Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „GR ZVJS, ÚSZ“) listom zo dňa 26.03.2018, označenom ako „A. M. - postúpenie podania“, doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 06.04.2018, postúpilo Krajskému súdu v Žiline aplikujúc Správneho poriadku v spojení s podanie pána A. zo dňa 11.03.2018, označené ako „odvolanie“, z dôvodu, že GR ZVJS, ÚSZ posúdilo podanie zo dňa 11.03.2018 podľa obsahu ako správnu žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018.

2. Žalobca (pôvodný žalobca pán A. M., ďalej aj len ,,pôvodný žalobca) v podaní zo dňa 11.03.2018, označenom ako „odvolanie“ (č.l. 14 spisu), ktoré bolo GR ZVJS doručené dňa 14.03.2018, namietal, že žiadosťou zo dňa 05.02.2018 požiadal GR ZVJS o uvoľnenie a doplatenie výsluhového príspevku, ktorého vyplácanie mu bolo zastavené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.6.2000. Namietal, že napadnutým rozhodnutím GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 bolo zastavené konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý nepodal, GR ZVJS nesprávne preklasifikovalo jeho žiadosť. Zdôraznil, že žiadosťou zo dňa 5.2.2018 požiadal o uvoľnenie vyplácania a doplatenie výsluhového dôchodku. Mal za to, že proti rozhodnutiu GR ZVJS č. GR ZVJS- d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 s poukazom na ust. je možné podať odvolanie a v zmysle odvolacím orgánom o dávkach je minister spravodlivosti SR. Ďalej namietal aj existenciu súdneho konania, ktoré by predstavovalo dôvod zastavenia konania o dávke - výsluhovom dôchodku. Žalobca v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

3. Krajský súd vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. dospel k záveru, že vznikol negatívny kompetenčný konflikt, keď ani jeden orgán ochrany práva nie je ochotný vec prejednať a rozhodnúť, majúc za to, že vec nepatrí do jeho právomoci. Vec opakovane predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ako orgánu, ktorý rozhoduje kompetenčné spory, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky spis vrátil krajskému súdu bez rozhodnutia. Kompetenčný senát NS SR mal za to, že nie sú splnené podmienky na predloženie spisu na rozhodnutie. Najvyšší súd SR uviedol, že pokiaľ krajský súd konštatuje, že vec mu bola postúpená správnym orgánom nesprávne a nejedná sa o správnu žalobu, jedná sa o nedostatok právomoci súdov a je potrebné postupovať v zmysle a .

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -25 zo dňa 28. januára 2020 postupom podľa konanie zastavil a vec postúpil GR ZJVS, Útvaru sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,ÚSZ“) ako orgánu, do ktorého právomoci patrí vec rozhodnúť a rozhodol o trovách konania.

5. Žalovaný, ktorému správny súd vec postúpil, s postúpením nesúhlasil a listom zo 7. februára 2020 predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že vec patrí do právomoci súdu a uznesením zo dňa 25. mája 2021, sp.zn. v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. apríla 2022, sp.zn. vydaným Najvyšším správnym súdom SR rozhodol, že na prejednanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. je daná právomoc súdu a zároveň uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. januára 2020, sp.zn. zrušil. V predmetom rozhodnutí kompetenčný senát uviedol, že v predmetnej veci aj s poukazom na ustanovenie treba posudzovať predmetné podanie žalobcu (doručené GR ZVJS, ÚSZ dňa 07.02.2018) ako správnu žalobu, pretože vo fáze, v ktorej sa konanie ocitlo, keď správny orgán na základe ustanovení Správneho poriadku oprávnene konštatoval neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, nie je iný zákonný spôsob, ako dosiahnuť preskúmanie a prípadnú revíziu rozhodnutia žalovaného. Kompetenčný senát poukázal ohľadom prípustnosti odvolania na to, že ustanovenie nebolo možné na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko rozhodnutím Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. nebolo rozhodnuté o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v , ale postupom podľa Správneho poriadku.

7. Riadiac sa záväzným právnym názorom kompetenčného senátu posúdil správny súd v konaní už vedenom pod sp. zn. podľa obsahu podanie žalobcu (pôvodného) zo dňa 11.03.2018, doručené GR ZJVS, ÚSZ dňa 14.03.2018, ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa , a nasl. v znení neskorších prepisov (ďalej len „“).

8. Správny súd zistil, že pôvodný žalobca p. A. v priebehu konania dňa 21.11.2020 zomrel. Preto vykonal šetrenie za účelom zistenia okruhu oprávnených osôb v zmysle , podľa ktorého prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu úmrtia policajta, profesionálneho vojaka alebo iného poberateľa dávky postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. V zmysle sa pod pojmom policajt rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Správny súd zistil, že v prvom rade je takouto oprávnenou osobou, na ktorú prechádzajú nároky v zmysle podania p. A., o ktorom bolo rozhodnuté v administratívnom konaní a následne vo vzťahu ku ktorému sa domáhal ochrany svojich práv prieskumom zákonnosti v správnom súdnom konaní, manželka zomr. A. M., p. G. M., ktorú správny súd vyzval, aby oznámila, či súhlasí s pokračovaním v konaní.

9. Podaním zo dňa 4.10.2021 p. G. oznámila, že trvá na podanej žalobe a chce pokračovať v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.2.2018, o ktoré požiadal správnou žalobou jej manžel. Súdu dala na vedomie, že v zmysle § 180 ods. 1 zákona č. 162/5015 Z.z. je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR a nie GR ZJVS, ako je to uvedené vo výzve súdu. Poukázala na to, že za žalovaného už jej manžel označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Správny súd vzhľadom na vyjadrenie p. G. M. ďalej s ňou konal ako so žalobkyňou.

10. Správny súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu pôvodný žalobca v žalobe učinil jednostupňové rozhodnutie vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže - útvar sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. g) Správneho poriadku zastavilo konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 05.02.2018, pretože pred podaním návrhu vo

veci správneho prieskumu rozhodnutia GR ZVJS, ÚSZ č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000 vo veci začal konať súd. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že GR ZVJS, ÚSZ posúdilo žiadosť A. o uvoľnenie a doplatenie príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok zo dňa 05.02.2018 podľa obsahu ako oneskorene podané odvolanie proti rozhodnutiu GR ZVJS, ÚSZ č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000. V zmysle § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmaniu rozhodnutia z hľadiska mimoriadnych opravných prostriedkov však bránil skôr začatý súdny prieskum, a to súdne konanie vedené na základe správnej žaloby zo dňa 05.10.2017 na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , následne po postúpení veci na Krajskom súde v Žiline, a teda správny orgán musel konanie obligatórne zastaviť. Nakoľko deň podania (05.10.2017) správnej žaloby v sociálnych veciach na Krajskom súde v Bratislave, následne postúpenej Krajskému sudu v Žiline, predchádzal dňu podania žiadosti o uvoľnenie a doplatenie príspevku za službu (výsluhový príspevok) na Útvare sociálneho zabezpečenia (07.02.2018), potom je dostatočne preukázaná skutočnosť, že vo veci prieskumu totožného rozhodnutia č. GR ZVJS-11707/30-2000 zo dňa 12.06.2000 začal konať skôr príslušný súd ako správny orgán.

11. Prípisom zo dňa 24.06.2022 správny súd informoval účastníkov konania, že v postavení žalovaného bude konať s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže v súlade s ust. veta prvá . Na zdôvodnenie svojho postupu správny súd uviedol nasledovné: „Nadväzujúc na právnu úpravu žalobnej legitimácie ( ) zákon vymedzuje orgán verejnej správy, ktorý v konkrétnom správnom súdnom konaní disponuje pasívnou procesnou legitimáciou. Je to tak preto, že zákon rozdielne nastavuje podmienky prístupu žalobcu (fyzickej a právnickej osoby, prokurátora a zainteresovanej verejnosti) k správnemu súdu v závislosti od povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ktoré osobitné predpisy vyčerpať umožňujú. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. To v preklade znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania podľa , ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme za predpokladu, že žaloba inak obsahuje zákonom predpísané náležitosti (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2010, sp.zn. ). V závislosti od toho, či osobitný predpis umožňuje podať účastníkovi administratívneho konania (fyzickej a právnickej osobe) riadny opravný prostriedok, zákon upravuje vo vzťahu k určeniu žalovaného dve alternatívy. Prvá alternatíva vychádza z toho, že osobitný predpis umožňuje podať účastníkovi konania riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je pri správnej žalobe fyzickej osoby a právnickej osoby žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý o tomto opravnom prostriedku rozhodol. Druhou alternatívou je, že osobitný predpis nepripúšťa podať riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalovaným bude ten orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vydal. V prejednávanej veci bolo žalobcom napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS- d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, t.j. rozhodnutie o zastavení konania podľa Správneho poriadku, voči ktorému odvolanie nie je prípustné ( Správneho poriadku), preto žalovaným v správnom súdnom konaní musí byť Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ďalej považuje správny súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v ust. výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne tak, aby táto pre svoj zdravotný stav, resp. sociálne postavenie neutrpela ujmu na svojich právach. Neformálne posudzovanie tejto žaloby potom znamená, že správny súd o veci ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všeobecné náležitosti podania alebo osobitné náležitosti správnej žaloby vrátane správneho označenia žalovaného, podstatným je, že je ustálené rozhodnutie, preskúmania zákonnosti ktorého sa žalobca domáha“.

12. Na to žalobkyňa v podaní zo dňa 11.7.2022 výslovne uviedla, že v danej veci je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR, teda orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. V danom prípade je to síce minister spravodlivosti SR, však v zmysle zákona č. 757/2001 Z.z. minister nie je sám o sebe správnym orgánom. Pravnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba. Žalovaným orgánom malo byť teda Ministerstvo spravodlivosti SR, uvedené tvrdenie žalobkyňa podčiarkla a zvýraznila. Ďalej žalobkyňa s odkazom na § 84 ods. 3 zákona

č. uviedla, že proti rozhodnutiu orgánov uvedených v až o dávkach sociálneho zabezpečenia uvedených v „MOŽNO“ podať písomné odvolanie. V danej veci nie je možné zastaviť konanie odvolávajúc sa na Voči rozhodnutiu GR ZJVS zo dňa 22.2.2018 bolo podané odvolanie dňa 11.3.2018. Uviedla, že nie je rozhodujúce, či správny súd bude pokračovať v konaní o správnej žalobe zo dňa 5.3.2019 formálne alebo neformálne, rozhodujúce je, že v správnej žalobe je v súlade so zákonom za žalovaného označené Ministerstvo spravodlivosti SR.

13. Správny súd prípisom zo dňa 18.08.2022 upovedomil žalobkyňu, že za situácie, keď v podaní z 11.7.2022 výslovným a jasným spôsobom zotrvala na označení žalovaného, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR, ide o jej jednoznačne prejavenú vôľu zbavenú akéhokoľvek omylu, je takýmto označením správny súd viazaný, vzhľadom na dispozičný princíp ovládajúci začatie správneho súdneho konania ( ). Uvedené nie je preto možné preklenúť tým, že by súd ex offo sám označil konkrétneho žalovaného, keďže aj zásada iura novit curia má svoje hranice. Za stavu, že žalobkyňa výslovne označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, preto správny súd bude ďalej pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR.

14. Prípisom zo dňa 18.08.2022 upovedomil o tomto procesnom postupe aj Generálne riaditeľstvo ZVJS a oznámil mu, že za stavu, že žalobkyňa výslovne označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, správny súd bude ďalej pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR.

15. Správny súd vzhľadom na výslovne prejavenú vôľu žalobkyne pokračoval v procesných úkonoch so žalovaným - Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorému doručil žalobu zo dňa 11.3.2017 spolu s vyjadreniami žalobkyne zo dňa 4.10.2021 a 11.7.2022 na vyjadrenie pri aplikácii .

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2022 (č.l. 114-117 spisu) poukázal na , . Uviedol, že útvar sociálneho zabezpečenia napadnutým rozhodnutím Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 zastavil správne konanie podľa o správnom konaní, pričom toto rozhodnutie nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Inak povedané, v prípade žalobkyne nie je splnená procesná podmienka ( ), keďže žalobkyňou namietané rozhodnutie č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 je ex lege vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve a súčasne samotné zastavenie správneho konania nemalo a ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, resp. pôvodného žalobcu, a to z dôvodu, že zastavenie správneho konania namietaným rozhodnutím nespôsobilo vznik prekážky res iudicata v zmysle . Z uvedeného navrhol podanú žalobu podľa ako neprípustnú odmietnuť. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 05.02.2018 domáhal uvoľnenia a doplatenia príspevku za službu, ktorého výplata mu bola zastavená od 01.07.2000 právoplatným rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000. Príspevok za službu bol pôvodnému žalobcovi priznaný rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-11701/30-97 zo dňa 12.03.1997 od 01.03.1997 podľa a nasl. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Príspevok za službu za od účinnosti právnej úpravy (t.j. od 01.04.1998) považuje za výsluhový príspevok ( o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom od 01.04.1998. Výplata výsluhového príspevku (príspevku za službu) bola pôvodnému žalobcovi zastavená od 01.07.2000 vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 12.06.2000 z dôvodu, že pôvodnému žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia Číslo: GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 13.06.2000 od 13.03.2000. Pôvodný žalobca mohol poberať len jednu dávku, a to buď príspevok za službu (považovaný za výsluhový príspevok) alebo starobný dôchodok, preto útvar sociálneho zabezpečenia zúčtoval vyplatený výsluhový dôchodok (príspevok za službu od 13.03.2000 do 30.06.2000 s doplatkom na starobnom dôchodku za rovnaké obdobie. Od 13.03.2000 do svojho úmrtia (21.11.2020) pôvodný žalobca poberal od útvaru sociálneho zabezpečenia starobný dôchodok (považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa v znení účinnom od 01.07.2002), ktorý bol útvarom sociálneho zabezpečenia pravidelne zvyšovaný počas rokov 2001 až 2019 a ktorý k dátumu úmrtia (21.11.2020) bol vyplácaný v sume 669,30 Eur mesačne (v zmysle rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR-ZVJS-d-11701/14-2020 zo dňa 30.06.2020. Z tejto dávky vyplácaného starobného

dôchodku (považovaného za výsluhový dôchodok) pôvodného žalobcu bol následne žalobkyni ako vdove po pôvodnom žalobcovi priznaný vdovský výsluhový dôchodok, ktorý je doposiaľ vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia. Žalovaný poukázal na to, že príspevok za službu priznaný podľa považovaný za príspevok podľa v znení účinnom do 31.07.2000 po zastavení výplaty v ďalšom období od 13.03.2000 do 21.11.2020 (dátum úmrtia) už pôvodnému žalobcovi vyplácaný nebol. Ďalej poukázal na to, že pôvodný žalobca sa niekoľkokrát dožadoval obnovenia výplaty príspevku za službu od prvostupňového orgánu, o ktorých žiadostiach prvostupňový orgán rozhodoval, tieto rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia boli podrobené súdnemu prieskumu, pričom pôvodný žalobca bol vo všetkých prípadoch pred súdmi neúspešný, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 10.10.2018, ktorým žalobu pôvodného žalobcu odmietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.11.2019 kasačnú sťažnosť pôvodného žalobcu zamietol. Žalovaný konštatoval, že pôvodný žalobca počas svojho života nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia o zastavení výplaty príspevku za službu (t.j. rozhodnutia č. GR-ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000) a z tohto dôvodu nedisponoval titulom nároku na príspevok za službu a jeho výplatu v ďalšom období od 01.07.2000, resp. od 13.03.2000 až do svojho úmrtia dňa 21.11.2020. Zároveň z dôvodu, že neboli splnené podmienky nároku na príspevok za službu pôvodným žalobcom k 30.06.2002 a k tomuto dňu nebol príspevok za službu pôvodnému žalobcovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia (podmienka výplaty je stanovená v účinného od 01.07.2002), preto nárok na príspevok za službu (ako ani nárok na jeho výplatu) pôvodnému žalobcovi nevznikol ani podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.07.2002. Žalovaný poukázal na ust. , , , s tým, že v situácii, keď pôvodný žalobca nedisponoval ku dňu úmrtia nárokom na príspevok za službu ako ani nárokom na výplatu príspevku za službu, ktorý by sa považoval podľa za výsluhový dôchodok, neexistuje konkrétny nárok na príspevok za službu (právny titul), ktorý by prešiel na žalobkyňu ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu v zmysle , pretože najprv by musel pôvodný žalobca splniť podmienky nároku na príspevok za službu a jeho výplatu, ktorý by bolo možné považovať za výsluhový dôchodok podľa v znení účinnom od 01.07.2002. Bol názoru, že žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v prejednávanej veci, a preto navrhol konanie podľa zastaviť. Žalovaný ďalej poukázal na ust. s tým, že zo skutkových okolností veci vyplýva, že konajúci súd vyzval žalobkyňu na opravu označenia žalovaného subjektu, ale žalobkyňa zotrvala na tom, že žalovaný má byť Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaný bol názoru, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko žalobkyňou identifikované správne konanie bolo jednoinštančné a rozhodnutie o zastavení správneho konania č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 vydal prvostupňový orgán (útvar sociálneho zabezpečenia zboru). Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo účastníkom hmotno-právneho vzťahu medzi žalobkyňou, resp. pôvodným žalobcom (subjektom práva) a prvostupňovým orgánom (subjektom povinnosti), z ktorého žalobkyňa (pôvodný žalobca) vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Označenie žalovaného je preto nesprávne (porovnaj uznesenie NSS SR sp.zn. ). Ak by sa konajúci súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neprípustnosti podanej žaloby, resp. existencii dôvodov pre jej odmietnutie, žalovaný uviedol nasledovné. Správne konanie začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 05.02.2018 „o uvoľnenie a doplatenie výsluhového príspevku“, ktorého vyplácanie mu bolo zastavené rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 odvolávajúc sa na ustanovenie (prvostupňovému orgánu bola predmetná žiadosť doručená dňa 07.02.2018). V danej veci prvostupňový správny orgán vec preskúmal, pričom žiadosť pôvodného žalobcu útvar sociálneho zabezpečenia posúdil ako oneskorene podané odvolanie, ktoré bolo potrebné preskúmať v zmysle správneho poriadku, či nejde o podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Útvar sociálneho zabezpečenia však zistil, že pôvodný žalobca podal voči tomu istému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú má prejednať Krajský súd v Žiline, čo považoval za prekážku konania v zmysle správneho poriadku a konanie zastavil, a to namietaným rozhodnutím č. GR ZVJS- d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018 a v poučení uviedol, že podľa správneho poriadku sa proti namietanému rozhodnutiu nemožno odvolať, ale je preskúmateľné súdom. Zároveň uviedol, že prvostupňový orgán mal za preukázané, že pôvodnému žalobcovi nárok na príspevok za službu vznikol v roku 1997, (t.j. pred účinnosťou - 01.07.2002), pričom o dávke príspevku za službu bolo právoplatne rozhodnuté zastavením jeho výplaty v roku 2000, a to rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000, teda po 01.07.2002 v zmysle nemožno o príspevku za službu (považovaný za výsluhový príspevok) rozhodnúť podľa predchádzajúcich predpisov. Z uvedeného rozhodnutia súčasne vyplýva, že v danom prípade bola vec právoplatne rozhodnutá, čo spôsobuje prekážku rozhodnutej veci. Za danej situácie

by prichádzal do úvahy postup správneho orgánu podľa , avšak jedine za predpokladu, že by nebola naplnená niektorá zo situácií predvídateľných zákonom pre zastavenie konania v zmysle až h) . V danom prípade bola splnená podmienka pre zastavenie správneho konania podľa , a to vzhľadom ku kompetenčnému konfliktu súdneho konania vo vzťahu k správnemu konaniu s ohľadom aj na skutočnosť, že pôvodný žalobca sa žiadosťou zo dňa 05.02.2018 domáhal uvoľnenia vyplácania a doplatenia príspevku za službu s poukazom na údajne nezákonné rozhodnutie z roku 2000, o ktorom konal skôr príslušný súd. Z administratívneho spisu pôvodného žalobcu bolo zistené, že súdne konanie začalo skôr (dňa 05.10.2017) na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , ktorý vec postúpil Krajskému súdu v Žiline, pričom na správnom orgáne (útvare sociálneho zabezpečenia) začalo správne konanie neskôr, a to až dňa 07.02.2018 (doručením žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 05.02.2018). Z uvedeného mal prvostupňový orgán za dostatočne preukázanú skutočnosť, že vo veci začal konať skôr príslušný súd a neskôr správny orgán, čím boli naplnené zákonné podmienky pre zastavenie správneho konania v súlade s . Vo vzťahu k posúdeniu otázky subsidiarity právneho predpisu aplikáciou ust. (možnosti podať písomné odvolanie pôvodným žalobcom), osobitnej právnej úpravy () pred všeobecnou právnou úpravou () bol žalovaný názoru, že ust. nemožno aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko tu absentujú dve zákonné požiadavky, a to jednak existencia dávky uvedenej v ako aj skutočnosť, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia (č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018) nebolo rozhodnuté vo veci samej (meritórne rozhodnuté od dávke príspevku za službu), ale výlučne o zastavení konania (rozhodnutie procesnej povahy). Z uvedeného tvrdenia pôvodného žalobcu, resp. žalobkyne o prípustnosti podať odvolanie aplikáciou vyššie uvedených ustanovení považoval za nedôvodné. Uviedol, že žalobkyňa v zmysle až c) splnila jednu z podmienok vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok po pôvodnom žalobcovi, a to podľa , pričom útvar sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. GR ZVJS-d-17103/14-2020 zo dňa 17.12.2020 žalobkyni priznal vdovský výsluhový dôchodok od 21.11.2020 (zo starobného dôchodku pôvodného žalobcu, ktorý mal ku dňu úmrtia vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia), čo vylučuje, aby žalobkyňa ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu súčasne splnila podmienky nároku na ďalší vdovský výsluhový dôchodok po pôvodnom žalobcovi podľa alebo b) (t.j. príspevku za službu, ktorý ku dňu úmrtia dňa 21.11.2020 pôvodnému žalobcovi vyplácaný nebol). Argumentáciu žalobkyne o splnení podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle a žalovaný považoval za neopodstatnenú s poukazom na to, že k obdobnému záveru dospel Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. zo dňa 14.09.2021, ktorým žalobu žalobkyne odmietol, pričom uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26.01.2022 bola kasačná sťažnosť podaná žalobkyňou proti tomuto uzneseniu zamietnutá. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré sa už zaoberali namietaným rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, kde sa stotožnili s argumentáciou prvostupňového orgánu a aprobovali procesný postup útvaru sociálneho zabezpečenia (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. v spojení s uznesením NS SR sp.zn. . Žalovaný ďalej uviedol, že predložil listiny týkajúce sa správneho konania vo fotokópii s poukazom na , pričom spis Ministerstva spravodlivosti SR nepredkladá, keďže pred ním správne konanie vo veci neprebiehalo. Navrhol v prípade, ak správny súd dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietnuť, prípadne žalobu ako neprípustnú podľa odmietnuť, eventuálne podľa konanie zastaviť a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 26.12.2022. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňou namietané rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 22.02.2018 je zo zákona vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve, žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 22.02.2022 zastavilo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018, odvolaním sa na . Žiadosť zo dňa 5.2.2018 požiadal pôvodný žalobca o obnovenie vyplácania výsluhového príspevku, ktorého vyplácanie bolo zastavené rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 12.06.2000. Pred podaním žiadosti o obnovenie vyplácania výsluhového príspevku nezačal konať žiadny iný súd o obnovenie vyplácania výsluhového príspevku. K tvrdeniu, že podanie odvolania vo veci rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.2.2018 bolo neprípustné, poukázala na to, že vo veci vydaného rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.2.2018 bolo podané odvolanie zo dňa 11.3.2018 zdôvodnené zákona č.

. Podaním odvolania boli splnené zákonom dané podmienky pre podanie správnej žaloby na príslušnom súde. K tvrdeniu, že samotné zastavenie správneho konania nemalo a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že tým, že jej GR ZVJS na základe žiadosti zo dňa 5.2.2018 neobnovilo vyplácanie výsluhového príspevku od 01.07.2000, tak vedome dochádza k porušovaniu všeobecného zákazu diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu a je spôsobovaná škoda na práve na výsluhový dôchodok. K tvrdeniu, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 12.6.2000 bolo žalobcovi od 1.7.2002 zastavené vyplácanie výsluhového príspevku z titulu toho, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 13.6.2002 bol pôvodnému žalobcovi priznaný od 13.3.2000 starobný dôchodok, a preto pôvodný žalobca mohol poberať len jednu dávku, a to buď výsluhový príspevok alebo starobný dôchodok, žalobkyňa uviedla, že výsluhový príspevok ako aj starobný dôchodok sú zo zákona nárokové dávky. To, že pôvodnému žalobcovi dňom 1.3.1997 vznikol zákonný nárok na príspevok za službu, dokazuje právoplatné rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 12.3.1997, ktorým mu bol tento príspevok podľa v tom čase účinného zákona priznaný, ktoré právoplatné rozhodnutie nebolo ani GR ZVJS ani súdom spochybnené alebo zrušené. Tento už vzniknutý nárok nebol odňatý žiadnym právoplatným rozhodnutím GR ZVJS ani súdom. Nárok na starobný dôchodok pôvodnému žalobcovi vznikol dňom 26.2.1999 podľa v tom čase účinného . Podľa žiadneho ustanovenia a ani podľa v tom čase účinného nebolo zákonné obmedzenie, podľa ktorého mohol pôvodný žalobca z dvoch nárokových dávok poberať len jednu. Ďalej bolo poukázané na ust. , , ktoré neobsahuje a neumožňuje GR ZVJS zastaviť vyplácanie výsluhového príspevku dňom priznania starobného dôchodku. Výsluhový príspevok je nároková dávka a na túto dávku má každý, kto vykonával službu minimálne 15 rokov. GR ZVJS vo svojom rozhodnutí zo dňa 12.6.2000 zastavenie vyplácania výsluhového príspevku od 1.7.2000 zdôvodňuje , ktorý v čase, keď pôvodný žalobca skončil služobný pomer k 28.2.1998 ešte neplatil. Ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 23.4.1998, teda viac ako rok a 2 mesiace po skončení služby pôvodného žalobcu a tiež po roku a dvoch mesiacoch po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 12.3.1997, ktorým mu bol priznaný príspevok za službu. Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok s nárokom na starobný dôchodok s prídavkom k starobnému dôchodku na základe voľby môže policajt poberať výsluhový príspevok namiesto starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku, pričom možnosť takejto voľby podľa bola tohto zákona obmedzená tým, že takúto možnosť mal len ten, u koho nielen došlo k súbehu nárokov, ale len ten, kto ukončil služobný pomer po 24.3.1998, teda po nadobudnutí účinnosti . K tvrdeniu, že na útvare sociálneho zabezpečenia začalo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018 dňa 7.2.2018 a na Krajskom súd v Bratislave začalo konanie už 5.10.2017, bolo poukázané na to, že pôvodný žalobca podal dňa 2.10.2017 žalobu pre porušenie základných ľudských práv v zmysle Čl. 46 ods. 1, 2, Čl. 12 ods. 1, 2 SR v spojení s čl. 36 ods. 1 ústavného , teda diskriminačnú žalobu, čo potvrdzuje aj posledné uznesenie NS SR zo dňa 29. januára 2018 sp.zn. , teda tvrdenie žalovaného, že z uvedeného titulu GR ZVJS svojím rozhodnutím zo dňa 22.2.2018 zastavilo konanie o žiadosti zo dňa 5.2.2018, je mylné a v rozpore so zákonom. Ďalšie protiprávne tvrdenie žalovaného spočíva vo vyjadrení, že svojím rozhodnutím GR ZVJS-d-17103/14-2020 zo dňa 17.12.2020 žalobkyni priznal vdovský výsluhový dôchodok (zo starobného dôchodku pôvodného žalobcu). Zo žiadneho starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa alebo , ktorého platnosť skončila dňom 31.12.2003, sa nedá priznať vdovský výsluhový dôchodok. Pôvodnému žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa účinného k 31.12.2003. Zo žiadneho ustanovenia zákona sa nedá priznať z dôchodkového poistenia vdovský výsluhový dôchodok. Žalobkyňa nie je poberateľkou vdovského výsluhového dôchodku, ten jej nie je priznaný ani vyplácaný v rozpore s . Navrhla rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 22.2.2018 zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že ak súd akceptuje jej návrh, tak netrvá na verejnom konaní, ak nie, tak na verejnom konaní trvá.

18. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 12.01.2023 bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.12.2022 doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu vyjadriť (doručenka na č.l. 149 spisu), ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

19. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového

orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiami prechádzali, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobkyne, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -154 zo dňa 22.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.02.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

21. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

24. K procesnému postupu krajský súd poukazuje na to, že primárne riešil otázku nariadenia pojednávania v predmetnej veci. Žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej hlave časti v ustanoveniach až . pri náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu fyzickej osoby uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Takáto náležitosť nie je taxatívne vymedzená v , na rozdiel od právnickej osoby, ktorá má povinnosť splniť aj náležitosti všeobecnej správnej žaloby. Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb (sociálnych žalôb u fyzických osôb) osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to, že by správny súd vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie, avšak znamená to len toľko, že v konečnom dôsledku to, či bude alebo nebude nariadené pojednávanie, závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej ktorej veci individuálne. Je tomu preto tak, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje správny súd neformálne.

25. Pôvodný žalobca v podaní zo dňa 11.03.2018, označenom ako „odvolanie“ (č.l. 14 spisu) nežiadal nariadiť pojednávanie a vo vyjadrení zo dňa 11.7.2022 žalobkyňa požiadavku o nariadenia pojednávania nevzniesla (č.l. 65 spisu). Správny súd poukazuje na to, že osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu je tak potrebné poučiť žalobcu/-kyňu, aby sa tento (táto) v súdom stanovenej lehote vyjadril/-a aj k možnosti požiadať o nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Správny súd preto postupoval tým spôsobom, že podaním zo dňa 16.11.2022 doručil žalobkyni vyjadrenie žalovaného s možnosťou sa k nemu písomne vyjadriť a súčasne jej doručil ,,POUČENIE o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania“, v ktorého bode 7. bolo uvedené, že ...,,ŽALOBCA v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach môže najneskôr v lehote určenej na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného požiadať, aby správny sú vo veci nariadil pojednávanie...“ (doručenka na č.l. 140 spisu). Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.12.2022 (č.l. 141-143 spisu) sa k prerokovaniu veci na nariadenom pojednávaní vyjadrila tým spôsobom, že ...,,V prípade, ak súd akceptuje môj návrh, tak netrvám na verejnom konaní o mojej žalobe zo dňa 18.3.2018. Ak nie tak trvám na verejnom konaní- za mojej účasti, o mojej podanej žalobe zo dňa 18.3.2022“. Žalobkyňa tak napriek poučeniu jasne nepožiadala o prerokovanie veci na pojednávaní, ak

sama podmienila nariadenie, resp. nenariadenie pojednávania výsledkom rozhodnutia vo veci samej, ktorú ňou stanovenú podmienku nemožno považovať za žiadosť o nariadenie pojednávania.

26. Správny súd uvádza, že pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žiadateľa v záujme odstránenia prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že argumentáciou pre vhodnosť nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie, je v úpravách ustanovenia § a 204 , avšak v predmetnej žalobnej veci boli zrozumiteľným spôsobom vymedzené jednotlivé žalobné body a účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, a to ani v sociálnych veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko spornou otázkou boli otázky právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „GR ZVJS, ÚSZ“) a jeho správnosti či nesprávnosti a nesprávneho právneho posúdenia, námietka pasívnej legitimácie žalovaného. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak žalobkyne ako aj žalobkyňou výslovne označeného žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR k sporným otázkam boli súdu dostatočne známe, skutkový stav vyplýval z doložených listín, z predloženého administratívneho spisu, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadal aj na zásadu, v zmysle ktorej má byť správne konanie hospodárne. Prístup k súdu v zmysle Čl. 46 ods. 2 SR ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ako to je tomu v predmetnej veci. Pre zabezpečenie práva účastníkov na prístup k súdu v predmetnej veci bolo tak potrebné posúdiť dôvodnosť, či nedôvodnosť žalobcom vznesených námietok, ku ktorým označený žalovaný vo vyjadrení zaujal stanovisko, čo odôvodňovalo vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

27. Správny súd tak na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, v súlade s oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu, čím boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Podľa o správnom konaní v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (ďalej len „“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.

29. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

30. Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

31. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

33. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

34. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35. Predmetom súdneho prieskumu žalobca učinil jednostupňové rozhodnutie vydané

GR ZVJS (prvostupňový správny orgán) Číslo: GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. f) správneho poriadku zastavilo správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 05.02.2018, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán.

36. Správny súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie predstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu vychádzajúc z nasledovných úvah.

37. v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 107 s. a nasl.).: 1. rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe správnych žalôb, všeobecne vymedzuje ust. , 2. musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, 3. musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z , podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Rozhodnutie orgánu verejnej správy sa môže stať právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci aj v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení administratívneho rozhodnutia poslednému účastníkovi administratívneho konania, ak zákon neustanovuje inak. Preto môže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní aj rozhodnutie, proti ktorému predpisy správneho práva nepripúšťajú opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Táto podmienka vyplýva z a contrario, ako aj z ust. veta druhá , podľa ktorého, ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie. 4. nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa .

38. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiada zrušiť rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán konanie na základe žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 05.02.2018 zastavil, pri aplikácii správneho poriadku v spojení s Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Zastavenie konania sa uskutočňuje formou procesného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o zastavení konania možno v zásade podať odvolanie (prípady uvedené pod písmenami a), d), e), i) a j)). V zmysle správneho poriadku však vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným pod písmenami b), c), f), g) a h). Preto napadnuté rozhodnutie bolo vydané ako prvostupňové rozhodnutie procesného charakteru, proti ktorému sa nemožno odvolať.

39. V zmysle správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, avšak vzhľadom na to, že ide o konečné rozhodnutie v danom administratívnom konaní, v ktorom správny orgán už ďalej nebude rozhodovať meritórnym rozhodnutím, správny súd posúdil toto rozhodnutie ako rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Za predpokladu, že by správny orgán nesprávne posúdil danosť prekážky začatého konania, odňal by tak žalobcovi právo na prejednanie jeho žiadosti zo dňa 05.02.2018. Správny súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, že preskúmavané rozhodnutie je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktorým nemôžu byť subjektívne práva žalobcu dotknuté. Rozhodnutie o zastavení správneho konania je síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia (obdobne R 85/2004).

40. Správnemu súdu ďalej prináležalo posúdiť danosť pasívnej procesnej legitimácie žalobkyňou označeného žalovaného - Ministerstva spravodlivosti SR v predmetnom správnom súdnom konaní. V súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd konštatuje, že predmet súdneho prieskumu tvorí jednostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo možné napadnúť odvolaním. Preto v

zmysle druhá veta mal byť žalovaný ten orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal, teda Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vo všeobecnosti je k uvedenej problematike potrebné podotknúť, že žalovaný orgán nie je určený tvrdením žalobkyne - ale priamo zákonom. To znamená, že správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. V prípade, pokiaľ žalobca/-yňa v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu/-yňu na odstránenie vád podania podľa , ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná.

41. Istým limitom neformálneho posudzovania je však zistenie skutočnej a jasne artikulovanej vôle žalobcu/-kyne vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého orgánu verejnej správy sa žalobca/-kyňa (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha. Ak žalobca/-kyňa označí subjekt, ktorý má vystupovať za žalovaného a na tomto označení napriek poučeniu zotrvá, ide o jeho/jej jednoznačnú vôľu, zbavenú akéhokoľvek omylu, ktorým označením je správny súd viazaný s ohľadom na dispozičný princíp, pretože opačný postup, t.j. proti explicitne prejavenej vôli žalobcu/-kyne by bol excesom.

42. V tejto súvislosti je však potrebné ozrejmiť hranice zásady iura novit curia pri určovaní žalovaného, pretože nie vždy bude povinnosťou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu/-yňu žalovaného, ktorý v konkrétnom konaní má disponovať pasívnou procesnou legitimáciou. Toto tvrdenie je podložené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2013, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Hoci kogentne definuje žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti ako správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nie je povinnosťou súdu zisťovať namiesto žalobcu, ktorý správny orgán má byť žalovaný. Platí to pre prípady, kedy žalobca označí ako žalovaného správny orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané“.

43. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší správny súd v uznesení sp.zn. zo dňa 23. februára 2022 v odsekoch 13.,14., 15. odôvodenia a ďalej uviedol, že ...,,V danom prípade nebolo namieste, aby správny súd za žalovaného označil konkrétneho žalovaného v zmysle právnej úpravy, keď žalobca vo svojich podaniach prejavil jasnú a zreteľnú vôľu, aby na strane žalovaného vystupoval ten subjekt, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Správny súd teda mal v konaní pokračovať so žalovaným, ako ho označil žalobca“... ako aj, že ...v takomto prípade je namieste žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej procesnej legitimácie“.

44. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že je potrebné odlišovať situáciu, keď je žalovaný nesprávne alebo neúplne označený, avšak z okolností preskúmavaného správneho konania je jasné, že nesprávne označený žalovaný participoval na rozhodovaní veci a žalobca ho označil ako neznalý veci (napr. žalobca namiesto druhostupňového orgánu označí prvostupňový orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie), kedy správny súd ex offo postupuje so žalovaným podľa zákonnej úpravy, od situácie, keď žalobca jasne a zrozumiteľne (ako tomu bolo v prejednávanej veci) označí orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Vtedy správny súd postupuje s označeným žalovaným, čo má za následok nedostatok jeho pasívnej procesnej legitimácie.

45. Nie je logické, aby správny súd preskúmaval rozhodnutie iného, ako žalovaného subjektu v konaní. V prípade zistenia nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, sa takého rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Nie je možno vrátiť vec na konanie orgánu, ktorý rozhodnutie nevydal, rovnako ako nie je možné zaviazať na ďalšie konanie o veci orgán, ktorý nie je vo veci žalovaným.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa výslovne, jasne a zrozumiteľne za žalovaného označila orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorý sa však žiadnym spôsobom nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané, musel správny súd konštatovať nedostatok jeho pasívnej procesnej legitimácie, pre ktorý nedostatok správny súd žalobu s poukazom na citované ust. ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa a contrario tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.