Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/57/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. , organizačná zložka: Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, SR, IČO: 47 251 336, právne zastúpený Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., so sídlom Majzonovo nám. 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.12.2021 č.k. -176 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.10.2022 č.k. -218, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd určuje, že byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. v O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, vedené pre k. ú. O. na LV č. XXXX, a spoluvlastnícky podiel na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXXX, vedený pre k. ú. O. na LV č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod V- XXXX/XX, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , až 4, až 3, , (ďalej len „“).

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosť, vrátane príslušenstva, špecifikovaná v žalobnom petite nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod V-XXXX/XX zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa XX.X.XXXX. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. v O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXXX, nehnuteľností vedených pre k. ú. O. na LV č. XXXX a na LV č. XXXX (ďalej len „byt“). Tento byt žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku zo dňa XX.XX.XXXX od predávajúcej T.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, pričom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol byt zaťažený záložným právom v prospech žalovaného, zapísaným v katastri nehnuteľností pod V-XXXX/XXXX. Žalobca za byt zaplatil kúpnu cenu 79.000 eur v súlade s dojednaniami v Článku VI kúpnej zmluvy, v sume 2.000 eur sprostredkovateľovi právneho úkonu, v sume 41.700 eur z vlastných prostriedkov (úspor) na účet predávajúcej vedený u žalovaného, IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a v sume 35.300 eur z prostriedkov hypotekárneho úveru čerpaného žalobcom u O. banky, a.s. na účel úhrady tejto časti kúpnej ceny, pričom z toho suma 34.136,27 eur bola uhradená na hypotekárny účet predávajúcej vedený u žalovaného, IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom splatenia hypotekárneho úveru predávajúcej (V-XXXX/XXXX), a zostávajúca suma 1.163,73 eur z úveru čerpaného žalobcom bola uhradená na účet predávajúcej, IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podkladom pre dojednanie kúpnej zmluvy, a následne dodatku k tejto zmluve, o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, s obvyklým cieľom zániku záložného práva banky, v tomto prípade žalovaného, ako veriteľa doterajšieho vlastníka, záložcu, bolo „Potvrdenie o výške zostatku pohľadávky“ zo dňa XX.XX.XXXX, vystavené samotným žalovaným, v ktorom bolo uvedené, že ku dňu XX.XX.XXXX (dňu predčasného splatenia) bude pohľadávka žalovaného vo výške 34.136,27 eur. Zároveň v uvedenej listine žalovaný uviedol platobné údaje (variabilný symbol a špecifický symbol) na úhradu zostávajúcej časti svojej pohľadávky a zaviazal sa po splatení pohľadávky banky vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva evidovaného pod V-XXXX/XXXX na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Po uzavretí kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny za byt žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu. V druhej polovici roku XXXX žalobca začal uvažovať o kúpe inej nehnuteľnosti pre seba na bývanie s tým, že predmetný byt by predal (svoj úver vyplatil) a na kúpu novej nehnuteľnosti by čerpal iný úver. Vtedy žalobca v online katastri zistil, že vo vzťahu k bytu je naďalej zapísané aj záložné právo v prospech žalovaného pod V- XXXX/XXXX, napriek tomu, že žalobca riadne a včas v decembri XXXX zaplatil kúpnu cenu v plnej výške, najmä však sumu 34.136,27 eur v súlade s potvrdením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko mal žalobca za to, že za daných okolností záložné právo zaniklo, a že mala byť uvedená ťarcha z katastra vymazaná, listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaného požiadal o zabezpečenie výmazu tohto záložného práva. Žalovaný na žiadosť žalobcu o výmaz záložného práva reagoval dvoma písomnými vyjadreniami, v ktorých konštatoval, že pohľadávka žalovaného voči predchádzajúcej vlastníčke nezanikla, nakoľko potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX bolo vydané z dôvodu, že dlžníčka požiadala o predčasné splatenie iba jednej zo zabezpečených pohľadávok, a že nemal žalovaný žiadnu vedomosť, že dlžníčka chce predmetný byt predať, že žalovaný konal v dobrej viere. Žalovaný preto odmietol zabezpečiť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Žalobca však na základe znenia uvedeného potvrdenia nemal dôvod mať pochybnosť o tom, že zostávajúca časť zabezpečenej pohľadávky je v rozhodnom čase vo výške 34.136,27 eur. Vzhľadom na okolnosti prípadu, podľa žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že žalobca bude naďalej rukojemníkom právnych vzťahov žalovaného a dlžníčky, resp., aby za daných okolností bol žalobca donútený uspokojiť pohľadávku žalovaného namiesto dlžníčky, aby následne žalovaný vystavil kvitanciu a následne, aby žalobca svoj nárok riešil s dlžníčkou.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je extenzívnym právnym prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. V danom prípade mal vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu súd za to, že tento bol žalobcom preukázaný, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nemal vedomosť o dvojnásobnom úvere na nehnuteľnosti, ktorú nadobúdal, teda nemôže voľne disponovať svojou nehnuteľnosťou, čo svedčí o existencii tohto naliehavého právneho záujmu. K namietanému nesprávnemu procesnému označeniu žalovaného súd skonštatoval, že uvedené bolo v priebehu konania odstránené, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 134 spisu), čím odpadol prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k veci samej konštatoval, že žalobca majúc vedomosť o existencii potvrdenia vydaného žalovaným o výške zostatku pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, bol

dobromyseľný v tom, že byt je právne voľný, keďže v tomto potvrdení sama banka uviedla, že „po úplnom splatení pohľadávky banky sa banka zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech banky k nehnuteľnosti/am evidovaným na LV č. XXXX, XXXX v kat. úz: O. (ďalej len „záloh“) pod č. V XXXX/XX (ďalej len „záložné právo banky“). Rozhodovanie súdu preto musí korelovať s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vychádzajúc z komparácie dvoch princípov ochrany, teda princípu ochrany vlastníckeho práva a princípu ochrany dobrej viery poctivého nadobúdateľa, sa súd priklonil k princípu ochrany dobromyseľného nadobúdateľa - žalobcu. Súd dospel k záveru, že nemôže byť na ujmu dobromyseľného nadobúdateľa skutočnosť, že pred tým, ako sám nadobudol vlastnícke právo, nedošlo k celkovému výmazu záložného práva, pričom žalobca preukázateľne o oboch úveroch predávajúcej vedomosť nemal, a preto kupoval byt v dobrej viere, že tento je právne voľný, pričom ochrana dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa - žalobcu má prednosť pred ochranou záložného veriteľa. Naviac ako vyplýva z dokazovania, zostatok úveru č. X predávajúcej (pôvodnej klientky žalovaného) je podľa nerozporovaného tvrdenia vo výške cca 7.000 eur, čo pri súčasnej trhovej hodnote bytu (ktorá je niekoľkonásobne vyššia), nepochybne predstavuje obrovskú disprosporcialitu. Pokiaľ predávajúca zo zmluvného vzťahu so žalobcom stále spláca svoj úver č. 2, čo potvrdil samotný žalovaný, nemusí mať žalovaný obavu zo straty finančných prostriedkov. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd neposkytol ochranu žalobcovi, keďže jeho právne postavenie je výrazne horšie ako pozícia žalovaného, ktorý pri nesplácaní úveru č. X sa od dlžníčky môže domáhať právnymi prostriedkami financií z úveru, na druhej strane žalobca bez úhrady cudzieho úveru nemôže voľne disponovať svojou nehnuteľnosťou. Do úvahy zobral súd aj skutočnosť, že žalobca ako strana sporu vystupuje ako fyzická osoba so závažným zrakovým postihnutím, ktorá skutočnosť žalobcu sama osebe limituje nielen v záväzkovo-právnych vzťahoch, na druhej strane sporu stojí silná finančná inštitúcia, čo bezpochyby vytvára finančno-mocenskú nerovnováhu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa , a .

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h). Uviedol, že v právnej veci neboli splnené procesné podmienky. Žalobca v žalobe označil za žalovaného spoločnosť F. R. K. R. republic and A., a.s., pobočka zahraničnej banky, pričom takto označená žalovaná nedisponuje procesnou subjektivitou podľa ust. . Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí neodstrániteľnú vadu konania, teda bráni v konaní a rozhodnutí vo veci. Vada procesnej subjektivity na strane žalovaného je premietnutá aj v záhlaví samotného rozsudku. Žalobca podal žalobu proti záložnému veriteľovi, s ktorým nie je v záväzkovom vzťahu. Vzťah medzi sporovými stranami existuje výlučne z dôvodu existencie záložného práva, ktoré je vecným právom a sleduje právny osud zaťaženej veci. Potvrdenie o výške zostatku pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXX/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal žalovaný T.. C. O., pričom nemal vedomosť, že dlžníčka má záujem nehnuteľnosť previesť. Žalovaný vo svojich podaniach uvádzal, že žalobca nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov zániku záložného práva zriadeného na predmetnú nehnuteľnosť. Preto má žalovaný za to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozhodnutie, ktorým by bola deklarovaná neexistencia záložného práva. Základným predpokladom pre prijatie rozhodnutia o určení neexistencie záložného práva je preukázanie jeho zániku. Právna teória a relevantná právna literatúra dochádza k záveru, že potenciálny žalobca ešte prd podaním žaloby musí zvážiť, či došlo k predmetnému hmotnoprávnemu následku, ktorý osvedčuje postup pre podanie tohto druhu žaloby. Súd za dôvod zániku záložného práva označil dostatočne silné presvedčenie žalobcu o neexistencii záložného práva. S takýmto dôvodom hmotné právo nespája zánik záložného práva. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s hlavným argumentom procesnej obrany žalovaného, podľa ktorého musí byť preukázaný jeden zo zákonných dôvodov zániku záložného práva, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymenované v . Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania zániku záložného práva a z uvedeného dôvodu súd nemôže deklarovať neexistenciu záložného práva súdnym rozhodnutím. Preto považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. K nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu bolo záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností a žalobcovi nič nebránilo, aby v tom, aby predávajúcu požiadal o preukázanie obsahu zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej jednoznačne vyplýva, že záložným právom sú zabezpečené dve úverové pohľadávky. Základom existencie a trvania záložného práva na

nehnuteľnostiach je vzťah medzi dlžníkom a žalovaným. Súd neprimerane zasiahol do záväzkového vzťahu medzi žalovaným a osobou, ktorá nie je účastníkom konania, čo je v podmienkach civilného sporového konania neprijateľné. Žalobca mal účinnú možnosť domáhať sa nápravy vzniknutého stavu od predávajúcej, keďže kúpna zmluva obsahovala dojednanie o práve kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ak sa tvrdenia predávajúcej vo vzťahu k ťarchám ukážu ako nepravdivé. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Jednou zo základných funkcií záložného práva ako vecnoprávneho zabezpečovacieho prostriedku je preventívna funkcie, ktorej obsahom je predovšetkým motivácia dlžníka pre riadne a včasné splnenie zabezpečovacej povinnosti. Popretie tejto funkcie vytvára stav právnej neistoty. Za nezrozumiteľnú považuje aj aplikáciu dobrých mravov. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žiaden záväzkový vzťah, nemožno vo vzťahu k žalovanému namietať porušenie dobrých mravov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v tomto konaní. K opätovnej námietke žalovaného o nedostatku procesnej subjektivity doplnil, že vada podanej žaloby bola opravená v priebehu konania podaním zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zastavenie konania by videlo k opätovnému podaniu žaloby z tých istých dôvodov. Samotný žalovaný sa vo vyjadrení označil ako F. K. R. republic and A., a.s., Žaletavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. , organizačná zložka: UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, SR, IČO: 47 251 336, zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratslava I., oddiel: Po, vložka č.: 2310/B, následne predložil plnomocenstvo s takto označeným splnomocniteľom, teda chcel, aby súd s ním takto konal. Následne účelovo sa vo svojich podaniach označuje už iba ako organizačná zložka, a potom je nepochybné, že v mene koho sa na žalovanej strane robia jednotlivé podania. Ak žalovaný tvrdí, že nemá procesnú subjektivitu, je v rozpore s formálnou logikou, aby mohol mať nárok na náhradu trov konania. Ak by bola za daných okolností procesná obrana žalovaného akceptovateľná, znamenalo by to, že niektorým jeho procesným úkonom nemožno priznať účinok. Žalobca v konaní preukázal, že nehnuteľnosti v roku 2018 nadobúdal so záložným právom žalovaného, o ktorom mal s ohľadom na všetky okolnosti za to, že v rámci prevodu vlastníctva a uhradenia kúpnej ceny ide o zanikajúce záložné právo. Podkladom pre dojednanie o spôsobe úhrady kúpnej ceny je v tomto prípade potvrdenie s obsahovými náležitosťami zodpovedajúcimi aj potvrdeniu zo dňa XX.XX.XXXX. Takéto potvrdenie je medzi bankami na trhu úverov zabezpečených záložnými právami rešpektovanou, a preto a priori hodnovernou listinou. Banka si musí byť vedomá, že ňou vystavené listiny sú predkladané tretím osobám, preto musí dbať, aby takúto listinu vystavila pravdivú a zrozumiteľnú, s takým obsahom, ktorý nevyvoláva omyl u iného. Žalobca nemôže spravodlivo znášať následky toho, ak u žalovaného nastal v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX rozpor medzi jeho skutočnou vôľu a prejavom navonok, pretože nemožno dôjsť k inému záveru, ako že zaplatením v potvrdení uvedenej sumy vo výške 34.136,27 eur zanikne v celosti zabezpečená pohľadávky. Za daných okolností mal žalobca odôvodnene za to, že nadobúda nehnuteľnosť so súčasne zanikajúcim záložným právom žalovaného, preto nemal dôvod ďalej skúmať. Vynaložil všetku náležitú starostlivosť pri svojich právnych úkonoch, preto vzhľadom na okolnosti dôvodne sa žalobca domáha voči žalovanému výmazu záložného práva. Ochrana žalobcu prostredníctvom ust. ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností za daných okolností obstojí. Ak žalovaný tvrdí, že súd zasiahol do jeho záväzkového vzťahu s T. O., pričom nebola účastníčkou konania, je chybou žalovaného, ktorý mohol navrhnúť jej intervenciu v konaní, čím by sa účastníčkou konania stala. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pohľadávka žalovaného voči predávajúcej je v sume pár tisíc eur, čo je oproti hodnote bytu zanedbateľná suma, ktorú sú banky schopné poskytnúť klientom aj bez akéhokoľvek zabezpečenia a žalovaný má viacero možnosti vysporiadať sa so svojou dlžníčkou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Žalovaný v replike uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného neuvádza žiadne tvrdenia nad rámec svojej argumentácie v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v konaní predložil jasnú a zrozumiteľnú argumentáciu, ktorá je založená na tvrdení, že základným predpokladom pre prijatie rozhodnutia o určení neexistencie záložného práva je preukázanie jeho zániku. Rozsudok, ktorým súd rozhoduje v spore o určenie, či tu právo je alebo nie je, predstavuje svojou podstatou deklaratórne rozhodnutie. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s hlavným argumentom procesnej obrany žalovaného, podľa ktorého v konaní musí byť preukázaný jeden zo zákonných spôsobov zániku

záložného práva, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymenované v . Súd za dôvod zániku záložného práva v rozsudku označil dostatočne silné presvedčenie žalobcu o neexistencii záložného práva. Avšak s takýmto dôvodom hmotné právo zánik záložného práva nespája. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo žiaden záväzkovo-právny vzťah. Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobca predložil ako kľúčový dôkaz v konaní, nebolo adresované žalobcovi, ale dlžníčke žalovaného, p. C. O. (v súčasnosti I.). Žalovaný v konaní preukázal svedeckou výpoveďou T.. L. M., že nemala vedomosť o tom, že p. O. má v úmysle nehnuteľnosť zaťaženú v prospech žalovaného previesť na tretiu osobu. Svedeckou výpoveďou bolo taktiež preukázané, že svedkyňa pri vystavovaní potvrdenia o výške zostatku úveru, ktoré p. O. žiadala iba vo vzťahu k jednej úverovej zmluve, výslovne upozornila p. O., že má voči banke dva dlhy. Tá však požadovala potvrdenie iba vo vzťahu k zmluve o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX. Žalovaný vystavením potvrdenia nemohol zasiahnuť do práv žalobcu, keďže o jeho vzťahoch s predávajúcou nevedel. Keďže neexistuje hmotnoprávny dôvod zániku záložného práva, žaloba nemôže byť úspešná a neexistuje dôvod, aby žalovaný inicioval vstup predávajúcej p. O. do konania.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie dodáva:

14. Predmetom tohto konania je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti, a to byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. v O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, vedené pre k. ú. O. na LV č. XXXX, a spoluvlastnícky podiel na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXXX, vedený pre k. ú. O. na LV č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod V-XXXX/XX, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo samotného petitu žaloby vyplýva, že ide o žalobu v procesnom režime ust. . Naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby je daný, keďže zmyslom predmetnej určovacej žaloby je vniesť istotu do právnych vzťahov strán sporu (o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom), nakoľko k zodpovedajúcej náprave (zmena v katastri nehnuteľností) nemožno dospieť inak. Výsledkom takto formulovanej žaloby (petitu) má byť vytvorenie právneho základu vzťahov, ktorými sa eliminujú prípadné budúce spory strán.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej s predávajúcou T.. C. O.. Dodatkom č. X zo dňa 19.12.2018 ku kúpnej zmluve si predávajúca so žalobcom ako kupujúcim dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 35.300 eur bude uhradená na hypotekárny účet predávajúcej vedený u žalovaného. Z potvrdenia o výške zostatku pohľadávky zo XX.XX.XXXX vydaného žalovaným vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX bola výška pohľadávky na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX/IU/XX/XXX v sume 34.136,27 eur, pričom žalovaný sa zaviazal vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech žalovaného evidovaného pod č. V-XXXX/XX. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného), ktorej vznik závisí od splnenia podmienok uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a v zmluve o úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX

17. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

19. Súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu, je preskúmateľná v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z

ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd nezistil žiadnu z vyššie uvedených vád pri hodnotení dôkazov a potom nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne namietal v odvolaní i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nedospel k rovnakému záveru. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle .

21. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného páva č. XXXXXXB/IU/XX/XXX-V XXXX/XX . pre UniCredit, a.s. Z potvrdenia vystaveného žalovaným dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že uhradením pohľadávky vo výške 34.136,27 eur sa banka zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech banky k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, XXXX v k.ú. O. pod č. XXXX/XX. V odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX na výzvu žalobcu na okamžité vystavenie kvitancie a výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností žalovaný uviedol, že predmetné potvrdenie vystavila banka na žiadosť dlžníka, ktorý žiadal o predčasné splatenie úveru len vo vzťahu k jednej z pohľadávok, ktoré banka evidovala voči dlžníkovi.

22. Nemožno sa stotožniť s obranou žalovaného, že potvrdenie bolo vydané len vo vzťahu k jednej z pohľadávok dlžníka voči nemu ako banke. Z potvrdenia o výške pohľadávky jednoznačne vyplýva, že uhradením pohľadávky vo výške 34.136,27 eur (čo žalobca aj vykonal) zaniká pohľadávka a s ním aj záložné právo zriadené na predmetných nehnuteľnostiach. V listine sa neuvádza, že by záložné právo bolo zriadené aj vo vzťahu k ďalším pohľadávkam. Rovnako z listu vlastníctva vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXB/IU/XX/XXX. Rovnako ani z tejto poznámky v časti ťarchy nemohol žalobca predpokladať, že by záložné právo malo byť aj vo vzťahu k ďalším pohľadávkam. Uvedené ide na ťarchu žalovaného ako odborne spôsobilého subjektu podnikajúceho v bankovom sektore, ktorý na požiadanie dlžníka vydal potvrdenie o výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo. Odvolací súd je toho názoru, že zaplatením pohľadávky vo výške 34.136,27 eur zo strany žalobcu došlo k splneniu dlhu, a tým došlo aj k zániku pohľadávky, ako aj k zániku záložného práva. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam sa javí ako nespravodlivé, aby za situácie, ak žalobca zaplatil pohľadávku banke vo výške, ktorú uviedol v listine sám žalobca ako záložný veriteľ, čím uhradil časť kúpnej ceny, teda plnil aj voči dlžníkovi banky, boli predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu stále zaťažené záložným právom.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na výsluch svedkyne T. M., k skutočnosti, že predávajúca T.. C. O. mala podľa vlastných slov pri vystavovaní potvrdenia výslovne upozorniť žalobcu, že má voči žalovanému dva dlhy, k tomu odvolací súd uvádza, že práve v takejto situácii je pre súd rozhodujúci výklad a posúdenie listiny potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX, vystavené samotným žalovaným. Uvedené potvrdenie v žiadnom prípade neobsahuje zabezpečenie dvoch úverov záložným právom a svedkyňa

- zamestnankyňa žalovaného pri svojom výsluchu potvrdila, že potvrdenie bolo vytvorené automaticky a že ona vystavené potvrdenie ani neskontrolovala. Práve takýto postup svedči o zlyhaní vnútorných postupov žalovaného, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, pretože v situácii, keď zamestnankyňa banky podľa vlastných slov vedela, že klientka chce splatiť iba jeden z dvoch svojich zabezpečených dlhov, následne systémom vygenerovanú listinu vôbec neskontrolovala, či jej znenie je v poriadku a v súlade s tým, čo by mala táto listina navonok vyjadrovať. Žalobca teda nemôže spravodlivo znášať následky toho, ak u žalovaného nastal v listine - v potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX rozpor medzi jeho skutočnou vôľou a jej prejavom navonok, pretože pri uplatnení hermeneutiky a výklade obsahu tohto potvrdenia nemožno dôjsť k inému záveru ako k tomu, že zaplatením sumy 34.136,27 eur zanikne v celosti zabezpečená pohľadávka. Za daných okolností mal žalobca odôvodnene za to, že nadobúda nehnuteľnosť so súčasne zanikajúcim záložným právom žalovaného a žalobca nemal žiaden dôvod toto záložné právo pri kúpe skúmať, vynaložiť všetku náležitú starostlivosť pri svojich právnych úkonoch, a preto vzhľadom na okolnosti prípadu, ochrana žalobcu prostredníctvom ust. ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti je dôvodná.

24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca mal účinnú možnosť domáhať sa nápravy od predávajúcej T. O., odstúpením od kúpnej zmluvy, táto argumentácia je nedôvodná. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka žalovaného voči jeho dlžníčke je v súčasnosti 7.000 eur, čo oproti hodnote obydlia žalobcu je zanedbateľná suma, pričom banky bežne uvedenú sumu poskytujú svojim klientom aj bez akéhokoľvek zabezpečenia. Navyše žalovaný má viacero možností vysporiadať sa svojou dlžníčkou T.. C. O., ktorá ako vyplýva z obsahu spisu, úver č. 2 aj riadne spláca, a preto ochrana žalobcu prostredníctvom ust. ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti je dôvodná. Žalobca na kúpu bytu, ktorý je v hotovosti zaťažený záložným právom, použil časť svojich finančných prostriedkov, ktoré získal za športové zásluhy na paraolympiáde, pričom ide o občana so zrakovým hendikepom, ktorá skutočnosť limituje žalobcu v jeho záväzkovo- právnych vzťahoch, pričom žalovaný je silná finančná inštitúcia, čo nepochybne vytvára finančno- mocenskú nerovnováhu strán sporu.

25. K námietke nesplnenia procesných podmienok v zmysle ust. týkajúcich sa označenia žalovaného, ktorý podľa odvolateľa nemá procesnú subjektivitu, odvolací súd uvádza, že žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 134 - 135) spresnil označenie žalovaného a žiadal, aby súd ďalej konal so subjektom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. , organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, SR. Nesprávne označenie žalovaného súd prvej inštancie opravil uznesením zo dňa 21.10.2022 č.k. -218 po tom, čo mu odvolací súd vrátil vec na postup podľa , preto ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

26. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

27. Žalobca má voči žalovanému podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).