Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-91-2014.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/91/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, zast. Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. M. Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, v mene ktorej koná JUDr. Barbara Špireková, usadený euroadvokát, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 18272/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 962,13 eura s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Er/78/2011-14 zo dňa 21.08.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Er/78/2011-29 zo dňa 12.12.2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh povinnej za zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením z 21.08.2012 exekučný súd zamietol návrh povinného, v ktorom sa povinná domáhala zastavenia exekúcie. Na odvolanie povinnej odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Opierajúc sa o právny názor odvolacieho súdu mal exekučný súd z predmetnej zmluvy o úvere preukázané, že povinný ako dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a uzavrel ju ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže mu bol úver poskytnutý na výkon povolania, a naopak oprávnený pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a uzavrel ju ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ, a teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Poukázal na pozmeňujúci návrh poslanca NS SR Ing. Mariana Záhumenského a uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná v rozsahu, v ktorom spotrebiteľa núti, aby sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy domáhal výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania a neznamená, že sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania nemôže domáhať dodávateľ. V Slovenskej republike rozhodca resp. rozhodcovský súd ex offo skúma neprijateľnosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách vrátane rozhodcovských doložiek, keďže v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ( § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.) a rovnako ako súd použije ustanovenia všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že tak v rozhodcovskom konaní ako aj v súdnom konaní je spotrebiteľovi poskytnutá identická ochrana pred neprijateľnými podmienkami a preto rovnocennosť účinkov rozhodcovského rozsudku a rozsudku súdu je dôvodná aj spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na uvedené exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka aj s prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodcovského konanie sa uskutočnilo písomne čo má za následok, že povinnému nevznikli nijaké výdavky, ktoré by boli spojené s účasťou na pojednávaní
pred rozhodcovským súdom, nie je neprijateľnou podmienkou, a preto exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti napadnutému rozhodnutiu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietla, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 207 ods. 2 písm. a) O.s.p. v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Uviedla, že exekučný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré podľa názoru odvolateľky nemajú oporu v zákone. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Poukázala na skutočnosť, že exekučný súd rozhodnutím zo dňa 12.12.2013 nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2CoE/577/2012 a rovnako nerešpektoval konštantnú judikatúru v obdobných prípadoch. Namietala, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 174/02. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávať ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu. Ďalej namietala, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu. V závere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996 zo dňa 27. januára 2007 a uviedla, že nie je správny záver exekučného súdu, ktorým uviedol, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, a preto má za to, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne a neexistuje predpoklad, pre ktorý by mohol byť tento návrh zamietnutý. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že rozhodne o zastavení exekučného konania alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Odvolateľka si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje sa napadnutým uznesením exekučného súdu, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere nie je neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinného v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 13.12.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverenie súd vydal 28.01.2011. Dňa 20.08.2012 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 9Er/78/2011-14 zo dňa 21.08.2012 návrh povinnej zamietol, pričom na základe podaného odvolania odvolací súd rozhodnutím č.k. 2CoE/577/2012-25 zo dňa 05. júna 2013 zrušil uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 9 Er/78/2011-29 zo dňa 12.12.2013 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého
má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory totiž neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy platne dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorých je ochrana práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustáliť, či v tomto konkrétnom prípade ide medzi oprávneným a povinným o vzťah spotrebiteľský alebo nie. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná v rozsahu, v ktorom spotrebiteľa núti, aby sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy domáhal výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania a neznamená, že sa práv zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania nemôže domáhať dodávateľ. Odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, exekučný súd nesprávne právne posúdil ako nie neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s námietkou povinnej, ktorou namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný
titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným, husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný súd preto nesprávne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako nie neprijateľnú podmienku Rozhodnutie tak vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je dôvodnou námietka odvolateľky, že súd prvého stupňa dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.