Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/577/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XX, zast. Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. M. Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, v mene ktorej koná JUDr. Barbara Špireková, usadený euroadvokát, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 18272/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 962,13 eura s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -14 zo dňa 21.08.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -14 zo dňa 21.08.2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh povinnej za zastavenie exekúcie vedenej na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 09042/10 zo dňa 06.10.2010. Súd uviedol, že povinná predložila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ (povinná) si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala, pričom rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka bola použitá za účelom získania exekučného titulu, jedná sa o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd odôvodnil tým, že v danom prípade boli finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou poskytnuté na výkon povolania, t.j. povinná nemá s poukazom na o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „) v zmluve o úvere postavenie spotrebiteľa a z toho dôvodu sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, nemôže obsahovať neprijateľné podmienky podľa .

Proti napadnutému rozhodnutiu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietla nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že exekučný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré podľa názoru odvolateľky nemajú oporu v zákone. S poukazom na ust. odvolateľka konštatovala, že rozlišujúcim predpokladom pre posúdenie toho, či sa jedná o spotrebiteľský alebo iný úver je to, či dlžníkovi alebo spotrebiteľovi bol úver poskytnutý buď na výkon zamestnania, povolania, či podnikania, alebo v druhom prípade na iný účel. Povinná v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že účel úveru

vyznačený v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným nie je pravdivý a v čase podpisu zmluvy o úvere takisto nebol pravdivý. Uvedený účel úveru vyznačil v zmluve oprávnený a podľa povinnej to bolo práve s cieľom zhoršiť jej právne postavenie odopretím ochrany ako spotrebiteľovi pri spotrebiteľských úveroch. Odvolateľka v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , ktorým bolo voči oprávnenému ako žalovanému nariadené predbežné opatrenie, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Podľa odvolateľky sa oprávnený takéhoto nekalého konania dopustil aj v predmetnom konaní. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že bez jednoznačného preukázania toho, aké a či vôbec nejaké povolanie povinná v čase podpisu zmluvy vykonávala, ide o konanie oprávneného v hrubom rozpore so zásadou osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi. Oprávnený si nezabezpečil od povinnej relevantné doklady (napr. živnostenský list, doklad o príjme spolu s daňovým priznaním) preukazujúce to, že povinná skutočne nejaké povolanie vykonáva a peniaze, ktoré jej majú byť poskytnuté potrebuje na konkrétny účel. Oprávnený takto nekonal, preto má povinná za to, že v tomto prípade ide o zastretie skutočného účelu použitia spotrebiteľského úveru s cieľom obísť kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v záujme nastolenia skutočnej rovnováhy medzi zmluvnými stranami poskytujú spotrebiteľovi zvýšenú ochranu. Vzhľadom na uvedené odvolateľka uviedla, že nie je správny záver súdu, ktorý uviedol, a to že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nie je zmluvou spotrebiteľskou, a teda sa na ňu nevzťahujú, okrem iného, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľka si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie exekučného súdu podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 13.12.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverenie súd vydal 28.01.2011. Dňa 20.08.2012 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Exekučný súd napadnutým uznesením č.k. -14 zo dňa 21.08.2012 návrh povinnej zamietol s odôvodnením ako je uvedené vyššie. Návrh povinnej nebol pred rozhodnutím exekučného súdu zaslaný na vyjadrenie oprávnenému.

V zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. , publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory totiž neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy platne dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 16.01.2013, sp.zn. , uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorých je ochrana práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustáliť, či v tomto konkrétnom prípade ide medzi oprávneným a povinným o vzťah spotrebiteľský alebo nie.

Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že úver bol povinnému poskytnutý na účel výkonu povolania, t.j. povinný nemá s poukazom na ust. v zmluva o úvere postavenie spotrebiteľa.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (17.04.2009) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa špeciálnej právnej úpravy - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak sú finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere poskytnuté na výkon zamestnania alebo povolania a na predmetnú zmluvu sa tak v zmysle nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, neznamená to, že takáto zmluva nemôže patriť do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v . Podľa v znení účinnom od 01.01.2008 je v zmysle spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

S prihliadnutím na uvedené sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal s otázkou, či povinnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení možno považovať za spotrebiteľa. Súd nezisťoval, či povinná v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodnutie tak vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a

je dôvodnou námietka odvolateľky, že súd prvého stupňa dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak aj je v zmluve o úvere uvedené, že úver je poskytnutý na „výkon povolania“, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dostatočnou pre záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzavretia zmlúv je práve v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu potrebné aplikovať ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia finančných prostriedkov nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tomto smere je preto potrebné uznať aj námietku odvolateľky, že bez preukázania toho, aké a či vôbec nejaké povolanie povinná v čase podpisu zmluvy vykonávala, môže byť označením účelu poskytnutia úveru (na výkon povolania) zastretý skutočný účel použitia inak spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.