznanie záväzku umožňuje navrhovateľovi predlženie už uplynutej premlčacej doby, takéto zmluvy sú uzatvárané so spotrebiteľmi, ktorí v čase ich uzatvárania nedisponujú ani relevantnými podkladmi, na základe ktorých sú schopní posúdiť už premlčanosť uplatňovanej pohľadávky navrhovateľom ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa. Takýto dojem navodzuje samotné znenie uzatváraných dohôd, kde v bode 3.1 navrhovateľ formulárovú zmluvu predkladá ,, osoby majú vedomosť o premlčaní dlhu ´´, ktorým ustanovení dohody sa snaží získať značnú nerovnováhu vo svoj prospech s tým, že do budúcna pre prípad súdnych sporov nie je jeho povinnosťou ani preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Takýmto spôsobom navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného dlžníka sa snaží o zahmlievanie pôvodných záväzkov, ktoré jednoznačne vznikli tiež z titulu uzatvorených spotrebiteľských zmlúv v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov v čase platnosti zákona 258/2001 Zb o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol nahradený zákonom č. 129/2010 s účinnosťou od 2.4.2010. Súd ďalej uvádza, že spotrebitelia uznávajú pohľadávky v rozsahu takej sumy na ktorú neexistuje platný právny titul zo strany navrhovateľa ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa keďže navrhovateľ i v tejto prejednávanej veci súdu žiadnym spôsobom nedeklaroval skutočnú výšku pohľadávky a tiež plnenie, ktoré pôvodným dlžníkom z poskytnutej pôžičky bolo v prospech právneho predchodcu navrhovateľa ako veriteľa do času postúpenia pohľadávky aj reálne poskytnuté.
Odporca v rade v 1. náhradu trov neuplatňoval, odporca v rade v 2. a vedľajší účastník na strane odporcov, ktorí boli v konaní úspešní uplatňovali náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 345,17 €. Oboznámením sa s uplatnením nárokom na náhradu trov zo strany odporcu v rade v 1. a vedľajšieho účastníka, súd dospel k záveru, že trovy vyčíslené titulom trov právneho zastúpenia sú vyčíslené dôvodne s odkazom na Vyhlášku č. 655/2004 Z.z. a to nasledujúce úkony právnej pomoci: príprava, prevzatie, podanie odporu, písomné vyjadrenie zo dňa 29.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 2.5.2013, úkon á 51,45 € / § 10 ods. 1. Vyhl. č. 655/2004 Z.z. /, 4 x režijný paušál 7,81 € spolu 237,04 €, náhrada hotových výdavkov cestovné v súvislosti s pojednávaním zo dňa 2.5.2013 za cestu Lučenec - Žiar nad Hronom a späť 164 km, náhrade za 1 km - 0,183 € pri spotrebe 7L/100 km - 30,01, náhrada straty času za 6 začatých polhodín v súvislosti s pojednávaním zo dňa 2.5.2013 za cestu Lučenec - Žiar nad Hronom a späť á 13,02 spolu 78,12 € a preto súd s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1. OSp k celkovej náhrade trov konania vo výške 345,17 € zaviazal navrhovateľa ako účastníka neúspešnému a súčasne mu uložil povinnosť realizovať náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v rade v 2. a vedľajšieho účastníka na strane odporcov / § 149 ods. 1. OSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.