Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-240-2012.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/240/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval Y. F. , nar.X.X.XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.2.2011 (konanie začalo dňa 13.10.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 135 dní), čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 1.862,46 eura predstavujúcej náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím Všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 372,49 eura, čo predstavuje sumu 20 % z uplatňovanej istiny s prísl.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach tunajšieho súdu domáhal voči odporcovi rovnakého nároku i keď v každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd podľa § 112 ods.1 OSP spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 8C/235/2012, 8C/237/2012, 8C/238/2012, 8C/239/2012 a 8C/240/2012 s tým, že ďalej sa konanie vedie pod sp.zn.8C/235/2012.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré predložil ku konaniu sp.zn.8C/235/2012 uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu
navrhovateľa a okrem toho namietal, že v konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred dňom 23.4.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.4.2012 mu od navrhovateľa boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa nebol ani predbežne prerokovaný.
Vzhľadom k tomu, že v konaní sp.zn.8C/235/2012, v ktorom bola na spoločné konanie spojená aj vec sp.zn.8C/240/2012 sa nepodarilo zabezpečiť príslušný exekučný spis týkajúci sa povinného Y. F., tak súd vec sp.zn.8C/240/2012 vylúčil na samostatné konanie.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo zaslané predvolanie na pojednávanie dňa 10.6.2014, ktoré prevzal dňa 29.5.2014, avšak na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil iba zaslaním mailovej pošty deň pred pojednávaním, v ktorej uviedol, že žiada pojednávanie odročiť na iný termín z dôvodu, že v určenom čase mu boli vytýčené pojednávania v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. pred Okresným súdom Bratislava IV. a pred Okresným súdom Senica , pričom jeho klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Vzhľadom k tomu, že uvedené ospravedlnenie neobsahovalo náležitosti podľa § 119 ods.2 OSP a okrem toho právny zástupca navrhovateľa musel mať vedomosť o kolízii pojednávaní na rôznych súdoch s dostatočným časovým predstihom a napriek tomu žiadosť o odročenie zaslal súdu len dva dni pred pojednávaním, tak táto jeho žiadosť nemohla byť súdom akceptovaná, pretože nebola žiadnym spôsobom ani dokladovaná a preto súd podľa § 101 ods.2 OSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa s tým, že týmto postupom súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a okrem toho právny zástupca navrhovateľa mal vzhľadom na veľký počet sporov, v ktorých navrhovateľa zastupuje na súdoch po celej Slovenskej republike, zabezpečiť zastupovanie navrhovateľa substitučne a pokiaľ nie je personálne schopný zabezpečiť zastupovanie vo všetkých veciach, tak mal možnosť dať súdu súhlas s rozhodnutím vo veci bez pojednávania. Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti odporcu, keďže jeho zástupca sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, ktoré bolo predložené v konaní sp.zn.8C/235/2012 a s exekučným spisom Okresného súdu Nitra sp.zn.11Er/960/2010 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn.11Er/960/2010 bola dňa 9.12.2010 súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému Y. F.Č., nar.X.X,XXXX (EX 15562/10) pre vymoženie 408 eur s prísl. spolu exekučným titulom, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn.SR 22663/09. Dňa 29.12.2010 bolo vyššou súdnou úradníčkou vydané uznesenie č.k.11Er/960/2010-9, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietla a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011.
Podľa § 3 ods.1 písm.d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.4.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.
Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom 23.4.2009, avšak v tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná až dňa 9.12.2010 a preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3- ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a to vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, tak podľa názoru súdu tým, že vyšší súdny úradník v exekučnom konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu ani k porušeniu práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez
návrhu, pričom môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.II.ÚS 499/2010) a preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu navrhovateľa.
Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu , pretože žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 9.12.2010 a o tejto bolo rozhodnuté uznesením dňa 29.12.2010, teda už po 20 dňoch od doručenia žiadosti, pričom vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia predchádzalo skúmanie nielen samotnej žiadosti, ale hlavne exekučného titulu, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, pričom od 1.6.2011 bolo zmenené znenie § 44 ods.2 EP tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c/ a d/ pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods.2 EP s tým, že pre vydanie poverenia ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn.IV.ÚS 471/2012).
Podľa názoru súdu v konaniach, v ktorých ako oprávnený vystupovala Pohotovosť s.r.o. a kde podkladom žiadosti o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie bol rozsudok rozhodcovského súdu existujú objektívne okolností, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutia súdu v exekučných konaniach boli vydané v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde. Pri skúmaní, či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov sa preveruje hlavne zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu, pričom v tomto prípade pokiaľ ide o zložitosť veci je možné konštatovať, že nešlo o vec jednoduchú, nakoľko súd musel skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom a to hlavne z dôvodu, že na strane povinného bola fyzická osoba
- spotrebiteľ a v rámci tohto skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami ako aj dohodou o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito dokladmi mohol vo veci zákonne rozhodnúť. Pred samotným vydaním rozhodnutia súd postupoval účelne, nakoľko sa potreboval oboznámiť s dokladmi, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul a preto tento postup súdu, ktorý bol zakončený rozhodnutím vo veci samej, možno hodnotiť ako efektívny a v súlade so zákonom. Pri skúmaní tohto postupu bola vzatá do úvahy aj skutočnosť, že na Okresný súd Nitra v roku 2010 do oddelenia ER napadlo 14 879 vecí a v roku 2011 to bolo 21 196 vecí , z čoho v roku 2010 od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. bolo 370 vecí a v roku 2011 230 vecí, pričom v uvedenom období tieto veci vybavovalo 6 vyšších súdnych úradníkov a teda pri takomto nápade nie je objektívne ani možné, aby o veciach bolo rozhodované v krátkom časovom úseku a teda pokiaľ vo veciach skúmaných v priebehu tohto súdneho konania rozhodla vyššia súdna úradníčka o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí určitého časového úseku, tak uvedenú dĺžku konania nie je možné pri objektívnom zhodnotení považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.
Skutočnosť, že zo strany súdu došlo k preskúmavaniu exekučného titulu v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora nemôže byť dôvodom pre konštatovanie, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu a v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR (rozhodnutia NS SR sp.zn.6Cdo/6/2013, R 46/2012-3Cdo/146/2011, 6Cdo/105/2011 a 4Cdo/31/2013).
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, nakoľko o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po 20 dňoch od jej
predloženia súdu a keďže zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak ako je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .