Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/73/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. G. S. Q. XXX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou RS legal s.r.o. so sídlom Frankovská 18, Bratislava, IČO: 36 864 358 proti žalovanej: O. I., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Q. XXX, Q., zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, IČO: 42 164 460, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej patria nasledovné:

AKTÍVA

Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese K., v obci Q., v katastrálnom území S. Q., evidované Okresným úradom K., katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXX, a to: V. O. so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 47/4, L. K. M. J. s výmerou XXX S., K. K. V. „. Č.. XX/X, L. s výmerou XXXX m2 a pozemok parcely registra „C“ č. XX/ XX, L. s výmerou XXX m2, v hodnote 260.000 eur.

PASÍVA

Úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania podľa Ú. L. Č.. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX so zostatkom istiny ku dňu vyporiadania vo výške 26.278,89 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese K., v obci Q., v katastrálnom území S. Q., evidované Okresným úradom K., katastrálnym odborom na X. I. Č.. XXX, a to: V. O. so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. XX/X, L. K. M. J. s výmerou XXX m2, pozemok parcely registra „C“ č. XX/ X, L. s výmerou XXXX m2 a pozemok parcely registra „C“ č. XX/XX, L. s výmerou XXX m2.

III. Žalobcovi sa p r i k a z u j e na úhradu zostatok istiny úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe L. Č.. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 26.278,89 eur.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 74.888,73 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2018 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou tak, že žiadal, aby nehnuteľnosť, a Y. V. O. I. K. na parcele č. XX/X a pozemky na parcele č. XX/X M. XX/XX nadobudol do svojho výlučného vlastníctva,

hnuteľné veci, aby nadobudli sporové strany podľa toho ako ich majú od rozvodu v užívaní, zostatok úveru poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej so ŠFRB preberie a splatí v dohodnutých mesačných splátkach on, a to z dôvodu, že peniaze z predmetného úveru boli investované do stavby rodinného domu, ktorý mu zostáva vo vlastníctve, ďalej sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania majetkovej hodnoty sumu 30.500 eur. K uvedenej finančnej čiastke ponecháva žalovanej auto Y. U., keďže je evidované na jej meno a dosiaľ ho neprestala využívať a dochádza k jeho opotrebeniu, pričom finančné prostriedky vo výške 300.000 Sk vynaložené na jeho kúpu boli poskytnuté darovacou zmluvou žalobcovi od jeho otca. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. - 85 z 25. augusta 2017, právoplatným dňa 07.09.2017, bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili aktíva, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. S. Q., Obec Q., okres K., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX M. V. O. so súp. č. XXX, postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc.č. XX/X, L. K. M. J. s výmerou XXX m2, vrátane pozemku na parcele registra „C“ evidovanom na katastrálnej mape pod parc. č. XX/X, L. N. I. X.XXX m2. Ďalej uviedol, že parc. č. XX/X bola nadobudnutá H. L. z XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 325.000 Sk. Náklady na projekt na stavbu uvedenej nehnuteľnosti, ako aj náklady na začiatok výstavby spolu vo výške 119.050,- Sk (3.951,74 eur) boli financované z výlučných peňažných prostriedkov žalobcu, ktoré získal predajom svojich nehnuteľností (X. Č.. XX, H.. Ú.. E.) na základe H. L. L. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 246.250 Sk (8.174,- eur), ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a to dedením po J.. Z. A. (otcovi matky) na základe osvedčenia o dedičstve z XX.XX.XXXX. Výstavba hrubej stavby a zastrešenie stavby bola financovaná taktiež z jeho výlučných finančných prostriedkov vo výške 61.500 eur, ktoré získal predajom svojich nehnuteľností nadobudnutých ešte pred uzatvorením manželstva darom od svojho otca na základe O. L. L. XX.XX.XXXX (LV č. XXX, kat. úz. S. Q.). Dokončenie stavby bolo financované aj z peňažného daru jeho otca vo výške 11.000 eur a teda z výlučných peňažných prostriedkov žalobcu. Parcela č. XX/XX nadobudnutá H. L. L. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 127.200,- Sk (4.222,27 eur) bola zaplatená z výlučných peňažných prostriedkov žalobcu získaných predajom nehnuteľností v kat. úz. E. J. X. Č.. XX na základe H. L. L. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 246.250,- Sk (8.174 eur), ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ešte pred uzavretím manželstva dedením na základe Q. Q. O. L. XX.XX.XXXX. Jednotlivé hnuteľné veci špecifikoval v žalobe a uviedol, kde sa aktuálne nachádzajú, pričom v súvislosti s autom Y. U. uviedol, že toto využíva len žalovaná, avšak peňažné prostriedky na jeho kúpu vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur) boli žalobcovi poskytnuté na základe darovacej zmluvy od jeho otca. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril spolu so žalovanou L. Q. K. K. N. Š., predmetom ktorej bola čiastka 36.000 eur pričom aktuálny zostatok ku dňu XX.XX.XXXX bol 45.245,80 eur a ku dňu XX.XX.XXXX dlh vychádza na 44.236,60 eur. Suma 1.991,86 eur bola žalobcom uhradená po rozvode manželstva. Nedoplatky v súvislosti s nákladmi na nehnuteľnosť, a to pokuta za odpojenie elektriny 54,49 eur, doplatenie dlhu a úrokov z omeškania Y. I. N., M..N.. vo výške 138,73 eur boli žalobcom uhradené po rozvode manželstva. Taktiež uhradil dlh vo výške 840 eur Y. H. H. K., ktorý navštevujú ich spoločné maloleté deti. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode sa viackrát pokúšal kontaktovať žalovanú s návrhmi na vyporiadanie BSM, avšak pokusy o mimosúdne vyporiadanie boli zbytočné, keďže predstavy žalovanej o vyporiadaní spoločného majetku boli skreslené a nereálne. Okrem toho žalovaná sa žiadnym spôsobom ani po rozvode nepodieľala na znížení pasív znižujúcich hodnotu ich spoločného majetku. Poukázal na a uviedol, že jednotlivé výdavky v domácnosti, náklady a základné i špecifické potreby rodiny zabezpečoval on, nakoľko žalovaná počas trvania manželstva nemala záujem sa zamestnať a keď už, tak len krátkodobo a väčšinu času trávila na sociálnych sieťach, čo vyvrcholilo až k mimomanželským aféram, aj so ženami, ktoré boli hlavným dôvodom rozvratu manželstva a podaním návrhu na rozvod manželstva z jeho strany. Starostlivosť o spoločné deti zostala prevažne na ňom, pričom ako odplata za podanie návrhu o rozvod bolo z jej strany krivé obvinenie na jeho osobu. Má naliehavý právny záujem na vyporiadaní BSM, nakoľko po rozvode manželstva má zverené do svojej výlučnej starostlivosti dve spoločné maloleté deti, pričom žalovaná si riadne neplnila ani súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči nim, v dôsledku čoho bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, kde do dnešného dňa úhrady na výživnom chodia prostredníctvom exekútora. Približne v apríli roku 2017 žalovaná odišla zo spoločnej nehnuteľnosti potom, čo neuhrádzala jednotlivé výdavky s ňou spojené, nechala nehnuteľnosť neobývateľnou z dôvodu voľného pohybu mačky v dome v rozmedzí troch mesiacov po jej odchode, čo malo za následok škody na majetku (škrabance na koženej sedačke, nábytku, výkaly na koberci, na matracoch a v kvetináčoch), v dôsledku čoho výrazne prispela k zníženiu jej hodnoty.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.02.2019 v ktorom súhlasila, že do BSM patria všetky nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXX (Y. pozemky parcely U. XX/X, XX/X, XX/XX a V. O. so súp. č. XXX), keďže tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnymi zmluvami počas manželstva a rodinný dom postavili počas manželstva. Namietala zdroj financií vo vzťahu k nadobudnutiu K..Č.. XX/X na základe H. L. L. XX.XX.XXXX tvrdiac, že kúpna cena bola v podstatnej časti vyplatená z výlučných finančných prostriedkov žalovanej vo výške 235.000 Sk (7.800,57 eur), z toho 225.000 Sk žalovaná získala z predala motorového vozidla S. N., ktoré bolo v jej výlučnom vlastníctve, pretože ho nadobudla pred uzavretím manželstva a 10.000 Sk získala darom od svojho otca. Všetky dokumenty sú však u žalobcu a na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť ako svedka svojho otca Z. E. a svedka Y. F., ktorý od nej kúpil predmetné motorové vozidlo, preto žiadala pri vyporiadaní BSM dopočítať sumu 7.800,57 eur. Namietala použitie výlučných prostriedkov žalobcu získaných z predaja nehnuteľností, namietala ich výšku celkovo cca 58.174 eur na získanie spoločných vecí patriacich do BSM. Do spoločného majetku použila svoje výlučné prostriedky, a to finančné prostriedky získané svadobným darom vo výške 47.000 Sk (1.564,11 eur), darom od rodičov vo výške 25.000 Sk (829,85 eur) po svadbe, darom od otca vo výške 25.000 Sk (825,85 eur) použité na kúpu a zapracovanie tvárnic do domu, ďalej vo výške 8.000 eur použité na kúpu a zhotovenie zábradlia v dome, 2.500 eur na kúpu a zhotovenie schodov v dome, a to celkovo spolu 13.719,84 eur, ktoré žiadala pri vyporiadaní BSM započítať. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca získal v roku 2005 darom od svojho otca (X. Č.. XXX, H.. Ú.. S. Q.) a ktoré v roku 2013 predal svojej sestre H. I. boli v dezolátnom stave a preto spoločne investovali finančné prostriedky počas manželstva do ich rekonštrukcie a následne takto zrekonštruované žalobca predal svojej sestre a takýmto spôsobom použili strany sporu zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu sumu 190.000 Sk (6.306,84 eur) zo stavebného sporenia z K. N. N., preto žiadala tieto čiastky v sume 6.306,84 eur + splátky za sedem rokov započítať do vyporiadania BSM. Keďže však nedisponuje príslušnou dokumentáciou navrhla tieto skutočnosti zisťovať u K. N. N.. Ďalej namietala tvrdenie žalobcu, že mu otec daroval sumu 11.000 eur ako dar na financovanie stavby, k takémuto darovaniu zo strany otca žalobcu nedošlo, pričom namietla aj výpisy z účtu otca žalobcu a O. L. L. O. XX.XX.XXXX tvrdiac, že darovacia zmluva je vzhľadom na príbuzenský vzťah účelovo vyhotovená. Okrem toho z výpisu z účtu otca žalobcu je zrejmé, že otec žalobcu vyberal O. XX.XX.XXXX sumu 23.000 eur nie 11.000 eur. Vo vzťahu k hnuteľným veciam uviedla, že nemá v úmysle zaťažovať súd a strany sporu ich skúmaním a zostatkových cien, čo by nebolo hospodárne konanie. Motorové vozidlo Y. U., ktoré užíva dostala darom od otca žalobcu ako pozornosť za očakávanie narodenie synov žalobcu a žalovanej, vnukov otca žalobcu. Namietala, že toto motorové vozidlo nepatrí do BSM. Taktiež namietala skutočnosť, že spolu so žalobcom čerpali spoločný úver L. Š.P. vo výške 36.000 eur a navrhla vyžiadať aktuálny zostatok uvedeného úveru a preukázať zo strany žalobcu úhradu splátok úveru po rozvode manželstva. V súvislosti s platbami žalobcu za pokutu za odpojenie elektriny a doplatenie dlhu z úrokov z omeškania Y. I. N., M..N.. namietala, že žalobca neuviedol, že žalovaná zaplatila dlh na spotrebe plynu vo výške 439 eur, ktorý žiada započítať pri vyporiadaní BSM. K dlhu Y. H. H. K. vo výške 840 eur žalovaná uviedla, že tento vznikol z príčin, ktoré neboli na jej strane, išlo o dôvody vyhrotenej situácie v rodine, keď boli strany v rozvodovom konaní, žalobca bol obvinený za prečin ublíženia na zdraví a žalovaná bola prinútená opustiť spoločný rodinný dom, keď bola neustále zo strany žalobcu a jeho otca šikanovaná, nemala žiadne finančné prostriedky a bola nútená požiadať tunajší súd o vydanie neodkladného opatrenia o výživnom na zabezpečenie aspoň základných potrieb detí a súd určil výživné na každé dieťa 70 eur. Žalovaná sa pokúšala o dohodu so žalobcom už v čase po rozvode manželstva, keď sa dohodli, že si dajú oceniť spoločné nehnuteľnosti znalcom, ktorého si spoločne vyberú, dohodli sa na F.. E., avšak k ďalším krokom zo strany strán sporu nedošlo. Odmietla tvrdenia o účelových klamstvách žalobcu vo vzťahu k jej konaniu počas trvania manželstva, čoho dôkazom je samotné rozvodové konanie v ktorom žalobca žiadne takéto dôvody rozvratu manželstva neuviedol, okrem toho rozvodové konanie skončilo na jedinom pojednávaní s rodičovskou dohodou. S deťmi (dvojičkami) bola na materskej a platenej rodičovskej dovolenke do šiesteho roku detí z dôvodu ich zdravotného stavu, keďže sa narodili predčasne. K tvrdeniu žalobcu o znížení hodnoty spoločnej nehnuteľnosti jej konaním sa vyjadrila, že tieto tvrdenia sú nepravdivé a ničím nepodložené. Listom zo dňa 23.08.2018 navrhovala žalobcovi ako jednu z alternatív vyrovnanie tak, ako navrhuje on v žalobe po zohľadnení všetkých hľadísk vyporiadania oproti žalobnému návrhu žalobcu požadovala od neho finančné vyrovnanie vo výške 60.000 eur namiesto žalobcom navrhovanej výške 30.500 eur.

3. Súd v danej veci nariadil predbežné prejednanie sporu dňa 26.11.2019, ktorého sa sporové strany a ich právne zástupkyne zúčastnili, pričom k zmiereniu medzi sporovými stranami nedošlo a súd predbežné prejednanie sporu odročil na pojednávanie. Súd konštatoval, že v danom štádiu sa nepodarilo vyriešiť

spor zmierom, nakoľko sa sporové strany nevedeli dohodnúť na trhovej cene nehnuteľností, ako aj na výške výlučných finančných prostriedkov sporových strán vnesených do ich spoločného majetku.

4. Na pojednávaní dňa 23.06.2020 súd meritórne vec prejednal, postupoval podľa uviedol svoje predbežné právne posúdenie a na ďalšom pojednávaní dňa 06.10.2020 vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchom žalobcu, na pojednávaní dňa 26.11.2020 vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, na pojednávaní dňa 02.12.2021 vypočul svedkov Z. I., S.. H. E., V.. I. M. S. I., oboznámením sa s obsahom listín predložených sporovými stranami ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovných skutkový stav.

5. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. XXP/XXX/XXXX

- XX vydaným XX. M. XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.

6. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX vyplýva nesporná skutočnosť o bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S. Q., v obci Q., Q. K., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako K..Č.. XX/XX, o výmere XXX S. L., parc.č. XX/ X o výmere XXXX m2, L., parc. č. XX/X o výmere XXX m2, L. K. M. J. M. V. O. so súp. č. XXX na parc.č. XX/X, v časti C: Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Š. P. V. G. G. na pozemky K..Č.. XX/XX, XX/X, XX/X a V. O. na parc.č. XX/X k úveru podľa L.X. L., vklad I. Ú. XX.XX.XXXX - XX/XXXX.

7. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2006 vyplýva, že sporové strany ako kupujúci uzatvorili s predávajúcimi F.. D. S., F.. Z. N. M. M. Š. L. Q. K. N. K. K. na nehnuteľnosti v kat. úz. S. Q., zapísanej I. X. Č.. XX ako pozemok parcela č. XX/X, L. o výmere X.XXX m2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Podľa H. L. L. XX.XX.XXXX predávajúci M. A., H. Š., O. A., H. I. a D. I. (žalobca) previedli svoje vlastnícke právo na kupujúcich I. K. M. J. K. k nehnuteľnostiam v kat. úz. E. evidovaných v X. Č.. XX, za kúpnu cenu vo výške 2.500.000 Sk. Z článku IV. ods. 1. písm. e) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradia žalobcovi ako predávajúcemu sumu 246.250 Sk.

9. Podľa X. Č.. XXX L. XX.XX.XXXX bol žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S. Q., obec Q., Q. K.any, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parc.č XX/X, Q. I. XXX m2, L. K. M. J. a parc.č. XX/X, o výmere XXX, L. K. M. J., dom so súp. č. XX na parcele č. XX/X, ktoré nadobudol O. L. uzavretou dňa XX.XX.XXXX nachádzajúcou sa na č.l. XX súdneho spisu. Uvedené nehnuteľnosti žalobca predal kupujúcej H. I. H. L. uzavretou dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy (č.l. 26 a nasl.) a na základe tejto zmluvy Okresný úrad K., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva pod č. I. (Č..X.. XX).

10. Podľa O. L. uzavretej dňa XX.XX.XXXX darca - otec žalobcu daroval žalobcovi peňažnú hotovosť vo výške 300.000 Sk na kúpu ojazdeného motorového vozidla zn. Y. U. a z výpisu z účtu otca žalobcu vyplýva výber v hotovosti v čiastke 300.000 Sk dňa XX.XX.XXXX.

XX. L. O. L. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec žalobcu ako darca žalobcovi ako obdarovanému poskytol peňažnú hotovosť vo výške 11.000 eur na nákup materiálu a výkonu prác súvisiacich s dokončením stavby rodinného domu obdarovaného. Z výpisu z účtu otca žalobcu Z. I. vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX vyplýva výber hotovosti dňa XX.XX.XXXX vo výške 23.000 eur (č.l. 33).

12. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalkyňou F.. Ľ. E., znalec v odbore Stavebníctvo - odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností na základe objednávky žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že znalkyňa ku dňu XX.XX.XXXX stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM sporových strán v sume 219.000 eur.

13. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom F.. F. V., znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností na základe objednávky žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že znalec ku dňu XX.XX.XXXX stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľní patriacich do BSM sporových strán v sume 201.000 eur.

14. Uznesením vydaným 17. marca 2022 bol súdom ustanovený znalec F.. Ľ. E. na vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom určí všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto

konania. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX O.M. XX.XX.XXXX, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v sume 260.000 eur.

15. Žalobca predložil súdu súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX L. XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom F.. F. V., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností v sume 230.000 eur.

16. K. N. N., M..N.. v písomnom podaní z XX.XX.XXXX (č.l. 313) oznámila súdu, že neeviduje žiadne konto na meno žalobcu a v písomnom oznámení z XX.XX.XXXX (č.l. 360) doplnila informáciu, že žalobca nie je a ani v minulosti nebol klientom K., M..N...

17. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Y., Okresný dopravný inšpektorát v K. v odpovedi z 11.01.2022 (č.l. 355) súdu uviedol, že žalovaná je vlastníkom vozidla zn. Y. U. Q. XX.XX.XXXX do súčasnosti, bola vlastníkom vozidiel Š. N. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, N. K. od XX.XX.XX04 do XX.XX.XXXX, M. M. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXX1 a žalobca bol držiteľom vozidla zn. Y. C. I. Q. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

18. Podľa ročného výpisu Š. P. V. G. za rok XXXX konečný stav nesplatenej istiny úveru k XX.XX.XXXX predstavuje sumu 26.615,29 eur. Z tohto výpisu vyplývajú mesačné splátky úveru vo výške 168,20 eur za obdobie od januára do decembra 2022, pričom posledná splátka v decembri 2022 bola zaúčtovaná vo výške 168,20 eur dňa 15.12.2022. Z rozpisu transakcií žalobcu vo vzťahu k úveru Š., ktoré sa nachádzajú v súdnom spise na č.l. 557-560 vyplýva, že žalobca platil mesačné splátky úveru vo výške 161,66 eur v období od júla do decembra roku 2016, v mesiacoch február, marec, apríl a október roku 2017 a mesačné splátky úveru vo výške 168,20 eur v období od mája do decembra 2018, od januára do decembra 2019, od januára do decembra 2020, od januára do decembra 2021 a od januára do decembra 2022. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 12.01.2023 bola zaúčtovaná platba úverovej splátky vo výške 168,20 eur a dňa 01.02.2023 bola zaúčtovaná platba 168,20 eur. Podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 28.09.2017 žalobca uhradil Š.P. čiastku 821 eur (č.l. 556). Z mailovej komunikácia medzi žalobcom a I. G. L. XX.XX.XXXX vyplýva, že I. M..N.. predbežne schválila žiadosť žalobcu o bezúčelovú I. E. vo výške 65.000 eur s dobou splatnosti 29 rokov a úrokovou sadzbou 3,89 % (č.l. 561).

19. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. XT/XX/XXXX L. XX. N. XXXX bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.000 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej ako poškodenej škodu vo výške 494,40 eur a v sociálnej poisťovni škodu vo výške 228,70 eur. Krajský súd v Trnave uznesením č. XTo/XXX/XXXX - XXX L. X. Z. XXXX odvolanie žalobcu ako obžalovaného zamietol. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Piešťany vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v K. podala dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného D. I. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX približne o XX,XX E.. v rodinnom dome č. XXX I. Q. S. Q. došlo medzi poškodenou O. I. a obžalovaným D. I. k hádke a zo strany obžalovaného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví poškodenej O. I.. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v nepriamom úmysle, keďže sotil do poškodenej a vedel, že svojim konaním môže také poškodenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Obžalovanému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, kde zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok v priebehu dlhotrvajúcich problémov vo vzťahu s poškodenou ako manželkou, ktoré v tom čase nechcel riešiť rozvodom, na následok, kedy poškodenej boli spôsobené pomliaždeniny a tržná rana sliznice dolnej pery a na zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Súd prihliadol aj na osobu obžalovaného, ktorý má na pracovisku dobrú povesť a po rozvode s poškodenou zabezpečuje osobnú starostlivosť o ich maloleté deti.

20. Z obsahu spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že žalovaná podala dňa XX.XX.XXXX návrh na začatie konania vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. M. D. I., v ktorom sa domáhal, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným v sume 200 eur mesačne pre každé dieťa. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s tým, že žiadala, aby súd ponechal obe maloleté deti v jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným v sume 200 eur mesačne pre každé dieťa. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu súd vydal dňa XX.XX.XXXX uznesenie, ktorým návrh matky

(žalovanej) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, pričom skutočnosti na ktoré matka vo svojom návrhu poukázala budú predmetom dokazovania vo veci samej. V uvedenom súdnom spise je pripojený spis tunajšieho súdu vedený pod sp. zn XXP/XXX/XXXX z ktorého vyplýva, že súd rozsudkom vydaným dňa XX.XX.XXXX manželstvo sporových strán rozviedol a schválil rodičovskú dohodu ohľadne práv a povinnosti k maloletým deťom tak, že obe deti O. a D. sa na čas po rozvode manželstva zverili do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala platiť výživné v sume 50 eur mesačne pre každé z detí. Súčasťou rozsudku bola aj dohoda ohľadom styku matky s maloletými deťmi.

21. Žalobca v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že rodinný dom začal spolu so žalovanou stavať počas ich manželstva, avšak výstavbu domu financoval výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností po jeho rodičoch, ktoré zdedil, zároveň si zobrali so žalovanou úver zo Š. vo výške 36.000 eur na dokončenie stavby a za účelom nasťahovania sa do domu získal finančnú hotovosť od svojho otca vo výške 11.000 eur. Počas výstavby domu si nemohli dovoliť firmu, ktorá by zhotovila dom na kľúč stavali ho svojpomocne za pomoci rodiny a priateľov. Po skolaudovaní rodinného domu a nasťahovaní sa do neho nastali medzi sporovými stranami nedorozumenia a nezhody, čo vyústilo do rozvodu a rodinný dom zostal niekoľko mesiacov neobývaný, avšak všetky náklady s ním spojené vrátane splátky úveru po celý čas hradil on. V súvislosti s motorovým vozidlom Y. U., že ho nepretržite používa žalovaná, bolo kúpené z daru jeho otca vo výške 300.000 Sk čo je v prepočte 10.000 eur a bolo kúpené asi tri mesiace pred narodením ich detí. Žalovaná vlastnila pred uzavretím manželstva vozidlo zn. N., ktoré predali a použili na kúpu iných vozidiel, ktoré zveľaďovali a následne predávali. Vozidlo N. bolo predané za 205.000 Sk. Vo vzťahu k ostatným finančným darom a svadobných darom, ktoré uvádzala žalovaná nemá vedomosť o týchto daroch a všetky sumy, ktoré žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení poprel. Sumu 61.500 eur dostal od svojej sestry pri K. L. Q. G. L. I. V. XXXX. Projekt na stavbu rodinného domu bol kupovaný v roku 2008 a cenu za tento projekt v sume 45.000 Sk financoval z peňažných prostriedkov, ktoré mal z predaja nehnuteľností po svojom O. J. E.. V roku 2009 začali stavať rodinný dom a v roku 2010 čerpali úver zo ŠFRB, ktorý bol použitý na čiastočné dokončenie domu a keďže na skolaudovanie domu to nestačilo, požiadal svojho otca o finančný príspevok. Počas manželstva mal iba úver zo Š., iný úver nemal. V súvislosti s finančnou čiastkou 61.500 eur uviedol, že táto suma mu bola postupne vyplácaná na materiál použitý na hrubú stavbu domu a pri odovzdávaní peňazí bol vždy prítomný jeho otec, sestra a nevlastná mama S.. Čo bolo potrebné platiť bezhotovostne, tak sa uhrádzalo z účtu na účet, pri jednotlivých úhradách za práce a hlavne materiál pri výstavbe rodinného domu. Čiastka 61.500 eur sa minula za trištvrte roka od jari 2009 do zimy 2009 (december), keďže bez toho nemohol čerpať úver L. Š. nakoľko musel ručiť stavbou, ktorej hodnota musela byť dvojnásobne vyššia ako výška poskytnutého úveru. Sumu 11.000 eur mu odovzdal jeho otec za prítomnosti jeho sestry a nevlastnej mamy a bývalej manželky, teda žalovanej v rodinnom dome jeho rodičov a poukázal na výpis z účtu svojho otca z ktorého vyplýva, že dňa 28.05. vyberal otec z účtu peniaze, pričom vybral vyššiu hotovosť, aby vyplatil aj finančnú čiastku jeho sestre.

22. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti, a to rodinného domu a pozemkov uviedla, že pozemok spolu so žalobcom kúpili za sumu 325.000 Sk, čiastku 225.000 Sk vyplatili z predaja jej auta a 100.000 Sk požičal jej otec a keďže chceli pozemok oplotiť a nemali peniaze, tak im jej otec požičal ešte čiastku 10.000 Sk, oplotenie pozemku stálo 27.000 - 29.000 Sk. Potvrdila, že žalobca dostal sumu 246.000 Sk z dedičstva z E. a za časť peňazí sa kúpila poľná cestička od obce cca v sume 127.000 Sk. Kúpu pozemku brali ako investíciu tým, že obaja mali autá a mali kde bývať. Koncom novembra alebo decembra 2008 kupovali projekt na dom za cenu cca 30.000 Sk a začiatkom roka 2009 začali stavbu domu, jej rodičia im prispeli čiastkou 25.000 Sk na tvárnice, kupoval ich jej otec a len im ich vyložil za bránou. Svojpomocne si robili deku, výkopové práce im robil sused z ulice. Čo sa týka samotnej výstavby rodinného domu celá réžia bola na nej, ona objednávala materiál, komunikovala ohľadne cenových ponúk, bola prítomná pri preberaní tovaru, keďže žalobca bol zamestnaný a bol v práci. Keďže im začali dochádzať financie, prišiel jej bývalý svokor s návrhom, že starý dom sa predá sestre Ž. H. za sumu 61.500 eur, ktorú však ona nikdy reálne nevidela. Tieto peniaze mali byť použité na hrubú stavbu, avšak nikdy u nich fyzicky neboli. Zo Š. získali úver 36.000 eur, ktorý bol použitý v dome, avšak stále to nestačilo na kolaudáciu, ktorá bola v roku 2012 a v roku 2013 začali v dome bývať. Keďže došlo k nezhodám, už v roku 2013 sa chcela rozviesť, napokon rozvod bol 25.08.2017. Koncom septembra 2016 sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi, v dome zostala bývať sama s deťmi a začiatkom roka 2017 sa s deťmi odsťahovala k svojim rodičom

v dome nikto nebýval, boli vypnuté energie a z času na čas do domu chodila. Keď prišla do domu v lete zistila, že v dome nebolo vôbec nič okrem kuchynskej linky. Keď sa sťahovala z domácnosti vzala si len svoje základné veci a veci detí. Potvrdila kúpu vozidla Y. U. I. J. v lete 2007 a otec žalobcu jej dal 300.000 Sk na kúpu tohto vozidla so slovami „že je to za pôrod detí“. V súvislosti so sumou 11.000 eur zo strany otca žalobcu uviedla, že nemala o tom žiadnu informáciu, hrubá stavba sa financovala z financií jej bývalého manžela, zo strany žalobcu dostali čiastku 30.000 Sk na prerobenie kúpeľne v starom dome. Nepopierala, že peniaze z predaja rodinného domu boli použité na hrubú stavbu, ale reálne tvrdila, že fyzicky tie peniaze v domácnosti nevidela. V domácnosti mali len malé čiastky. V súvislosti s potrebou úveru L. Š. uviedla, že zo začiatku bolo jasné, že nadštandardný rodinný dom za také peniaze nepostavia. Pri úvere bolo potrebné ručiť týmto domom.

23. Svedok Z. I. otec žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že žalobcovi daroval rodinný dom na adrese Q. XX v čase, keď bol žalobca slobodný. Vzhľadom na to, že žalobca začal stavať nový rodinný dom, daroval mu 1.750.000 Sk a tento rodinný dom zostal jeho dcére. Stavba rodinného domu sporových strán bola financovaná z týchto peňazí, pričom peniaze boli vyplácané po častiach v hotovosti, vždy keď kúpil žalobca nejaký materiál alebo potreboval zaplatiť nejakú faktúru. Pri odovzdávaní peňazí bola vždy prítomná jeho manželka aj dcéra a to z toho dôvodu, aby bolo dcére jasné koľko peňazí žalobca dostal, pretože chcel dať obidvom deťom presne rovnakú čiastku peňazí. Keď daroval peniaze synovi, dal aj dcére. Preto aj čiastku, ktorú dal synovi na auto, dal aj svojej dcére. Ďalšiu čiastku 11.000 eur dal žalobcovi na dostavbu rodinného domu a takúto istú čiastku dostala aj dcéra, dával im peniaze obom naraz u neho doma.

24. S.. H. E., sestra žalobcu vo svedeckej výpovedi v súvislosti s nadobudnutím rodinného domu v S. Q. uviedla, že tento dom daroval žalobcovi ich spoločný otec. V súvislosti s kúpou tohto rodinného domu od žalobcu uviedla, že najprv uzatvorili so žalobcom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pretože žalobca staval nový dom a tento dom I. S. Q. stále užívali, tak sa konečná kúpna zmluva uzavrela až potom, keď sa žalobca so žalovanou sťahovali do nového domu. Potvrdila, že kúpna cena rodinného domu bola 61.500 eur. Tieto peniaze však nevyplácala priamo ona žalobcovi, ale vyplácal ich žalobcovi jej otec. Vedela, že sa uvedená suma použila na hrubú stavbu rodinného domu, ktorý stavali žalobca so žalovanou. Potvrdila, že dostali aj nejaké peniaze po dedkovi L. E. v dedičskom konaní. Potvrdila, že žalobca tieto peniaze použil do výstavby rodinného domu. V období od predaja starého domu po dokončenie nového rodinného domu sporových strán potvrdila viacero finančných darov zo strany otca žalobcu, avšak presné sumy uviesť nevedela. Ďalej uviedla, že dostala od svojho otca sumu 11.000 eur tak isto, ako aj jej brat žalobca, pričom tomto boli prítomní žalobca, ona, otec, nevlastná matka a švagriná (žalovaná). Nepamätala si dátum.

25. Z výsluchu svedkyne S. I. bolo zistené, že v manželskom zväzku s Z. I., otcom žalobcu sú od roku 1996. Potvrdila, že v období keď bol žalobca slobodný nechali mu rodinný dom, následne začali stavať svoj dom a neskôr tento dom odpredali sestre žalobcu. Žalobca dostával na výstavbu rodinného domu hotovosť po čiastkach, vždy keď bolo potrebné zaplatiť stavebný materiál alebo vyplatiť robotníkov. Pri vyplácaní jednotlivých súm bola vždy prítomná aj sestra žalobcu, pretože sa snažili pomáhať aj jej rovnakým dielom ako žalobcovi. Sumu 11.000 eur odovzdali žalobcovi u nich doma, pričom rovnakú sumu dostala aj sestra žalobcu.

26. Na pojednávaní konanom dňa 03.11.2022 žalobca uviedol, že si dal vypracoval znalecký posudok L. XX.XX.XXXX a navrhol, aby sa vychádzalo zo spriemerovanej hodnoty nehnuteľností, čo je suma 245.000 eur. Žalovaná so spriemerovaním ceny nehnuteľností nesúhlasila a navrhla, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného F.. Ľ. E. a zároveň navrhla, aby sa spoločná parcela U. H. Č.. XX/X o výmere XXXX m2, záhrada rozdelila geometrickým plánom na dve samostatné parcely a novovytvorená parcela bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva, čím bude naplnené právo oboch bývalých manželov, aby spoločný majetok bol rozdelený tak, aby dostali rovnakú hodnotu s čo najnižším finančným vyrovnaním. Navrhla, aby úver prebral žalobca a vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 61.500 eur a 11.000 eur poukázala na dôkazné bremeno žalobcu, ktorá podľa jej názoru neuniesol, keďže nepredložil žiadne listinné dôkazy a na základe svedeckých výpovedí sa ukázalo, že žalobcovi nebolo vyplatených 61.500 eur a samotná zmluva o budúcej zmluve a kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a jeho sestrou sú simulovanými právnymi úkonmi, pretože vôľou strán zmluvy nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy a vyplatenie kúpnej ceny. Ďalej poukázala na to, že svedkovia veľmi nevierohodne a neurčito vypovedali o tom, že otec žalobcu mal žalobcovi priebežne poskytovať

určité finančné prostriedky a mali byť vyplácané na materiál do výstavby rodinného domu, avšak neboli o tom predložené žiadne dôkazy. Výsluch žalobcu sa javí ako dosť pasívny, pričom svedecké výpovede sú nevierohodné. Vo vzťahu k týmto námietkam žalobca uviedol, že nie sú relevantné. Z výpovede žalobcu ako aj jeho rodinných príslušníkov vyplynulo, že finančné prostriedky v sume 61.500 eur boli použité na výstavbu rodinného domu, v rodine existovala dohoda, nešlo o žiaden predstieraný právny úkon, rodina sa dohodla na spôsobe vyplatenia uvedenej sumy, čo je celkom zrejmé z výpovedi svedkov. Na pojednávaní 26.11.2020 žalovaná na otázku z čoho boli zaplatené objednané materiály a služby pri zabezpečovaní príprav samotnej stavby rodinného domu odpovedala, že „ja nepopieram, že peniaze z predaja rodinného domu neboli použité na hrubú stavbu, ale reálne tvrdím, že som fyzicky nevidela tie peniaze v domácnosti ...“. Samotná žalovaná povedala, že rodinný dom, ktorý stavali bol nadštandardný a stál množstvo finančných prostriedkov. Ak sa ustáli hodnota rodinného domu s pozemkami a hodnota peňazí vnesených do spoločného majetku sporových strán, tak je potom na základe matematického výpočtu finančné vyrovnanie legitímne a zákonné. S reálnou deľbou pozemku nesúhlasil a žiadal tento návrh zamietnuť.

27. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.11.2022 súd návrh žalovanej na reálnu deľbu nehnuteľnosti, ktorá je spoločným majetkom sporových strán zamietol z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti takéhoto spôsobu vyporiadania BSM, poukazujúc na dĺžku, priebeh a koncentráciu konania.

28. Žalobca vo svojom písomnom záverečnom vyjadrení z 25.01.2023 navrhol, aby súd pri vyporiadaní BSM vychádzal nielen zo znaleckého posudku vypracovaného F.. Ľ. E. pod č. XX/XXXX, ale aj zo znaleckého posudku F.. F. V. Č.. XX/XX, ktorý si nechal vypracovať, keďže rozdiel medzi všeobecným hodnotami nehnuteľností stanovenými týmito dvoma posudkami je 30.000 eur. Ku dňu tohto záverečného vyjadrenia došlo v dôsledku zvýšenia úrokových sadzieb na hypotekárne úvery k zníženiu záujmu o hypotéky a tým ich zníženiu záujmu o kúpu nehnuteľností, došlo tak k zníženiu cien nehnuteľností, čo konštatujú realitné kancelárie aj ekonómovia naprieč Slovenskom. Preto navrhol, aby súd pri rozhodovaní vychádzal zo spriemerovanej hodnoty oboch znaleckých posudkov čo predstavuje sumu 245.000 eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že súd zamietol návrh žalovanej na reálnu deľbu nehnuteľností navrhol, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej protihodnotu jej podielu po zohľadnení vlastných finančných prostriedkov použitých na nadobudnutie spoločného majetku. Žalobca je ochotný prevziať splácanie zvyšku zostatku úveru, ktorý ku dňu pojednávania predstavuje sumu 26.278,89 eur a ďalej uviedol, že pri hodnote nehnuteľností 245.000 eur každému zo strán prislúcha hodnota 122.500 eur, ktorú sumu je žalobca povinný vyplatiť žalovanej, avšak z tejto sumy treba odpočítať polovicu nesplatenej istiny úveru, teda 13.139,45 eur, polovicu zo splatenej istiny úveru v období od zániku manželstva do 28.02.2023, čo je celkom suma 10.738,26 eur. V tejto sume sú zahrnuté splátky z úveru a sankcia za neplatenie splátok úveru po rozvode manželstva vo výške 821 eur a keďže celú sumu 10.738,26 eur uhradil výlučne sám, polovicu tejto sumy vo výške 5.369,13 eur žiadal zohľadniť pri vyporiadaní v jeho prospech. Ostáva tak suma na vyplatenie 103.991,42 eur a z tejto sumy je treba odpočítať polovicu z jeho vlastných finančných prostriedkov, ktoré použil na nadobudnutie spoločného majetku, čo je suma 44.794,30 eur (jeho vnos na nadobudnutie spoločného majetku bol celkom 89.588,60 eur a pozostáva z finančných prostriedkov získaných z predaja dedičstva po matke I. H.. Ú.. E. vo výške 8.174 eur, zo sumy 61.500 eur získaných z predaja nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX H.. Ú.. S. Q. a zo sumy 11.000 eur, ktorú mu daroval jeho otec na dokončenie domu) a po odpočítaní tejto sumy zostáva na výplatu žalovanej suma 59.197,12 eur. K tejto sume treba pripočítať polovicu hodnoty ktorú vniesla žalovaná zo svojich výlučných prostriedkov do ich spoločného majetku, a to je suma 7.468,63 eur, ktorú sumu získala predajom svojho motorového vozidla zn. S. N. a polovica tejto sumy je suma 3.734,31 eur, ktorú sumu treba pripočítať k sume predstavujúcej konečné finančné vyrovnanie vo výške 62.931,43 eur. Z titulu finančného vyrovnania navrhol vyplatiť žalovanej túto čiastku do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súhlasil s tým, aby si žalovaná ponechala osobné motorové vozidla zn. Y. U., ktoré nepatrí do ich BSM, pretože bolo kúpené z finančných prostriedkov, ktoré mu daroval otec a toto motorové vozidlo doteraz využíva žalovaná. Žalobca k svojmu písomnému vyjadreniu ročný výpis Š. za rok 2022 z 31.12.2022 a stanovisko VÚB a.s. k žiadosti žalobcu o bezúčelovú hypotéku.

29. Žalovaná v písomnom podaní z 29.01.2023 opakovane nesúhlasila so spriemerovaním hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX (znaleckým posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom) a znaleckým posudkom č. 18/2022 (súkromný znalecký posudok žalobcu). Poukázala na to, že konanie o vyporiadanie BSM je špecifickým konaním v dôsledku čoho platia pre

takéto konanie určité právne špecifiká. Jedným z týchto špecifík je, že súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, a to iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade, určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z a . Podľa názoru žalovanej, jej návrh na vykonanie dokazovania súd bezdôvodne zamietol, čím sa v danom štádiu konania dopúšťa vady konania, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak súd zohľadnil neurčité vyjadrenie žalobcu o tom, že údajne judikatúra stanovila, že takéto návrhy, teda návrh žalovanej na rozdelenie veci sú z dôvodu uplynutia troch rokov od začatia konania neprípustné a na ne sa neprihliada, postupoval nesprávne a nezákonne. Žiadna judikatúra ako tvrdí žalobca neexistuje. Vzhľadom na to, že súd bezdôvodne zamietol návrh na vykonanie dokazovania, žalovaná po pojednávaní zadala neodkladne objednávku geodetovi na vypracovanie geometrického plánu, ktorým by došlo k účelnému rozdeleniu parc. č. U. H. Č.. XX/X na tri samostatné parcely, a to parc. U. H. Č.. XX/X, XX/X M. XX/X. Z dôvodu rozdelenia pozemku a jeho objektívnej využiteľnosti ako samostatných pozemkov, žalovaná zabezpečila aj vypracovanie súkromného znaleckého posudku k všeobecnej hodnote novovytvorených pozemkov s ohľadom na ich navrhované využitie. Podľa tohto posudku všeobecná hodnota K..Č.. XX/X predstavuje sumu 3.025.36 eur a K..Č.. XX/X predstavuje sumu 34.021,25 eur. Rozdelením na parc. Č.. XX/X M. XX/X by sa vytvorili podobné pozemky, ktoré by sa spravodlivo rozdelili medzi strany sporu. Zo spoločných nehnuteľností by sa tak žalobcovi dostalo - V.Ý. O. v hodnote 182.260,12 eur, vonkajšie úpravy v hodnote 8.330,26 eur a studňa v hodnote 1.323,20 eur, parc. U. H. Č.. XX/XX v hodnote 5.172,27 eur, parc. U. H. Č.. XX/X v hodnote 15.581,87 eur, všetko spolu 212.668,15 eur. Žalovanej by sa dostalo - K.. U. H. Č.. XX/X - 34.021,35 eur. Žalobcovi a žalovanej by sa spoločne dostalo do podielového spoluvlastníctva parc. U. H. Č.. XX/X - 3.025,36 eur. Na vyrovnanie podielu žalovanej by bol žalobca povinný zaplatiť jej finančné vyrovnanie 89.323,40 eur. Sumu 8.174 eur žalovaná považuje za nespornú a túto uznáva za spôsobilú na zápočet pri vyporiadaní BSM, sumu 61.500 eur sporuje a neuznáva ju, keďže žalobca jej existenciu nepreukázal, sumu 11.000 eur ako dar sporuje en bloc a neuznáva ju. Žalobca nijako nepreukázal, že tieto prostriedky boli použité na účel, ktorý je uvedený I. O. L. L. XX.XX.XXXX na „nákup materiálu a výkonu prác v súvisiacich s dokončením stavby rodinného domu“. Naďalej sporuje a neuznáva sumu 300.000 Sk ako dar žalobcovi od otca na kúpu vozidla. V konaní sa uplatnila zápočet sumy 7.800,57 eur, 13.719,81 eur, 6.306,84 eur + splátky K. žalobcu počas manželstva, trvá na zápočte sumy 7.800,57 eur. Nesporuje, že žalobca platil spoločný úver po právoplatnosti rozvodu manželstva výlučne sám. Na úhrade spoločného úveru sa nepodieľala z dôvodu, že žalobca výlučne sám spolu s cudzou treťou osobou (svojou novou partnerkou) užíval a užíva spoločné nehnuteľnosti dodnes a dopustil sa voči žalovanej trestného činu ublíženia na zdraví, v dôsledku čoho žalovaná nemohla užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojho podielu a tým sa žalobca na jej úkor bezdôvodne obohacoval a obohacuje, preto žiada i na túto okolnosť prihliadnuť a bezdôvodné obohatenie započítať s časťou zaplatených splátok žalobcom, ktoré zaplatil po rozvode manželstva za žalovanú. Navrhla spôsob vyporiadania BSM tak, že súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti v kat. úz. S. Q., obec Q., okres K., zapísané na LV č. XXX a to V. O. N. N.. Č.. XXX, postavený na parc. U. H. Č.. XX/X, K.. U. H. XX/XX o výmere XXX m2, L. a parc. U. H. Č.. XX/X o výmer XXX m2, L. K. M. J. vytvorená geometrickým plánom, do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže nehnuteľnosť v kat. úz. S. Q., Q. Q., Q. K., L. J. X. Č.. XXX M. Y. K.. U. H. Č.. XX/X o výmere XXX m2, L., vytvorená geometrickým plánom, prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovanej a žalobcu každému vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica nehnuteľnosť nachádzajúc sa kat. úz. S. Q., obec Q., okres K., zapísanú na LV č. XXX a to parc. U. H. Č.. XX/X o výmere XXX m2, L. vytvorená geometrickým plánom. Zostatok spoločného úveru sú žalobca a žalovaný povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne, žalobca je povinný vyplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 89.136,69 eur do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, žalobca je povinný nahradiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V závere svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že je ochotná sa naďalej pokúsiť so žalobcom o uzatvorenie zmieru, avšak zmierovacie konanie, resp. návrhy na dohodu zo strany žalobcu musia byť primerané výsledkom dokazovania. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila kópiu geometrického plánu č. XX-XX/XXXX vyhotoveného F.. Z. G. dňa XX.XX.XXXX a kópiu znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného znalkyňou F.. Ľ. E.Á. dňa XX.XX.XXXX.

30. Na pojednávaní dňa 02.02.2023 právna zástupkyňa žalovanej predložila súdu rozsudok Okresného súdu Piešťany č. z 24. septembra 2018 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. -836 z 04. júna 2019 a zároveň oznámila, že do podateľne tunajšieho súdu podala návrh na začatie konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. M. D. a na nariadenie neodkladného opatrenia v ktorom žiada, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný výživným 200 eur mesačne pre každé dieťa. Vo vzťahu k týmto okolnostiam dala protistrane na

zváženie možnosť pristúpenia k rokovaniu ohľadom spôsobu vyporiadania BSM tvrdiac, že v každom štádiu konania by sa mali strany pokúsiť o zmier. V prípade ak by žalobca bol ochotný uzavrieť dohodu, jej návrh na dohodu je nasledovný: Ak by žalobca hodnoverne listinnými dôkazmi preukázal svoju solventnosť zabezpečovacím prostriedkom napr. notárskou úschovou, súhlasila by s prikázaním všetkých nehnuteľností do vlastníctva žalobcu a žalobca by jej vyplatil čiastku 100.000 eur do 2 mesiacov s tým, že prevezme splácanie spoločného úveru, v opačnom prípade odkázala v celom rozsahu na svoje písomné vyjadrenie a zároveň uviedla, že pokiaľ by súd autoritatívne rozhodol, prichádza ešte do úvahy ďalšia alternatíva riešenia v záujme spravodlivého rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti a to tá, že by súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu rodinný dom spolu s pozemkom pod týmto domom a ostatné dva pozemky by prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a žalobca by prebral spoločný úver v sume 26.278,89 eur k 28.02.2023. So záverečným návrhom žalobcu o spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nesúhlasila a namietala preukázanie solventnosti žalobcu predbežným vyjadrením banky, ktorá by poskytla žalobcovi úver vo výške 65.000 eur. Jeho záverečný návrh sa bije so záverečným návrhom žalovanej, ktorá nesúhlasí so spriemerovaním hodnoty spoločných nehnuteľností. Zostatok výšky spoločného úveru ku dňu pojednávania nespochybňuje, avšak vzhľadom na to, že žalobca užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rámec jeho podielu a okrem toho tam býva aj jeho partnerka, tým pádom sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalovanej a preto žiada o vzájomné započítanie. Investície žalobcu o ktorých tvrdí, že boli použité ako výlučné do spoločného majetku neboli podľa jej názoru preukázané, v prípade motorového vozidla zn. Y. U. sa strany zhodli, že nepatrí do BSM, taktiež nebola sporná suma 8.174 eur, ktorú žalovaná uznala a považuje ju za spôsobilú na zápočet pri vyporiadaní BSM a žalujúca strana uznala vnos výlučných prostriedkov žalovanej do spoločného majetku, ktorú získala z predaja svojho motorového vozidla zn. S. N.. Rozpor je teda v investíciách a v zaplatených splátkach úveru od rozvodu manželstva.

31. Právna zástupkyňa žalobcu reagujúc na uvedené uviedla, že zo strany žalovanej ide o čisté vydieranie a takýmto spôsobom sa snaží dostať žalobcu pod tlak, aby pristúpil na takú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva akú si ona predstavuje, čo nemá nič spoločné so spravodlivosťou, ktorej sa domáha. Poukázala na to, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začalo v roku 2018, návrh na reálnu deľbu ako spôsob vyporiadania BSM navrhla žalovaná na predchádzajúcom pojednávaní v novembri 2022, teda po niekoľkých rokoch čo bežalo toto konanie. Opakovane sa vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM opakovane na niekoľkých miestach domáha koncentrácie konania, poukazuje na pasívnu agresivitu žalobcu a na to, že nič nepreukázal, nedokázal a nepredložil žiadne doklady. Poukázala na to, že ak sa žalovaná domáha koncentrácie konania, tak mohla navrhnúť už v roku 2018 to čo navrhla v roku 2022. Vnos žalobcu z jeho výlučného majetku do majetku spoločného potvrdila samotná žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2019, kde explicitne na druhej strane svojho podania uvádzala, že nenamieta, že žalobca počas manželstva použil svoje výlučné prostriedky, ktoré získal z predaja nehnuteľnosti. Žalovaná len spochybňovala výšku tej sumy, pretože tvrdila, že žalobca musel zaplatiť z kúpnej ceny z predaja domu 19 %-nú daň z príjmu. Toto však žalobca poprel, žiadnu takú daň z príjmu neplatil, nebolo to ani preukázané a ani nebol na to žiaden dôvod, pretože bol vlastníkom nehnuteľností dlhšie ako 5 rokov a v takom prípade ani daň z príjmu neprichádzala do úvahy podľa zákona o dani z príjmu. Takže žalovaná to uznala, len spochybnila sumu. Rovnako to uznala aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, čo je uvedené v zápisnici z pojednávania 26.11.2020, potvrdila to aj v ďalšom svojom vyjadrení a potvrdili to aj svedkovia - otec, nevlastná matka a sestra žalobca, ktorých výpovede sa zhodujú. Záverečný návrh žalobcu je absolútne korektný, žalobca uznal, že finančné prostriedky z predaja motorového vozidla žalovanej zn. S. N. boli investované do rodinného domu. Jednalo sa o sumu 225.000 Sk, teda 7.468,63 eur. Strany sa dohodli, že do BSM nezahrnú hnuteľné veci, čoho sa žalobca prísne drží a v súvislosti s autom Y. U. súhlasí, aby nebolo zahrnuté do BSM. Celkom nesporne do BSM patria nehnuteľnosti, pričom poukázala na aktuálnu situáciu v súvislosti s poklesom cien nehnuteľností či bytov či rodinných domov niekde v rozpätí od 1% do 3 %, niekde aj viac. Spriemerovaná cena nehnuteľností ako žalobca navrhuje je pokles ceny, ktorej sa domáha žalovaná o 5 %. Ak sa má vychádzať z hodnoty nehnuteľností ku dňu vyporiadania ako hovorí žalovaná, tak dnes už vyšpičkované ceny nehnuteľností neplatia a sú nižšie rádovo od 1% do 5%. Teda nimi navrhnutá cena nehnuteľností 245.000 eur je pokles o 5 % oproti znaleckému K. F.. E.. Napriek vyjadreniu súdu, že nebude akceptovať reálnu deľbu a že tento spôsob vyporiadania odmieta, žalovaná bez súhlasu a bez vedomia ďalšieho spoluvlastníka násilím otvorila záhradu, prerezala reťaz, alebo zámok a dostala sa na pozemok. S reálnou deľbou, ktorú žalovaná navrhla po 4 rokoch prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM nesúhlasí. Takáto reálna deľba by prinášala ďalší spor keď je nesporné, že žalovaná dala trestné oznámenie na žalobcu, ktorý bol

odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví a tým preukázala zlé vzťahy medzi stranami, ktoré skončili na trestnom súde. Pokiaľ ide o nárok žalovanej na započítanie voči sume, ktorú žalobca zaplatil výlučne on po zániku manželstva až doteraz na splátky úveru z dôvodu, že užíval jej polovicu, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tento nárok žalovaná nijako nešpecifikovala, neuviedla dĺžku takéhoto užívania ani akú to malo ekonomickú hodnotu, v akej výške si to proti tejto sume započítava, pričom nijako nepreukázala či žalobca užíva viac ako polovicu nehnuteľnosti. Okrem toho túto nehnuteľnosť užívajú aj jej dve deti a nie len žalobca. Preto navrhla, aby po vykonanom dokazovaní rozhodol súd, keďže zo strany žalobcu je absolútne vylúčená dohoda, pretože žalovaná svoje nároky postupne len zvyšuje.

32. Právna zástupkyňa žalovanej v reakcii na prednes právnej zástupkyne žalobcu poukázala na správanie a konanie žalobcu voči žalovanej v čase trvania manželstva, ktoré nebolo v súlade s dobrými mravmi a z tohto dôvodu žalovaná pôvodne aj s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti, teda z rodinného domu, ktorý je spoločný a ktorý je predmetom vyporiadania BSM a teda každý zo strán sporu má nárok užívať spoločné nehnuteľnosti a s nimi disponovať, pričom toto právo žalobca žalovanej upiera. Potvrdila, že vzťahy medzi stranami ako bývalými manželmi sú veľmi zlé a nedokážu spoločne fungovať, avšak to nie je dôvod na to, aby nemohlo dôjsť k reálnej deľbe, vďaka ktorej mali byť vytvorené vhodné podmienky na to, aby boli oddelené spoločné pozemky, teda rodinný dom s pozemkom by bol prisúdený žalobcovi a ďalší pozemok by bol prisúdený žalovanej a bol by využiteľný na výstavbu rodinného domu, pričom pozemok vo výmere 109 m2 bol vytvorený preto, aby bola vytvorená nejaká oddeľovacia komunikácia a prístup aj k jednému aj k druhému, čo by bolo účelové využitie. Pokiaľ hovorí právna zástupkyňa žalobcu o nejakých ďalších problematických vzťahoch, k tomu uviedla, takéto tvrdenie je len hypotetické. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na zmenu starostlivosti o maloleté deti uviedla, že po dobu 6 rokov, kedy boli maloleté deti v starostlivosti žalobcu existovali skryté, latentné problémy v starostlivosti o deti, ktoré sa odrazili na psychickom stave detí čo vyšlo najavo minulý týždeň vrámci riešenia nejakých školských záležitostí, čo vôbec nie je prostriedkom nejakého vydierania. Je preukázané z priebehu súdneho sporu, že žalovaná mala záujem sa dohodnúť, avšak žalobca si stále drží nejakú výšku vyrovnania, ktorá nie je primeraná vykonanému dokazovaniu. Žalovaná neuznala ani neuznáva výšku výlučných finančných prostriedkov žalobcu vložených do spoločného majetku.

33. Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

35. Podľa , , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

36. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

37. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ustanovenia patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Vzhľadom na ustanovenie nie je súd viazaný návrhmi účastníkov, ale je povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972, s. 134 ods. 2 až 4).

38. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení . Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

podľa ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

39. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969, sp. zn. , R 57/1970).

40. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). V prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj spoločné dlhy (pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. ).

41. Ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ neuhradený úročený dlh, súd vyporiada nielen jeho splatnú časť (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú v budúcnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

42. Predmetom prejednávaného sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť 07.09.2017. Vzhľadom na to, že v priebehu konania sa sporové strany nedokázali dohodnúť na spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, bolo potrebné, aby toto vyporiadanie vykonal súd podľa zásad uvedených v .

43. Žalobca sa spočiatku domáhal okrem iného i vyporiadania hnuteľného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak v priebehu konania sa strany dohodli, že hnuteľný majetok nebude zahrnutý do masy bezpodielového spoluvlastníctva a v priebehu konania žalobca súhlasil, aby si žalovaná ponechala motorové vozidlo zn. Y. U.. Predmetom vyporiadania teda zostali spoločné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúce sa v kat. úz. S. Q., I. Q. Q., Q. K., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XX/XX, o výmere XXX m2 záhrada, parc.č. XX/ X o výmere XXXX m2, záhrada, parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a V. O. so súp. č. XXX na parc.č. XX/X, výlučné finančné prostriedky a investície sporových strán použité do ich spoločného majetku a spoločný úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške 36.000 eur na základe zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa XX.XX.XXXX. Ku dňu 28.02.XXXX je výška zostatku úveru v sume 26.278,89 eur.

44. Výška zostatku spoločného úveru nebola spochybnená a teda ani sporná, rovnako nebola sporná ani suma 8.174 eur ako výlučný prostriedok žalobcu vložený do spoločného majetku a suma 7.468,63 eur ako výlučný prostriedok žalovanej vložený do spoločného majetku. Ďalšie výlučné finančné prostriedky sporových strán použité do ich spoločného majetku zostali sporné.

45. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty spoločných nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu súd ustanovil F.. Ľ.W. E., znalkyňu z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností uznesením vydaným 17. marca 2022. Znalkyňa doručila súdu dňa 17.06.2022 vypracovaný písomný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom stanovila k dátumu 15.06.2022 všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností vo výške 260.000 eur a súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vychádzal z tejto hodnoty. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom F.. F. V., ktorý žalobca predložil súdu XX.XX.XXXX, na tento znalecký posudok súd neprihliadol z dôvodu, že prednostne vychádzal z posudku vypracovaného znalkyňou, ktorú sám ustanovil v predmetnom konaní a okrem toho znalkyňa F.. E. stanovila hodnotu nehnuteľností k dátumu XX.XX.XXXX, K. F.. V. oceňoval nehnuteľnosti k dátumu XX.XX.XXXX, čo znamená, že z časového hľadiska sa nejednalo o všeobecnú hodnotu ku dňu vyporiadania. Okrem toho zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne výhrady k znaleckému posudku, ktorý vypracovala súdom ustanovená znalkyňa F.. E. a napokon tento dôkaz ani nemožno z hľadiska koncentrácie konania považovať za uplatnený včas, keďže bol predložený až 14.07.2022, pričom žalobca týmto znaleckým posudkom disponoval už v čase keď súd ustanovil v konaní znalkyňu F.. E.. S poukazom na uvedené súd potom logicky nemohol prihliadnuť na požiadavku žalobcu, aby pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd vychádzal z priemernej hodnoty 245.000 eur (spriemerovanie hodnôt stanovených v dvoch znaleckých posudkoch). Ďalej súd neprihliadol ani na ďalšiu požiadavku žalobcu odpočítať 5 % z hodnoty nehnuteľností stanovej F.. E. v znaleckom posudku z dôvodu všeobecného poklesu cien nehnuteľností, pretože žalobca svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom a neuniesol tak dôkazné bremeno. Tu súd poukazuje na základnú procesnú povinnosť podľa článku 8 Základných princípov .

46. Podľa článku 8 Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa článku 6 ods. 1 Základných princípov strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

48. Podľa , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

49. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

50. Odkazujúc na vyššie uvedené odseky, berúc na zreteľ princíp rovnosti sporových strán a sudcovskú koncentráciu konania ktorej účelom je zabrániť zdržiavaniu sporu neskoro vykonanými procesnými úkonmi, súd uvádza, že tak ako neprihliadol na procesné účinky žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX L. XX.XX.XXXX, rovnako neprihliadol ani na procesné účinky

žalovanou predložených dokumentov (geometrický plán na oddelenie pozemku č. XX-XX/XXXX a súkromný znalecký posudok č. X/XXXX) ako podkladov na reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli predložené v záverečnom štádiu konania a navyše potom, ako súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.11.2022 tento návrh žalovanej zamietol práve s poukazom na koncentráciu konania, nakoľko žalovaná mohla navrhnúť tento spôsob rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti oveľa skôr v priebehu konania, ktoré sa začalo 24.10.2018. S poukazom na uvedené sa súd nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne žalovanej v jej písomnom záverečnom vyjadrení o nedôvodnosti zamietnutia návrhu žalovanej a tým pádom vzniknutej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdu je zrejmé, že konanie o vyporiadanie BSM je špecifickým konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom a môže žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac alebo niečo iné než čoho sa strany domáhajú ( ). Je však potrebné zdôrazniť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode je konaním sporovým, ktoré sa tak ako aj všetky ostatné sporové konania spravuje zásadou koncentrácie konania a sporové strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu. V prejednávanom spore navrhla žalovaná „nový“ procesný úkon po štyroch rokoch od začatia tohto konania, pričom tento procesný úkon mohla navrhnúť už na začiatku konania, prípadne v priebehu konania, nakoľko jej návrh sa týka merita veci, teda spôsobu vyporiadania spoločného majetku bývalých manželov, navyše skutočnosť o existencii spoločnej nehnuteľnosti sporná nebola od samého začiatku sporu (spornou bola jej všeobecná hodnota), preto jej nič nebránilo vo vykonaní tohto úkonu skôr a ako už súd skonštatoval, nemohol považovať tento procesný prostriedok za uplatnený včas.

51. Napriek vyslovenému názoru v odseku 49. vo vzťahu k neprihliadnutiu na návrh žalovanej k spôsobu rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, či už tak ako navrhla v písomnom vyjadrení z 29.01.2023 (rozdelenie nehnuteľností na tri samostatné parcely, z ktorých jedna bude prikázaná žalobcovi, druhá žalovanej a tretia bude prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva) alebo na pojednávaní dňa 02.02.2023 (rodinný dom s pozemkom pod domom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a ostatné dva pozemky do podielového spoluvlastníctva sporových strán), súd navyše dodáva i s ohľadom na budúce odvolacie konanie a odvolacím súdom posudzovanú správnosť postupu súdu prvej inštancie, že na zásadu rovnosti podielov pri vyporiadaní spoločných nehnuteľností nemohol prihliadnuť, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca má vo svojej osobnej starostlivosti dve maloleté deti, ktoré mu boli zverené rozsudkom vydaným 25. augusta 2017, právoplatným 07.09.2017 a ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, pričom na veci nič nemení skutočnosť, že žalovaná podala dňa 02.02.2023 na tunajšom súde návrh na zmenu zverenia detí do jej osobnej starostlivosti a zároveň i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol uznesením z 9. februára 2023, keďže nemal osvedčenú dôvodnosť takéhoto návrhu. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. jednoznačne vyplýva, že žalobca zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť, pričom žalovaná si voči deťom neplní svoju vyživovaciu povinnosť, preto bolo voči nej začaté exekučné konanie vedené súdnym exekútorom S.. Ľ. L. K. N..L.. D. XXX/XXXX. Okrem toho nemožno nechať bez povšimnutia aj inú okolnosť, ktorou sú dlhodobo narušené vzťahy medzi stranami. V minulosti podala žalovaná na žalobcu trestné oznámenie, výsledkom čoho bol v trestnom konaní vyhlásený rozsudok dňa 24. septembra 2018, právoplatný 04.06.2019, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. V prípade ak by súd striktne vychádzal zo zásady rovnosti podielov a vyhovel by návrhu žalovanej na rozdelenie spoločných nehnuteľností, je vzhľadom na problematickú až narušenú komunikáciu medzi sporovými stranami vysoko pravdepodobné, že by ich spoluvlastnícke a susedské vzťahy boli v budúcnosti predmetom ďalších sporov. Na podporu svojich záverov súd odkazuje na nasledovný výňatok z komentára k JUDr. Imricha Feketeho, CSc.: Pre vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zakotvuje zásadu rovnosti podielov, zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásadu ochrany záujmov maloletých detí a zásadu pričinenia na zveľadení majetku. Základnou zásadou pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity) podielov, z ktorej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a súd má možnosť určiť podiely v inom pomere, v závislosti od ďalších hľadísk, ktoré posudzuje na základe riadne zisteného stavu veci. V prvom rade pri určení výšky podielov súd prihliadne na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, ale aj na ďalšie okolnosti. Prihliadanie na potreby maloletých detí predstavuje jednu zo základných zásad, na ktoré súd prihliada pri každom vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Na toto hľadisko sa prihliada najmä pri určení, aká konkrétna časť majetku pripadne do výlučného majetku manžela, ktorý má maloleté deti vo svojej výchove.

Hľadisko záujmu maloletých detí môže byť okolnosťou vedúcou k nerovnosti podielov pri vysporiadaní BSM (Ro NS ČR zo 14. 12. 2011, sp. zn. ). Do vlastníctva manžela, do výchovy ktorého boli zverené maloleté deti, by z tohto hľadiska mali byť prikázané veci, ktoré maloleté deti užívajú, príp. budú užívať; veci, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ich potrieb. Toto hľadisko má často zásadný význam pre rozhodnutie súdu o nehnuteľnosti, ak v nej maloleté deti spolu s jedným z manželov bývajú. Okrem hľadísk záujmov maloletých detí a ostatných hľadísk je potrebné prihliadať aj na iné okolnosti, ktoré môžu byť dôležité pre vysporiadanie a ktoré by odôvodňovali disparitu podielov. Takýmito okolnosťami môžu byť: opustenie rodiny ešte počas trvania manželstva, domáce násilie jedného z manželov, nadmerné zadlžovanie spoločného majetku jedným z manželov, účelnosť využitia vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, uväznenie či trest odňatia slobody vo vzťahu k niektorému z manželov. Napriek tomu, že nemá v ustanoveniach, ktoré sa týkajú vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, obdobné ustanovenie, ako je obsiahnuté v , je aj pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nutné prihliadnuť na to, aby bola vec účelne využitá (R 42/1972, s. 140 ods. 3). V konaní o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa uplatňuje zásada, aby, pokiaľ je to možné (najmä s ohľadom na dobu uplynutú od rozvodu manželstva či oddelené bývanie manželov), boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii (Ro NS ČR z 2. 12. 2003, sp. zn. ).

52. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

53. Pokiaľ ide o výlučné finančné prostriedky žalobcu použité do spoločnej nehnuteľnosti, súd dospel k záveru, že žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprela, čo vyplýva z jej písomného vyjadrenia k žalobe i z jej výpovede na pojednávaní, avšak namietala výšku týchto prostriedkov. Súd mal v rámci vykonaného dokazovania jednak listinami predloženými žalobcom a taktiež svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca vložil do spoločného majetku sporových strán spornú sumu 61.500 eur a spornú sumu 11.000 eur. Suma 8.174 eur sporná nebola a celkom tak žalobca vniesol do spoločného majetku svoje výlučné prostriedky v čiastke 80.674 eur. Darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako obdarovaným a jeho otcom ako darcom mal súd preukázané, že žalobcovi bola darovaná peňažná hotovosť 11.000 eur na nákup materiálu a výkonu prác súvisiacich s dokončením rodinného domu. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný darca vo svojej svedeckej výpovedi, pričom z výpisu z účtu otca žalobcu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX, teda pred uzavretím darovacej zmluvy, bol uskutočnený výber hotovosti 23.000 eur. Všetci svedkovia vypočutí na pojednávaní 02.12.2021 zhodne potvrdili, že čiastku 11.000 eur vyplatil darca žalobcovi osobne a súčasne za prítomnosti žalobcu daroval čiastku 11.000 eur aj svojej O. H. E.. V konaní obe sporové strany zhodne potvrdili, že napriek poskytnutému úveru XX.XX.XXXX zo Š. P. V. G. v sume 36.000 eur, potrebovali finančné prostriedky, aby sa mohli do rodinného domu nasťahovať. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní 26.11.2020 uviedla, že napriek použitému úveru 36.000 eur to bolo málo na to, aby mohli dom skolaudovať. Zo L. Q. W. G. H. L. L. XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a jeho sestrou H. I. ako budúcou kupujúcou vyplýva, že sa zmluvné strany zaviazali najneskôr O. XX.XX.XXXX uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na X. Č.. XXX. V článku III. tejto zmluvy sa dohodli na celkovej kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 61.500 eur, ktorá mala byť uhradená budúcemu predávajúcemu pred podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. H. L. zmluvné strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 61.500 eur. Žalovaná na pojednávaní 26.11.2020 uviedla, že potom ako začali dochádzať financie na stavbu domu, bývalý svokor (otec žalobcu) prišiel s návrhom, aby žalobca predal starý dom svojej sestre H. a bola určená suma 61.500 eur, ktorú však žalovaná nikdy reálne nevidela. Mali to byť peniaze použité na hrubú stavbu. Potvrdila, že hrubá stavba sa financovala z financií žalobcu, nepoprela, že peniaze z predaja rodinného domu žalobcu boli použité na hrubú stavbu ich spoločného domu, avšak tvrdila, že reálne doma tie peniaze nevideli, v domácnosti mali iba malé čiastky. Zo svedeckých výpovedí mal súd potvrdené, že suma 61.500 eur bola postupne žalobcovi vyplácaná na výstavbu hrubej stavby. Vo vzťahu k týmto výpovediam súd uvádza, že nemá pochybnosť o ich vierohodnosti, napriek tomu, že ide o rodinných príslušníkov žalobcu. K otázke darovania finančných prostriedkov žalobcovi na stavbu spoločného rodinného bývalých manželov sa vyjadrili jednoznačne a zhodne potvrdili, že išlo o rodinnú dohodu o spôsobe financovania hrubej stavby rodinného domu, čo žalovaná ani nepopierala. Svedkovia si vzájomne vo svojich výpovediach neodporovali, vzájomne

sa dopĺňali, ich výpovede neboli protichodné a v kontexte s predloženými listinnými dôkazmi poskytli súdu záver o pravdivosti tvrdených skutočností preukazujúcich vnos vlastných prostriedkov žalobcu do spoločného majetku a to konkrétne čiastku 72,500 eur ( 61.500 eur + 11.000 eur). Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej vo vzťahu k financovaniu stavby spoločného rodinného domu zo strany žalobcu súd uvádza, že tieto sa mu javia ako rozporuplné, keďže opakovane toto nepopierala, navyše uviedla, že žalobca nosil domov peniaze po častiach a z nich aj reálne žili a boli aj na dovolenke, potom však uviedla, že doma reálne nevidela žiadnu sumu. Potvrdila, že dom je nadštandardný, vyžadoval si financie, pričom ani poskytnutý úver nebol dostačujúci. Pokiaľ tvrdí, že žalobca nepreukázal vlastné peňažné prostriedky vložené do stavby rodinného domu, núka sa otázka, z akých prostriedkov sa potom rodinný dom postavil, keď ani výška poskytnutého úveru nebola postačujúca.

54. Žalovaná si v predmetnom konaní uplatnila zápočet svojich výlučných finančných prostriedkov vložených do spoločného majetku a to sumu 13.719,81 eur (svadobný dar od príbuzných, dary od rodičov), 7.800,57 eur (predaj motorového vozidla) a 6.306,84 eur + splátky (stavebné sporenie v K.). Žalobca uznal vnos žalovanej do spoločného majetku v sume 7.468,63 eur za predaj motorového vozidla zn. S. N., avšak neuznal sumu 331,94 eur (10.000 Sk) ako peňažný dar otca žalovanej. V priebehu konania sa žalovanej nepodarilo preukázať jej tvrdenie, že vložila svoje výlučné peňažné prostriedky (dary od príbuzných) do spoločného majetku a z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že počas manželstva sporových strán sa uhrádzali splátky stavebného úveru K. N. N., keďže táto v písomných stanoviskách z XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX potvrdila, že žalobca v minulosti nebol jej klientom a neeviduje na jeho meno žiadne konto. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej, aby súd prihliadol na bezdôvodné obohatenie žalobcu na jej úkor a bezdôvodné obohatenie započítal s časťou zaplatených úverových splátok žalobcom po rozvode manželstva za žalovanú, na toto tvrdenie súd nemohol prihliadnuť jednak s odkazom na koncentráciu konania, ale aj z dôvodu, že žalovaná výšku bezdôvodného obohatenia nevyčíslila, nijako tento nárok bližšie nešpecifikovala (dĺžka takéhoto obohacovania, ekonomická hodnota a pod.) a ani nepreukázala, že žalobca užíva viac ako polovicu spoločných nehnuteľností. Spôsobilá na zápočet pri vyporiadaní BSM je preto suma 7.468,63 eur.

55. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

56. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

57. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky dôkazy tak jednotlivo ako aj vzájomne, súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti opísané a špecifikované vo výroku I. tohto rozhodnutia prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný vyplatiť žalovanej protihodnotu jej podielu vo výške 74.888,73 eur. Pri uložení povinnosti žalobcovi vyplatiť žalovanej protihodnotu jej podielu súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku F.. E. Č.. XX/XXXX vo výške 260.000 eur a zohľadnil vlastné finančné prostriedky žalobcu, ktoré použil na nadobudnutie spoločného majetku a to sumu 8.174 eur získanú z predaja majetku nadobudnutého dedením, sumu 61.500 eur získanú z predaja nehnuteľností zapísaných na X. Č.. XXX v kat.úz. S. Q. a sumu 11.000 eur získanú darovaním od otca žalobcu (celkom 80.674 eur) a vlastné finančné prostriedky žalovanej použité do spoločného majetku v sume 7.468,63 eur získané z predaja jej motorového vozidla zn. S. N.. Taktiež boli zohľadnené aj žalobcom zaplatené splátky spoločného úveru v období od zániku manželstva do 28.02.2023 a sankcia za neplatenie splátok úveru po rozvode manželstva v celkovej sume 10.738,26 eur. Spôsob výpočtu je nasledovný: Každej zo strán sporu prislúcha hodnota nehnuteľností 130.000 eur, z ktorej sa odpočíta suma 5.369,13 eur (polovica zaplatenej sumy 10.738,26 eur zo strany žalobcu, t.j. splátky úveru a sankcia za neplatenie splátok úveru od zániku manželstva do 28.02.2023), polovica nesplatenej istiny úveru 13.139,45 eur, keďže výška nesplatenej istiny úveru je ku dňu 28.02.2023 26.278,89 eur. Zostáva suma 111.491,42 eur, z ktorej sa odpočíta polovica vlastných finančných prostriedkov žalobcu t.j. suma 40.337 eur. Zostáva suma 71.154,42 eur, ku ktorej treba pripočítať polovicu vlastných prostriedkov žalovanej t.j. sumu 3.734,31. Zostáva tak suma 74.888,73 eur, ktorú je žalobca povinný vyplatiť žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Zostatok istiny spoločného úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe L. Č.. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého zostatok predstavuje ku dňu vyporiadania sumu 26.278,89 eur je povinný uhradiť žalobca (výrok III.).

59. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom nepreukázania solventnosti žalobcu, súd uvádza, že žalobca predložil kladné stanovisko banky k jeho žiadosti o poskytnutie úveru (teda je schopný žalobkyne vyplatiť sumu 65.000 eur) a je už na jeho zodpovednosti akým spôsobom si zabezpečí zostávajúcu sumu na vyrovnanie jej podielu a pokiaľ by svoj záväzok nesplnil, žalovaná má možnosť domáhať sa svojho nároku prostredníctvom exekútora. Na ostatné argumentácie žalovanej v súvislosti s potrebou preukazovania solventnosti žalobcu zabezpečovacím prostriedkom, napr. notárskou úschovou súd nereagoval, keďže tieto tvrdenia neboli spôsobilé ovplyvniť posúdenie merita veci a v tejto súvislosti súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia ÚS SR , , ).

60. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

61. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. a , pričom vychádzal zo skutočnosti, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Súd aplikoval , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o vyporiadanie BSM je typickým príkladom konania označovaného ako iudicium duplex, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Pri iudicium duplex má aj rozhodovanie o trovách konania svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane; v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha:Linde Praha a. s.

- Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a JanaTuláčka, 1994, 230 s., str. 225). Súd po zohľadnení, že podiely obidvoch bývalých manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú rovnaké rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené v výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.