Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/103/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a. s., so sídlom Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 36 816 337 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom Vlárska 32, 831 01 Bratislava proti žalovaným: 1. L. a 2. J. zastúpenej Helenou Nemcovou, tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.313,84 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 637,62 eura s do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Vyslovuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7.2 Všeobecných zmluvných podmienok v znení: „V prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania s plnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne, počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho, v prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní o viac ako 15 dní“ za neprijateľnú.

Vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 9. Všeobecných zmluvných podmienok v znení: „Veriteľ ako poistník uzatvoril s poisťovňami CNP ASSURANCES S.A., so sídlom 4, place Raoul Dautry, 75015 Paríž, Francúzsko a CNP IAM S.A., so sídlom 4, place Raoul Dautry, 75015 Paríž, Francúzsko ako poisťovateľmi rámcovú zmluvu o poistení dlžníkov veriteľa pre prípad neschopnosti splácať úver z dôvodu smrti, úplnej a nezvratnej straty samostatnosti, straty zamestnania a smrti, obsahujúcu taktiež všeobecné poistné podmienky. Poistenie podľa uvedenej zmluvy sa vzťahuje na dlžníkov, ktorí uzatvorili s veriteľom zmluvu o úvere, vyslovili súhlas s rámcovou zmluvou o poistení, spĺňajú k dátumu podpisu návrhu na pristúpenie k poisteniu stanovené podmienky a poisťovatelia dali súhlas s ich poistením Dlžník je oprávnený pristúpiť k poisteniu, ak je mladší ako 65 rokov; nie je v čase pristúpenia dočasne práceneschopný a nebol práceneschopný dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní počas 24 mesiacov predchádzajúcich pristúpeniu, a; nie je poberateľom čiastočného alebo plného invalidného dôchodku. Dlžník je oprávnený vyznačiť v Prílohe 1 na štvrtej strane tohto dokumentu, že odmieta poistenie (teda, že s ním nesúhlasí alebo nespĺňa vyššie uvedené podmienky poistenia), a v takom prípade poistenie nevznikne. V prípade, ak je dlžník poistený, má veriteľ nárok na náhradu poisteného, ktoré sa vzťahuje na poistenie dlžníka. Pristúpenie alebo odmietnutie poistenia alebo jeho skončenie nemajú sami o sebe vplyv na výšku minimálnej splátky úveru. Náhrada poistného sa uhrádza z minimálnej splátky úveru, a to pred úhradou úroku z úveru a istiny úveru (viď článok 4.10 VOP). Na nárok veriteľa na náhradu poistného

voči dlžníkovi sa vzťahujú všetky ustanovenia týchto VOP, týkajúce sa peňažných záväzkov klienta voči veriteľovi, vrátane sankcií pre prípad omeškania alebo porušenia povinnosti a zabezpečenia práv veriteľa“

za neprijateľnú.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.2.2011 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.313,84 eura, ktorá suma pozostáva z úveru vo výške 995,25 eura, úroku za poskytnutie úveru vo výške 202,08 eura, poistného vo výške 67,19 eura a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 49,32 eura, vypočítaných ku dňu 30.11.2010, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „dňa 15.10.2008 uzatvoril v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok /ďalej „VOP“/ na predtlačenom formulári so žalovanými v l.a 2.rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70209248. Týmto dňom zmluva nadobudla účinnosť, nakoľko došlo zo strany žalovaných k prijatiu návrhu zmluvy, ktorý žalobca predložil žalovaným tak, že ho zaslal na adresu uvedenú žalovanými v žiadosti o uzavretí zmluvy. Návrh zmluvy o úvere a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe - 2,14% mesačne, poistnom a hodnotu RPMN 29%. Žalobca si vyhradil právo na posúdenie podkladov, ktoré žalovaní predložil žalobcovi spolu s podpísaným návrhom zmluvy o úvere. Žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu a poskytol žalovaným úverový limit vo výške 1085,5 eura. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP a to na základe žiadosti žalovaného poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený žalovanými v zmlúv o úvere. Žalobca a žalovaní si v zmluve o úvere a VOP dohodli nasledovné podmienky splácania úverového limitu riadnych úrokov: výšku minimálnej mesačnej splátky, dátum splatnosti mesačnej splátky: najneskôr do 15. dňa mesiaci, sadzbu riadneho úroku vo výške: 2,14% mesačne, výšku poistného za poistenie schopnosti splácať úver v výške 0,65%. Žalovaný v 2. rade, je spoludlžníkom žalovaného v 1. rade zo zmluvy o revolvingovom úvere a VOP a nadobudol tak záväzok spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade splatiť veriteľovi poskytnutý úver s príslušenstvom. Žalovaní splátky neplatili riadne a včas, čím porušili ustanovenia zmluvy a VOP, preto žalobca listom odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle ust. čl. 8 VOP. V zmysle čl. 4.1. VOP, dlžník je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ vyhlásiť úver za okamžite splatný v súlade s čl. 8.4.VOP. V zmysle čl. 4.3. VOP, keďže zmluva o úvere je uzatvorená na dobu neurčitú a ide o revolvingový úver, ktorého čerpanie a splácanie závisí na dlžníkovi, nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. V zmysle čl. 4.4. VOP, minimálna splátka úveruje splatná mesačne, každý kalendárny mesiac, a to najneskôr do 15.dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka úveru platí. Prvá minimálna splátka úveru je splatná do 15. d mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom. V zmysle čl. 5 VOP, je žalovaný povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru, a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Úroková sadzba platná v čase ponuky uzatvorenia zmluvy o úvere je určená v zmluve o úvere a je zverejnená na internetovej stránke veriteľa. Úročenie úveru je denné a vykonáva sa od okamžiku prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru, a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru evidovanej na úverovom účte dlžníka. V zmysle čl. 7.2. VOP, v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní. Žalovaní uhradili ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu sumu v celkovej výške 358,20 eura a žiadnu ďalšiu splátku už neuhradili. Dňa 13.12.2010 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému predžalobnú upomienku, na ktorú žalovaní nereagovali.

Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere v zmysle a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalobcu povinnosť poskytnúť žalovaným úverový limit, čo žalobca splnil a žalovaným vznikla povinnosť platiť minimálne mesačné splátky v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti. Žalovaní do dnešného dňa žalobcovi neuhradili žiadne ďalšie splátky a z uvedeného dôvodu jeho záväzky voči žalobcovi k dňu 30.11.2010 predstavujú celkovú sumu vo výške 1 313,84 eura, ktorá pozostáva z úveru vo výške 995,25 eura, úroku za poskytnutie úveru vo výške 202,08 eura, poistného vo výške 67,198 eura a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 49,32 eura“.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 10.1.2013 pod č.k. -16, ktorý bol doručený žalovanému v 1.rade, ktorý voči nemu odpor nepodal, avšak bol zrušený pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovanej v 2.rade.

Podaním zo dňa 14.8.2013 vstúpilo do konania na strane žalovanej Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vo svojom vyjadrení namietal, že „kauzálnym a skutkovým základom je spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoje nároky, obsahuje podľa názoru vedľajšieho účastníka neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť zmluvných podmienok je súd povinný skúmať ex offo. Podľa právneho zdôvodnenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, je potrebné posúdiť predmetný právny vzťah podľa týchto ustanovení: Podľa /ďalej „OZ“/: „ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa : „ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa : „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. “. Podľa : „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. “. Podľa : „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa tykajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. “. Podľa : „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. “. Podľa : „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa : „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. “. Podľa : „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. “. V súdenej veci je podľa neho zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú, resp. štandardnú) zmluvu vopred pripravenú žalobcom, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Poukázal ďalej na to, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v návrhu na začatie konania nebolo tvrdené, že by bol žalovaným poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym

obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu . Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia a nasl. účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení . Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky., pričom citoval Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, : Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Z ustanovenia , vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý na prejednávaný prípad aplikoval ustanovenia a to predovšetkým na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Rovnako poukázal na to, že , ktorým bol novelizovaný , bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len vtedy, keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje viaceré neprijateľné podmienky. V prvom rade obsahuje Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky je potrebné považovať za neprijateľnú, zakladajúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ si ani len nevšimne, že ním uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok bude mať apriori vždy povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienka je hrubo nevyvážená, spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy, teda v štádiu svojej nižšej bdelosti, dodávateľa splnomocniť na vážne úkony súvisiace s inštitútom zrážok zo mzdy a jeho aplikáciou. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dodávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly a bez priamej možnosti spotrebiteľa tieto zrážky zrušiť. Zmluva ďalej neobsahuje zákonom vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“). Absencia údaja o RPMN spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov (v čase uzavretia zmluvy účinný o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov). Všeobecné obchodné podmienky pripojené k Zmluve síce obsahujú akýsi spôsob výpočtu RPMN, avšak tento nemožno považovať za adekvátny z dôvodu jeho neprehľadnosti a neprimeranej zložitosti pre bežného spotrebiteľa. Skutočná výška RPMN, ktorú si žalobca k istine účtoval, je neprimerane vysoká a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, preto je túto zmluvnú podmienku potrebné považovať za neprijateľnú a teda neplatnú. Žalobca ďalej neuvádza v zmluvách zložky spotrebiteľského úveru (istina, úrok, poplatky) a iné náležitosti, ktoré vyžaduje o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Keďže v zmluve o úvere absentujú viaceré náležitosti, ktoré vyžaduje uvedený zákon v ísm. e) a nasl., je potrebné poskytnutý úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný v zmysle o spotrebiteľskom úvere.

Podpisom zmluvy dal povinný súhlas na postúpenie pohľadávky tretím osobám. Podľa tejto zmluvnej podmienky dáva spotrebiteľ už pri vzniku zmluvného vzťahu súhlas s postúpením pohľadávok a záväzkov veriteľa v prospech tretej osoby, čo spôsobuje značnú neistotu a aj nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Preto aj s poukazom na , podľa ktorého: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožitelhosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. považuje takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda neplatnú.

Podľa odseku 2.8. VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere, sa zmluvné strany dohodli na predĺžení premlčacej doby všetkých práv, ktoré vzniknú na základe zmluvy o úvere, na dobu 10 rokov od doby, kedy začne premlčacia doba plynúť. Podľa nášho názoru táto zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, keďže nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, spotrebiteľ nemal možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť a zároveň nerozumie jej dôsledkom. Táto zmluvná podmienka je v rozpore s cieľmi európskej ochrany spotrebiteľa, keďže vyžaduje od spotrebiteľa, aby už pri podpise zmluvy predĺžil premlčaciu dobu všetkých nárokov dodávateľa. Zároveň je táto zmluvná podmienka v rozpore s ustanovením , podľa ktorého „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. “ Ďalej sa zmluvné strany v odseku 4.2 VOP dohodli, že sa splátka úveru použije na úhradu úrokov z úveru, poplatkov súvisiacich s úverom, a i. Táto zmluvná podmienka opäť zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a je v rozpore s generálnou klauzulou podľa . Uvedená zmluvná podmienka je v rozpore aj s vyššie citovaným ustanovením , keďže dodávateľ v tomto prípade nerešpektuje ustanovenie , podľa ktorého „Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. “ Zmluvná podmienka uvedená v odseku 4.6 VOP je taktiež neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právách a povinnostiach spotrebiteľa. Účtovanie poplatku za identifikáciu platby, ku ktorej nie je uvedený variabilný symbol, a považovanie tejto platby až do doby identifikácie za neuhradenú, t.j. ide o akúsi prezumpciu v neprospech spotrebiteľa, sa považuje za neprijateľné podmienky v zmysle v spojení s . Ďalšia zmluvná podmienka ako neprijateľnú, je obsiahnutá v odseku 4.9 VOP. Požadovanie operačného poplatku vo výške 8 % z hotovostnej platby do pokladne za spracovanie takejto platby je iracionálne, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je aj napriek jeho riadnemu uhradeniu splátky účtovaný poplatok ako skrytá sankcia, a prieči sa filozofii spotrebiteľského práva, keďže je spotrebiteľ sankcionovaný a znevýhodnený za riadne splatenie jeho záväzku dodávateľovi. Táto zmluvná podmienka je v rozpore s generálnou klauzulou podľa . Výška úroku z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne dojednaná v 7.2 VOP je rovnako neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súdna prax ustálila neprijateľnú výšku úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách, ak nezanedbateľne prekračuje výšku zákonných úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Krajský súd v Žiline v Rozsudku zo dňa 13.10.2010, sp. zn. uviedol, že: „ Okresný súd potom postupoval správne, keď vyhlásil za neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, priznávajúcu nárok na úrok z omeškania vo výške 0, 08% denne, a to vo výške presahujúcej úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, v danom prípade vo výške 8, 5% ročne. V tejto časti okresný súd uplatnený nárok správne zamietol. “ V tomto prípade bol v čase uzavretia zmluvy o úvere zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, a dojednaný úrok z omeškania v zmluve o úvere vo výške 29,2 % ročne, čím sa dojednaný úrok stáva neprimeraným a rovnako je v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluvná podmienka je neplatná pre rozpor s generálnou klauzulou podľa v spojení s . V rovnakom odseku je dojednaný aj poplatok z omeškania, ktorý je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka popri úrokoch z omeškania. Zo strany veriteľa iba o kumuláciu sankcií voči dlžníkovi, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa a táto zmluvná podmienka je preto podmienkou neplatnou, a to aj pre rozpor s generálnou klauzulou podľa , keďže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Za neprimerane vysokú považuje aj výšku zmluvnej sankcie 100 % dlžnej sumy, ktorá predstavuje opäť kumuláciu sankcií voči spotrebiteľovi a navyše v neprimerane vysokej výške. Túto zmluvnú podmienku

je potrebné posúdiť ako neprijateľnú a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa a rovnako pre rozpor s generálnou klauzulou podľa v spojení s . Súčasťou Zmluvy o úvere je aj časť s názvom: POISTENIE/PRISTÚPENIE K POISTENIU NA KRYTIE ÚVERU. Aj napriek skutočnosti, že je v tomto odseku uvedená dobrovoľnosť pristúpenia k poisteniu a možnosť odmietnuť poistenie, je potrebné túto podmienku považovať za neprijateľnú a neplatnú. Toto tvrdenie sa opiera aj o rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , kde súd uvádza: „ Udaj obsiahnutý v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, že tu došlo k vzniku poistenia v prípade, ak odporkyňa vstup do daného vzťahu neodmietla, nemožno vykladať ako jej prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o poistení, keďže k takémuto úkonu sa vyžaduje výslovný súhlas zmluvnej strany, nie jej pasivita. Bolo povinnosťou účastníka preukázať, že dohoda o poistení bola medzi účastníkmi skutočne uzavretá a že nie je len výsledkom „nanútenia“ silnejšej zmluvnej strany - dodávateľa. “ Pristúpenie k poisteniu je na zmluve uvedené drobným písmom, a spotrebiteľ vzhľadom na jeho postavenie slabšej zmluvnej strany nie je schopný chápať dôsledky tejto zmluvnej podmienky. Ako vyplýva z praxe, žalobca neinformuje priamo spotrebiteľa pri uzatváraní o poistení a možnosti odmietnutia poistenia. Informovanosť ako jeden z pojmových znakov spotrebiteľského práva vyjadruje nerovnocenné postavenie spotrebiteľov voči ekonomicky silnejším subjektom. Dodávatelia často v praxi využívajú nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov, uvádzajú ich do omylu, neposkytujú dostatočné množstvo informácií a tým ovplyvňujú ich ekonomické správanie. Práve na zamedzenie nielen takýmto praktikám prijala Európska únia množstvo smerníc, ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku v podobe viacerých právnych predpisov. Medzi základné práva spotrebiteľa obsiahnuté v o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) patrí okrem iných právo na informácie a ochranu ekonomických záujmov. Právam spotrebiteľa na druhej strane korešponduje rozsiahli katalóg povinností dodávateľov, medzi ktorými je aj zákaz klamania spotrebiteľa obsiahnutý v , podľa ktorého „ Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. a ďalšie informačné povinnosti zakotvené v a nasl. . Žalobca túto povinnosť porušuje, neinformuje spotrebiteľov o možnosti odmietnuť poistenie, čím sa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky v zmysle . Na základe uvedeného je potrebné v spojení s vyššie citovaným ustanovením považovať dojednanie poistenia v rámci úverovej zmluvy za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa , pre rozpor s a rovnako za nekalú obchodnú praktiku v zmysle . Napokon poukázal aj na odsek 12.7 VOP, podľa ktorého sa vzťahy medzi zmluvnými stranami vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené zmluvou o úvere, VOP ani Zákonom o spotrebiteľských úveroch, sa na základe dohody zmluvných strán v súlade s , riadia ustanoveniami , týkajúcimi sa zmluvy o úvere. Z uvedeného článku Zmluvy je zrejmý úmysel obísť zákon, keď sa chcel veriteľ vyhnúť posudzovaniu Zmluvy z hľadiska iných právnych predpisov. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku zo dňa 21.12.2010 sp. zn. : „Práve takto uzavretou dohodou o voľbe práva odvolací súd považuje dohodu za obchádzanie zákona, keď má za to, že odporca/l práve touto voľbou práva chcel zamedziť inému posúdeniu typu zmluvy. “ V súvislosti s uvedeným krajský súd v uvedenom rozsudku ďalej konštatoval, že zmluva s poukazom na a „ je neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. “ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným bola zo strany žalobcu poskytnutá celkovo suma vo výške 995.82 EUR a títo splatili celkovo sumu vo výške 358.20 EUR, považuje nárok uplatňovaný žalobcom v tejto výške za nedôvodný, nakoľko celý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov“.

Súd žalovanej v 2.rade ustanovil za opatrovníčku Helenu Nemcovú, tajomníčku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou podľa

Na námietku žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd uznesením zo dňa 31.1.2014 rozhodol tak, že pripúšťa vstup Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2014.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 24.6.2014, avšak nikto z účastníkov sa pojednávania nezúčastnil.

Keďže boli splnené procesné podmienky na to, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov ako aj písomných podaní žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu a zistil, že je potrebné sa prikloniť k skutkovým a právnym záverom vyjadrenia k žalobe zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa, vo vložke č. 4208/ B s dňom zápisu 10.8.2007 s predmetom činnosti o.i. poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie.

Žalovaní v 1.a 2. rade sú fyzické osoby.

V danom prípade medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať tie právne ustanovenia, právne závery a právne postuláty a judikáty, ktoré uvádza vedľajší účastník na strane žalovaných.

Keďže sa súd stotožňuje s právnym zdôvodnením právnej skutočnosti, že účastníkmi uzavretá zmluva neobsahuje zákonom vyžadovaný údaj o RPMN, táto okolnosť spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov a priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou žalovanými zaplatenou, ktorá predstavuje 637,62 eura.

Ohľadom vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených vo výrokovej časti rozsudku súd sa rovnako stotožňuje s právnym zdôvodnením ich neprijateľnosti tvrdeným vedľajším účastníkom na strane žalovanej. Podľa § 153 ods. 3, 4 O.sp., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.sp., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže pomer úspechu a neúspechu v danom spore je približne rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.