Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, právne zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát s miestom výkonu činnosti V. XXX, proti žalovanému: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Podbiel 470, IČO: 142 246 07, právne zastúpený Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -166 zo dňa 21. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia pozemkového spoločenstva, a to: a/ zmlúv o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi Spolumajiteľstvom bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, IČO: 14 224 607 a firmou Bc. J. S., IČO: 46 141 588, miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, deň vzniku oprávnenia 01.02.2018 za obdobie rokov 2016, 2017 a 01.01.2018 do 31.01.2018, b/ dodávateľských faktúr firmy Bc. J. S., IČO: 46 141 588, miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, ktorými fakturoval vykonané činnosti podľa zmluvy s SBU, p.s. Podbiel za roky 2016, 2017 a 01.01.2018 do 31.01.2018, c/ zmluvy alebo dohody o vykonaní práce uzatvorenou medzi Spolumajiteľstvom bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, IČO: 14 224 607 a I. S.. rod. P., bytom XXX XX V. č. XXX za rok 2018, dokladov o vyplácaní odmeny za vykonanú prácu v roku 2018 za mesiace január- august 2018, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. Civilného sporového priadku (ďalej len „“), , , , , , , , o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“) v znení platnom a účinnom od 01.10.2018 do 24.04.2020.

3. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa písomnou žiadosťou zo dňa 31.08.2018 adresovanou výkonnému orgánu žalovaného domáhal vyhotovenia a doručenia kópií dokladov tak ako tieto špecifikoval v podanej žalobe. Rovnako nebolo medzi stranami sporné ani to, že táto žiadosť bola doručená žalovanému. Spornou zostala otázka, kedy bola žiadosť zo dňa 31.08.2018 skutočne doručená žalovanému, ako aj kedy žalovaný vyzval žalobcu na úhradu nákladov spojených s materiálnym vyhotovením kópií požadovaných dokladov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena, kedy bola žiadosť z 31.08.2018 skutočne žalovanému doručená, ako aj kedy tento na základe jej obsahu žalobcovi adresoval výzvu na úhradu vyššie uvedených nákladov, toto dôkazné bremeno lepšie uniesol žalovaný, ktorý preukázal listinnými dokladmi, ktoré z hľadiska svojho obsahu na seba nadväzovali, že žiadosť z 31.08.2018 mu bola v skutočnosti doručená po prvýkrát až dňa 20.11.2018, pričom na jej základe potom žalovaný žalobcu vyzval na zaplatenie úhrady nákladov za požadované kópie dokladov, a to výzvou zo dňa 17.12.2018 na sumu 3,20 Eur za 8 ks kópii dokladov, ktorú výzvu žalobcovi odoslal dňa 21.12.2018. Rovnako vzhľadom na obsah podacieho lístku zo dňa 05.09.2018 predloženého žalobcom a zmieňujúcom sa v jeho hornej časti o dátume 05.09.2018 a Zmluve na tank (č. l. 12 spisu) v porovnaní s obsahom výzvy zo dňa 05.09.2018 adresovanej žalobcom žalovanému a týkajúcej sa práve nájmu pozemkov súvisiacich s parkovaním a podnikaním jazdením obrneným pásovým transportérom k daným pozemkom, ktorú výzvu predložil žalovaný (č. l. 21, 22 spisu), vyplýva, že podací lístok z 05.09.2018 predložený žalobcom sa týkal výzvy zo dňa 05.09.2018, a nie výzvy zo dňa 31.08.2018. Žalobca v tomto prípade nepreukázal opak. V konaní ďalej bolo zistené, že žalovaný na základe výzvy žalobcu zo dňa 31.8.2018, ako aj na základe ďalšej rovnako vyššie uvedenej žiadosti žalobcu zo dňa 21.09.2018 (ktorá však nie je predmetom tohto konania) adresoval žalobcovi doporučenú zásielku formou dobierky označenú ako „Zaslanie kópií“ zo dňa 02.01.2019, v ktorej žalobca zaslal žalovanému 158 ks kópií dokladov, ktoré žalobca požadoval za roky 2012 až 2018, pričom uvedená doporučená zásielka formou dobierky na sumu 63,20 Eur bola žalovaným na pošte v Podbieli podaná dňa 10.01.2019 (č. l. 67 druhá strana spisu, čl. 68). Žalobca si túto neprevzal. Medzi stranami tak zostalo sporné, v akom štádiu (momente) po doručení žiadosti zo strany žalobcu na vyžiadanie si kópií dokladov bol žalovaný oprávnený požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov, a či tak mohol učiniť formou dobierky na sumu 63,20 Eur, keď žalovaný tvrdil, že mu to vyplýva zo stanov, ako aj z uznesení, ktoré prijalo jeho zhromaždenie a jeho výkonný orgán - výbor, pričom žalobca takéto oprávnenie žalovaného namietal, a tvrdil, že žalovaný na takýto postup nebol oprávnený. Z obsahu Uznesenia zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.04.2016 súd prvej inštancie zistil, že pod bodom 16/ uznesenia bol schválený poplatok za vyhľadanie a vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu, lehota na vyhotovenie kópií je stanovená na 60 dní od doručenia žiadosti. Z obsahu Zápisnice z výboru žalovaného ako štatutárneho a výkonného orgánu žalovaného zo dňa 08.10.2018 súd prvej inštancie zistil, že na danom zasadnutí dňa 08.10.2018 sa výbor pod bodom 2/ a 3/ zaoberal pomerne všeobecne jednak podmienkami obsahových náležitostí v zmysle spresnenia žiadosti o vydanie kópií dokladov ako aj lehoty na realizovanie výzvy pre spresnenie pre žiadateľa kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného (bod 2/), ako aj uložením povinnosti predsedovi spoločenstva, aby voči žiadateľovi o vyhotovenie vyššie uvedených kópií dokladov realizoval vždy výzvu na zaplatenie nákladov súvisiacich s vyhotovením kópií týchto dokladov (najneskôr na 20. deň od doručenia výzvy). V bode 4/ programu sa výbor zaoberal tým, že uložil predsedovi spoločenstva povinnosť zaslať žiadateľovi o vydanie kópií dokladov tieto kópie najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti, ale zároveň stanovil podmienku, že tak nemôže učiniť skôr ako bude splnená podmienka prijatá v bode 5, a teda že ak žiadateľ o vydanie kópií dokladov na základe výzvy na zaplatenie nezaplatí požadovanú úhradu ako sumu nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na ich vyhotovenie, tak tento nemá právo, aby mu boli vyhotovené a zaslané kópie požadovaných dokladov. Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že tieto nadobudli platnosť a účinnosť dňa 05.05.2019, a teda tieto ešte neplatili v dobe, na ktorú sa vzťahovalo obdobie kedy vznikla žalovanému povinnosť zaoberať sa žiadosťou žalobcu ohľadne vydania kópií požadovaných dokladov, a teda mesiace 11-12/2018. Rovnako z obsahu žalovaným predložených Zmlúv o pozemkovom spoločenstve žalovaného, nevyplýva potrebná úprava na ktorú žalovaný poukazoval, keďže prvá z nich je datovaná dňa 15.12.2013 a druhá až dňa 05.05.2019 (teda táto opäť nebola platná a účinná v dobe rozhodovania o žiadosti žalobcu). Súd prvej inštancie skonštatoval, že člen pozemkového spoločenstva, ktorým je vo vzťahu ku žalovanému aj žalobca má s poukazom na ust. právo vyžiadať si kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. V rámci skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca tak učinil písomnou žiadosťou zo dňa 31.08.2018, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20.11.2018. Zároveň však vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že požadované listiny žalobcovi zo strany žalovaného riadne poskytnuté neboli. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa skutočností, ktoré ho údajne oprávňovali odmietnuť vydanie kópií požadovaných dokladov skôr ako dôjde k zaplateniu žalovaným požadovaných skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov, a ani s jeho argumentáciou ohľadne jeho možností vydať požadované doklady žalobcovi ako žiadateľovi formou dobierky, nakoľko podľa názoru súdu tieto skutočnosti nevyplývali z rozhodnutia prijatého najvyšším orgánom žalovaného- zhromaždením v čase podania žiadosti žalobcu a rozhodovania o nej. V uznesení prijatom zhromaždením pod bodom 16/ uznesenia bol schválený len poplatok za vyhľadanie a vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu, zároveň bola prijatá lehota na vyhotovenie kópií, kde táto bola stanovená na 60 dní od doručenia žiadosti. Z uvedeného nevyplývala možnosť predsedovi spoločenstva a ani inému orgánu prijať rozhodnutie, na základe ktorého nevydá kópiu požadovaných dokladov v prípade nezaplatenia skutočných výdavkov na ich vyhotovenie. Uvedená možnosť nevyplývala ani z obsahu v tej dobe platných stanov žalovaného. Pokiaľ výbor ako výkonný orgán žalovaného k takémuto záveru na svojom zasadnutí dňa 08.10.2018 dospel a dokonca na jeho základe prijal uznesenie v znení ako ho prijal pod bodom 4/ a bodom 5/ posledná veta (čl. 62 spisu) tak podľa názoru súdu prvej inštancie predmetné uznesenie výboru žalovaného v tejto časti nemohlo byť platné, nakoľko jeho obsah, keďže jeho obsah v tejto časti bol prijatý nad rámec kompetencie výboru ako výkonného orgánu žalovaného, práve z dôvodu, že nemal oporu v obsahu bodu 16/ Uznesenia zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, keďže toto nepojednávalo (neupravovalo) skutočnosť v danom bode, že požadované doklady budú môcť byť vydané až po zaplatení stanovenej sumy poplatku, bolo teda prijaté nad rámec uznesenia zhromaždenia. Rovnako pokiaľ žalovaný zaslal žalobcovi požadované doklady na dobierku, tak takouto formou doručenia podmienil ich prevzatie rovnako zaplatením požadovanej sumy, čo mu však z uznesenia zhromaždenia nevyplývalo, keďže v prípade dobierky ide o listovú zásielku, ktorá sa príjemcovi vydá až po zaplatení určitej peňažnej sumy (ide teda v súčasnosti o typ úhrady za objednaný tovar). Ak aj žalovaný tvrdil, že uvedená povinnosť úhrady poplatku vyplývala zo stanov žalovaného, a to z čl. 16 Stanov, súd prvej inštancie k danému argumentu len poznamenal, že ide o stanovy, ktoré v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu (obdobie 11-12/2018, 1/2019) neboli platné a účinné, keďže boli schválené až od 05.05.2019. Žalobca požadoval vydať doklady týkajúce sa hospodárenia žalovaného žiadosťou ešte z 11/2018, pričom žalovaný súdu nepreukázal, že by vyššie uvedená úprava bola obsiahnutá aj v Stanovách, ktoré boli prijaté od 28.05.2006 do 05.05.2019. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba žalobcu je plnom rozsahu dôvodná tejto vyhovel a zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti tak ako žalobca požadoval. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , a teda vychádzal z plného procesného úspechu žalobcu, z ktorého dôvodu tomuto priznal voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania. Konaniu pred súdom prvej inštancie vytýkal vady v zmysle , , a . Žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci jednak v otázke posúdenia stanov žalovaného zo dňa 28.05.2006 ako neplatných a na to nadväzujúce nesprávne právne posúdenie súdu o neplatnosti uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018. Stanovy žalovaného ako celok boli platným interným predpisom pozemkového spoločenstva od 28.05.2006 do 05.05.2019. Stanovy zo dňa 28.05.2006 boli zrušené až zhromaždením žalovaného, a to dňa 05.05.2019. Súd v otázke neplatnosti stanov zo dňa 28.05.2006, len formalisticky poukázal na posúdenie tejto právnej otázky v rozhodnutí tamojšieho súdu sp. zn. zo dňa 24.11.2017, bez toho aby podrobnejšie vysvetlil prečo považuje Stanovy zo dňa 28.05.2006 za neplatné ako celok. V rozhodnutí okresného súdu podľa názoru žalovaného taktiež absentuje zdôvodnenie prečo konajúci súd upustil od ústavne komfortného výkladu a jedného zo základných princípov výkladu zmlúv, ktorý sa vzťahuje nielen na výklad platnosti právnych úkonov, ale aj na výklad právnych predpisov a taktiež interných právnych predpisov, ktorým je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti pred takým výkladom, ktorý vedie k ich neplatnosti. V ďalšom uviedol, že ak by bol prijatý záver o absolútnej neplatnosti predmetných stanov, znamenalo by to nefunkčnosť spoločenstva, pretože oprávnenie výboru by sa obmedzovalo iba na úkony vymenované v zákone, čo znamená nefunkčnosť spoločenstva. V zmysle výkladového pravidla reductio ad absurdum takýto postup úvahy nemôže byť správny (okrem nižšie už uvádzanej priority platnosti). Z akého dôvodu oprávnenia výboru nie sú v sporných stanovách platné, súd prvej inštancie neuvádza. Zastal názor, podľa ktorého oprávnenie výboru prijať procesný postup pri vybavení žiadosti je vyjadrený už v prvej vete ustanovenia , a to že výbor je štatutárnym a výkonným orgánom spoločenstva. Všeobecné právne normy a aj stanovy spoločenstva, či zmluva nemôžu detailne upravovať všetky prípady, ktoré činnosť spoločenstva prináša. Postup pri úprave postupu pri vybavovaní žiadostí je bez pochybností výkonom výkonnej právomoci výboru. Žalovaný zastal právny záver, podľa ktorého stanovy zo dňa 28.05.2006 stratili platnosť ako celok až keď zhromaždenie prejavilo vôľu ich dňa 05.05.2019 zrušiť a prijať nové stanovy. Pokiaľ súd prvej inštancie odkázal na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 24.11.2017, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok sp. zn. v otázke posúdenia platnosti, resp. neplatnosti stanov vôbec nerozlišoval, či sa jedná o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, tzn. pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo povinné prispôsobiť si právne pomery v zmysle , alebo naopak, či ide o pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou tak, ako to je v prípade žalovaného, ktorý mal len povinnosť formou oznámenia o zmene údajov zapísaných v registri v zmysle V prípade žalovaného sa jedná o pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (tzn. nevznikal z hľadiska práva nový subjekt), a teda ostatné interné právne predpisy spoločenstva zostali preto v plnom rozsahu v platnosti. Žalovaný považuje za neprípustný taký výklad, podľa ktorého úpravou spoločenskej zmluvy dňa 15.12.2013 stratili platnosť ostatné interné predpisy spoločenstva, teda aj stanovy zo dňa 28.05.2008. Žalovaný k otázke platnosti stanov uzavrel, že konajúci súd ústavne nekonformným spôsobom odôvodnil svoj záver o neplatnosti stanov žalovaného zo dňa 28.05.2006, a to strohým prevzatím ústavne nekomfortného výkladu o neplatnosti stanov v rozhodnutí Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 24.11.2017 a na to nadväzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 21.06.2018. K povinnosti úhrady za poskytnuté kópie dokumentov zdôraznil, že uvedené vyplýva z uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018, ktoré uznesenie bolo prijaté na základe a v zmysle článku 6 stanov zo dňa 28.05.2006. Výbor bol podľa jeho názoru v plnom rozsahu oprávnený schváliť úpravu, ktorou sa podrobnejšie špecifikovali práva a povinnosti v súvislosti s vyžiadaním si kópii dokladov a taktiež poplatkovou povinnosťou, tzn. podrobnejšie upraviť práva a povinnosti v zmysle a Zo zápisnice z výboru zo dňa 18.09.2018 vyplýva, že členovia výboru jednomyseľne rozhodli a prijali podrobnejšiu úpravu, podľa ktorej v prípade ak žiadateľ na výzvu náklady nezaplatí, spoločenstvo mu kópie nevydá. Uvedený krok vyplynul zo skúseností výboru pri šikanóznych žiadostiach o informácie. V prípade ak žiadateľ úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov neuhradí, stále má možnosť osobne nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva priamo v sídle spoločenstva. Žalovaný bol o uvedenom práve niekoľkokrát vo výzve písomne poučený. Výzvy si prevzal a na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný zároveň podotkol, že nie je prípustné a spravodlivé, aby sa ostatní členovia (žalovaný má viac ako 500 členov) podieľali na úhrade nákladov za šikanózne žiadosti žalobcu. Podmieňovanie vydania dokladov zaplatením schváleného poplatku má oporu v internom predpise pozemkového spoločenstva, ktorým je uznesenie výboru zo dňa 18.09.2018, a ktoré uznesenie žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nerozporoval, ani nespochybňoval jeho platnosť. To, že výbor konal v najlepšom záujme členov pozemkového spoločenstva potvrdzuje podľa názoru žalobcu aj tá skutočnosť, že zhromaždenie v stanovách, ktoré boli prijaté 05.05.2019 expressis verbis prijalo úpravu, ktorá kopíruje úpravu prijatú výborom zo dňa 18.09.2018, a to tú jeho časť, ktorá pojednáva o tom, že v prípade ak žiadateľ neuhradí skutočné náklady nevyhnutné na vyhotovenie kópií dokladov, doklady žiadateľovi nebudú vydané. Žalovaný ak aj v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na čl. 16 nových stanov (tzn. platných od 05.05.2019) tak nie v súvislosti s tým, že by sa mali aplikovať na tento posudzovaný prípad, ale v súvislosti s tým, že zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva aj tým, že schválilo nové stanovy, ktoré sa stali platnými a účinnými dňa 05.05.2019, schválilo postup výboru v posudzovanom prípade a potvrdilo správnosť a legitímnosť rozhodnutia výboru vydať požadované kópie až po úhrade skutočných nákladov. Záverom žalovaný vytkol rozsudku súdu prvej inštancie, že tento nie je vo vzťahu k právnemu záveru o neplatnosti stanov a neplatnosti interného predpisu žalovaného - uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018 presvedčivo odôvodnený. Konajúci súd podľa jeho názoru opomenul zohľadniť aj SR, podľa ktorého môže spoločenstvo konať všetko, čo mu zákon nezakazuje, a ak riadiaci orgán spoločenstva rozhodol, že kópie sa žiadateľovi zašlú až po úhrade nákladov, uvedené rozhodnutie je legitímne a legálne. Namietaný postup súdu zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť vydaného rozhodnutia. Okresný súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia (na podporu svojich záverov) formalisticky prevzal závery z rozhodnutí, ktoré sami o sebe neodôvodňujú záver, že stanovy a uznesenie výboru ako interné predpisy spoločenstva sú neplatnými internými predpismi. Zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou, ktorá ho robí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

5. Podaním zo dňa 01.12.2021 sa k podanému odvolaniu vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaná strana podala odvolanie z rôznych dôvodov uvedených v , tak podľa obsahu odvolacích dôvodov tieto smerujú len ku dôvodu podľa písm. d), podľa ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa písm. h), podľa ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za inú vadu v odvolaní žalovaná strana podľa všetkého považuje „nepresvedčivé“ odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k právnemu záveru o neplatnosti stanov a uznesenia výboru pozemkového spoločenstva zo dňa 18.09.2018 v dôsledku čoho namietaný postup súdu zakladá nespreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozhodnutia. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaná strana považuje posúdenie neplatnosti stanov pozemkového spoločenstva, ktoré boli schválené dňa 28.05.2006 ako celku. Žalobca považuje odvolacie dôvody za „vytrhnuté z kontextu“ napadnutého rozhodnutia a prispôsobované tak, aby to vyhovovalo záujmom žalovanej strany. Z obsahu odvolania vyplýva ignorancia právnych záverov súdov oboch inštancií, ktoré vyslovili v obsahovo totožnej veci, a zámer žalovaného dosiahnuť toho, aby bola zmarená žiadosť žalobcu na vydanie kópií dokladov týkajúcich sa hospodárenia pozemkového spoločenstva. Žalobca okrajovo vyjadril odlišný právny názor ako je ten, ktorý zastal žalovaný vo veci povinnosti spoločenstva prijímať nové stanovy. Vyjadril presvedčenie, že ) jasne a direktívne stanovil povinnosť spoločenstva vydať stanovy. Z dôvodu, že zmluva o spoločenstve, ktorá bola v lehote podľa zákona o pozemkovom spoločenstve v Podbieli schválená v zákonom stanovenej lehote, bola obsahovo diametrálne odlišná, keď pôvodné Stanovy vychádzali len z LV č. XXXX k.ú. V. a zmluva o spoločenstiev už z viacerých listov vlastníctva ku nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v rôznych katastrálnych územiach - obce O., S., J., K. a V.. V ďalšom uviedol, že na základe listinných dôkazov o mesačnom fakturovaní finančných čiastok rodinným príslušníkom štatutárneho zástupcu spoločenstva, ktorých vydania sa domáha, je reálny predpoklad, že rodina štatutárneho zástupcu vrátane jeho mesačnej odmeny a údajne aj vyplácaných prémií, ktoré mu neboli schválené zhromaždením vlastníkov, stojí spoločenstvo viac ako 60.000,00 Eur ročne. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha vydania kópií požadovaných listín, a teda aby ako člen spoločenstva mal prehľad o hospodárení aj s vlastnými finančnými prostriedkami v spoločenstve.

6. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 17.10.2022. Na zdôraznenie rozdielnej skutkovej situácie daného prípadu a prípadu, na ktorý odkazuje žalobca vo svojom vyjadrení, poukázal na novelu , ktorou o. i. bolo doplnené ustanovenie , ktoré zakladalo právo spoločenstva vyžadovať od člena spoločenstva úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov. Ďalšia odlišnosť podľa neho spočívala v tom, že v čase rozhodovania súdov (okresného a odvolacieho) v konaniach sp. zn. a sp. zn. nebol prijatý interný predpis, ktorý by podrobnejšie upravil sprístupňovanie informácii vyhotovením kópii. Výbor žalovaného prijal uznesenie dňa 18.09.2018, ktoré podrobnejšie upravovalo postup pre vyhotovenie kópii dokladov týkajúceho sa hospodárenia spoločenstva. Výbor ako výkonný a štatutárny orgán bol oprávnený tento interný predpis prijať. V zmysle stanov platných od 28.05.2006 do 05.05.2019 je v zmysle čl. 6 výbor výkonným orgánom pozemkového spoločenstva, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré zákon, zmluva o založení spoločenstva alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Poukázal v danej súvislosti tiež na č. l. 2 ods. 3 SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. K argumentácii žalovaného o obligatórnej povinnosti spoločenstva prijať stanovy žalovaný uviedol, že povinnosť vydať stanovy mohli mať jedine spoločenstvá bez právnej subjektivity, resp. spoločenstvá, ktoré nemali prijaté žiadne stanovy, čo nebol prípad žalovaného. Žalovaný v roku 2014 prispôsobil právne pomery zneniu novely (č. ). Pôvodné stanovy z roku 2006 zostali v platnosti a platili v tom rozsahu v akom neodporovali novo prijatému zákonu o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný opätovne zastal názor, že právny názor prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že stanovy z roku 2006 sú neplatné, pričom uvedený názor len formalisticky prevzal z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp. zn. , považuje za ústavne neudržateľný.

7. Odvolacou duplikou žalobca zopakoval, že tvrdenie žalovaného o tom, že povinnosť vydať stanovy mohli mať len pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity považuje za rozporné so . Neupravenie stanov v zmysle zákona podčiarkuje spôsob vedenia pozemkového spoločenstva zo strany jeho zástupcu, ktorému vyhovovalo, že členovia spoločenstva, ktorým neboli doručené žiadne stanovy, nemali vedomosť ani o tom, že mali byť vydané nové stanovy, podľa ktorých mali byť upravené práva a povinnosti členov tak, aby zodpovedali novému stavu týkajúcemu sa podielov v spoločenstve.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle potvrdil v zmysle ust. , .

10. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd teda preskúmal napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacieho dôvody v zmysle (t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), podľa (t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa (t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti uznesenia výboru žalovaného zo dňa 18.09.2018, nakoľko oprávnenie rozhodovať o postupe pri vybavovaní žiadostí mu vyplýva z z dôvodu, že sa jedná o výkonnú moc tohto orgánu.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, pričom objasnil, z akých úvah vychádzal. Súd prvej inštancie tak po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení . Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Treba však zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody, alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť, a súčasne aj dôvodnosť odvolania podľa . Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorým by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 31.08.2018, doručenou žalovanému dňa 20.11.2018 domáhal vyhotovenia kópií listín týkajúcich sa hospodárenia pozemkového spoločenstva podľa (ktoré konkrétne listiny špecifikoval v podanej žalobe). Na základe uvedenej žiadosti žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie úhrady nákladov za požadované kópie dokladov, a to výzvou zo dňa 17.12.2018. Žalobca na predmetnú výzvu žalovaného nereagoval. Žalovaný v ďalšom kroku adresoval žalobcovi doporučenú zásielku formou dobierky na sumu 63,20 Eur označenú ako „Zaslanie kópií“ zo dňa 02.01.2019, ktorej obsah tvorili dokumenty požadované žalobcom žiadosťou zo dňa 31.08.2018 ako aj žiadosťou zo dňa 21.09.2018 (ktorá nie je predmetom tohto konania). Uvedenú zásielku si žalobca neprevzal. V ďalšom vyplynulo, že uznesením zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.04.2016 pod bodom 16/ bol schválený poplatok za vyhľadanie a vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu a zároveň bola určená lehota na vyhotovenie kópií na 60 dní od doručenia žiadosti. Zo zápisu z výboru žalovaného zo dňa 18.09.2018 vyplýva, že výbor schválil v bode 4/ podmienku, podľa ktorej žiadateľovi o informácie podľa nebudú poskytnuté kópie žiadaných dokladov pokiaľ tento najskôr nezaplatí požadovanú úhradu ako sumu nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na ich vyhotovenie. Vzhľadom na to, že žalobca nezaplatil poplatok za poskytnutie kópií ním požadovaných dokladov, žalovaný mu tieto neposkytol.

14. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, sú správne východiskové úvahy formulované okresným súdom o význame a povahe práva člena spoločenstva vyžiadať si kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. Nadväzne je správnym i skutkové zistenie o tom, že listiny požadované žalobcom mu zo strany žalovaného poskytnuté neboli. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v otázke neexistencie právneho základu (v čase posudzovania žiadosti žalobcu) pre odmietnutie poskytnutia kópií požadovaných dokladov. Je irelevantné, či sa výbor žalovaného uzniesol na postupe pri (ne)poskytovaní kópii dokladov, nakoľko takýto postup bol prijatý nad rámec kompetencie výboru ako výkonného orgánu žalovaného z dôvodu, že nemal oporu v obsahu bodu 16/ Uznesenia zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, keďže toto neupravovalo skutočnosť v danom bode, že požadované doklady budú môcť byť vydané až po zaplatení stanovenej sumy poplatku.

15. Názor vyslovený v bode 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia (týkajúci sa konania výboru žalovaného nad rámec vlastných kompetencií) odvolací súd opiera o nasledovné: Podľa ust. právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. ustanovuje, že štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva je výbor. To, že výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva znamená, že rozsah oprávnenia konať v mene spoločenstva voči tretím osobám nie je obmedzený, pretože podľa štatutárne orgány právnickej osoby robia právne úkony vo všetkých veciach právnickej osoby. Uvedené však neznamená, že výbor môže postupovať a konať svojvoľne, vôľa spoločenstva ako právnickej osoby sa vytvára na zhromaždení spoločenstva podielnikmi tohto spoločenstva. Takto vytvorená vôľa sa prejavuje navonok (voči tretím osobám) prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda výboru. Okrem toho, že výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva, výbor je i výkonným orgánom spoločenstva. Výbor vykonáva uznesenia zhromaždenia, riadi činnosť spoločenstva, zodpovedá teda za vedenie spoločenstva. Štandardne sa jedná o súhrn rozhodovacích činností k otázkam podnikateľskej a obchodnej činnosti, organizačného charakteru, k technickým záležitostiam, veciam vnútornej prevádzky, vedeniu účtovníctva, obchodnej stratégie, príprave a uzatváraniu obchodných zmlúv či personálnej politike. V kompetencii výboru je teda napríklad uzatváranie pracovnoprávnych zmlúv so zamestnancami spoločenstva, rozhodovanie o tom, aké plodiny sa budú pestovať na poľnohospodárskych pozemkoch členov, rozhodovanie o ťažbe dreva a pod. Výbor v ďalšom rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje , zmluva o pozemkovom spoločenstve, stanovy, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak takéto záležitosti nie sú zverené iným orgánom spoločenstva ako výboru.

16. Podľa ust. , spoločenstvo môže od člena spoločenstva, fondu alebo správcu požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. Uvedené znenie zakotvuje možnosť, nie povinnosť spoločenstva, požadovať od člena žiadajúceho kópie vybraných dokladov úhradu nákladov za vyhotovenie kópií dokladov. V prípade žalovaného existoval podklad pre vznik poplatkovej povinnosti člena žiadajúceho kópie dokladov, a to uznesenie zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.04.2016, ktoré v bode 16/ zakotvovalo poplatok za vyhľadania a materiálne vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu. Uvedený bod 16/ Uznesenia zhromaždenia žalovaného dáva výkonnému orgánu oprávnenie na vyžadovanie úhrady za vyhotovenie kópii dokladov od žiadateľa, avšak neustanovuje úhradu poplatku ako podmienku predchádzajúcu vydaniu požadovaných dokladov. Pokiaľ bola uznesením výboru zo dňa 18.09.2018 prijatá úprava, podľa ktorej kópie dokladov nebudú žiadateľovi poskytnuté kým tento najskôr nezaplatí požadovanú úhradu, tak takáto úprava je nad rámec úpravy prijatej zhromaždením dňa 24.04.2016. Výbor je oprávnený vykonávať uznesenia zhromaždenia (a teda vyžadovať predmetnú úhradu), avšak nie je oprávnený prijímať vlastné „špecifikácie“ uznesení zhromaždenia (v tomto prípade podmieniť poskytnutie žiadaných kópií dokladov úhradou). Uvedená kompetencia „špecifikácie“ uznesenia zhromaždenia nevyplývala výboru ani zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve, či stanov (platných v čase posudzovania žiadosti žalobcu o vydanie kópií požadovaných dokladov). Pokiaľ výbor podmienil vydanie kópií požadovaných dokladov úhradou poplatku, konal nad rámec vlastných kompetencií daných mu uznesením zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, ktorým sa stanovila poplatková povinnosť pre žiadateľov kópií dokladov.

17. Na konštatovanie súdu o tom, že výbor konal nad rámec svojich kompetencií pri podmienení poskytnutia kópií požadovaných dokladov úhradou poplatku nemá vplyv ani argumentácia žalovaného, podľa ktorej potvrdením toho, že výbor konal v záujme pozemkového spoločenstva bolo prijatie nových stanov žalovaného platných a účinných odo dňa 05.05.2019, ktorými zhromaždenie schválilo postup výboru v posudzovanom prípade a potvrdilo správnosť a legitímnosť rozhodnutia výboru poskytnúť kópie dokladov žalobcovi až po úhrade poplatku. Odvolací súd pripúšťa, že novoprijaté stanovy účinné od 05.05.2019 oprávňujú k postupu vyžadovať poplatok za vyhotovenie kópií dokladov pred vyhotovením kópií, avšak zdôrazňuje, že v čase posudzovania žiadosti žalobcu zo dňa 31.08.2018, ktorá je predmetom tohto konania, takáto úprava žalovaného neexistovala z dôvodov nedostatku právomoci na strane výboru „špecifikovať“ uznesenia zhromaždenia. S poukazom na to, že stanovy žalovaného účinné odo dňa 05.05.2019 nemôžu pôsobiť retroaktívne, odvolací súd vyhodnotil danú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Len okrajovo možno podotknúť, že prijatím postupu (jeho špecifikáciou) pri vybavovaní žiadostí členov o kópie dokladov do nových stanov žalovaného skôr svedčí o uvedomení si potreby právneho základu pre takýto postup s poukazom na to, že uznesenie výboru zo dňa 18.09.2018, ktoré rovnakým spôsobom špecifikovalo postup pri vybavovaní žiadostí členov o kópie dokladov, a ktoré je podľa tvrdení žalovaného dostatočným podkladom na jeho postup, bolo stále v platnosti.

18. Na rozhodnutie vo veci nemá vplyv ani ten argument žalovaného, podľa ktorého v iných prípadoch žiadostí žalobcu o kópie dokladov, tento poplatky uhradil pred vydaním žiadaných kópií. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nespochybnili právny nárok žalovaného na poplatok za vyhotovenie žiadaných kópií dokladov, ktorý toho času vyplýval z uznesenia zhromaždenia zo dňa 24.04.2016. Sporná bola otázka možnosti podmienenia vydania kópií dokladov skoršou úhradou poplatku, s ktorou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal.

19. Pokiaľ žalovaný poukazuje na Čl. 2 ods. 3 , podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, tak odvolací súd a rovnako ani v preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie uvedené nenegujú. Súd prvej inštancie nezastal taký názor, podľa ktorého by spoločenstvo nemohlo prijať úpravu akú prijalo v rámci nových stanov účinných odo dňa 05.05.2019, podľa ktorej môže vyžadovať úhradu poplatku za kópie žiadaných dokladov vopred. Spornou bola v danom prípade otázka, či výbor ako štatutárny a výkonný orgán má k takému postupu právomoc. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zákon zakladá právo člena spoločenstva na informácie ohľadom hospodárenia spoločenstva ( ). V ustanovuje možnosť spoločenstva spoplatniť vyhotovovanie kópií dokladov. Z uvedených ustanovení však nevyplýva možnosť odmietnuť poskytnutie žiadaných dokladov. Odmietnutie práva na informácie (formou neposkytnutia žiadaných dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva) člena spoločenstva najmä za situácie, keď tento žiada dokumenty zo záväzkov uzatváraných so spriaznenými osobami člena štatutárneho orgánu spoločenstva, musí vychádzať z vôle spoločenstva ako takého, ktorú predstavujú jeho členovia formou zhromaždenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného v tom, že výbor k takémuto rozhodnutiu oprávňujú jeho výkonné právomoci. Vôľa spoločenstva ako právnickej osoby sa vytvára na zhromaždení spoločenstva podielnikmi tohto spoločenstva a takto vytvorená vôľa sa prejavuje navonok prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda výboru.

20. Žalovaný v ďalšom nedôvodne spochybňoval správnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov okresným súdom; takéto pochybenia okresného súdu odvolací súd v preskúmavanom rozsudku neidentifikoval. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Naviac pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie ním navrhovaných dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) ), tak tento v podanom odvolaní nešpecifikoval aké konkrétne ním navrhnuté dôkazy okresný súd nevykonal. Vzhľadom na uvedené a s poukazom i na tú skutočnosť, že na pojednávaní dňa 07.10.2021 pred uznesením okresného súdu, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, žiadne ďalšie dôkazy žalovaný vykonať nenavrhoval, súd považuje i túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

21. V kontexte vyššie uvedeného potom možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých predsedovi spoločenstva ani inému orgánu nevyplývala (toho času) možnosť prijať rozhodnutie, na základe ktorého nevydá kópiu požadovaných dokladov v prípade nezaplatenia skutočných výdavkov na ich použitie vopred.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle potvrdil.

23. Odvolací súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, pričom nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.