Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: G. J. D., S..D.., D. D. Y. XX, Ž., W.: XX XXX XXX, proti žalovanej: W.. R. Š. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. X, D., právne zastúpenou advokátska kancelária I.. B. K., G.., S.P. D. D. K. X/D, J., W.: XX XXX XXX, o zaplatenie 731,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.02.2022, č.k. -189, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 131,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 131,68 eur odo dňa 01.12.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovanej priznal náhrada trov konania vo výške 100% (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. veta prvá, , veta prvá, , a , a , , až 3, a , a , veta prvá, , , čl. 2, až 3 (ďalej len „“), a (ďalej len „“), ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ust. a (ďalej len „“) a vecne tým, že strany (súd prvej inštancie nesprávne uvádza „účastníci“) uzatvorili dňa 25.08.2015 Pracovnú zmluvu (ďalej len „Pracovná zmluva“) a Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca (ďalej len „Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie“) s dňom nástupu do práce (vznikom pracovného pomeru) dňa 01.09.2015 a trojmesačnou skúšobnou dobou, ktorá uplynula dňa 30.11.2015. Žalovaná dňa 30.11.2015 doručila žalobcovi oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle ust. . S poukazom na bod 10. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca sa žalovaná zaviazala úspešne absolvovať prehlbovanie kvalifikácie (v zmysle bodu 9.) a zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu do 31.08.2016 v zmysle Pracovnej zmluvy. S poukazom na ust. skonštatoval súd prvej inštancie, že strany nemohli uzatvoriť pracovný pomer na neurčitý čas, iba ak by došlo k právnej situácii v zmysle ust. resp. ust. , čo ale žalovaná nemohla bez ďalšieho predpokladať, teda aj po úspešnom absolvovaní prehlbovania kvalifikácie by bola jej ďalšia životná situácia do 31.08.2016, resp. po 31.08.2016 pre ňu zárobkovo a teda životne neistá. Skonštatoval, že je pravdou, že žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom pred uplynutím určitej doby, pričom

musela vziať do úvahy, čo bude musieť vo vzťahu k žalobcovi urobiť („platiť“ v zmysle Dohody o prehlbovaní kvalifikácie) a poukázal na to, že v Dohode o prehlbovaní kvalifikácie je výška nákladov v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej uvedená ako „predpokladaná výška,“ t.j. môže ísť o sumu 1.900 eur, môže ísť o nižšiu sumu alebo vyššiu sumu, preto je potrebné považovať túto časť Dohody o prehlbovaní kvalifikácie za právne nejasnú, neistú, vágnu, že žalovaná mohla vziať do úvahy aj túto skutočnosť, že ju „prehlbovanie kvalifikácie“ môže vyjsť „hodne draho,“ hypoteticky Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie nevylučovala ani sumu 2.900 eur, teda obsah tohto bodu súd prvej inštancie považoval za výkon práva žalobcu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou v nesúlade s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v Predžalobnej výzve absentuje presné vyčíslenie jednotlivých nákladov, čo považoval za výkon práva žalobcu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou v nesúlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre finančnú orientáciu žalovanej „koľko ju to bude stáť“, ak nezotrvá v pracovnom pomere u žalobcu do 31.08.2016 jej mal žalobca oznámiť pred každým z uvedených súčastí prehlbovaní kvalifikácie ich výšku, a to aspoň predpokladanú, resp. hneď po ich absolvovaní nie až v Predžalobnej výzve dňa 02.05.2016, žalovaná mohla až potom, ako by získala vedomosť o výške nákladov, tak sa už podľa toho mohla zorientovať a skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe a možno ešte skôr ako by uplynula celá jej doba, preto aj obsah tohto bodu súd prvej inštancie považoval za výkon práva žalobcu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou v nesúlade s dobrými mravmi. Z uvedeného vyvodil, že preto, že sa žalovaná rozhodla skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, realizovala svoje ústavné právo na slobodný výkon zamestnania, čo je potrebné akceptovať a preto žalobu zamietol a považoval zrážku zo mzdy žalovanej vykonanej žalobcom vo výške 131,68 eur za bezdôvodné obohatenie žalobcu získané plnením bez právneho dôvodu, ktoré musí žalovanej vydať, preto súd prvej inštancie vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej výrokom II. a zaviazal žalobcu zaplatiť uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania v zmysle ust. vety prvej a vo výške v zmysle ust. Nariadenia vlády SR. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a ust. a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa ust. ho žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania. Namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za zmätočné a nezrozumiteľné a s odkazom na ust. uviedol, že odôvodnenie predstavuje zákonnú náležitosť rozhodnutia, ktorá okrem iného umožňuje jeho neskoršie preskúmanie v opravnom konaní, a to bez ohľadu na to, či súd žalobu zamieta alebo jej vyhovie, musí stranám presvedčivým, a najmä preskúmateľným spôsobom v odôvodení rozhodnutia uviesť dôvody zvoleného procesného postupu, inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Žalobca namietal, že jednou z nezrozumiteľných výhrad súdu prvej inštancie smerovala k tomu, že aj po úspešnom absolvovaní prehlbovania kvalifikácie by bola žalovanej ďalšia životná situácia do 31.08.2016, resp. po 31.08.2016 zárobkovo a teda životne neistá, čo nie je pravda, nakoľko záväzok žalovanej v zmysle bodu 2.2. Pracovnej zmluvy bolo zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere do 31.08.2016 a ak by žalovaná do tohto dátumu zotrvala v pracovnom pomere, nebola by povinná nahradiť náklady za prehlbovanie kvalifikácie v zmysle Dohody o prehlbovaní kvalifikácie z dôvodu dodržania záväzku zotrvať u zamestnávateľa po dobu jedného roka. Žalobca mal zato, že Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie (bod 1.6.2 v spojení s bodom 1.5.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie) je v tomto úplne jasne a zrozumiteľne formulovaná, preto je tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že životná situácia bola pre žalovanú neistá nepravdivé. Pokiaľ v napádanom rozsudku prvoinštančný súd konštatuje, že hypoteticky mohli náklady na prehlbovanie kvalifikácie vyjsť žalovanú „hodne draho“ až na sumu 2.900 eur, považoval žalovaný toto tvrdenie za absolútne nesprávne, ničím nepodložené a ide len o myšlienkové pochody prvoinštančného súdu. Opakovane zdôraznil, že keby žalovaná dodržala záväzok zotrvania v pracovnom pomere po dobu určenú v Dohode o prehlbovaní kvalifikácie a nedošlo by z jej strany k porušeniu bodu 1.6.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie, nebola by povinná uhrádzať žiadnu sumu. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí nezmyselne ukladá žalobcovi povinnosti resp. uvádza ako mal žalobca postupovať (oznamovať žalovanej pred každým prehlbovaním kvalifikácie resp. po ňom výšku nákladov), čo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a išlo by o neopodstatnené zaťažovanie zamestnancov žalobcu, pričom samotný prvoinštančný súd nabáda zamestnancov na špekulatívne

správanie, a to skončiť pracovný pomer v čase v závislosti od toho, koľko by to zamestnanca stálo. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ak sa žalovaná rozhodla skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, tak realizovala svoje ústavné právo na slobodný výkon zamestnania, čo jej nemožno právne vytýkať a treba to akceptovať, preto je právne správne žalobu zamietnuť, žalobca uviedol, že toto právo nebolo žalovanej upierané a bolo akceptované, avšak žalovaná podpísala Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, z ktorej vyplýval záväzok uhradiť náklady za prehlbovanie kvalifikácie pri nedodržaní bodu 1.6.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Na záver žalobca dodal, že absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 10.02.2014 sp. zn. a zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR č. R 2/2016). Prvoinštančný súd sa podľa žalobcu opätovne odmietol zaoberať spornou právnou otázkou tohto sporu - platnosťou Dohody o prehlbovaní kvalifikácie a napriek tomu priznal žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez akejkoľvek bližšej interpretácie ust. .

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 13.10.2022 a uviedla, že sa s odvolaním nemôže stotožniť, napadnutý rozsudok obsahuje všetky relevantné tvrdenia strán sporu a vykonané dôkazy a aj citáciu právnych noriem, ktoré súd prvej inštancie použil, z jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, ako ich súd prvej inštancie aplikoval na zistené skutkové okolnosti. V rámci konania vo veci samej neeviduje žalovaná žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, stranám bol poskytnutý riadny priestor na realizáciu ich procesných práv. Pokiaľ žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne a presvedčivo odôvodnený, žalovaná uviedla, že platí, že súd nemá povinnosť poskytnúť odpovede na úplne všetky žalobcom nastolené právne otázky; postačí ak je podaná odpoveď k tým relevantným. Žalovaná rozsudok súdu považovala za vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a uplatnila si trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej ďalej nevyjadril.

6. Podľa ust. odvolací súd výzvou zo dňa 02.02.2023 vyzval strany sporu k použitiu na vec sa vzťahujúcich ustanovení právnych predpisov, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité (a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce), a to ust. , , prvá veta, prvá veta, , , , , , , a .

7. Žalobca sa k uvedenej výzve vyjadril v podaní zo dňa 13.02.2023, v ktorom použitie citovaných ustanovení zobral na vedomie, pričom v súvislosti s ust. uviedol, že nakoľko k bezdôvodnému obohateniu nedošlo u žiadnej zo zúčastnených strán, nepovažuje predmetné ustanovenie za uplatniteľné v tomto konaní.

8. Žalovaná sa k výzve vyjadrila v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 07.02.2023, v ktorom použitie citovaných ustanovení vzala na vedomie.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a , ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Na prejednanie veci odvolací súd v súlade s ust. a nariadil pojednávanie na deň 28.02.2023 za účasti sporových strán, zopakoval dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise na č.l. 3 (Pracovná zmluva zo dňa 25.8.2015), na č.l. 4 (Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca zo dňa 25.8.2015), na č.l. 62 - 64 (Prezenčné listiny zo školení zo dňa 07.09.2015, zo dňa 21. - 25.09.2015), na č.l. 65 ( Adaptačný hárok zo dňa 30.11.2015), na č.l. 54 (Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.11.2015), ktoré neboli stranami spochybnené, ich obsah im bol známy, nakoľko boli s nimi v priebehu konania oboznámené. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nárok vo výške 155 eur predstavuje náklady na ubytovanie v súvislosti so školením v dňoch 20-25.09.2015 a počas týchto dní žalovaná dostala mzdu, uvedené školenie má všetky znaky zvyšovania kvalifikácie zamestnanca a preto nárok minimálne v tomto rozsahu považuje za preukázaný. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu namietal žalobca premlčanie nároku, nakoľko bol uplatnený po 2 rokoch od vykonanej zrážky zo mzdy. Žalovaná na pojednávaní zopakovala, že v prípade Dohody o prehlbovaní kvalifikácie ide podľa obsahu o zaškolenie zamestnanca, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytnúť

zamestnancovi bezplatne, od počiatku namietala jej neplatnosť a pokiaľ ide o výšku nákladov, tieto neboli zo strany žalobcu preukázané s tým, že žiadnou faktúrou žalovaná nedisponuje. Strany sporu v rámci záverečných rečí zotrvali na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy 731,05 eur ako nároku na úhradu vynaložených nákladov (ich pomernej časti) v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie z dôvodu nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere u žalobcu ako zamestnávateľa po určenú dobu do 31.08.2016 v súlade s ust. a ust. 1.5.2 a 1.6.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Vzájomnou žalobou sa žalovaná domáhala od žalobcu zaplatenia žalovanej sumy 131,68 eur titulom neoprávnene vykonanej zrážky zo mzdy, teda z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné (i) uzavretie Pracovnej zmluvy a jej obsah, (ii) uzavretie Dohody o prehlbovaní kvalifikácie a jej obsah, (iii) že žalovaná platne u žalobcu skončila pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 30.11.2015, (iv) že žalovaná absolvovala školenia organizované žalobcom dňa 07.09.2015, , 12.10.2015, 13.10.2015, 29.10.2015, 02.11.2015, 10.11.2015 a 24.11.2015 a (v) že žalobca na základe dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasti Dohody o prehlbovaní kvalifikácie strhol žalovanej zo mzdy sumu 131,68 eur (zo mzdy za mesiac november 2015).

13. Sporné ostalo posúdenie, či Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie je platný právny úkon a či podľa jeho obsahu (vrátane podstatných náležitostí) a na základe výkladu tohto právneho úkonu ide o dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca podľa ust. alebo o zaškolovanie a zaúčanie nového zamestnanca bez kvalifikácie podľa ust. a v prípade platnosti Dohody o prehlbovaní kvalifikácie aj výška uplatneného nároku.

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a zopakovaného odvolacím súdom v potrebnom rozsahu vyplýva, že na základe Pracovnej zmluvy vznikol ku dňu 01.09.2015 (deň nástupu do práce) pracovný pomer na dobu určitú do 31.08.2016 (bod 2.2. Pracovnej zmluvy), so skúšobnou dobou 3 mesiace, s miestom výkonu práce Bratislavský región, pracovná pozícia žalovanej u žalobcu bola osobný bankár.

15. Z dohody o prehlbovaní kvalifikácie vyplýva, že bola podľa jej znenia uzavretá podľa ust. a jej predmetom podľa bodu 1.1. bol záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie spočívajúcom v absolvovaní vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa, v trvaní približne 10 mesiacov, a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa Dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Podľa bodu 1.2. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie podľa Dohody o prehlbovaní kvalifikácie nie je výkonom práce zamestnanca, zamestnancovi počas účasti na prehlbovaní kvalifikácie prislúcha náhrada mzdy. Podľa bodu 1.3. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie sa zamestnávateľ v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zaväzuje uhradiť zamestnancovi náklady na absolvovanie: odborného školenia „Úvodné školenie“; kurzu finančného vzdelávania Slovenskej bankovej asociácie, ktorého výsledkom je získanie osobitného certifikátu akceptovaného na celom finančnom trhu; odborného školenia „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom“, zameraného na predajné zručnosti, telefonovanie a komunikáciu s klientmi, nadobudnutie odborných znalostí ohľadne bankových produktov a finančných nástrojov a v oblasti overovania pravosti bankoviek a mincí, ktoré je ukončené úspešným absolvovaním záverečného testu; odborné školenie a koučing zamerané na ďalšie prehlbovanie predajných zručností, zabezpečené externým školiteľom; koučing a tréning predajných zručností, zabezpečený interným školiteľom zamestnávateľa, riaditeľom pobočky a regionálnym riaditeľom pre retail; cestovné náklady, náklady na ubytovanie a dokumentáciu súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie. Podľa bodu 1.4. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca (vrátane náhrady mzdy) je 1.900 eur a podľa bodu 1.5.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie sa zamestnanec zaväzuje (o.i.) zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2. Pracovnej zmluvy (t.j. do 31.08.2016), s výnimkou . Podľa bodu 1.6. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v

súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa Dohody o prehlbovaní kvalifikácie v prípade, keď zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa Dohody o prehlbovaní kvalifikácie (bod 1.6.1) alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 Dohody o prehlbovaní kvalifikácie (bod 1.6.2). Podľa bodu 2.1. Dohody o prehlbovaní kvalifikácie v prípade, ak vznikne zamestnancovi povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie, resp. ich pomernú časť, na uspokojenie uvedeného nároku strany dohodli uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej zamestnanec výslovne súhlasí s tým, že zamestnávateľ je oprávnený uspokojiť si svoj nárok zrážkou zo mzdy zamestnanca vyplácanej mu zamestnávateľom.

16. V konaní bolo nesporné skončenie pracovného pomeru žalovanej u žalobcu v skúšobnej dobe dňa 30.11.2015.

17. Žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 03.12.2015 a 02.05.2016 vyzval žalovanú na náhradu nákladov vynaložených na prehlbovanie kvalifikácie spolu vo výške 862,73 eur a po odpočítaní zrazenej sumy 131,68 eur na zaplatenie zvyšnej časti vo výške 731,05 eur.

18. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. , pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa ust. , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

21. Podľa ust. , prvej vety , zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie.

22. Podľa ust. , vety prvej , zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením.

23. Podľa ust. , zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

24. Podľa ust. , dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

25. Podľa ust. , celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

26. Podľa ust. , do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

27. Podľa ust. , zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

28. Podľa ust. , ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

29. Podľa ust. , bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

31. Zmluvné pracovné právo na rozdiel od občianskeho alebo obchodného záväzkového práva je postavené na úprave uzavretosti zmluvných typov a účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzatvoriť len zmluvy, ktoré sú typovo upravené (predpokladané) pracovnoprávnymi predpismi (v alebo v inom pracovnoprávnom predpise). Kogentná povaha a tzv. „numerus clausus“ zmluvných typov v pracovnom práve sa odvodzuje zo znenia ust. súdnym a teoreticko-právnym výkladom. Iné zmluvné typy vrátane nepomenovaných zmlúv podľa ust. sú v pracovnom práve neprípustné. Uzavretý počet zmluvných typov vylučuje nielen nepomenované zmluvy, ale aj napríklad použitie ďalších zabezpečovacích prostriedkov upravených v iných civilných kódexoch ( ). Zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je od začiatku neplatná. Nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli (R 29/1987).

32. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa síce pokladá za existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému a súd túto skúma a na ňu prihliada ex offo (z úradnej povinnosti).

33. Ust. zakotvuje právnu povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením pre zamestnanca, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, pričom pojem „zaškolenie“ ani „zaučenie“ bližšie nekonkretizuje. Ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získania kvalifikácie, ktoré nemajú mať charakter sústavnej prípravy na povolanie. Podľa ust. môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia (tzv. stabilizačná dohoda). Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná ( ) a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa ust. (o.i. druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby) a v prípade ich absencie je rovnako neplatná. umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť dohodu podľa ust. aj pri prehlbovaní kvalifikácie ( ) pri výške predpokladaných nákladov na prehĺbenie kvalifikácie v sume aspoň 1.700 eur. Rovnako ako v prípade ust. , tento nekonkretizuje, čo je prehlbovaním kvalifikácie, otázne je, či môže ísť len o jedno kvalifikačné opatrenie, ktoré sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie alebo môže ísť o viac takýchto kvalifikačných opatrení, náklady na ktoré sa napríklad sčítajú. Prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca by sa malo pre vyššie uvedené účely chápať ako jeden súvislý celok, aj keď rozložený na viac častí v závislosti od druhu prehlbovania kvalifikácie zamestnanca.

34. Z odôvodnenia v poradí prvého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenie č.k. - 125 zo dňa 28.04.2020) vyplýva, že v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.12.2018, č.k. - 91 bol v celom rozsahu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu podľa ust. a odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadiť sa názorom odvolacieho súdu, opätovne vec prejednať so sústredením sa na sporné otázky, ako aj na odvolacie argumenty samotného odvolateľa, v dostatočnom rozsahu objasniť skutkový a právny základ a následne skutkový stav subsumovať pod príslušné právne ustanovenia, vec posúdiť z hľadiska všetkých zákonných ustanovení a jasne a v dostatočnom rozsahu odôvodniť rozhodnutie v súlade s ust. .

35. Odvolací súd konštatuje, že ani v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu odpovede na zásadné sporné otázky nedáva, a to ani vo vzťahu k posúdeniu platnosti Dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Žalobca si nárok uplatnil titulom úhrady vynaložených nákladov (ich pomernej časti) v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie z dôvodu nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere u žalobcu ako zamestnávateľa po určenú dobu v súlade s ust. . Podstatná procesná obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí, že nešlo o prehlbovanie kvalifikácie, ale podľa obsahovej náplni školení (školenia o interných predpisoch, firemnej kultúre, procesoch a bankových produktoch žalobcu, ktoré sú potrebné na výkon zamestnania na jej pracovnej pozícii) zodpovedala táto zaškoleniu (čo obsahovo zodpovedá ust. ) a nie v Dohode o prehlbovaní kvalifikácie označenému ust. Zákonníka (a to aj s poukazom na rozhodnutie v totožnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. ). Ďalej žalovaná namietala, že Pracovná zmluva a Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie boli uzavreté v jeden deň pred dňom nástupu žalovanej do práce u žalobcu ako zamestnávateľa (t.j. že Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie bola uzavretá pred vznikom pracovného pomeru).

36. S poukazom na zákonný príkaz v ust. , po prejednaní veci odvolacím súdom, posúdením obsahu Dohody o prehlbovaní kvalifikácie podľa vyššie citovaných ustanovení je podľa odvolacieho súdu potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že v danom prípade nešlo o prehlbovanie kvalifikácie ale o zaškolenie, ktoré náklady znáša v plnom rozsahu žalobca ako zamestnávateľ. Žalobca ako zamestnávateľ síce podriadil so žalovanou uzavretú Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie pod ust. , túto však odvolací súd posudzoval podľa obsahu a okolností jej uzavretia a dospel k záveru, že ide o dohodu, predmetom ktorej bolo získanie kvalifikácie žalovanej ako nového zamestnanca na pozíciu osobný bankár podľa ust. , kde žalobcovi nevzniká nárok na úhradu nákladov spojených so získaním kvalifikácie žalovanej. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase vzniku pracovného pomeru podľa Pracovnej zmluvy síce bola žalovaná absolventom Obchodnej akadémie a následne Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave (Ing.), avšak na výkon práce osobného bankára bolo náplňou jej práce predávať produkty a služby žalobcu, teda účelom školení bolo získať zaškolenie v tejto konkrétnej oblasti podnikania žalobcu, na ktoré mala žalovaná v zmysle ust. nárok. Povinnosť žalobcu znášať náklady na zaškolenie sa týka aj nákladov na ubytovanie vo výške 155 eur, ktorých dôvodnosť vynaloženia tvrdil (ale nijak nepreukazoval) žalobca na pojednávaní dňa 28.02.2023.

37. S odkazom na kogentný charakter Zákonníka práve a numerus clausus zmluvných typov (ods. 31 vyššie) je potrebné dovodiť, že uzavretie stabilizačnej dohody týkajúcej sa zaškolenia zamestnanca (čo je povinnosťou zamestnávateľa) a krytia jeho nákladov ku dňu podpisu Dohody o prehlbovaní kvalifikácie a ani v súčasnosti neupravuje. Z uvedeného dôvodu uzavretie Dohody o prehlbovaní kvalifikácie predstavuje svojím obsahom neupravenú a nepredpokladaná zmluvu ( ), ktorá je v dôsledku toho absolútne neplatná ( ).

38. Na uvedenom závere nezmení nič ani tá skutočnosť, že odvolací súd vyhodnotil námietku žalovanej, že Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie bola podpísaná spolu s Pracovnou zmluvou (dňa 25.08.2015) pred vznikom pracovného pomeru (01.09.2015), ako nedôvodnú, a to s poukazom na ust. , podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy ( alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a za pracovnoprávne vzťahy treba považovať v zmysle vyššie uvedeného aj predzmluvné vzťahy ( ). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj záver tunajšieho súdu vyslovený v rozhodnutí č.k. - 125 zo dňa 28.04.2020, že: „K odvolacej námietke žalobcu, ktorá smerovala k jednej z nezrozumiteľných výhrad súdu a to k tomu, že žalobca uzatvoril so žalovanou dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca v rovnaký deň ako pracovnú zmluvu, teda dňa

25.08.2015, čo však súd prvej inštancie nepovažoval za správne, odvolací súd uvádza, že možno súhlasiť s právnym záverom žalobcu, že uzatvorenie dohody o prehlbovaní kvalifikácie skôr ako vznikol pracovný pomer, nemá za následok žiadne negatívne následky pre zamestnanca, či už keď do práce nastúpi, ale i v prípade, ak nakoniec sa rozhodne do práce nenastúpiť“. Zo skutočnosti, že Pracovná zmluva a Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie boli uzavreté v totožný deň a že uzavretie Dohody o prehlbovaní kvalifikácie predchádzalo vzniku pracovného pomeru, je však podľa odvolacieho súdu možné dovodiť to, že tento postup žalobcu ako zamestnávateľa svedčí v prospech argumentácie o zaškolovaní žalovanej ako nového zamestnanca ( ) a nie o prehlbovaní jej kvalifikácie ( ).

39. Právna úprava bezdôvodného obohatenia v ( ) predstavuje komplexnú úpravu tohto inštitútu v pracovnoprávnych vzťahoch, teda nemožno aplikovať príslušné ustanovenia . Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len po splnení zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, existencia majetkovej ujmy, ktorá postihuje zamestnanca alebo zamestnávateľa a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou. Splnenie predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Bezdôvodné obohatenie je subsidiárny právny vzťah a uplatní sa vtedy, pokiaľ povinnosť vydania získaného majetkového prospechu nevyplýva z iných právnych vzťahov. za bezdôvodné obohatenie sa považuje majetkový prospech získaný plnením: (a) bez právneho dôvodu, (b) z neplatného právneho úkonu, (c) z právneho dôvodu, ktorý odpadol, (d) získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie v podobe získania majetkového prospechu z plnenia z neplatného právneho úkonu znamená, že v čase poskytnutia plnenia právny úkon formálne existoval, ale vykazuje vady, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou, teda nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Základným princípom ochrany poškodeného je povinnosť toho, kto sa bezdôvodne obohatil, vydať predmet bezdôvodného obohatenia - všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

40. Dôsledkom vyslovenia neplatnosti Dohody o prehlbovaní kvalifikácie a na jej základe vykonanej zrážky zo mzdy v sume 131,68 eur žalobcom, je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu ( ), ktorého právnym dôsledkom je povinnosť žalobcu (ako subjektu, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil), toto obohatenie vydať žalovanej (ako subjektu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný).

41. K žalobcom na pojednávaní dňa 28.02.2023 vznesenej námietke premlčania odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

42. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že odvolaním žalobcu (konkrétnymi odvolacími námietkami) nebolo namietané premlčanie nároku uplatneného žalovanou vzájomnou žalobou titulom bezdôvodného obohatenia, preto odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti. Naviac, s poukazom na ust. , na hmotnoprávnu námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany žalobcu, ktorý žalobca neprodukoval v rámci koncentračnej zásady pred súdom prvej inštancie,

za súčasného nenaplnenia podmienok na aplikáciu ust. , by odvolací súd v odvolacom konaní nebol ani oprávnený prihliadať.

43. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. ods. l, v spojení s ust. . Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu od žalobcu. V zmysle ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).