Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu A. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33943-2/2022-BA zo dňa 14.7.2022, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 33943-2/2022-BA zo dňa 14.7.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 200-103847-CA07/2022 zo dňa 6.5.2022 z r u š u j e .

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 14.7.2022, ktorým žalovaný podľa o sociálnom poistení zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 200-103847-CA07/2022 zo dňa 6.5.2022 o predbežnom zastavení výplaty materského v období od 1.4.2022 podľa a a zákona o sociálnom poistení na základe zistenia, že žalobca je od 1.4.2022 zamestnancom spoločnosti Lenovo (Slovakia), s. r. o., rozsah výkonu jeho práce je 40 hodín týždenne a nedošlo k poklesu jeho príjmu v porovnaní s obdobím pred uplatnením nároku na materské.

2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav.

3. V tejto súvislosti poukazoval na to, že podľa žalovaného mu nie je možné priznať nárok na materské z dôvodu, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený, hoci žalovaný disponuje dostatočným zdrojom informácií pre zákonné rozhodovanie a podľa obsahu rozhodnutia boli vykonané šetrenia týkajúce sa výkonu zamestnania žalobcu.

4. Podľa žalobcu právne posúdenie veci žalovaným nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovuje podmienky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, pričom podľa novely zákona s účinnosťou od 1.5.2021 takouto podmienkou nie je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca od matky a táto podmienka sa už nesleduje a neskúma.

5. Uvádzal, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu." Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa ZRodP, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt. že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1.1.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1.1.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene, plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti.

6. Podľa žalobcu má postup žalovaného aj diskriminačný rozmer, nakoľko je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, Sociálna poisťovňa rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda v prípade otcov trvá na zanechaní pracovnej činnosti, ide podľa žalobcu o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Uvádzal, že žalobca si predložením Žiadosti o materské č. B1428889 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu poskytovania starostlivosti dieťaťu F. A. odo dňa 3. decembra 2021 z ochrannej lehoty z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa lnsignia Lifestyle Services Europe Slovakia, s.r.o. Pobočka rozhodnutím č. 200-278066-CA04/2021 zo dňa 17. decembra 2021 priznala žalobcovi nárok na materské od 3. decembra 2021 vo výške 51,02017500 eur za deň, s tým, že materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo dodatočne zistené, že dňa 30. marca 2022 zamestnávateľ Lenovo (Slovakia) s.r.o. prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška oznámil pobočke vznik povinného nemocenského poistenia žalobcu od 1. apríla 2022. Pobočke boli do spisového materiálu o. i. predložené ďalšie doklady ako pracovná zmluva (zo dňa 29. marca 2022, uzatvorená medzi žalobcom a zamestnávateľom Lenovo (Slovakia) s.r.o., z ktorej vyplýva, že žalobca bude pracovať v rozsahu 40 hodín týždenne) a výpis z dochádzky za mesiac apríl 2022 žalobcu u zamestnávateľa Lenovo (Slovakia) s.r.o. (žalobca odpracoval denne 8 hodín v pracovných dňoch, prácu vykonával formou home-office). Nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené o sociálnom poistení (ďalej len „") v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho poistenia a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa chápe prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí poistenci, ktorí sa dostanú do predvídanej životnej situácie. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.

9. S poukazom na ustanovenia §, 49 ods. 1 a ods. 3 a 51 ods. 2 o sociálnom poistení žalovaný uvádzal, že nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Uvedené zreteľne vyplýva aj z vyššie citovaného . Pri výklade ustanovení v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Ďalšou všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu ustanovená v v znení neskorších predpisov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený. Výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku a udržania nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane poistná udalosť - choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. To znamená, že iní poistenci uplatňujúci si nárok na materské majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské.

10. Podľa žalovaného materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca:

- materské je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne a jeho účelom [v zmysle ] je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že poskytuje dieťaťu starostlivosť, ktorá znemožňuje ďalší výkon zárobkovej činnosti v plnom rozsahu

- rodičovský príspevok je štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje o rodičovskom príspevku, a ako je uvedené v , štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je , ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení , resp. iného špeciálneho predpisu na materské, ako sa v žalobe domnieva žalobca, a teda ani vysvetľovanie , umožňujúci (ako vyplýva z ) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu dávky materské. Pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské, o čom svedčí okrem iného aj ustanovenie , ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.

11. K 3. decembru 2021 žalobca spĺňal všetky podmienky nároku na materské stanovené v znení neskorších predpisov, preto mu pobočka rozhodnutím č. 200-278066-CA04/2021 zo dňa 17. decembra 2021 vydanom v stanovenej lehote priznala nárok na materské od 3. decembra 2021 za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu. Od 1. apríla 2022 začal žalobca vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa Lenovo (Slovakia) s.r.o., pričom podľa pracovnej zmluvy zo dňa 29. marca 2022 sa žalobca zaviazal vykonávať zárobkovú činnosť s pracovným časom dohodnutým na 40 hodín týždenne. Žalobca sa tak zaviazal k výkonu práce v plnom pracovnom pomere. Prácu vykonával formou homeofficu. Z týchto dokladov vyplýva, že došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské a síce k vzniku nového pracovného pomeru od 1. apríla 2022, čo má podstatný vplyv na už priznaný nárok na materské od 3. decembra 2021. Pri takto upravenej pracovnej situácii žalobcu vyhodnotila pobočka za sporné považovať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu po 31. marci 2022 za splnenú. V súvislosti s takouto zmenou okolností bolo potrebné skúmať, či sú naďalej splnené podmienky nároku na materské, t. j. došetriť podmienky dohodnuté v súvislosti s ďalším pracovným pomerom a následne skúmať, či popri výkone ďalšej zárobkovej činnosti za zistených pracovných podmienok možno súčasne poskytovať dieťaťu starostlivosť, ktorú požaduje v ustanovení v znení neskorších predpisov alebo ide o skončenie poskytovania starostlivosti o dieťa v zmysle , majúce za následok zánik nároku na materské. Z uvedených dôvodov pobočka zaslala žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na materské č. NP 205-26681-2/2022-BAM zo dňa 6. mája 2022, ktorým ho informovala o dôvodoch, na základe ktorých dospela k záveru o zániku jeho nároku na materské, a zároveň ho žiadala, aby sa k jej záverom v stanovenej 8 dňovej lehote vyjadril. Predmetné oznámenie žalobca prevzal dňa 16. mája 2022 (spolu s rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 200-103847-CA07/2022 zo dňa 6. mája 2022). V stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, v ktorom vyjadril nespokojnosť s predbežným zastavením výplaty materského. V čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení bolo sporné, či žalobca aj po zmene okolností má nárok na materské, ktoré sa podľa vyplácať mesačne pozadu, avšak skutkový stav veci nebol zistený dostatočne na to, aby bolo možné s určitosťou uzavrieť, či žalobca ku dňu 1. apríla 2022 splnil vyžadované podmienky nároku na materské a na tomto základe rozhodnúť. Takéto okolnosti skutočne odôvodňujú vydanie predbežného opatrenia podľa , za účelom zamedzenia výplaty materského po 31. marci 2022, z dôvodu možného neskoršieho odpadnutia dôvodu na jeho výplatu.

12. Podľa žalovaného je rozhodnutie o predbežnom opatrení zákonným prostriedkom na zamedzenie v tomto prípade výplaty dávky, ak existuje dôvodná obava, že zmena okolností, za ktorých bola dávka priznaná, bude mať za následok zánik priznaného nároku. Ide teda o zákonný spôsob, ako zabezpečiť, aby sa predchádzalo neoprávnenej výplate dávky. S poukazom na uvedené, pobočka mala rozhodnutím o predbežnom opatrení podľa a a podľa rozhodnúť o predbežnom zastavení výplaty materského v období od 1. apríla 2022. Vznikom nového pracovného pomeru žalobcu od 1. apríla 2022 došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské a na jej základe bolo potrebné opätovne skúmať, či žalobca naďalej spĺňal podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa podľa , pričom splnenie tejto podmienky nebolo ku dňu vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení (6. mája 2022) preskúmané dostatočne na vydanie rozhodnutia, ktorým by sa konanie začaté oznámením ukončilo, v dôsledku čoho bolo vydanie predbežného opatrenia dôvodné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Žalovaný preto na základe odvolania žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu skúmal len to, či použitie toho inštitútu bolo dôvodné, t. j. či na základe skutkového stavu veci, ako bol zistený v čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení, bolo možné konanie začaté na základe oznámenia ukončiť alebo nie, a teda odôvodňoval vydanie predbežného opatrenia. Predmetom odvolacieho konania nebolo vyjadriť sa k námietkam žalobcu, majúcich základ v jeho nesúhlase so závermi pobočky o možnom zániku jeho nároku na materské. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný po preskúmaní veci vyhodnotil vydanie predbežného opatrenia ako dôvodné. Vo vzťahu k udržaniu už raz priznaného nároku na materské pobočka vydala rozhodnutie č. 200-147939-CA01/2022 zo dňa 3. augusta 2022, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa od 1. apríla 2022 zanikol nárok na materské. Proti predmetnému rozhodnutiu sa žalobca v stanovenej lehote neodvolal a nadobudlo právoplatnosť dňa 10. septembra 2022. Žalobou napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení tak podľa stratilo dňom 10. septembra 2022 účinnosť.

13. V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na materské.

14. Podľa (), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto .

Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

Podľa o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

Podľa o sociálnom poistení, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

15. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

16. Nakoľko žaloba, ktorej obsah súd v zmysle v spojení s § a ods. 2 posudzoval neformálne a bez viazanosti žalobnými bodmi, smerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu o predbežnom opatrení, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu týkajúcemu sa predbežného opatrenia, skúmal súd primárne naplnenie podmienok vydania predbežného opatrenia vyplývajúcich z ustanovenia o sociálnom poistení, z hľadiska ktorého (skúmania) neboli relevantné dôvody vzniku či zániku nároku na materské, ktorými účastníci konania prevažne argumentovali.

17. V zmysle o sociálnom poistení je predbežné opatrenie inštitútom uplatniteľným iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania Sociálnej poisťovne, ktorým možno účastníkovi konania uložiť, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.

18. V danom prípade pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 6.5.2022, ktoré žalovaný potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím, žalobcovi predbežne zastavila výplatu materského na základe zistenia, že žalobca je od 1.4.2022 evidovaný ako zamestnanec spoločnosti Lenovo (Slovakia) s.r.o. a z dokladov tohto zamestnávateľa vyplýva rozsah výkonu práce zamestnanca 40 hodín týždenne bez poklesu jeho príjmu v porovnaní s obdobím pred uplynutím nároku na materské. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že oznámením zo dňa 6.5.2022 začal konanie vo veci zániku nároku na materské a že žalobca je povinný strpieť, že mu v období uvedenom vo výroku rozhodnutia materské nebude vyplácané.

19. Účel konania, spôsob jeho zabezpečenia vydaným predbežným opatrením a nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil.

20. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia za okolnosť odôvodňujúcu vydanie predbežného opatrenia za účelom zamedzenia výplaty materského po 31. marci 2022 označil nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci, z ktorého nie je možné s určitosťou uzavrieť, či navrhovateľ aj naďalej spĺňa podmienky nároku na materské, s tým, že nedisponuje vyjadrením navrhovateľa, ktorý by prípadne na podporu svojho nároku mohol predložiť dôkazy.

21. Podľa obsahu spisového materiálu príslušná pobočka Sociálnej poisťovne o zániku nároku žalobcu na materské od 1.4.2022 rozhodla rozhodnutím zo dňa 3.8.2022, v odôvodnení ktorého nie je uvedený žiaden iný dôvod ako zistenia z vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 5.5.2022, ktoré boli dôvodom vydania predbežného opatrenia.

22. Odhliadnuc už od skutočnosti, že žalovaným konštatovaná nedostatočnosť zistení skutkového stavu veci tak v ďalšom konaní správneho orgánu zjavne nebola odstránená, resp. skutkové zistenia neboli nijak doplnené, je potrebné uviesť, že súd nezistil a žiaden z vo veci konajúcich správnych orgánov sa ani nepokúsil vysvetliť, v čom by mala spočívať nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia v predmetnej veci, ako by konanie o zániku nároku žalobcu na materské mohlo byť bez vydania predbežného opatrenia ohrozené.

23. Súčasne je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o (predbežnom) zastavení výplaty materského je, logicky i gramaticky, deklarovaním ukončenia úkonov Sociálnej poisťovne – vyplácania poskytovanej dávky, nie však uložením akejkoľvek povinnosti účastníkovi konania (niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť) tak, ako to predpokladá ustanovenie o sociálnom poistení.

24. Súd tak dospel k záveru nie len o nenaplnení podmienky nevyhnutnosti predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu konania správneho orgánu, ale aj o nezákonnosti formy vydaného predbežného opatrenia presahujúcej rámec zákonnej úpravy tohto právneho inštitútu.

25. V konečnom dôsledku sa tak súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii ustanovenia o sociálnom poistení.

26. Súd preto žalobe vyhovel podľa a zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bez vrátenia im veci na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že pre možnosť deklarovania nezákonnosti rozhodnutia týmto spôsobom nie je významným neskoršie rozhodnutie správneho orgánu vo veci zániku nároku na materské, ktorého zákonným následkom nie je zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení.

27. Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa s tým, že o výške náhrady bude v zmysle vydané samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.