Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/23/2021

Potvrdené rozhodnutím 3Co/57/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. B 3608, organizačná zložka: Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, SR, IČO: 47 251 336, právne zastúpený Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., so sídlom Majzonovo nám. 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.12.2021 č.k. 16C/23/2021-176 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.10.2022 č.k. 16C/23/2021-218, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: M. I., G.. X.X.XXXX, K. Ľ.F. XXX, XXX XX Ľ., právne zastúpený Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov proti žalovanej: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpený Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., so sídlom Majzonovo nám. 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 855 197 o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. Z. O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, vedené pre k. ú. O. na LV č. XXXX, a spoluvlastnícky podiel na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, o veľkosti XX/XXXX, vedený pre k. ú. O. na LV č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod Z.- XXXX/XX, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa 26.02.2008.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 17.5.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosť vrátane príslušenstva špecifikovaná v žalobnom petite nie sú zaťažené záložným právom zapísaným pod Z.-XXXX/XX zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/ XXX zo dňa 26.2.2008. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. Z. O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, o veľkosti XX/XXXX, nehnuteľností vedených pre k. ú. O. na LV č. XXXX a na LV č. XXXX (ďalej len „byt“). Tento byt žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2018 v znení dodatku zo dňa 19.12.2018 od predávajúcej T.. C. O., G.. XX.XX.XXXX, pričom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol byt zaťažený záložným právom v prospech žalovaného, zapísaným v katastri nehnuteľností pod Z.-XXXX/ XXXX. Žalobca za byt zaplatil kúpnu cenu 79.000,- €, v súlade s dojednaniami v Článku VI kúpnej zmluvy, v sume 2.000,- € sprostredkovateľovi právneho úkonu, v sume 41.700,- € z vlastných prostriedkov (úspor) na účet predávajúcej vedený u žalovaného, T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a v sume 35.300,- € z prostriedkov hypotekárneho úveru čerpaného žalobcom u O. K., Q..A.. na účel úhrady tejto časti kúpnej ceny, pričom z toho suma 34.136,27 € bola uhradená na hypotekárny účet predávajúcej

vedený u žalovaného, T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za účelom splatenia hypotekárneho úveru predávajúcej (Z.-XXXX/XXXX), a zostávajúca suma 1.163,73 € z úveru čerpaného žalobcom bola uhradená na účet predávajúcej, T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podkladom pre dojednanie kúpnej zmluvy, a následne dodatku k tejto zmluve, o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, s obvyklým cieľom zániku záložného práva banky, v tomto prípade žalovaného, ako veriteľa doterajšieho vlastníka, záložcu, bolo „Potvrdenie o výške zostatku pohľadávky“ zo dňa 27.11.2018, vystavené samotným žalovaným, v ktorom bolo uvedené, že ku dňu 29.12.2018 (dňu predčasného splatenia) bude pohľadávka žalovaného vo výške 34.136,27 €. Zároveň v uvedenej listine žalovaný uviedol platobné údaje (variabilný symbol a špecifický symbol) na úhradu zostávajúcej časti svojej pohľadávky a zaviazal sa po splatení pohľadávky banky vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva evidovaného pod Z.-XXXX/XXXX na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Na zabezpečenie úveru poskytnutého žalobcovi O. K., Q..A.. bolo zriadené záložné právo v prospech tejto banky, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností pod Z.-XXXX/XXXX. Po uzavretí kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny za byt žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu, vstúpil do jeho faktického užívania a splácal svoj dlh voči O. K., Q..A... V druhej polovici roku 2020 žalobca začal uvažovať o kúpe inej nehnuteľnosti pre seba na bývanie, pričom predmetný byt by predal, svoj úver vyplatil a na kúpu novej nehnuteľnosti by čerpal iný úver. Vtedy žalobca v online katastri zistil, že vo vzťahu k bytu je naďalej zapísané aj záložné právo v prospech žalovaného pod Z.-XXXX/XXXX, napriek tomu, že žalobca riadne a včas v decembri 2018 zaplatil kúpnu cenu v plnej výške, najmä však sumu 34.136,27 € v súlade s potvrdením žalovaného zo dňa 27.11.2018, na účel uspokojenia pohľadávky žalovaného voči predchádzajúcej vlastníčke bytu, a teda na účel zániku uvedeného záložného práva. Nakoľko mal žalobca za to, že za daných okolností záložné právo zaniklo, a že mala byť uvedená ťarcha z katastra už dávno vymazaná, a teda ide o chybu, listom zo dňa 03.12.2020 žalovaného požiadal o zabezpečenie výmazu tohto záložného práva. Žalovaný na žiadosť žalobcu o výmaz záložného práva reagoval dvoma písomnými vyjadreniami, v ktorých konštatoval, že pohľadávka žalovaného voči predchádzajúcej vlastníčke nezanikla, nakoľko potvrdenie zo dňa 27.11.2018 bolo vydané z dôvodu, že dlžníčka požiadala o predčasné splatenie iba jednej zo zabezpečených pohľadávok a že nemal žalovaný žiadnu vedomosť, že dlžníčka chce predmetný byt predať, že žalovaný konal v dobrej viere. Žalovaný odmietol zabezpečiť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Žalobca nemal dôvod na základe znenia uvedeného potvrdenia mať pochybnosť o tom, že zostávajúca časť zabezpečenej pohľadávky je v rozhodnom čase vo výške 34.136,27 eur. Žalovaný sa odvolával na údajné konanie svojej dlžníčky toto jeho tvrdenie je však irelevantné a neobstojí, pretože listinu vystavil žalovaný ako veriteľ a zodpovedá za jej obsah, nehovoriac už o tom, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch možno hovoriť o dôvere dlžníka voči veriteľovi, t. j. jeho tvrdeniam o dlhu. Žalobca ďalej konštatoval, že nemal záujem nadobudnúť byt s cudzou ťarchou, ktorá by v rámci prevodu vlastníctva nezanikla. Ďalej žalobca konštatoval, že vzhľadom na okolnosti spravodlivo nemožno očakávať, že žalobca by bol rukojemníkom právnych vzťahov žalovaného a dlžníčky, nebodaj, aby za daných okolností bol žalobca donútený uspokojiť pohľadávku žalovaného namiesto dlžníčky, aby následne žalovaný vystavil kvitanciu a následne, aby žalobca svoj nárok riešil s dlžníčkou. Žalobca ešte konštatoval, že v rámci zabezpečenia inej nehnuteľnosti na svoje bývanie v decembri 2020 uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na iný byt, pričom zaplatil prvú časť kúpnej ceny v sume 8.503,98 eur, v lete 2021 bude splatná druhá časť kúpnej ceny v sume 8.503,98 eur, pričom ak by došlo k zmareniu tohto právneho úkonu hrozilo by, žeby musel uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 17.007,96 eur. Navrhol preto žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 8.6.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že 26.2.2008 uzatvoril so svojim dlžníkom T.. C. I. (O. O. Q. P.. H.) zmluvu o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX (úver č. 1) a zmluvu o úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX (úver č. 2), pričom úverom č. 2 bola zabezpečená pohľadávka. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z úveru uzatvoril žalovaný s dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku a to predmetnému bytu s príslušenstvom. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 27.11.2018 vystavil na žiadosť dlžníka potvrdenie o výške zostatku pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX, v ktorom uviedol žalovaný dlžníkovi, že jeho pohľadávka je ku dňu predčasného splatenia vo výške 34.136,27 eur. Žalovaný ďalej v predmetnom potvrdení uviedol, že po úplnom splatení pohľadávky žalovaného sa žalovaný zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný ďalej dôvodil, že nevyhovel reklamácii žalobcu, keďže do dnešného dňa nedošlo k splateniu celej zabezpečenej pohľadávky žalovaného, pričom dlžníkom bola splatená iba pohľadávka vzniknutá na základe zmluvy o úvere č. 1, nie však aj z úveru č. 2. Žalovaný ďalej konštatoval, že vo svojom potvrdení o výške zostatku pohľadávky uviedol len výšku tej pohľadávky, ktorú chcel dlžník splatiť, pričom táto

listina bola vystavená primárne pre dlžníka a nie pre tretie osoby. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal vplyv na dojednania v právnom vzťahu medzi dlžníkom a žalobcom, tak jediný omyl, ktorý mohol nastať medzi žalobcom a dlžníkom bol omyl v ich vzájomnom vzťahu a žalovaný nemal naň vplyv. Žalovaný ďalej uviedol, že konal v dobrej viere a vystaviť dlžníkovi potvrdenie v súlade s jeho žiadosťou o splatenie, pričom žalobca nebol dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh bez zaťaženia záložným právom, nakoľko vedel už pri samotnom podpise kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2018 medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, že predmet prevodu je zaťažený záložným právom a záložné právo bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností na príslušnom LV. záverom žalovaný poznamenal, že dlžník svoj úver voči žalovanému riadne spláca a preto žalovaný nemá zákonný, ani zmluvný dôvod jednostranne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru č. 2.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 6.7.2021 vyjadril žalobca, pričom konštatoval, že potvrdenie z 27.11.2018 obsahuje jasný prejav vôle, že po úplnom zaplatení pohľadávky žalovaný sa zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zapísaného pod Z.-XXXX/XXXX. Vzhľadom na obsah uvedenej listiny nemožno pripustiť iný výklad ako ten, že sa uvedený záväzok vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva vzťahu na splnenie pohľadávky v listine uvedenej. Ak žalovaný takúto vôľu prejaviť nechcel, mal jeho obsah formulovať v súlade so skutočným stavom a napríklad uviesť, že záložné právo bude zabezpečovať už iba pohľadávku zo zostávajúcej úverovej zmluvy, pričom v takomto prípade by žalobca k dojednaniu kúpnej ceny za byt pristupoval nepochybne inak. Žalobca ďalej konštatoval, že O.E. K. Q.. A.. mu môže kedykoľvek chcieť zosplatniť úver, nakoľko nie je primárnym záložným veriteľom, čo bolo jej legitímne očakávanie a očakávaní žalobcu pri zriadení záložného práva v prospech O. K. Q..A... Žalobca ďalej poukázal aj na tvrdenia žalovaného, že dlžník o splatenie pohľadávky z úveru č. 2 nikdy nežiadal hoci mu to vraj žalovaný odporúčal, čo svedčí tomu, že žalovaný si je vedomý závadnosti celej situácie a svojho pochybenia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný k veci pristupuje alibisticky a žalobca má zostať rukojemníkom právneho vzťahu žalovaného a jeho dlžníka, kde aj na vyplatenie pohľadávky z úveru č. 2 by potreboval súčinnosť dlžníka. Záverom ešte žalobca konštatoval, že žalovaný mohol vec s dlžníkom riešiť, resp. úver v sume cca 7.000 eur dlžníkovi poskytnúť ako spotrebný úver, pričom invalidný dôchodok žalobcu je vo výške cca 390 eur z čoho sa vyžiť samostatne nedá a žalobca nevidí dôvod, aby on mal niesť následky pochybenia u žalovaného a byť tým traumatizovaný.

4. Písomným podaním zo dňa 6.10.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v doterajšom konaní nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov zániku záložného práva zriadeného na predmetnú nehnuteľnosť a teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozhodnutie, aby bola deklarovaná neexistencia záložného práva. Opätovne zdôraznil, že potvrdenie zo dňa 27.11.2018 bolo vystavené žalovaným ako záložným veriteľom iba T.. C. I. ako dlžníčke v súvislosti s jej žiadosťou vzťahujúcou sa výlučne na požiadavku z úverovej zmluvy č. 1. Žiadny právny predpis ani zmluva s dlžníkom neukladá banke povinnosť vykonať automaticky lustráciu o ostatných záväzkov dlžníka. Potvrdenie je potrebné interpretovať v príčinnej súvislosti s obsahom žiadosti dlžníka. V ďalšom žalovaný zotrval na svojich doterajších argumentoch.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka ako aj listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 2 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 a nasl. výpisy z LV, na č. l. 9 a nasl. je kúpna zmluva medzi predávajúcim T.. C. O., P.. H. a kupujúcim M. I., t. j. žalobcom, na č. l. 14 je dodatok k tejto kúpnej zmluve, na č. l. 16 vzadu je potvrdenie žalovaného zo dňa 27.1.12018 o výške zostatku pohľadávky, na č. l. 18 je žiadosť o reklamáciu, na č. l. 19 je vyjadrenie k podaniu zo strany žalovaného, na č. l. 20 je návrh na vklad záložného práva, na č. l. 21 a nasl. je výzva na okamžité vystavenie kvitancie a výmaz záložného práva, na č. l. 23 je zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi predávajúcim GMT servis, spol. s r. o. a kupujúcim t. j. žalobcom, na č. l. 37 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 55 je zmluva o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX medzi žalovaným a dlžníkom T.. C. O., na č. l. 58 a nasl. je dodatok k tejto zmluve, na č. l. 67 a nasl. je zmluva o úvere č. XXXXXX/ SU/XX/XXX medzi veriteľom t. j. žalovaným a dlžníkom T.. C. O., na č. l. 70 a nasl. je dodatok k tejto kúpnej zmluve, na č. l. 79 je zmluva o zriadení záložného práva, na č. l. 134 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 137 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 166 a nasl. je vyjadrenie žalovanej k tvrdeniam žalobcu, na č. l. 169 sa nachádza žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2018 medzi predávajúcim T.. C. O., P.. H. a kupujúcim M. I. vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu byt č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ul. U. Z. O., číslo vchodu XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na parcele KN-C č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 978 m2, o veľkosti XX/XXXX, nehnuteľností vedených pre k. ú. O. na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 79.000 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny je vo výške 2.000 eur, druhá časť kúpnej ceny vo výške 41.700 eur a tretia časť kúpnej ceny vo výške 35.300 eur, ktorá mala byť uhradená bezhotovostným prevodom z hypotekárneho úveru prostredníctvom O. K., Q..A.. bezodkladne po splnení podmienok banky na čerpaní hypotekárneho úveru tak, že suma vo výške 33.917,24 eur bude uhradená na hypotekárny účet predávajúceho vedený v F. K. R. P. Q. A. Q..A.. za účelom splatenia hypotekárneho úveru predávajúceho (Z.-XXXX/XXXX) a suma 1.382,76 eur bude uhradená bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho.

7. Z dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2018 k vyššie uvedenej kúpnej zmluve vyplýva, že tretia časť kúpnej ceny vo výške 35.300 eur bude uhradená bezhotovostným prevodom z hypotekárneho úveru, ktorý kupujúcemu poskytne O. K., Q..A.. vo výške 34.136,27 eur na hypotekárny účet predávajúceho vedený v F. K. R. P. Q. A. Q..A.. za účelom splatenia hypotekárneho úveru predávajúceho (Z.-XXXX/XXXX) a suma 1.163,73 eur bude uhradená bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho.

8. Z potvrdenia o výške zostatku pohľadávky zo dňa 27.11.2018 adresovaného žalovaným k vtedajšiemu predávajúcemu (C. O.) vyplýva, že F. K. R. P. Q. A. Q..A.. potvrdzuje, že ku dňu 29.12.2018 je výška pohľadávky banky na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX/IU/XX/XXX v sume 34.136,27 eur, pričom po úplnom splatení pohľadávky banky sa banka zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech banky k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, XXXX v k. ú. O. (ďalej len záloh) pod č. Z.-XXXX/XX.

9. Písomnými odpoveďami zo dňa 28.1.2021, resp. 12.3.2021 žalovaný podal žalobcovi vo vzťahu k žiadosti o výmaz záložného práva odpoveď v tom zmysle, že nedošlo k splateniu celej zabezpečenej pohľadávky banky, keďže na predmetnej nehnuteľnosti ešte viazne záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008.

10. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008 (úver č. 1) uzatvorenej medzi veriteľom

- F. K. R. P. Q. A. Q..A.. a dlžníkom - T.. C. O. vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi za v zmluve špecifikovaných podmienok úver vo výške 1.520.000 SKK.

11. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008 (úver č. 2) uzatvorenej medzi veriteľom

- F. K. R. P. Q. A. Q..A.. a dlžníkom - T.. C. O. vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 380.000 SKK za v zmluve špecifikovaných podmienok.

12. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXB/IU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom F. K. R. P. Q. A. Q..A.. a záložcami B. L. Q. V. L. a budúcim záložcom T.. C. O., P.. H. vyplýva, že táto zmluva sa uzatvorila na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla, vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienok uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXX/IU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008 a v zmluve o úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX zo dňa 26.2.2008.

13. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.12.2020 medzi budúcim predávajúcim GMT servis spol. s r. o. a budúcim kupujúcim M. I. (žalobca) vyplýva, že predmetom tejto budúcej kúpnej zmluvy je byt č. W. s predbežnou celkovou výmerou podlahovej plochy 84,17 m2 nachádzajúcich sa na E. poschodí bytového domu v podiele 1/1 spolu s príslušenstvom a ktorému prilieha terasa o výmere 16,65 m2. V tejto budúcej kúpnej zmluve sa budúci kupujúci zaviazal povinnosťou zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej kúpnej ceny s DPH, čo predstavuje 17.007,96 eur, ktorá je splatná márnym uplynutím lehoty na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy.

14. Na pojednávaní konanom 16.12.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že od žalovaného sa očakáva odbornosť, presnosť a listinu z 27.11.2018 je potrebné vykladať v zmysle právnej hermeneutiky tak, ako ju chápal žalobca, resp. jeho banka a teda, že záložné právo malo byť vymazané. Konštatoval,

že žalobca nemohol byť bdelší, pretože listina, ktorej dôveroval bola vystavená žalovaným. Uviedol, že O. K. ani žalobca nemohli zistiť stav, o ktorom vedel len žalovaný, t. j. F. K.. Argumentoval, že prípadné zotrvanie záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi odporuje dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobe vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa jej názoru neexistuje naliehavý právny záujem, tak ako to predpokladajú podmienky v . Konštatovala, že záložné právo je právo vecným a žalobcovi nebránilo nič pred kontraktačným procesom preveriť si, či neviazne nejaké záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k potvrdeniu z 27.11.2018, ktorý je nosným argumentom žaloby konštatovala, že tento dokument bol adresovaný klientke banky, t. j. predávajúcej zo zmluvného vzťahu pri kúpnej zmluve medzi predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Situácia je dôsledkom vzťahu medzi bývalou predávajúcou a kupujúcim - žalobcom a teda nič nebránilo riešiť tento vzťah medzi týmito dvoma subjektami. Konštatovala, že aj z výsluchu svedkyne na dnešnom pojednávaní vyplynulo, že potvrdenie z 27.11.2018 bolo vystavené len klientke banky, t. j. vtedy pani O., ktorá vedela o existencii obidvoch úverov. Nie je preto možné z uvedeného dôvodu toto pričítať banke

- žalovanému. Z uvedeného dôvodu navrhla žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Svedkyňa T.. L. M. (vtedajší zamestnanec žalovaného) na tomto pojednávaní vypovedala, že prišla do pobočky banky (kde vtedy pracovala), pani O.Ľ. (predávajúca zo zmluvného vzťahu medzi predávajúcou a touto klientkou a žalobcom) prišla požiadať o splatenie hypotéky. Povedala jej, že sú tam vedené 2 úverové účty, klientka požiadala o predčasné splatenie len jedného z nich, toho s vyššou čiastkou, pričom nepovedala prečo len jeden z úverov. Uviedla, že sa vypísala žiadosť, následne si prišla táto klientka, pani O., po potvrdenie, pričom ide o štandardizované listiny, ktoré sa už detailne nekontrolujú. Skontroluje sa len meno, prípadne úverový vzťah a podpisy podľa jednotlivých funkcii na druhej strane listiny.

17. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

18. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa -4 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

20. Podľa -3 záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

21. Podľa záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

22. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Z vyššie zisteného skutkového stavu ako citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.

24. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html>

25. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je extenzívnym právnym prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie časových súvislostí (prevodov nehnuteľnosti, úverových zmlúv) a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

26. V danom prípade mal vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu súd za to, že tento bol žalobcom preukázaný, keďže z vykonaného dokazovania vyvstalo, že žalobca nemal vedomosť o dvojnásobnom úvere na nehnuteľnosti, ktorú nadobúdal, nemôže vzhľadom na zaťaženie záložným právom voľne disponovať svojou nehnuteľnosťou, čo svedčí existencii tohto naliehavého právneho záujmu.

27. Záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva významným a veľmi frekventovaným vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Z jeho akcesorickej povahy vyplýva, že ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej hmotnoprávne a procesnoprávne posilnenie tým, že na jeho základe je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu) v prípade, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Posilňuje teda postavenie záložného veriteľa a jeho istotu tak, že zabezpečuje, aby jeho nároky z pohľadávky boli uspokojené aj vtedy, keď obligačný dlžník nesplní pohľadávku riadne a včas.

28. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva, že na to, aby bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva (t. j. hodnota zálohu) musí byť rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takomto prípade má totiž veriteľ istotu uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne.

29. K namietanému nesprávne mu procesnému označeniu žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že toto bolo opravené písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.7.2021 (č. l. 134 spisu), teda z uvedeného je možné uzavrieť, že odpadol prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

30. Pokiaľ ide o vec samú, teda o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu. Žalobca (bez ohľadu na to, že táto písomnosť nebola adresovaná jemu) majúc vedomosť o existencii potvrdenia žalovaného o výške zostatku pohľadávky z 27.11.2018 musel prísť k záveru, že byt je právne voľný, keďže v treťom odseku od konca tohto potvrdenia banka (žalovaný) uvádza, že „po úplnom splatení pohľadávky banky sa banka zaväzuje vystaviť listinu potvrdzujúcu zánik záložného práva zriadeného v prospech banky k nehnuteľnosti/am evidovaným na LV č. XXXX, XXXX v kat. úz: O. (ďalej len záloh“) pod č. Z. XXXX/XX (ďalej len záložné právo banky“).

31. Taktiež je nevyhnutné uviesť, že rozhodovanie súdu musí korelovať s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vychádzajúc z komparácie dvoch princípov ochrany, teda princípu ochrany vlastníckeho práva a princípu ochrany dobrej viery poctivého nadobúdateľa, súd akcentujúc, že rozhodnutie musí byť ako zákonné tak aj spravodlivé, prikláňa sa pri špecifikách prejednávanej veci k princípu ochrany dobromyseľného nadobúdateľa - žalobcu.

32. Apelom na práve spravodlivé usporiadanie vzťahov dospel súd k záveru, že nemôže byť na ujmu dobromyseľného nadobúdateľa tá skutočnosť, že pred tým ako sám nadobudol vlastnícke právo, nedošlo k celkovému výmazu záložného práva, pričom o oboch úveroch predávajúcej vedomosť nemal, a ako sám uviedol nakupoval byt v dobrej viere, že tento je právne voľný.

33. Napokon podrobením uvedených právnych vzťahov prísnemu testu proporcionality dospel súd k záveru, že ochrana dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa - žalobcu musí mať prednosť pred ochranou záložného veriteľa. Všeobecne uznávaná predstava spravodlivosti svedčí prevalencii práv žalobcu nadobudnutých dobromyseľne. V neposlednom rade je poukázať aj na tú skutočnosť, že zostatok úveru č. 2 predávajúcej (pôvodnej klientky žalovaného) je podľa nerozporovaného tvrdenia vo výške cca 7.000 eur, čo pri trhovej hodnote bytu, ktorá je x-násobne väčšia, bezosporu predstavuje obrovskú disprosporcialitu.

34. Tiež je dôležité poznamenať, že pokiaľ predávajúca zo zmluvného vzťahu so žalobcom stále spláca svoj úver č. 2, čo potvrdil samotný žalovaný, nemusí mať žalovaný obavu zo straty finančných, pričom nič žalovanému ako banke nebráni po dohode s predávajúcou pretransformovať tento úver napr. na spotrebný, čo by bolo výrazne na prospech žalobcovi, ktorý sa nezavinene dostal do pozície, že na jeho nehnuteľnosti viazne dlh predávajúcej z kúpnej zmluvy.

35. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. , ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva.

37. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd neposkytol ochranu žalobcovi, keďže jeho právne postavenie je výrazne horšie ako pozícia žalovaného, ktorý pri nesplácaní úveru č. 2 sa od dlžníčky môže domáhať právnymi prostriedkami financií z úveru, na druhej strane žalobca bez úhrady cudzieho úveru nemôže voľne disponovať svojou nehnuteľnosťou. Aj keď možno nekalé správanie pričítať najmä

predávajúcej z kúpnej zmluvy so žalovaným, pasivita žalovaného resp. jeho argumentácia o absencii povinnosti informovať tretiu stranu nemôže ísť na úkor práv kupujúceho z kúpnej zmluvy - žalobcu.

38. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti, poukazujúc aj na tzv. Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie než ako sa má, môže tak urobiť len na úkor iného.

39. Do úvahy treba vziať aj ten fakt, že na jednej strane sporu (žalobca) vystupuje jednotlivec - fyzická osoba, síce v súčasnosti profesionálny športovec, avšak so závažným zrakovým postihnutím - nystagmus (rýchle kmitanie očí, č. l. 170 spisu), čo ho samo osebe limituje nielen v záväzkovo-právnych vzťahoch, na druhej strane sporu (žalovaný) je silná finančná inštitúcia, čo bezpochyby vytvára finančno- mocenskú nerovnováhu.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.