Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-96-2012.pdf
PDF · 211.53 KB
Case nature
Subarea
2C/96/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobný návrh z a m i e t a.
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP).
Uznesením č. 2C 96/2012-7, zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na návrh žalobcu pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 312/2012, 2C 204/2012, 2C 288/2012, 2C 299/2012, 2C 104/2012, 2C 101/2012, 2C 324/2012, 2C 198/2012, 2C 195/2012, 2C 134/2012, 2C 183/2012, 2C 223/2012, 2C 220/2012, 2C 113/2012, 2C 263/2012, 2C 171/2012, 2C 99/2012, 2C 217/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 2C 96/2012.
V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Žalobca v priebehu konania zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná. Znalecký posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy, aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencie povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.
K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15- dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy.
K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Žalovaná sa písomne vyjadrila k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Považuje znalecký posudok za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a navrhla súdu naň neprihliadať z nasledovných dôvodov. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky - mimosúdneho zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie žalovanej. Znalecký posudok je výrazne jednostranný, vychádzalo sa zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Žalovanej, ale i súdu z úradnej činnosti je známe, že zadávateľ i v samotnej žalobe, na podklade ktorej bolo začaté predmetné konanie, uvádza nesprávne údaje či už ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovanej nie je zrejme, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že v konaniach exekučných okresných súdov došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to konkrétne tvrdeniami: „...súdy neskoro rozhodli...“. „Uvedené čiastky si spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uplatňuje na každú podanú žalobu, ktorej sa týkal nesprávny úradný postup.“ Znalecký ústav bol oslovený o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom by bolo objektívne stanovenie majetkovej škody, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalovaná zdôraznila, že predmetom posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo k pochybeniu exekučného okresného súdu, nakoľko
takáto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní. Napriek tomu znalecký ústav skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo, bez bližšieho odôvodnenia. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne naplniť v ňom zakotvených predpokladov a to nesprávny úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, nie je možné, s prihliadnutím na vyššie uvedené, nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku škody došlo. Naviac úradný postup súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický, a preto žalobca mal pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku na každý prípad jednotlivo. Žalovaná spochybňuje skutočnosť, že k zvýšeniu mzdových nákladov reálne došlo, že k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v celom rozsahu zamietnutá.
Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 19.6.2014 nedostavili. U oboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov konania zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na prerušenie konania.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súd oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/574/2011-10 (pripojeného k spisu 2C 96/2012), zo dňa 12.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25.8.2011.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, Q. V., pre vymoženie 117,63 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02919/11, zo dňa 4.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2011 a vykonateľnosť dňa 26.5.2011.
Uznesením zo dňa 7.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do zastavenia exekučného konania dňa 15.11.2011.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/5/2010-12 (pripojeného k sp. zn. 2C 312/2012), zo dňa 28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 11.1.2011.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, W. P., pre vymoženie 409,84 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18971/09, zo dňa 16.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie, ktoré vzal späť. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 28.1.2011 bolo odvolacie konanie zastavené. Uznesením zo dňa 7.3.2013 bolo exekučné konanie zastavené a právoplatnosť nadobudlo dňa 5.4.2013.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2/2010-11 (pripojeného k sp. zn. 2C 204/2012) zo dňa 12.2.2010 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 4.1.2010. Oprávnený bol vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, úverových podmienok prípisom zo dňa 11.1.2010, na ktorý reagoval odmietavo a požadované listinné dôkazy nepredložil.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, X. Z., pre vymoženie 503,89 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoE/264/2010-29, zo dňa 28.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2010, bolo uznesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože oprávnený až v odvolacom konaní predložil požadované listinné dôkazy. Súd dňa 12.8.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5810 048841.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/419/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 288/2012) bolo zistené, že dňa 25.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, U. S., pre vymoženie 757,79 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00778/09, zo dňa 12.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Súd dňa 5.8.2009 si vyžiadal od oprávneného predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok. Predloženie dôkazných listín súd urgoval prípisom zo dňa 2.11.2009. Oprávnený listom zo dňa 10.11.2009 požiadal o predlženie lehoty o 60 dní a prípisom zo dňa 13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania.
Súd opätovne prípismi zo dňa 30.11.2009 a 22.1.2010 žiadal oprávneného predložiť podklady k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 22.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/278/2010-28, zo dňa 31.5.2010 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/354/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 299/2012) bolo zistené, že dňa 11.5.2010 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, W. E., pre vymoženie 2246,57 eur (67 680,17.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 01951/10, zo dňa 9.4.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 7.6.2010.
Súd prípisom zo dňa 19.8.2010 žiadal rozhodcovský súd predložiť dohodu o vyplňovacom práve zmenky, podklady boli doručené dňa 20.9.2010 a následne dňa 21.9.2010 súd vydal poverenie dňa 21.9.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/759/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 104/2012) bolo zistené, že dňa 30.9.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, P. Z., pre vymoženie 878,34 eur (26 460,87.- SK) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07417/09, zo dňa 30.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009 a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 28.10.2009. Súd dňa 2.11.2009 si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok, výšku uhradenej pohľadávky, sadzobník poplatkov k produktom. Súdny exekútor listom zo dňa 26.11.2009 konajúcemu súdu oznámil, že žiadané podklady nepredloží. Oprávnený listom zo dňa 21.1.2010 žiadal informáciu o stave konania. Oprávnený listom zo dňa 9.2.2010 bol opätovne vyzvaný na predloženie požadovaných podkladov. Podklady boli doručené súdu dňa 19.2.2010.
Súd uznesením zo dňa 27.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie, ktoré oprávnený vzal späť. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/39/2011-44, zo dňa 29.3.2011 odvolacie konanie zastavil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 21.6.2011. Výrok čo do zastavenia exekučného konania nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2011 a čo do trov konania dňa 13.7.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/418/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 101/2012) bolo zistené, že dňa 24.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, A. Q., pre vymoženie 390,35 eur ( 11 759,68.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00527/09, zo dňa 11.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Súd listom zo dňa 5.8.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Predloženie dokladov urgoval prípisom zo dňa 2.11.2009. Oprávnený žiadal o predlženie lehoty na predloženie dokladov o 60 dní listom zo dňa 10.11.2009 a prípisom doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal o informáciu o stave konania. Požadované doklady nepredložil.
Súd uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/261/2010-27, zo dňa 31.5.2010 uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 12.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/420/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 324/2012) bolo zistené, že dňa 24.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, D. Z., pre vymoženie 428,35 eur (12 904,47 eur) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13857/08, zo dňa 13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť bola doručená súdu dňa 24.7.2009. Súd listom zo dňa 5.8.2009 žiadal oprávneného o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, následne urgoval podklady listom zo dňa 3.11.2009. Oprávnený požiadal o predlženie lehoty o 60 dní listom zo dňa 13.11.2009 a podaním doručeným súdu dňa 18.11.2009 žiadal o informáciu o stave konania. Ďalšie urgencie na predloženie podkladov boli zo dňa 26.11. 2009 a 22.1.2010. Oprávnený listom zo dňa 14.1.2010 a súdny exekútor listom zo dňa 27.1.2010 na urgencie nereagovali - požadované podklady nepredložili.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 4CoE/262/2010-28, zo dňa 17.6.2010 napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesením zo dňa 23.11.2010 súd exekučné konanie zastavil a výrok uznesenia čo do zastavenia exekučného konania nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/927/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 198/2012) bolo zistené, že dňa 7.11.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, Y. Q., pre vymoženie 987,82 eur (29 759,07.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02733/09, zo dňa 28.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Žiadosť bola doručená súdu dňa 14.12.2009.
Súd prípisom zo dňa 22.12.2009 žiadal súdneho exekútora predložiť listinné dôkazy a to úverovú zmluvu, úverové podmienky, zdokladovať výšku uhradenej istiny, sadzobník poplatkov k produktom. Požadované doklady boli doručené dňa 12.10.2010 na základe urgencie zo dňa 8.9.2010.
Súd uznesením zo dňa 11.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27 eur s 0,25% denne od 30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56 eur zamietol.
Dňa 11.11.2010 bolo vydané poverenie č. 5810 042455*. Súd uznesením zo dňa 3.2.2011 exekučné konanie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27 eur s 0,25% denne od 30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/550/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 195/2012) bolo zistené, že dňa 3.6.2011 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, A. S., pre vymoženie 764,53 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10222/10, zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2010 a vykonateľnosť dňa 25.11.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 15.8.2011.
Súd vydal poverenie č: 5810 061951*, dňa 23.8.2011
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/278/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 134/2012) bolo zistené, že dňa 22.3.2010 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, Q. Q., pre vymoženie 501,90 eur (15 120,24.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19896/09, zo dňa 21.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2010 a vykonateľnosť dňa 11.3.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26.4.2010. Prípisom zo dňa 6.9.2010 súd vyžiadal zaslanie fotokópie zmenky a dňa 8.11.2010 bolo vydané poverenie č: 5810 042214.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/302/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 183/2012) bolo zistené, že dňa 7.5.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, V. Z., pre vymoženie 1000,68 eur (30 146,49.- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12777/08, zo dňa 18.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2009 a vykonateľnosť dňa 22.1.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 3.6.2009.
Súd listom zo dňa 11.6.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Súdny exekútor listom zo dňa 25.6.2009 oznámil, že požadované doklady nepredloží. Listinné dôkazy boli vyžiadané od oprávneného dňa 12.8.2009. Oprávnený dňa 23.9.2009 žiadal informáciu o stave konania. Súd urgoval predloženie dokladov dňa 2.10.2009 a 21.1.2010. Požadované listiny predložené neboli.
Súd následne uznesením zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/264/2010-37, zo dňa 30.7.2010 uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Podklady oprávneným boli doručené súdu dňa 24.9.2010. Súd vydal poverenie č: 5810 042678* dňa 19.11.210.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/2/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 223/2012) bolo zistené, že dňa 4.1.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 503,89 eur s prísl. proti povinnej, X. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009.
Súd listom zo dňa 11.1.2010 vyzval súdneho exekútora o doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a predloženie zmluvy o úvere, úverové podmienky a preukázal výšku uhradenej pohľadávky. Doklady neboli predložené, dôvod bol oznámený listom zo dňa 15.1.2010.
Súd uznesením zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoE/264/2010-29, zo dňa 28.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2010 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poverenie č. 5810 048841, vydané dňa 12.8.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/485/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 220/2012) bolo zistené, že dňa 21.7.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 798 eur s prísl. proti povinnému, Y. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 22557/09, zo dňa 3.2.2010. Uznesením zo dňa 1.8.2011 tunajší súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému pre vymoženie 798 eur v časti istiny vo výške 526,44 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy 784 eur od 30.8.2008 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 9% ročne zo sumy 271,56 eur od 30.8.2009 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 28.9.2011 v rovnakom rozsahu zastavil čiastočne exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011. Dňa 1.8.2011 bolo vydané poverenie číslo: 5810 060745.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/517/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 113/2012) bolo zistené, že bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, H. W., pre vymoženie 262,90 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07749/09, zo dňa 9.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2009 a vykonateľnosť dňa 30.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 5.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 96,92 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy 254,94 eur od 2.1.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 5% ročne zo sumy 165,97 eur od 2.1.2009 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012 a následne exekučné konanie v rovnakom rozsahu zastavil uznesením zo dňa 6.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2012. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2011, č. poverenia 5810 061950.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 263/2012) bolo zistené, že u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, J. S., pre vymoženie 207,11 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04651/09, zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2009 a vykonateľnosť dňa 2.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 18.9.2009.
Súd uznesením zo dňa 11.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania zo sumy 197,16 eur od 28.12.2008 do zaplatenia nad výšku 5% ročne a v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 19,40 eur zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 3.2.2011 v rovnakom rozsahu súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2011. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 11.11.2010, č. 5810 042456.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/928/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 171/2012) bolo zistené, že u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, Q. Č., pre vymoženie 221,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15027/09, zo dňa 14.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 14.12.2009.
Uznesením zo dňa 11.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach zo dňa 28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Súd uznesením zo dňa 12.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 99/2012) bolo zistené, že dňa 15.7.2010 u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, G. E., pre vymoženie 1418,76 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21555/09, zo dňa 28.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2010 a vykonateľnosť dňa 18.2.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 9.9.2010.
Súd uznesením zo dňa 5.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.5.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2011.
Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/781/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 217/2012) bolo zistené, že u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, Z. S., pre vymoženie 350 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3907/10, zo dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2010 a vykonateľnosť dňa 9.7.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.11.2010.
Súd uznesením zo dňa 15.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 17.2.2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2011.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podaním zo dňa 13.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v podaní zo dňa 30.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/58/2012 - 13, zo dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/58/2012-13, zo dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11, zo dňa 12.12.2013 tak, že sťažnosť žalobcu odmietol.
Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.
Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo ani v jednom prípade, žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 101/2012, 2C 113/2012, 2C 223/2012, 2C 171/2012, 2C 220/2012 a 2C 217/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 2C 288/2012, 2C 104/2012, 2C 183/2012,
2C 99/2012, 2C 312/2012 a 2C 324/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP) o nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora.
Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011.
Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.
V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 2C 204/2012, 2C 299/2012, 2C 198/2012, 2C 195/2012, 2C 134/2012 a 2C 263/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote súd uvádza, že tri poverenia boli vydané v roku 2010 a tri poverenia v roku 2011, takže ani v jedinom prípade nešlo o premlčaný nárok.
K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky súčasne.
Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú vedené pod sp. zn. 2C/119/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NP)
V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 101/2012, 2C 113/2012, 2C 223/2012, 2C 171/2012, 2C 220/2012, 2C 217/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, s výnimkou konania 2C 113/2012 a 2C 220/2012, v ktorých prípadoch bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá len vo vyčíslenej časti istiny a príslušenstva. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktorom koľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.
Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.
Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní sp. zn. 15Er 5/2010 (2C 312/2012, 15Er 759/2009 (2C 104/2012), ktoré bolo následne oprávneným vzaté späť a odvolací súd odvolacie konanie zastavil.
Odvolanie podal žalobca aj v konaniach vedených pod sp. zn. 15Er 2/2010 (2C 204/2012), 15Er 419/2009 (2C 288/2012), 15Er 418/2009 (2C 101/2012), 15Er 420/2009 (2C 324/2012), 15Er 302/2009 (2C 183/2012), 15Er 928/2009 (2C 171/2012), 15Er 595/2010 (2C 99/2012) pričom v týchto veciach bolo rozhodnutie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom potvrdené až na dva prípady, konanie 15Er 2/2010 (2C 204/2012) a 15Er 302/2009 (2C 183/2012), v ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené na opätovné rozhodnutie po dodatočnom predložení dokladov oprávneným a bolo vydané poverenie. Odvolanie nebolo podané v konaniach 15Er 574/2011 (2C 96/2012), 15Er 927/2009 (2C 198/2012), 15Er 2/2010 (2C 220/2012), 15Er 595/2009 (2C 263/2012), 15Er 781/2010 (2C 217/2012).
Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 312/2012, 2C 324/2012, 2C 288/2012, 2C 104/2012, 2C 183/2012, 2C 99/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.
V prípade exekučného konania sp. zn. 15Er 5/2010 (2C 312/2012) žiadosť súdneho exekútora bola podaná dňa 11.1.2010, rozhodnuté bolo dňa 28.10.2010, v konaní sp. zn. 15Er 420/2009 (2C 324/2012) žiadosť podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 8.2.2010.
V konaní sp. zn. 15Er 419/2009 (2C 288/2012) žiadosť bola podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 22.2.2010. V exekučnom konaní sp. zn. 15Er 759/2009 (2C 104/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 28.10.2009, rozhodnuté bolo dňa 27.10.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er 302/2009 (2C 183/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 3.6.2009, rozhodnuté bolo dňa 12.2.2010, v konaní sp. zn. 15Er 595/2010 (2C 99/2012) žiadosť doručená dňa 9.9.2010 rozhodnuté dňa 5.10.2010.
Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/ EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.
V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 204/2012, 2C 299/2012, 2C 198/2012, 2C 195/2012, 2C 134/2012 a 2C 263/2012 žalobca v týchto namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 15Er 2/2010 (2C 204/2012) mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 4.1.2010, poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané súdom, lebo súd vydal zamietavé rozhodnutie, ktoré odvolací súd zrušil, pre nepredloženie dokladov oprávneným v čase rozhodovania prvostupňového súdu. Po odvolacom konaní bolo vydané poverenie č. 5810 048841 zo dňa 12.8.2010.
V exekučnom konaní sp. zn. 15Er 354/2010 (2C 299/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 7.6.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 21.9.2010 po predložení požadovaných dokladov.
V konaní sp. zn. 15Er 927/2009 (2C 198/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 14.12.2009, poverenie bolo vydané dňa 11.11.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er 550/2011 (2C 195/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 23.8.2011, v exekučnom konaní 15Er 278/2010 (2C 134/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.4.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 8.11.2010 a v exekučnom konaní 15Er 595/2009 (2C 263/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 18.9.2009 a poverenie číslo 5810 042456 na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 11.11.2010 po čiastočnom zastavení exekučného konania zo dňa 11.11.2010.
V uvedených konaniach poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až potom, čo súd opakovane vyzýval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie listín potrebných k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo všetkých prípadoch správy boli žiadané v 15-dňovej lehote po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tieto boli nevyhnutné na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poverenia nebolo vydané v jednom prípade a to č. k. 15Er 595/09.
V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.
prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní. Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.
V ďalšom súd taktiež poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní ani nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý súd hodnotí ako nedôveryhodný, jednostranne spracovaný, bez súčinnosti žalovanej a jej participácie, a preto súd pri rozhodovaní na predložený znalecký posudok neprihliadol.
Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 19.6.2014 podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.