Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Sa-10-2021.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Subarea
27Sa/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021 zo dňa 03.03.2021
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.04.2021 domáhala sa žalobkyňa súdneho preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 (Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021), ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o vdovský výsluhový dôchodok. V odôvodnení uviedla, že jej manžel - O. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po smrti manžela požiadala GR ZVJS o priznanie vdovského dôchodku (zo starobného dôchodku manžela) a vdovského výsluhového dôchodku z výsluhového dôchodku manžela. GR ZVJS svojím rozhodnutím zo dňa 17.12.2020 jej priznal vdovský dôchodok len zo starobného dôchodku manžela. V čase úmrtia manžela žalobkyne platil zákon č. 328/2002. Manžel žalobkyne ku dňu ukončenia služby, t.j. k 28.02.1997 mal odslúžených 31 rokov a 218 dní. Nepriznanie vdovského výsluhového dôchodku žalobkyni zdôvodňuje GR ZVJS v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03.03.2021 tým, že jej manžel ku dňu úmrtia nespĺňa podmienku doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu, podľa žalobkyne, tvrdenie GR ZVJS v napadnutom rozhodnutí ....právna úprava zákona č. 328/2002 dávky, ktoré neboli k 30.06.2002 vyplácané od 01.07.2002, neprevzala... môže tvrdiť len osoba neznalá zákona. Rovnako tvrdenie ...v dobe rozhodovania v danej veci je už žiadateľka poberateľkou vdovského výsluhového... je mylné. Rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 17.12.2020 bol žalobkyni priznaný len vdovský dôchodok zo starobného dôchodku manžela, ktorý ku dňu úmrtia poberal starobný dôchodok vo výške 669,30 Eur mesačne. Podľa žalobkyne, ku dňu úmrtia mal nárok aj na výsluhový príspevok, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 11.03.1997 od 01.03.1997. Napadnutým rozhodnutím bol žalobkyni priznaný len vdovský dôchodok zo starobného dôchodku manžela. K tvrdeniu GR ZVJS v napadnutom rozhodnutí, že ...manžel bol pred úmrtím poberateľom výsluhového dôchodku zo starobného dôchodku... považuje žalobkyňa za tvrdenie, ktoré nemá oporu ani v zákone č. 328/2002 a ani v zákone č. 100/1988. Žiadny zákon neobsahuje také ustanovenie, podľa ktorého sa priznanie výsluhového dôchodku odvíja zo starobného dôchodku. Podľa žalobkyne, keďže jej vznikol zákonný nárok aj na vdovský výsluhový dôchodok a tento jej uvedeným rozhodnutím nebol priznaný (rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 17.12.2020), tak jej žiadosť zo dňa 01.02.2021 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku bola a je legitímna. Keďže GR ZVJS jej túto nárokovú dávku nepriznalo rozhodnutím zo dňa 03.03.2021, tak správnemu súdu navrhuje rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 (Číslo: GR ZVJS-d-17103/14-2021) zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň v zmysle § 27 žiadala posúdiť aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 17.12.2020, ktorým jej v zmysle § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 GR
ZVJS priznal „vdovský výsluhový dôchodok“, nakoľko podľa uvedených ustanovení zákona č. 328/2002 sa nedá priznať vdovský dôchodok z manželovho starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988.
2. Podľa obsahu posúdil správny súd podanie žalobkyne zo dňa 20.04.2021 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Správny súd dopytom zistil, že žalobkyňa proti rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 podala odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Číslo: 22281/2021/20 zo dňa 17.05.2021, ktorým odvolanie pani B. (žalobkyne) sa zamietlo a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2021. Správny súd dospel k záveru, že žaloba neobsahuje povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle § 202 ods. 1 písm. b), c), g) SSP, preto žalobkyňu vyzval, aby ich doplnila v lehote 15 dní od doručenia uznesenia č.k. 27Sa/10/2021 zo dňa 16. júla 2021. Predmetným uznesením správny súd vyzval žalobkyňu podľa § 59 ods. 1 SSP, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia podanie zo dňa 20.04.2021 doplnila podľa § 202 ods. 1 Správneho súdneho poriadku o :1. označenie žalovaného, 2. označenie napadnutého rozhodnutia, 3. žalobný návrh. V uznesení bola poučená, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 tvorí jeden celok v inštančnom postupe s potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 17.05.2021 a správny súd pri preskúmaní zákonnosti sa zaoberá oboma rozhodnutiami, avšak v zásade rozhoduje pri zistenej nezákonnosti len o zrušení odvolacieho rozhodnutia. Zároveň bola poučená, že pre ďalšie konanie je nutné, aby v uznesení uvedeného poučenia špecifikovala, prieskumu ktorého rozhodnutia v správnom súdnictve sa domáha, správne označila žalovaného a uviedla žalobný návrh, teda čoho sa domáha. Zároveň bola poučená, že ak na výzvu súdu nebude reagovať, súd môže podanie odmietnuť, ak dospeje k názoru, že napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby nie je možné určiť náležitosti žaloby a v konaní ďalej pokračovať.
3. Na výzvu súdu odpovedala žalobkyňa podaním zo dňa 18.08.2021, v ktorom opakovane poukázala na ust. § 83 ods. 1 písm. f), § 83 ods. 4, § 83 ods. 2 a § 103 zákona č. 328/2002. Z týchto zákonných ustanovení podľa nej jednoznačne vyplýva, že žiadosť o priznanie a vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku podala v súlade so zákonom vecne správne na GR ZVJS. Rovnako poukázala na ust. § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015, podľa ktorých - sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie ROZHODOVANIE príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia (v danom prípade príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva je GR ZVJS). Podľa žalobkyne tieto zákonné ustanovenia jednoznačne dokazujú, že správnou žalobou zo dňa 20.04.2021 sa vecne správne domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 03.03.2021. Napriek tomu, že v pôvodnom podaní zo dňa 23.04.2021 neuviedla konkrétne žiadneho žalovaného, vo svojej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 18.08.2021 uviedla, že ust. § 180 ods. 1 zákona č. 162/2015 jednoznačne potvrdzuje, že v správnej žalobe zo dňa 20.04.2021 vecne správne a právne v súlade so zákonom označila za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR.
3. Záverom uviedla, že keďže v podanej správnej žalobe vecne a v súlade so zákonom č. 162/2015 (§ 6 ods. 1, 2 písm. c)) za rozhodnutie, ktorého zákonnosť má správny súd preskúmať, uviedla rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 03.03.2021 (a len na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia má správny súd právomoc), tak aj jej návrh na zrušenie rozhodnutia zo dňa 03.03.2021 je vecne správny a v súlade so zákonom. Úplne na záver žalobkyňa uviedla: „Až ma súd vyzve, že v zmysle ktorého ustanovenia zákona č. 162/2015 mám za rozhodnutie na preskúmanie súdu označiť rozhodnutie odvolacieho orgánu (v danom prípade ministerky spravodlivosti SR) a v súlade so zákonom č. 162/2015 to súd právne zdôvodní. Že prečo by nemalo byť Ministerstvo spravodlivosti SR žalovaným podľa § 180 ods. 1 tohto zákona, tak potom sa vyjadrím vo veci žalovaného, vo veci napadnutého rozhodnutia ako aj vo veci žalobného návrhu. Ak sa tak nestane, tak to budem považovať za marenie spravodlivosti a zámerné konanie porušenia týchto ustanovení zákona č. 162/2015 a za vedomé šikanovanie mojej osoby zo strany súdu.“
4. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. V konkrétnom prípade je zrejmé len, že žalobkyňa
ako žalovaného správne označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. V konkrétnom prípade je označenie týchto základných náležitostí žaloby súdu zrejmé, ale žalobkyňou opakovane uvádzané v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobkyňou nebolo vydané žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa odmieta neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trvá na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať. Za absurdné považuje správny súd tvrdenia žalobkyne - „až ma súd vyzve, že v zmysle ktorého ustanovenia zákona č. 162/2015 mám za rozhodnutie na preskúmanie súdu označiť odvolacieho rozhodnutie odvolacieho orgánu a v súlade so zákonom č. 162/2015 to právne zdôvodní, tak potom sa vyjadrím vo veci žalovaného, vo veci napadnutého rozhodnutia ako aj vo veci žalobného návrhu“.
5. Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označila druhostupňový správny orgán, táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, preto správny súd nemá inú možnosť ako žalobu odmietnuť.
6. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietol, nakoľko v konaní nebolo možné pokračovať pre nedostatok správnej žaloby, keď žalobkyňa na jednej strane ako žalovaného uviedla Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uviedla rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS.
7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.