Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľky K. X., bytom F. XX/ XX, I. T., právne zastúpená Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad proti odporcovi MUDr. K. X., bytom F. XX/XX, I. T., právne zastúpený JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Mnoheľova 840/8, Poprad, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -343 zo dňa 11. 11. 2013 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 418,30 Eur na účet Mgr. Maroša Ježíka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke manželským výživným sumu 300 Eur mesačne za obdobie od 13. 03. 2012 do 08. 11. 2012, t. j. celkom 2 363,73 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov týkajúcich sa majetkových pomerov účastníkov konania, ktoré špecifikoval, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. o rozvode manželstva účastníkov, citoval ust. § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktoré sa transformuje do ustanovení o životnej úrovne manželov počas trvania manželstva, ako aj do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k -28 zo dňa XX. XX. XXXX s právoplatnosťou od XX. XX. XXXX rozvedené. Za trvania manželstva navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť dňa 24. 02. 2012 z dôvodu pretrvávajúcich a dlhodobých nezhôd medzi účastníkmi konania. Z dôvodu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov sa následne predmetom konania stalo určenie manželského výživného za obdobie od podania návrhu, t. j od 13. 03. 2012 do 08. 11. 2012. Súd následne poukázal na majetkové pomery účastníkov konania s tým, že uviedol, že navrhovateľka je od 22. 09. 2003 poberateľkou invalidného dôchodku a pri lekárskej kontrolnej prehliadke dňa 18. 10. 2004 jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. V súčasnosti sa navrhovateľka podrobuje liečbe. Trpí viacerými ochoreniami, ktoré vyplývajú z jej lekárskych správ

(č. l. 201 - 205 spisu). Tvrdené skutočnosti odporcu, že priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto súd prvého stupňa nepovažoval za opodstatnené. Súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca uhrádza všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti a starostlivosťou o majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ktorý využíva k vlastnej potrebe. I napriek tejto skutočnosti jeho príjem je zjavne vyšší ako náklady na udržiavanie domácnosti a náklady na jeho nevyhnutné živobytie. Z predložených dôkazov vyplynulo, že odporca má priemerný mesačný príjem vo výške 3 617,76 Eur, navyše je poberateľom starobného dôchodku vo výške 436,40 Eur od februára 2012.

S poukazom na ust. § 18 Zákona o rodine, t. j. povinnosti manželov žiť spolu, vzájomne si pomáhať, súd uviedol, že v zásade počas trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, sa vyžaduje, aby mali rovnakú životnú úroveň. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi je možné podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé domáhať sa ochrany z dôvodu rozdielnej životnej úrovne. Jedná sa o zásadu solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia. Ani opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou počas trvania manželstva nevylučuje, aby nárok na určenie manželského výživného nebol dôvodný. Súd zdôraznil, že nezistil v konaní iné okolnosti, ktoré by vylučovali dôvodnosť uplatneného nároku zo strany navrhovateľky. Na základe zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V priebehu konania právny zástupca navrhovateľky upravil petit návrhu v časti navrhovanej výšky výživného, a to zo sumy 1 000 Eur na sumu 300 Eur, a preto súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovaná výška 300 Eur z titulu manželského výživného bola podľa súdu prvého stupňa dôvodná. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľke v sume 300 Eur mesačne za obdobie od 13. 03. 2012 do 08. 11. 2012, čo predstavuje celkom 2 363,73 Eur, a to za 19 dní v mesiaci marec, t. j. v sume 183,73 Eur, za obdobie 7 mesiacov á 300 Eur, t. j. v sume 2 100 Eur a za 8 dní v mesiaci november, t. j. v sume 80 Eur. Súd s poukazom na ust. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť manželské výživné v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné vo vzťahu k číselnosti určeného výživného. Poukázal na to, že z ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva mesačná zročnosť výživného. Ďalej namietal nesprávne hodnotenie dôkazov, v dôsledku čoho súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Podľa jeho názoru súd nesprávne zisťoval odôvodnené potreby účastníkov, najmä navrhovateľky a ich výšku zistil neúplne. V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného návrhu na určenie manželského výživného poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. týkajúce sa obdobných skutkových a právnych okolností, z ktorého rozhodnutia vyplynul právny záver, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na starostlivosť o domácnosť. To znamená, že ak jeden z manželov sa nepodieľa dobrovoľne na spoločnom hospodárení a zabezpečovaní životných potrieb manželov, druhý z manželov má možnosť podať návrh na začatie konania o určenie výživného. Poukázal na ust. § 73 ods. 2 Zákona o rodine, kedy výživné nemožno priznať pokiaľ by bolo v rozpore s dobrým mravmi. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu, je nevyhnutné prihliadať pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na určenie manželského výživného vychádzať zo zásady vzájomnosti a plnenia vzájomných povinností vyplývajúcich z ust. § 18 Zákona o rodine. Bolo povinnosťou súdu zisťovať dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi konania, lebo práve na základe týchto rozhodných skutočností by súd správne posúdil nedôvodnosť podaného návrhu. Poukázal na spôsob financovania nákladov spojených s vedením domácnosti, najmä zo strany odporcu, ktorý financoval a uhrádzal všetky náklady spojené s rekonštrukciou nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej náklady súvisiace s prevádzkou motorových vozidiel, vrátane poistiek, nákladov na pohonné hmoty, Zdôraznil, že v konaní navrhovateľka nepreukázala nadštandardný spôsob života odporcu a s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania nemožno ani konštatovať tieto skutočnosti. Namietal, že z

pripojeného spisu o rozvode manželstva účastníkov nevyplýva príčina rozvratu manželstva. Spochybnil uznané výdavky navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s bývaním vo výške 106 Eur, používaním mobilného telefónu vo výške 59,58 Eur, ktoré považoval za neprimerané. Zdôraznil, že odporca je taktiež starobný dôchodca a i napriek tomu vo veku 64 rokov vynakladá zvýšené úsilie a pracuje, lebo ho to núti ekonomická pasivita a spôsob života navrhovateľky. Namietal, že súd neuznal jeho náklady na živobytie, náklady na lieky, ktoré súd považoval za nereálne bez toho, žeby mal odborné stanovisko. Namietal prístup súdu k skúmaniu splnenia zásady rovnakej životnej úrovne, ktorý považoval za jednostranný zo strany zákonnej sudkyne k veci v prospech navrhovateľky. Poukázal na celkové majetkové pomery, ktoré navrhovateľka má, a to najmä na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. Z., ktorej rekonštrukciu, ako aj vysporiadanie s jej súrodencami finančne zabezpečil odporca. Ďalej namietal nerovnosť prístupu zákonnej sudkyne k posudzovaniu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníkoch konania, najmä posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky. Namietal porušenie princípu právnej istoty týkajúceho sa pri posudzovaní porušenia zásady vzájomnosti a dôvodnosti uplatneného nároku v súvislosti s obdobnou vecou. Nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania. Poukázal na to, že pôvodne sa navrhovateľka domáhala zaplatenia a určenia výšky výživného v rozsahu 1 000 Eur. Následne súd priznal manželské výživné len v rozsahu 300 Eur, preto pomer úspechu a neúspechu súd prvého stupňa nesprávne posúdil, pokiaľ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu v jeho napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcom výroku zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca odporcu trval na dôvodoch písomne podaného odvolania. Opätovne zdôraznil, že súd prvého stupňa nezisťoval príčinu odchodu zo spoločnej domácnosti a nesprávne posúdil aj zachovanie zásady rovnakej životnej úrovne s príjmami účastníkov konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca pred odvolacím súdom k otázke príčiny opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou, ako aj následného rozvratu manželstva uviedol, že s navrhovateľkou spolu nekomunikovali, ich odpovede boli strohé z dôvodu, že sa následne hneď pohádali. Uviedol, že navrhovateľka opakovane opustila spoločnú domácnosť, ale vždy sa vrátila, a preto pri poslednom opustení spoločnej domácnosti vo februári 2012 si myslel, že je pri deťoch.

Právny zástupca navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu, považoval tvrdené skutočnosti o neúplne zistenom skutkovom stave, o nedôvodnosti návrhu na určenie manželského výživného za neopodstatnené. Podľa jeho názoru súd správne zistil skutkový stav veci, a preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca navrhovateľky trval na písomnom vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že opustenie spoločnej domácnosti samo o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie manželského výživného. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľka k príčine rozvratu manželstva, ako aj k dôvodom opustenia spoločnej domácnosti vo februári 2012 uviedla, že situáciu v domácnosti už nemohla psychicky vydržať. Musela čeliť neustálym fyzickým útokom odporcu, naposledy v novembri 2011, ďalej jej vadilo správanie sa odporcu k nej, ako aj ťažko znášala rôzne vyjadrenia iných na adresu odporcu a jeho sestričky. Určenú sumu výživného považovala za primeranú a opodstatnenú.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , s nariadením pojednávania v zmysle ust. a doplnením dokazovania ohľadne príčin odchodu zo spoločnej domácnosti, ako aj príčiny rozvratu manželstva v zmysle ust. , a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil a zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu odporcu uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových záverov nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, náležitého skúmania sociálnych a majetkových pomeroch účastníkov konania, ako aj okolností rozhodných pre posúdenie dôvodnosti návrhu na určenie manželského výživného, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, nie účastníkov konania. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného (čl. 46 a nasl. ), resp. práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo zásady vzájomnosti plnenia si manželských povinnosti vyplývajúcej z ust. Zákona o rodine, ako aj zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na určenie manželského výživného bola rozhodujúca skutočnosť, že v priebehu konania došlo k právoplatnému rozvodu manželstva účastníkov konania, a preto predmetom konania sa stalo len určenie manželského výživného za obdobie od podania návrhu, t. j. od 13. 03. 2012 do 08. 11. 2012, t. j. právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu odporcu, že podmienkou priznania manželského výživného je starostlivosť o spoločnú domácnosť a najmä spoločné spolužitie v spoločnej domácnosti. V danom prípade zo skutkových okolností nebolo preukázané, žeby navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s iným mužom, kedy by priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľka začala bývať v byte u syna, ktorému prispieva na nájomné, podľa jej vyjadrenia, vo výške 106 Eur mesačne a táto okolnosť nemôže byť dôvodom na posúdenie jej uplatneného nároku ako nároku v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že z konania o rozvode manželstva účastníkov nevyplynula jasná príčina rozvratu manželstva, ktorú súd hodnotil ako subjektívne správanie sa oboch účastníkov konania, odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa o výsluch účastníkov k otázke príčiny odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ako aj následnej príčine rozvratu manželstva. Obaja účastníci zhodne prehlásili, že navzájom dlhodobo nekomunikovali, že navrhovateľka opakovane opúšťala spoločnú domácnosť, do ktorej sa následne vrátila. Z uvedeného vyplynulo, že vzťahy medzi nimi boli vážne narušené z dôvodu, že ich komunikácia bola strohá, jednoslovná, s odpoveďou v zápornom alebo kladnom význame bez širšej vzájomnej komunikácie z dôvodu, že sa nevedeli dohodnúť, ani spolu komunikovať, lebo sa následne hneď pohádali. Takáto napätá situácia a takýto rozvrat manželského spolužitia mal negatívny dopad najmä na navrhovateľku, ktorá vzhľadom aj na celkové správanie sa odporcu vo vzťahu k nej, naposledy fyzický útok v novembri 2011, podľa jej vyjadrenia, mali za následok, že psychicky situáciu v spoločnej domácnosti s odporcom nezvládla a zo spoločnej domácnosti odišla. Takéto konanie navrhovateľky nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, lebo okrem vzájomnej povinnosti manželov žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať, je základnou povinnosťou každého správať sa k sebe navzájom tak, aby nedochádzalo k psychickému ubližovaniu, ani fyzickým útokom, čo je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj postavením manželov v manželstve, ktorí v manželstve majú rovnaké práva a povinnosti, ako aj v rozpore s morálkou a rešpektovaním jeden druhého.

Je nesporné, že obaja účastníci sú starobní dôchodcovia s príjmom vo výške starobného dôchodku, a to navrhovateľka vo výške 317,60 Eur od januára 2013 a odporca vo výške 436,40 Eur od februára 2012. Na strane odporcu súd prvého stupňa správne zohľadnil jeho prax všeobecného lekára, ktorú doposiaľ vykonáva a na preukázané majetkové pomery plynúce z tejto pracovnej činnosti nebolo možné prihliadať. Uplatnený nárok navrhovateľky na určenie manželského výživného vo vzťahu k odporcovi, ktorý má preukázateľne vyššie príjmy z pracovnej činnosti okrem príjmu zo starobného dôchodku, nebolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. zneužitie práva. Je nesporné, že preukázané príjmy, ako aj následné odôvodnené výdavky na strane odporcu sú vyššie, ktorý uhrádza všetky náklady spojené s užívaním a nákladmi na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý však navyše aj sám užíva.

Vo vzťahu k namietanej mesačnej zročnosti určeného výživného vyplývajúcej z ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne priznal manželské výživné od podania návrhu, t. j. od 13. 03. 2012 a za mesiac marec vyšpecifikoval len alikvotnú časť určenej sumy. V tejto časti namietaná číselnosť v odvolaní nebola taktiež opodstatnená, lebo súd výpočet za alikvotnú časť za mesiac marec 2012 - 19 dní a 8 dní za mesiac november 2012 uviedol v odôvodnení rozhodnutia s tým, že za nasledujúcich 7 mesiacov bola priznaná plná suma určeného výživného v rozsahu 300 Eur.

Vo vzťahu k zachovaniu princípu právnej istoty v obdobných veciach, na ktorý poukázal právny zástupca odporcu, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej právnej veci, odvolací súd uvádza, že otázka vzájomnosti a vzájomného plnenia si manželských povinností bola súdom prvého stupňa zisťovaná správne, ako aj správne posúdená. Naopak nepriznanie manželského výživného len za obdobie do právoplatnosti rozvodu by naopak bolo v rozpore s dobrými mravmi, lebo z vyjadrenia oboch účastníkov konania pred odvolacím súdom vyplynulo, že ich vzťahy boli vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplnilo svoj spoločenský účel, ani jednu z funkcií rodiny. Manželstvo je založené na slobodnej vôli oboch manželov, a preto jeho trvanie, resp. zotrvanie v manželstve nesmie ísť na úkor princípov morálky, na úkor zdravotného stavu jedného z manželov. Navyše Zákon o rodine nepodmieňuje priznanie manželského výživného starostlivosťou o domácnosť. Súd na starostlivosť o domácnosť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti len prihliada. Nie je to však dôvod na nepriznanie manželského výživného (§ 71 ods. 1 Zákona o rodine).

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa rozhodnutia o trovách konania. Ust. umožňuje súdu pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu účastníka v konaní rozhodnúť aj tak, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na predmet konania, ako aj navrhovanú výšku výživného navrhovateľkou vo výške 300 Eur a v návrhu na začatie konania vo výške 1 000 Eur, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol správne, ak vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Je pravdou, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa sa účastníci pokúšali o mimosúdne vybavenie veci s tým, že navrhovateľka trvala na určení výživného v rámci pokusu o zmier, najprv na určení výživného vo výške 200 Eur, ale následne žiadala 300 Eur, ako to vyplýva z obsahu spisu na č. l. 194, a preto tvrdená skutočnosť právnym zástupcom odporcu, že súd prvého stupňa rozhodol tak, že priznal navrhovateľke vyššie výživného ako sama žiadala, nebola opodstatnená. K návrhu na určenie manželského výživného zo strany právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 300 Eur došlo na pojednávaní dňa 21. 06. 2013, na ktorom pojednávaní bol prítomný právny zástupca odporcu, ako aj odporca samotný.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu odporcu, že súdom prvého stupňa bol porušený princíp právnej istoty. Vychádzajúc z preukázaných skutkových zistení, t.j. výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne uzavrel a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na určenie manželského výživného a samozrejme pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal na skutkové okolnosti danej veci, teda aj na skutočnosť, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, že v priebehu konania bolo manželstvo rozvedené a že medzi účastníkmi nie je zachovaná zásada rovnakej

životnej úrovne medzi manželmi, ktorú však neposudzoval mechanicky, lebo prihliadal na preukázané majetkové pomery oboch účastníkov konania.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. a zásadou úspechu navrhovateľky v odvolacom konaní, ktorej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 101,25 Eur, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní (, , a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisoch, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 Eur a úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur ( citovanej vyhlášky), ako aj náhrada cestovného za cestu N. - N. a späť - 85 km 2x pri použití osobného motorového vozidla ŠPZ: SL782BG v spotrebe celkom vo výške 49,81 Eur (85 x 2 x 0,183 Eur x 0,11 Eur/km pohonných hmôt v súlade s ust. citovanej vyhlášky. Ďalej bola priznaná náhrada straty času pri účasti na odvolacom pojednávaní dňa 11. 06. 2014 za 6 polhodín á 13,40 Eur, t. j. v sume 80,40 Eur v súlade s ust. citovanej vyhlášky. Právny zástupca navrhovateľky preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a to vydaným osvedčením o dane z pridanej hodnoty Daňovým úradom Stará Ľubovňa od 05. 11. 2004, evidenčné číslo pre daň: 1047491687, a preto bola odmena a náhrada hotových výdavkov celkom zo sumy 348,58 Eur zvýšená o 20 % DPH, t. j. v sume 69,72 Eur ( citovanej vyhlášky).

Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 418,30 Eur k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal odporcu. Povinnosť odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.