Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/617/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská č. 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, právne zastúpeného Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, so sídlom S. Y.. X/A, Bratislava, proti odporkyni: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na E. č. XXX, XXX XX X., štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova č. 1451/21, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie sumy 8.000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -92 zo dňa 28. 08. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.000,00 Eur od 01. 04. 2010 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.000,00 Eur od 01. 04. 2010 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 404,93 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.044,03 Eur, na zaplatenie ktorých súm zaviazal odporkyňu k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Gabriely Hrbáňovej, advokátky, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 29. 06. 2004 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. v právnom postavení veriteľa s F. X., nar. XX. XX. XXXX ako dlžníkom a S.. D. P. ako spoludlžníkom a odporkyňou ako ručiteľkou L. o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa dlžníčke medziúver vo výške 400.000,00 Sk, pričom táto sa v zmysle článku II. zmluvy zaviazala do nasporenia 45 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 2.800,00 Sk, ďalej platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79 % ročne pravidelnými mesačným splátkami vo výške 2.597,00 Sk so splatnosťou splátok 1. dňa v mesiaci a s povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa v mesiaci. Nakoľko dlžníčka porušila zmluvné podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať, hoci sa na to v zmluve zaviazala, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 30. 11. 2006 odstúpil od úverovej zmluvy a súčasne požiadal o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy (čl. VII. body 4 Zmluvy o úvere). O odstúpení od zmluvy bola odporkyňa upovedomená listom zo dňa 30. 11. 2006, v zmysle ktorého jej bolo oznámené, že ak dlžník celý dlh neuhradí, veriteľ pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. Keďže svoju povinnosť si ani dodatočne nesplnila, dňa 19. 01. 2007

podal právny predchodca navrhovateľa návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je vedené JUDr. Jozefom Rišianom, súdnym exekútorom so sídlom D. úradu K. č. XXXX, L., a to voči hlavnej dlžníčke F. X. a spoludlžníčke S.. D. P.. V prejednávanej veci sa navrhovateľ v právnom postavení postupníka domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči ručiteľke. S poukazom na ňou vznesenú námietku premlčania sa v prejednávanej veci ako prioritnou zaoberal touto otázkou. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania bolo pritom rozhodné, či v danom prípade ide o vzťah spadajúci pod režim noriem alebo . Prvostupňový súd zmluvu, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo, vyhodnotil ako zmluvu o úvere podľa v platnom a účinnom znení k času uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň ale konštatoval, že aj keď je zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere absolútnym obchodom, ide o zmluvu typovú, a to zmluvu spotrebiteľskú. V nadväznosti na uvedené sa prvostupňový súd ďalej zaoberal otázkou, či z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy vyplýva výlučná pôsobnosť na posudzovaný právny vzťah. Takýto záver však nemá žiadnu normatívnu oporu a priečil by sa zásade lex specialis derogat legi generali, pričom v tomto prípade je špeciálnym zákonom ust. v znení účinnom k času uzavretia zmluvy o úvere. Z uvedeného potom vyplýva, že na riešenie otázok záväzkového vzťahu založeného na základe zmluvy o úvere je potrebné v súlade s aplikovať tretiu časť , okrem iného aj tie ustanovenia upravujúce inštitút premlčania. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu uprednostniť aplikáciu všetkých, pre spotrebiteľov výhodnejších úprav, určite by tým reagoval aj pri inej úprave tzv. absolútnych obchodov v , k čomu doposiaľ nedošlo. Na zdôraznenie správnosti svojich záverov okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ako aj českú judikatúru. S poukazom na uvedené okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z , v zmysle ktorého právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. bolo preukázané, že dňa 05. 02. 2007 bol na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Rišiana podaný návrh na vykonanie exekúcie voči hlavnej dlžníčke a spoludlžníčke, a to titulom zmluvy o úvere, pričom toto exekučné konanie doposiaľ nie je skončené, čím došlo v zmysle k spočívaniu premlčacej doby. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že právo voči hlavnému dlžníkovi nie je doposiaľ premlčané, teda v intenciách nemohlo dôjsť ani k premlčaniu práva voči ručiteľovi. Okresný súd potom vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Tak isto vyhodnotil aj námietku odporkyne, že odstúpením od zmluvy v zmysle Občianskeho, resp. zmluva zanikla, a teda je potrebné v prejednávanej veci aplikovať ust. , v zmysle ktorého ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Odstúpením od zmluvy v zmysle sa zmluva nezrušuje s účinkami ex tunc, čiže od počiatku, ale ex nunc, čiže od okamihu samotného odstúpenia. Navyše, samotné zmluvné strany si v článku VII. bod 5 Zmluvy o úvere dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva, ako aj na tom, že odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou. Ak si teda účastníci v zmluve dohodli práva a povinnosti pre prípad odstúpenia od zmluvy, prejavili tým vôľu, aby tieto ustanovenia zmluvy boli účinné a trvali aj po odstúpení od zmluvy. Záväzok dlžníkov preto tak, ako to má na mysli ustanovenie , odstúpením od zmluvy o úvere nezanikol. Tomu korešponduje aj záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ak bola pohľadávka veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o úvere zabezpečená záložným právom, odstúpením veriteľa od zmluvy o úvere záväzok záložného dlžníka nezaniká. Napokon prvostupňový súd sa nestotožnil ani s námietkou odporkyne o neplatnosti ručiteľského záväzku z dôvodu jeho neurčitosti, keď dospel k záveru, že predmetný ručiteľský záväzok, spĺňa zákonom predpokladané kritériá jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti, a teda je platný. Námietka odporkyne, že daný právny vzťah bolo potrebné posudzovať podľa noriem upravených Zákonom o spotrebiteľských úveroch, bola tiež nedôvodná, s poukazom na znenie , podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností dodatočne alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Úver v prejednávanej veci bol poskytnutý práve na tieto účely. Pokiaľ odporkyňa namietala aj výšku žalovanej istiny a príslušenstva, svoje námietky ohľadne istiny nijakým spôsobom nešpecifikovala. Súčasne s uložením povinnosti na zaplatenie istiny priznal okresný súd navrhovateľovi aj úroky z omeškania počnúc od 01. 04. 2010 až do zaplatenia. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v dohodnutej výške, t.j. 12,79 % ročne, s poukazom na to, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom vzniknutým zo spotrebiteľskej zmluvy, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania iba vo výške zodpovedajúcej zákonnej výške úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva k 1.

dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, t.j. ku dňu 14. 12. 2006. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase účinnosti zmluvy na základe ust. , ktorá sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov a aj do 15. 01. 2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať , keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len „“), keď podľa pomeru úspechu a neúspechu toho-ktorého účastníka zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu za začatie konania v sume 404,93 Eur a ďalej z trov právneho zastúpenia v sume 1.044,03 Eur vyčíslených a priznaných v zmysle ustanovení Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkala, že nesprávne určil právny vzťah navrhovateľa a odporcu, keď ho považoval za vzťah riadiaci sa obchodným právom. Je pritom nepochybné, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá dňa 29. 06. 2004, kedy boli prameňom práva na ochranu spotrebiteľa jednak o ochrane spotrebiteľa a tiež . Pôsobnosť ustanovení na spotrebiteľskú zmluvu, aj tú, ktorá je uzatvorená podľa , dokonca zákon ho v minulosti úplne jednoznačne vymedzoval v ust. o ochrane spotrebiteľa. Právne otázky zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa daná spotrebiteľská zmluva uzavrela, treba riešiť podľa . poskytuje spotrebiteľovi v porovnaní s z pohľadu pre danú vec významných právnych skutočností silnejšie právne postavenie a väčší rozsah práv. Nesprávnosť záverov o potrebe uplatnenia na vzťahy zo spotrebiteľskej zmluvy majú oporu aj v prvostupňovým súdom citovanom uznesení NS SR sp. zn. , ktorý konštatoval, že premlčacia doba pre spotrebiteľské zmluvy je 3-ročná, vychádzajúca z úpravy . V nadväznosti na obsah vyššie uvedených skutočností je na mieste prijať záver, že námietka premlčania bola v danej veci nesprávne posúdená a mala byť plne akceptovaná. V danom prípade je uplatňovaný nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá sa aj podľa navrhovateľa mala stať splatnou dňa 13. 12. 2006. Dňa 30. 11. 2006 totiž právny predchodca navrhovateľa odstúpil od predtým uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v dôsledku čoho sa stal prv splatným v lehote do 7 dní od doručenia odstupujúceho prejavu vôle dotknutým osobám. Odporcovi bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 06. 12. 2006, teda 7-dňová dodatočná určená lehota na zaplatenie dlhu uplynula 13. 12. 2006. Od tohto dátumu došlo vo všeobecnosti k márnemu uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby dňom 13. 12. 2008, resp. všeobecnej 3-ročnej doby dňom 13. 12. 2009. Za ďalšie, okresný súd nesprávne vyložil dosah zrušenej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29. 06. 2004 po odstúpení od jej obsahu predchodcom navrhovateľa na daný právny vzťah aj v prípade, že by bolo na mieste posudzovať ho v zmysle Obchodného práva. Navrhovateľ v prejednávanej veci totiž neuplatňoval právo zo zmluvy, ale právo zo zrušenej zmluvy. Navrhovateľa teda uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy, od obsahu ktorej jeho právny predchodca odstúpil, čím sa zmluva zrušila od počiatku ručenia ako akcesorický právny vzťah zrušením samotnej zmluvy zaniklo. Ak by aj v danej veci boli naplnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, potom by takýto nárok bol premlčaný uplynutím 2-ročnej premlčacej doby - teda už dňa 14. 12. 2008. Odhliadnuc od uvedeného u odporcu nie sú naplnené podmienky na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj preto, lebo podľa uzatvorenej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nič neostalo. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol daný nanajvýš voči osobe dlžníka, ktorý ale nie je účastníkom konania. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že v prípade ak by bol daný vzťah medzi účastníkmi posudzovaný podľa noriem , nebolo by možné návrh navrhovateľa vyhovieť. Navyše, aj samotné ručiteľské prehlásenie na str. 6 zmluvy je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Nie je z neho zrejmé, za aký záväzok odporca prebral ručenie, pričom z prehlásenia nie je zrejmá ani len nominálna výška ručeného záväzku, už vôbec nie jeho príslušenstvo. Samotný text zmluvy odporca nepodpisoval, podpísal len jednovetové prehlásenie na str. 6 danej zmluvy. V prejednávanej veci tiež neboli vykonané také dôkazy, ktoré by vylučovali aplikáciu o spotrebiteľských úveroch na daný prípad. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že záver, k akému

dospel prvostupňový súd, že v prejednávanej veci nejde o úverovú zmluvu, je nepreskúmateľný, keďže k veci neboli vypočutí dlžníci. Pritom z dôvodov, že účelom poskytnutia úveru bolo aj iné použitie prostriedkov, ako je uvedené v , možno hovoriť o tom, že ide o spotrebiteľský úver. Napokon odvolateľ uviedol, že podľa pohľadávku zo zmluvy spravujúcej sa týmto zákonom môže veriteľ postúpiť, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Osobitný predpis, a síce výslovne nepripúšťa postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Postúpenie pohľadávky z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa je odporujúce zákonu, a teda neplatné. Z uvedeného pohľadu preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania a ním uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2013 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zopakoval, že podľa jeho názoru zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere patrí podľa medzi tzv. absolútne obchody a vzťah z nej vyplývajúci zo zákona je vzťahom obchodno-právnym. Z uvedeného dôvodu sa preto primárne spravuje ustanoveniami . Ust. , na ktoré sa odvoláva odvolateľka, nie je možné vykonať extenzívnym spôsobom tak, že všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv sa majú posudzovať výlučne podľa ustanovení . Takisto ani s poukazom na čl. 1 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS nie je možné obchádzať kogentnú zákonnú úpravu premlčania v . V zmysle spomínanej Smernice o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je potrebné za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa považovať také, ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej, t.j. upravujú vzťah dvoch subjektov vo výraznom nerovnovážnom postavení. Musí teda ísť o ustanovenie, ktoré bolo prijaté priamo na ochranu spotrebiteľa alebo ustanovenie, ktorého charakter je taký, že zámerne chráni slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného preto premlčanie nároku z úverovej zmluvy je upravené zákonom, konkrétne , ktorý obsahuje komplexnú úpravu premlčania, pričom od ustanovení tohto zákona vzhľadom na kongentnosť úpravy sa účastníci obchodno-právnych vzťahov nemôžu nijako odchýliť. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a je výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). V naznačenom smere navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 24. 07. 2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2011 sp. zn. , na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní odporkyňa, rieši skutkovo úplne odlišný prípad. Pokiaľ ide o odstúpenie od obchodnej zmluvy, je potrebné premlčanie tak dĺžku, ako aj začiatok plynutia premlčacej doby posudzovať podľa ustanovení , nie, ako nesprávne uviedla odvolateľka, podľa ustanovení . Navrhovateľ poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 2/2000, resp. nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 12. 2005, sp. zn. . Keďže premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné vzhľadom na na premlčanie tohto práva ust. použiť. Vzhľadom na obchodno-právny charakter úverovej zmluvy, podľa ust. sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ručiteľ sa nemôže úspešne dovolávať premlčania skôr, ako sa premlčí záväzok voči obligačnému dlžníkovi. K premlčaniu práva veriteľa voči ručiteľovi tak môže dôjsť najskôr okamihom premlčania práva voči obligačnému dlžníkovi. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ uviedol, že voči obligačnému dlžníkovi z úverovej zmluvy, a síce F. X. a S.. D. P. je vedené exekučné konanie JUDr. Jozefom Rišianom pod sp. zn. EX 473/2007. Tvrdenie odporkyne, že úverovú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom. Odporkyňa zrejme opomenula, že v zmysle citovaného zákona sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru a účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Právny predchodca navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. poskytuje práve úvery na financovanie bývania, pričom ňou uzatvárané zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa spravujú o stavebnom sporení (čl. VIII. bod 1 úverovej zmluvy). S poukazom na a citovaného zákona mal navrhovateľ za to, že práve v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bol definovaný účel úverovej zmluvy v čl. I. bod 2. V závere podaného vyjadrenia navrhovateľ ešte uviedol, že odporkyňa nesprávne argumentuje o potrebe aplikácie ustanovení o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetná úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom a nespadá pod režim . Tvrdenie,

že výslovne nepripúšťa postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, sa nezakladá na pravde a nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu podľa v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. za typovú zmluvu považoval takú, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami a nasl. . Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená s právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Novela Z .z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 zakotvila do nášho súkromného práva, právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ustanovenia g . Aj keď účinný od 01. 04. 2004 v ustanovení za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti a zmluvy podľa , táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení a pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je , má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení a upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v a v . Podľa ustanovenia odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného s odstúpením od zmluvy v ustanovení v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy je v pre spotrebiteľov výhodnejšia a

tejto výhodnejšej úpravy sa odporkyňa vzdať nemohla. Obdobná situácia nastala aj pri právnej úprave premlčania. pri právach vzniknutých odstúpením od zmluvy určuje v ustanovení 4-ročnú premlčaciu dobu. Na rozdiel od tejto úpravy je pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy stanovená v 2 - ročná subjektívna premlčacia doba ( ) a - ročná objektívna premlčacia doba ( ). Táto výhodnejšia právna úprava premlčania v je dôvodom, prečo sa jej žalovaní vzdať nemôžu. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou Zákona o ochrane spotrebiteľa a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami . Ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide teda o typický občianskoprávny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci ). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené nie je možné stotožniť sa s tvrdením o nemožnosti použitia ustanovení . Možnosť použitia tak , ako aj na právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva aj zo záverečných ustanovení Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. l. 8 a nasl. spisu). Rovnako v zmysle čl. IV. ods. 2 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení právny predchodca navrhovateľa mohol odstúpiť od zmluvy buď v zmysle ustanovenia , alebo podľa (č. l. 16 spisu). Ak samotný právny predchodca navrhovateľa v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach umožnil použitie tak , ako aj , použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri premlčaní a odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z je neprípustné. Okrem toho ustanovenia o premlčaní a odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia a nasl. ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení a nasl. . Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa premlčanie a odstúpenie od zmluvy riadilo a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovenia a nasl. , . Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie .

Na podporu správnosti vyššie uvedených záverov odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súd SR sp. zn. -10 zo dňa 19. júna 2013 v skutkovo a právne obdobnom prípade.

V ďalšom konaní prvostupňový súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí ( ) opätovne posúdi dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku podľa noriem spotrebiteľského práva.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľ zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.