Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-126-2013.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Subarea
12CoE/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti povinným 1/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX B., 2/ J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX B., o vymoženie 1.779,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1Er/303/2013 - 17 zo dňa 16. 07. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“).
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. RK-PC-144/13-LP zo dňa 05. 03. 2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23. 03. 2011. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 26/2011, podľa ktorého Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, avšak z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko aj tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V predmetom prípade je RPMN za úver 70,03 %, pričom priemerná RPMN za úver je 44,86%. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi teda
podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd ďalej poukázal na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska, v zmysle ktorej priemerná výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov v mesiaci marec 2011 sa pohybovala vo výške 15,41 %, pričom exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinných 1/, 2/) na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, preto potom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov podľa ust. §205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 psím. h) a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Exekučnému súdu vytýka, že vec posudzoval podľa neurčitého právneho pojmu, akým sú dobré mravy. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ je lex specialis vo vzťahu k ust. § 39 OZ, a teda malo byť použité aj na princípe aplikačnej prednosti. Súd neuvádza informáciu o úrokových sadzbách poskytovaných nebankovými subjektmi v predmetnom období, ktorá je z hľadiska určenia obvyklej odplaty podstatná. Z rozhodnutia je nezistiteľné, prečo by celá suma odplaty mala byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 41 OZ by mala byť aspoň časť dohody o úrokoch platná. Namieta preto nepreskúmateľnosť rozhodnutia a taktiež to, že rozhodnutie je v rozpore so skutkovým a právnym stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu. V čase uzavretia zmluvy nebola stanovená maximálna výška RPMN ani presná hranica maximálnej výšky odplaty. V čase keď bola presne upravená maximálna výška odplaty, právna úprava túto stanovovala vo výške 76,00% pre spotrebiteľské zmluvy. V predmetnom prípade bola RPMN 65,78%, teda potom nemožno hovoriť, že výška odplaty - úrokov (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými mravmi, resp. že je neprimeraná. Aj za predpokladu, že by výška odplaty bola v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa. Ak teda súd dospel k záveru, že odplata je neprimerane vysoká, mal potom určiť aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty. Peňažné plnenie je deliteľným plnením, preto ak aj z úvahy súdu ohľadne úrokov boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v určitej časti úrokov. Tým, že súd zamietol návrh v celosti, porušil práva oprávneného vlastniť majetok, nakoľko v časti dlžnej istiny úveru sa mu bez akýchkoľvek dôvodov odníma jeho vlastnícke postavenie. Povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Súd takýmto postupom porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci mu čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je okrem iného aj právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolateľ ešte poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného potom žiadal odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom zákonný sudca nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Krajský súd, ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. z nasledovných dôvodov:
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 EP. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.
Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. § 44 EP o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 01. 07. 2013, doručenou okresnému súdu dňa 12. 07. 2013, s odkazom na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-144/13- LP zo dňa 05. 03. 2013, právoplatným dňa 07. 05. 2013 a vykonateľným dňa 11. 05. 2013, ktorým bola uložená žalovaným (povinným 1/, 2/) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) spoločne a nerozdielne sumu 1.779,49 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol, nakoľko vyhodnotil, že zaväzuje povinných 1/, 2/ na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je z obsahu predloženého súdneho spisu zrejmé, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko vôbec neskúmal, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Skôr ako exekučný súd pristúpi k hodnoteniu plnenia priznaného exekučným titulom, musí zistiť, či bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na vydanie exekučného titulu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa týmto exekučný súd zaoberal a navyše v súdnom spise absentuje rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou 2/. Rozhodcovský súd v odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že mu boli predložené rozhodcovské
zmluvy, v ktorých sa žalobca - oprávnený so žalovaným 1/ (povinným 1/) a so žalovaným 2/ (povinným 2/) dohodli o možnosti riešenia sporov pred rozhodcovským súdom.
Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával sa s námietkami oprávneného k nim, prihliadol v zmysle § 212 ods. 2 O.s.p. na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvotne teda musí mať exekučný súd preukázané, že boli naplnené predpoklady a zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZoRK pre to, aby bolo možné rozhodcovské zmluvy, na základe ktorých rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať medzi zmluvnými stranami za platne dojednané. Z uvedeného ustanovenia ZoRK vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Až následne, potom ako bude mať exekučný súd preukázané, že základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, bude skúmať aj to, či rozhodcovské zmluvy spĺňajú aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ustanovení ZoRK a následne, či spĺňa aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.