Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-23-2014.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/23/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EPIX, s. r. o., Hanojská 2, 040 13 Košice, IČO: 36 568 775, zast. AKMG, s. r. o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, proti odporcovi: Tatra banka, akciová spoločnosť, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 1.706.170,- Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 11. 2013 č. k. 35Cb/37/2009-189, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 11. 2013 č. k. 35Cb/37/2009-189 v prvom výroku o zastavení konania, v druhom výroku o náhrade trov konania, v treťom výroku o tom, že o zloženom preddavku na trovy konania súd rozhodne v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia a v štvrtom výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 32.861,50 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 11. 2013 č. k. 35Cb/37/2009-189 vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v prvom výroku zastavil konanie a v druhom výroku žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd zároveň napadnutým uznesením rozhodol v treťom výroku, že o zloženom preddavku na trovy konania súd rozhodne v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia a v štvrtom výroku, že súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 32.861,50 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia. V piatom výroku napadnutého uznesenia súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi.
V odôvodnení uviedol, že v danej veci o zaplatenie sumy 1.706.170,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody súd uznesením zo dňa 07. 02. 2012 uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania do 30 dní od doručenia uznesenia vo výške 5 % zo žalovanej istiny a v súlade s § 141a ods. 1 O.s.p. súčasne vyzval odporcu na zloženie preddavku na trovy konania v rovnakej lehote a výške. Pri uložení povinnosti súd vychádzal z toho, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p., nakoľko navrhovateľ zaplatil najvyšší súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 33.193,50 Eur, pričom o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepožiadal. Uvedené uznesenie bolo právnym zástupcom účastníkov doručené dňa 14. 02. 2012 a dňa 07. 03. 2012 odporca zložil preddavok na trovy vo výške 85.308,50 Eur na účet súdu. Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 12. 03. 2012 súd uznesením zo dňa 26. 03. 2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní v plnom rozsahu. Nadväzujúc na uznesenie, ktorým bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd uznesením zo dňa 16. 05. 2012 zrušil uznesenie zo dňa 07. 02. 2012 o uloženej povinnosti zložiť
preddavok a súčasne vrátil zložený preddavok odporcovi. Odvolací súd uznesením zo dňa 21. 01. 2013 (č. l. 134) zrušil uznesenie zo dňa 16. 05. 2012, ktorým súd prvého stupňa zrušil svoje predošlé uznesenie o povinnosti zložiť preddavok, pričom vo svojom rozhodnutí poukázal na viazanosť súdu prvého stupňa svojim rozhodnutím v zmysle § 156 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. s tým, že autoremedúra podľa § 210a O.s.p. na danú situáciu nie je aplikovateľná. V dôsledku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 02. 2012 o uloženej povinnosti zložiť preddavok nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa 16. 03. 2013. Za danej procesnej situácie a vzhľadom na skutočnosť, že odporca dňa 07. 03. 2012 zložil preddavok na trovy vo výške 85.308,50 Eur na účet súdu a navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 141a ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené, pričom podľa súdu zastavenie konania žiaden z účastníkov procesne nezavinil. V danej súvislosti súd argumentoval, že navrhovateľ sa v čase podania návrhu voči odporcovi (16. 03. 2009) nemohol domnievať a žiadnym spôsobom predpokladať, že na základe ustanovenia účinného od 01. 01. 2012 mu bude uložená ďalšia peňažná povinnosť, ktorej splnenie podmieňuje vedenie súdneho konania.
S poukazom na ust. § 141a ods. 3 O.s.p. súd rozhodne o odporcom zloženom preddavku na trovy konania v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 32.861,50 Eur za návrh na začatie konania prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia.
Poukázal na to, že súd uznesením zo dňa 26. 03. 2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní, keď z predložených listinných dokladov vyplývalo, že navrhovateľ nedisponuje so žiadnym majetkom, jeho výsledok hospodárenia za roky 2009 a 2010 bol negatívny a že na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania bol navrhovateľ nútený si požičať finančné prostriedky od tretej osoby. Súd ďalej uviedol, že rozhodnutie o priznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok nie je pre súd záväzné len ak v zmysle ust. § 138 ods. 5 O.s.p. pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú alebo neodôvodňovali. Ak však boli pomery účastníka riadne zistené a nedošlo k ich zmene, nie je možné raz priznané oslobodenie odňať preto, že súd zmení hodnotenie týchto pomerov, ako to navrhoval odporca. Odporca nepreukázal a ani netvrdil, že by došlo k zmene pomerov navrhovateľa, a preto súd jeho návrh na odňatie priznaného oslobodenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v časti prvého, druhého, tretieho a štvrtého výroku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, keďže uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania bez obligatórneho predchádzajúceho skúmania majetkových pomerov navrhovateľa a následným zastavením konania na základe predmetného protizákonného rozhodnutia súd navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Súd založil prekážku na prístup k súdu a zamedzil oprávnenie navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv, čím porušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. má prvostupňové konanie aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom táto spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s tým, ako súd prvého stupňa dospel k predčasnému záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ vytkol súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 138 O.s.p. pri skúmaní podmienok pre uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, t. j. nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a zároveň nesprávne zistil predpoklady uplatnenia inštitútu preddavku na trovy konania, čím nedostatočne zistil skutkový stav. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s tým, že konanie pred súdom prvého stupňa trpí uvedenými vadami, navrhovateľ alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a zavial súd prvého stupňa, aby pokračoval v konaní vo veci samej, nakoľko súd prvého stupňa nerozhodol o zastavení konania v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle ust. § 141a ods. 1 O.s.p., a teda jeho konanie je postihnuté vadou podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v druhom a piatom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v tejto časti zmenil tak, že odporcovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 95.886,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a navrhovateľovi v zmysle ust. § 138 ods. 5 O.s.p. priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odníme v celom rozsahu so spätnou účinnosťou. Namietal, že druhý výrok napadnutého uznesenia o náhrade trov konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení, nakoľko navrhovateľ svojim dispozičným úkonom (späťvzatie návrhu v časti 31.293.830,- Eur zo dňa 29. 04. 2010) a následne nesplnením povinnosti uloženej súdom (nezaplatenie preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p. pri zostávajúcej časti istiny 1.706.170,- Eur) nepochybne zavinil zastavenie konania, pričom z uvedeného dôvodu je potrebné vo vzťahu k náhrade trov konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 O.s.p. namiesto ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktoré nesprávne aplikoval súd. Vzhľadom na uvedené je v danom prípade namieste, aby súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru odporcu piaty výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi spočíva v nesprávnom právnom posúdení, nakoľko súd v konaní o náhradu škody dospel skúmaním majetkových pomerov navrhovateľa
- podnikateľa k nesprávnym právnym záverom, t. j. nesprávne interpretoval ust. § 138 O.s.p., čo vyústilo v nedôvodné oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov. Odôvodnenie tohto výroku uznesenia označil odporca za arbitrárne, nepreskúmateľné a ústavne neakceptovateľné pre extrémny odklon súdu od stabilizovanej rozhodovacej praxe NS SR a ÚS SR vylučujúcej priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podnikateľským subjektom z dôvodu nemajetnosti, čo súd prvého stupňa v konaní o náhradu škody nijak racionálne nezdôvodnil. V tejto súvislosti súd vôbec nereagoval na právnu argumentáciu odporcu a obmedzil sa na strohé konštatovanie, že ak boli pomery účastníka riadne zistené a nedošlo k ich zmene, nie je možné raz priznané oslobodenie odňať preto, že súd zmení hodnotenie týchto pomerov.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v piatom výroku potvrdiť a v prípade, že odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovie, navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť aj v jeho druhom výroku o náhrade trov konania. Mal za to, že súd pomery navrhovateľa zistil riadne, pričom nedošlo k ich zmene, a teda neexistuje dôvod, pre ktorý by súd toto oslobodenie mohol odňať. Navrhovateľ v tomto vyjadrení vyhlásil, že stále nielenže spĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, ale aj hodnotenie pomerov navrhovateľa súdom je podľa jeho názoru správne. Poukázal na to, že odporca vo svojom návrhu nepreukázal a ani netvrdil, že by došlo k zmene pomerov navrhovateľa, pričom ak by sa aj súd odchýlil od pôvodného hodnotenia pomerov navrhovateľa, nezakladá táto skutočnosť právny dôvod na odňatie priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže raz priznané oslobodenie je možné odňať iba z dôvodov v zmysle ust. § 138 ods. 5 O.s.p. Odporcovo rozsiahle odvolávanie sa na judikatúru súdov považoval navrhovateľ za nadbytočné. K náhrade trov konania uviedol, že svoj návrh zobral sčasti späť z dôvodu nižšieho vyčíslenia škody na základe vypracovaného znaleckého posudku, a teda nezavinil späťvzatie návrhu v tejto časti, pričom v časti pripadajúcej na sumu 1.706.170,- Eur navrhovateľ nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že podmienkou pre vedenie konania bude splnenie ďalšej peňažnej povinnosti, ktorú zákonodarca zakotvil po podaní návrhu na začatie konania. Nakoľko nebolo vo veci vôbec meritórne rozhodnuté, a tým nie je možné objektívne určiť mieru úspechu vo veci, navrhovateľ sa stotožnil s aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. na daný prípad, t. j. že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho prvom, treťom a štvrtom výroku potvrdiť. Mal za to, že neskoršie oslobodenie od súdnych poplatkov, vydané po tom, čo uznesenie o preddavku nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, bolo vydané v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou všeobecných súdov a ústavného súdu. Spätná účinnosť oslobodenia od súdnych poplatkov však nemá vplyv na povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania, pretože ten nie je súdnym poplatkom, a tiež nezbavuje súd od povinnosti, ktorá mu vyplýva z vykonateľného unesenia o preddavku. Rovnako úmyselné prieťahy v konaní a nedodržanie zákonných lehôt súd nezbavujú povinnosti neskôr vo veci konať a rozhodnúť v súlade so zákonom.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v prvom výroku o zastavení konania, v druhom výroku o náhrade trov konania, v treťom výroku o tom, že o zloženom preddavku na trovy konania súd rozhodne v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia a v štvrtom výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 32.861,50 Eur zrušiť a v piatom
výroku o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd konštatuje, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri rozhodnutí o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania skúmal zákonnú podmienku vydania rozhodnutia podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p., a to z hľadiska, či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p. vzhľadom na jeho majetkové pomery, pričom však bez tohto zistenia a bez jednoznačného záveru súdu o splnení uvedenej podmienky na uloženie povinnosti podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p. nebolo možné povinnosť zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi uložiť (uznesenie zo dňa 07. 02. 2012 č. k. 35Cb/37/2009-48). Súd následne uznesením zo dňa 26. 03. 2012 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, v dôsledku čoho nastala procesná situácia, keď účastníkom konania bola právoplatným uznesením zo dňa 07. 02. 2012 uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, hoci z neskoršieho uznesenia súdu zo dňa 26. 03. 2012 o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu, [ktoré sa vzťahuje na celé konanie a má i spätnú účinnosť (§ 138 ods. 1 veta druhá O.s.p.)], je zrejmé, že uvedená podmienka uloženia povinnosti podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p. nie je daná, keď táto spočíva práve v neexistencii podmienok na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. u navrhovateľa, ktorý však bol súdom v tomto konaní následne oslobodený spod poplatkovej povinnosti v celom rozsahu. Za daného stavu odvolací súd má za to, že nie je možné v danom prípade rozhodnúť podľa ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p. a konanie zastaviť, čo by inak bolo zákonným následkom splnenia v tomto ustanovení uvedených podmienok, a teda súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak napriek uvedeným skutočnostiam konanie podľa uvedeného ustanovenia zastavil. V danom prípade je podstatná skutočnosť, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skúmaním základnej podmienky pre vydanie uznesenia podľa § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p., a touto skutočnosťou sa začal zaoberať až na základe návrhu navrhovateľa na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. V čase vydania rozhodnutia o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p., nebola splnená procesná situácia pre zastavenie konania podľa uvedeného dôvodu, keďže uvedeným postupom by došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prvom výroku o zastavení konania a v druhom výroku o náhrade trov konania, ktorý je od rozhodnutia o prvom výroku závislý, zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. bez vrátenia veci na ďalšie konanie, keďže v danom prípade už nie je o čom rozhodovať, nakoľko neboli splnené podmienky na zastavenie súdneho konania v zmysle § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo dňa 06. 06. 2012. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že výlučne formálno-právna aplikácia ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. bez toho, aby súd preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia, vedie k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a tiež preskúmaním výšky žalovaného nároku vzhľadom na sumu životného minima. Podľa ústavného súdu až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže rezultovať záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania.
V súvislosti s existenciou právoplatného uznesenia zo dňa 07. 02. 2012, ktorým prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v súlade s § 141a ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 132/2012, II. ÚS 133/2012), podľa ktorého uznesením prvostupňového súdu o zložení preddavku k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu dôjsť nemohlo. Samotné vydanie takéhoto uznesenia, ale ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia, totiž nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu. K takýmto dôsledkom dôjde až uznesením o zastavení konania, voči ktorému je prípustné, na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety O.s.p.,
prípustné odvolanie a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Preto až v konaní o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania, sa mohol odvolací súd vysporiadať a posudzovať námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces. S touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal v súlade s uvedeným právnym názorom ústavného súdu.
Odvolací súd ďalej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil v jeho treťom výroku o tom, že o zloženom preddavku na trovy konania súd rozhodne v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, a to z dôvodu nadbytočného rozhodnutia o tejto povinnosti vyplývajúcej súdu priamo z ust. § 141a ods. 3 O.s.p., ako aj v štvrtom výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 32.861,50 Eur, ktoré rozhodnutie považoval odvolací súd vzhľadom na súvis medzi týmto výrokom rozhodnutia a zrušeným prvým výrokom napadnutého uznesenia o zastavení konania, za predčasný.
Čo sa týka piateho výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia tohto návrhu odporcu súdom, keď neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplýval záver v zmysle ust. § 138 ods. 5 O.s.p., t. j. že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú alebo neodôvodňovali, pričom priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nie je možné účastníkovi odňať len z dôvodu prípadného iného právneho posúdenia predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keď súd pomery účastníka predtým riadne zistil, a o ich zmene súd nemá vedomosť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho piatom výroku o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 15. 10. 2013 na odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.