Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2Nt-14-2014.pdf
PDF · 67.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/14/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej a prísediacich X.. S. D. a S. P. na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2014 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd z a m i e t a návrh odsúdeného J. Q. O. P. J. O., R.. XX. X. XXXX C. Q. K., T. D. C., K. XXX, V. Q. K., T.. Č.. C. C. T. V. I. C. Ú. R. C. T. V. I. D. D. - J., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/135/2012 zo dňa 26. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/93/2013 - 231 zo dňa 9. 10. 2013.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/135/2012-190 zo dňa 26. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/93/2013-231 zo dňa 29. 10. 2013 bol J. Q. uznaný za vinného zo spolupáchateľstva pokusu prečinu krádeže podľa § 20, § 14 ods. 1, § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 2 v znení účinnom od 21. 12. 2012, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/157/2011, zo dňa 16. 1. 2012, ktorým bol J. Q. podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/), § 39 ods. 2, písm. d/, ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/140/2010, zo dňa 8. 2. 2012, ktorým bol J. Q. podľa § 212 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 4 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. 10. 2013.
Odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania. Žiadal zrušiť výrok o treste vyššie uvedeného rozsudku z dôvodu, že Ústavný súd SR zrušil tzv. asperačnú zásadu.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy podľa § 394.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z., Ústavný súd rozhodol, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo predmetné ustanovenie účinnosť.
Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Obnovou konania možno napraviť aj také právoplatné rozhodnutie, ktorým bol uložený trest, ktorý je vo svetle dodatočne zistených skutočností, v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Nové skutočnosti, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a teda sa ani nemohli brať do úvahy, musia by pritom také závažné, aby odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
Nakoľko odsúdený spáchal viac úmyselných trestných činov, bol mu v pôvodnom konaní uložený súhrnný trest odňatia slobody, pričom najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov bol zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. c/ Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 10 rokov. Pretože sa odsúdenému ukladal trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho sa zvýšila o jednu tretinu. Po tejto úprave trestnej sadzby je podľa korigovanej právnej úpravy v rámci asperačnej zásady možné odsúdenému uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace.
Odsúdenému J. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/135/2012-190 zo dňa 26. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/93/2013-231 zo dňa 29. 10. 2013 uložený trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 21. 12. 2012. Súd teda aplikoval ustanovenie upravujúce asperačnú zásadu v znení korigovanom predmetným nálezom Ústavného súdu, pričom odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby. Citované ustanovenie § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko predmetný rozsudok bol vydaný už na základe nového znenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (účinného od 21. 12. 2012). Z tohto dôvodu nemožno považovať nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011 z 28. 11. 2012 za novú skutočnosť, ktorá nebola známa súdu v čase rozhodovania. Predmetný nález v čase rozhodovania bol súdu známy. Pretože súd nezistil naplnenie podmienok podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, zamietol návrh odsúdeného J. Q. na povolenie obnovy konania ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia.