Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-149-2022.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/149/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: R. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. X/XX, XXX XX Y., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Vyd/1/2022-28 zo dňa 2. augusta 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.4.2022 a doplneného podaním zo dňa 4.7.2022 a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrh zamietol v zmysle § 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), nakoľko zistil, že nie sú podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. S ohľadom aj na hospodárnosť konania, a vychádzajúc z § 359e ods. 3 CMP nepostupoval v zmysle § 10 ods. 1 CMP, a teda nepribral do konania ako účastníkov právnych nástupcov po poručiteľke R. U., rod. Q., zomr. XX.XX.XXXX, ako títo vyplývali z dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. D/1609/95. Manžel poručiteľky, nebohý R. U., ktorý je tiež ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. M. T. zapísaný na LV č. XXX podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci sp. zn. D/1609/95, zomrel v roku 1974. Uvedenú dedičskú vec obstaral postupom podľa § 359e ods. 1 druhá veta CMP a vykonal potrebné šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa v návrhu. Z LV č. XXX mal preukázané, že ako vlastníci pozemku, ku ktorej navrhovateľ žiada potvrdenie o vydržaní, sú zapísaní v podiele 1/1-ina U. R., rod. Q. a U. R., rod. U., pričom titul nadobudnutia je prídelová listina R.19.z.15.5.1957, ktorú navrhovateľ aj pripojil k návrhu. V zmysle tejto prídelovej listiny po vykonanom prídelovom konaní sa vydala pre R. U. a manželku R., rod. Q., obyvateľov v M. T. č. d. X, prídelová listina, podľa ktorej sa uskutočňuje prevod vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to pozemok parc. č. 113/6. Prídelová listina je zo dňa 15.5.1957. Následne navrhovateľ podal žiadosť o zápis na základe tejto prídelovej listiny na Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, listom z 11.5.2015, kde žiadal zmenu zápisu vlastníckeho práva podľa prídelovej listiny s tým, že ako vlastník bude zapísaný sám navrhovateľ, avšak na list vlastníctva bolo vlastnícke právo zapísané v zmysle prídelovej listiny. Obec M. T. zastúpená starostom obce vydala čestné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že navrhovateľ užíva nehnuteľnosť nepretržite po dobu 26 rokov od smrti jeho starej mamy R. U., rod. Q.. Z notárskej zápisnice N263/94, Nz283/94 pripojenej v dedičskom spise po poručiteľke R. U., vyplýva, že R. U., rod. Q. odovzdala darom do vlastníctva svojmu vnukovi R. U. nehnuteľnosti - len pozemky v k. ú. M., ktoré sú dosiaľ zapísané v pozemkovej knihe, pričom nasleduje identifikácia nehnuteľnosti a nenachádza sa tam nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania.
Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359g ods. 1 CMP, nakoľko navrhovateľ neosvedčil, že sú splnené procesné a hmotnoprávne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Pri zamietnutí návrhu nie je potrebné, aby súd vydal vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 1 CMP a nie je potrebné ani vyjadrenie ostatných účastníkov konania, ani nariaďovať pojednávanie a uznesenie sa doručuje len navrhovateľovi v zmysle § 359e ods. 3 CMP. Navrhovateľ nedoplnil účastníkov konania v zmysle výzvy uznesením č. k. 18Vyd/1/2022-16 zo dňa 20.6.2022, a aj keď súd šetrením v dedičskej veci sp. zn. D/1609/95 mal zistený okruh dedičov po U. R., nepribral ich ako účastníkov do konania z dôvodu hospodárnosti konania. Navrhovateľ bol zároveň vyzvaný, aby doplnil svoj návrh o opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a osobitne bol vyzvaný, aby bližšie vysvetlil tvrdenie v návrhu, že „stará mama mi ešte za života darovala nejaké pozemky, ale nedopatrením sa stalo, že jeden pozemok sme zabudli vysporiadať aj do právneho stavu“, avšak navrhovateľ sa k uvedenému v dopĺňajúcom podaní z 4.7.2022 nijako nevyjadril, len znova opakoval skutočnosti uvedené v návrhu. V súvislosti s obsahom darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice N263/94, Nz283/94 podotkol, že sama poručiteľka, R. U., darovala navrhovateľovi do vlastníctva „len“ pozemky v k. ú. M.. V návrhu navrhovateľ uvádza, že sporný pozemok dobromyseľne užíva od smrti poručiteľky, t. j. od roku 1995 a v doplnenom podaní už uvádza, že stará mama mu za života dala predmetný pozemok do užívania a túto pôdu užíva naďalej aj po jej smrti nepretržite 26 rokov. Vychádzajúc z vyššie uvedenej notárskej zápisnice, vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť nebola navrhovateľovi darovaná poručiteľkou, naopak táto práve vylučuje darovanie iných pozemkov, ako tých, ktoré sa nachádzajú v k. ú. M., keď sporný pozemok sa nachádza v k. ú. M. T.. Z argumentácie navrhovateľa, či už v podanom návrhu, alebo v doplnenom podaní na základe výzvy súdu, nevyplýva ani domnelý právny titul, o ktorý by sa mohla opierať oprávnenosť držby navrhovateľa k predmetu konania. Vychádzajúc z obsahu darovacej zmluvy N263/94 navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný, že mu stará matka darovala predmetný pozemok už na začiatku jeho užívania, lebo obsahom predmetnej darovanej zmluvy mu boli darované pozemky iba v k. ú. M., navyše navrhovateľ neuviedol dátum, od kedy do kedy trvalo jeho užívania, pričom ide o nevyhnutnú náležitosť návrhu a následne potom aj nevyhnutnú náležitosť prípadného potvrdzujúceho uznesenia, a to výroku rozhodnutia podľa § 359j ods. 2, písm. c) CMP a nestačí len, že navrhovateľ všeobecne uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nepretržite užíva od smrti poručiteľky, a ani to, ako to uviedol v dopĺňacom podaní, že ju užíva od jej smrti 26 rokov, teda nebola splnená základná podmienka v súvislosti s oprávnenosťou držby navrhovateľa, a to dobromyseľnosť (predpoklad oprávnenosti), lebo v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) len oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľnosti po dobu 10 rokov. Dobromyseľnosť navrhovateľa nemožno založiť len na jeho subjektívnom presvedčení, že mu predmetná nehnuteľnosť podľa práva patrí. Aj keď oprávnenosť držby nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale aj o domnelý právny dôvod, avšak ani na výzvu súdu navrhovateľ nevysvetlil, na základe čoho sa domnieva, na základe akej právnej skutočnosti mu predmetná nehnuteľnosť patrí. Nestačí len, že po smrti poručiteľky po dobu 26 rokov predmetnú nehnuteľnosť užíva, o čom priložil i potvrdenie starostu obce. Len samotná argumentácia, že mu poručiteľka za života darovala nejaké pozemky, nie je dostačujúca pre vyhodnotenie, že po celú dobu bol v dobrej viere ako držiteľ, že mu pozemok patrí, nakoľko z obsahu darovacej zmluvy poručiteľka za života darovala navrhovateľovi len pozemky v k. ú. M., a nie v katastrálnom území M. T.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/260/2008. Preto, keď navrhovateľ nevymedzil dostatočne určito dobu trvania nepretržitej dobromyseľnej držby, neoznačil deň, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nesplnil ani procesné podmienky, ale ani hmotno-právne podmienky, keď nepreukázal oprávnenosť držby po dobu 10 rokov, t. j. aj dobromyseľnosť, ktorá je predpokladom oprávnenej držby pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ, preto jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. V zákonom stanovej lehote proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že dobrá viera predstavuje vnútorný psychický stav, preto ju nemožno nikdy bezpečne preukázať. O jej existencii sa usudzuje vždy z povahy konkrétneho prípadu, ako sa prejavuje navonok. Oprávnený držiteľ je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu držaná vec, alebo právo patrí (R45/1986). Vzhľadom na to, že dostal do daru od jeho už nebohej starej mamy, R. U., pozemky, medzi ktorými podľa jej vtedajšej vôle mal byť zahrnutý aj predmetný pozemok zapísaný na Okresnom úrade Martin na LV č. XXX, ako pozemok parc. č. KNE 113/6 - orná pôda o výmere 2160 m2, bol navrhovateľ vyše 26 rokov v presvedčení a v dobrej viere, že mu predmetný pozemok vlastnícky patrí. Preto ho primeraným
spôsobom obhospodaroval a nepretržite užíval ako vlastný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009. Upriamil pozornosť aj na samotnú darovaciu zmluvu z jej obsahovej stránky, keď súd nesprávne vyhodnotil jeho dobromyseľnosť z dôvodu interpretovaným slovným spojením „len“ pozemky v k. ú. M., keď spojenie „len pozemky“ je obsahovo vysvetlené v čl. 3 predmetnej darovacej zmluvy, kde obsahom darovania sú tzv. „holé“ pozemky bez porastov a oplotenia, teda podľa obsahu vôle účastníkov darovacej zmluvy, pričom táto vôľa bola potvrdená neskôr v rámci prejednávaného dedičského konania, je zrejmé, že predmetom darovania mali byť všetky pozemky vo vlastníctve darkyne. Avšak, keďže tieto neboli správne zapísané v katastri nehnuteľností, nemohol ich predávajúci notár zahrnúť do predmetnej darovacej zmluvy. Ďalší dôvod, ktorý podporoval jeho presvedčenie, že je vlastníkom pozemku, a preukazuje jeho dobromyseľnosť, je zápisnica o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci z 13.6.1996 sp. zn. D/1609/95, v ktorej sa v časti bodu 6 písm. a) uvádza, že poručiteľka nevlastnila žiadne nehnuteľnosti a všetok majetok prepísala ešte za života na navrhovateľa titulom R.I.381/89, V 1751/1995. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/1493/2001 a 22Cdo/1253/1999. Vzhľadom na to v čase podpisu darovacej zmluvy bol navrhovateľ presvedčený, že nadobúda všetky nehnuteľnosti patriace darkyni. V dobrej viere podpísal darovaciu zmluvu a mal za to, že predmetom darovania je aj predmetný pozemok, nakoľko vôľou darkyne bolo navrhovateľovi darovať všetky pozemky, ktoré jej v tom čase patrili. Vzhľadom na to, že pozemky začal dobromyseľne užívať po smrti starej mamy, t. j. od 29.11.1995, k vydržaniu v zmysle § 134 ods. 1 OZ došlo dňa 29.11.2005. S prihliadnutím na to, že sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vydržania, má za to, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dal do pozornosti názor Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, v zmysle ktorého pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar, alebo o bezodplatné plnenie. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 59 ods.1 CMP, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal odvolanie v intenciách § 65 a 66 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (1) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.(2) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. (3)
5. Civilný mimosporový poriadok bol zák. č. 68/2021 Z. z. novelizovaný s účinnosťou od 01.05.2021, ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k CMP). Okrem všeobecných náležitostí návrhu tento má obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Znamená to, opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Jedná sa o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny
titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods. 1 CMP). 6. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
7. V preskúmavanej veci navrhovateľ v návrhu tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol od svojej starej matky R. U., keď ešte za života mu darovala nejaké pozemky (bez bližšieho dátumu), ale nedopatrením sa stalo že jeden pozemok zabudli vysporiadať aj do právneho stavu a v katastri je zapísaný na jej meno, pričom tento pozemok užíva dobromyseľne už od jej smrti r. 1995 nepretržite 26 rokov. Na základe Prídelovej listiny R 19.z.15.5.1959.Z 2065-C56/2014 zistil, že stará mama je vlastníkom tohto pozemku, ale nie aj po právnej stránke a zjednal nápravu. V doplnenom podaní zo dňa 4.7.2022 uvádzal, že stará mala už za života mu dala do „užívania“ sporný pozemok a užíva ho naďalej aj po jej smrti. Na preukázanie, že pozemok užíval predložil čestné vyhlásenie starostu obce M. T. bez dátumu.
8. Súd prvej inštancie postupom podľa § 359e ods. 1 druhá veta CMP obstaral pripojenie dedičského spisu po poručiteľke R. U., rod. Q. sp. zn. D/1609/95, obsahom ktorého bola i notárska zápisnica N 263/94, NZ 283/94, v zmysle ktorej R. U. darovala R. U. (navrhovateľovi) „nehnuteľnosti - len pozemky v kat. úz. M., ktoré sú doposiaľ zapísané v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX, pod A II, parc. č. 501/299, v KN vedená ako parc. č. 299/2 - roľa o výmere 1201 m2, pozemok združený, r. č. 3, parc. č. 504/236, v KN vedená ako parc. č. 236/2 - roľa o výmere 2280 m2, pozemok združený, pod B r. č. 12“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že na základe uvedeného navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný, že mu stará matka darovala aj pozemok, ku ktorému sa v tomto konaní domáha vydržania. V predmetnej notárskej zápisnici boli darované nehnuteľnosti jednoznačne špecifikovaná a dokonca zdôraznené, že sa jedná „len o pozemky v kat. úz. M.“, pričom sporný pozemok sa nachádza v kat. úz. M. T.. Navyše v čase spisovania notárskej zápisnice vlastníctvo R. U. nebolo evidované na liste vlastníctva v zmysle vyššie uvedenej prídelovej listiny, predmetné bolo vykonané až v r. 2015 na podnet navrhovateľa. Rovnako nie je bez významu, že v zmysle spomínanej prídelovej listiny bolo vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti pridelené R. U. a manž. R., rod. Q., na základe čoho na LV č. XXX bola parc. č. 113/6 registra „E“ zapísaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
9. Už samotné dôvody opísané v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľa. Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že účastníkmi konania v zmysle § 359c ods. 2 CMP sú a./ navrhovateľ (ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu); b./ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka; c./ správca lesného pozemku a d./ Slovenský pozemkový fond. Navrhovateľ takto účastníkov konania neoznačil, ani súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 10 ods. 1 CMP (pribratie účastníka do konania), avšak s prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, by sa jednalo iba o formalitu.
10. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ už v prvej fáze konania neosvedčil splnenie všetkých predpokladov na vydržanie (právny titul, od ktorého odvodzuje svoju dobromyseľnosť), a preto neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)