Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-138-2018.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť, s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, si sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zas. JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 1.019,57 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.019,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.891,13 Eur od 16.02.2017 do 10.05.2017 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.019,57 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.019,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.891,13 EUR od 16.02.2017 do 10.05.2017 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.019,57 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 16.12.2016 došlo k poškodeniu motorového vozidla pána Mária Juríka zn. SUZUKI VITARA, EČV: A ( ďalej „poškodený“), pričom priebeh nehody ani jej vinník nebol medzi stranami sporný. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený si účelne požičať náhradné vozidlo po nevyhnutnú dobu. Poškodený mal v nájme náhradné vozidlo po dobu 33 dní, pričom ho dňa 20.01.2017 vrátil a za nájom mu bola vystavená faktúra na sumu 3.795,- Eur. Zo strany žalovaného došlo iba k čiastočnej úhrade škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo vo výške 1.903,87 Eur a následne ešte doplatil náhradu škody vo výške 871,56 Eur. Neuhradená škoda zo strany žalovaného teda predstavuje sumu 1.019,57 Eur. Žalovaný krátil náhradu škody za nájom náhradného vozidla keď neuznal skutočnú dĺžku nájmu náhradného vozidla. Žalobca sa s týmto krátením nestotožnil, nakoľko náhradné vozidlo bolo zapožičané iba po dobu opravy poškodeného vozidla, čo potvrdzuje aj potvrdenie vydané servisom, ktorý vykonával opravu, pričom prenajaté vozidlo bolo vrátené ešte pred vydaním krycieho listu poisťovňou. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal s poskytnutím náhrady škody do omeškania, uplatnil si žalobca aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Ako z návrhu vyplýva, pohľadávka voči žalovanému postúpil poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. 2. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 18.10.2018 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.019,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.891,13 Eur od 16.02.2017 do 10.05.2017 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.019,57 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia. 3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca podľa žalovaného neopísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých si žalobca uplatňuje peňažný nárok. Žalovaný vo vyjadrení rovnako tak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol teda so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Ako žalovaný uviedol, uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku pred jej cesiou na žalobcu neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Žalovaný zároveň považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatnú, nakoľko k postúpeniu neexistujúceho predmetu postúpenia. Žalovaný zároveň predmet postúpenia považoval za neurčitý a nejasný. Žalovaný rovnako tak poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevyplýva nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka. Rovnako tak mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla. Podľa žalovaného boli žalobcovi priznané náklady za nájom vozidla v dĺžke 25 dní, teda po dobu potrebnú na opravu vozidla. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o námietku k nesplneniu náležitostí ustanovenia § 132 CSP s tými sa nestotožňuje, nakoľko priebeh škodovej udalosti nebol zo strany žalovaného sporovaný a preto nepovažuje tieto skutočnosti uvádzať. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že v zmysle platnej legislatívy je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku a podľa žalobcu zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom na určenie tejto pohľadávky. K nutnosti a účelnosti nájmu náhradné vozidla žalobca uviedol, že tá medzi stranami nie je sporná, sporná je iba dĺžka tohto nájmu, pričom ako žalobca ďalej uviedol, nie je v možnostiach poškodeného ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo zapožičané iba po dobu vykonávania opravy. Teoretické prepočty o dobe opravy prostredníctvom kalkulačných softvérov považoval za irelevantné, nakoľko neodzrkadľujú skutočnú dĺžku opravy vozidla vrátane prestojov. 5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil. 6. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na 03.03.2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19, pričom zároveň súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. 7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a mal za to, že nárok je dôvodný a bol v konaní preukázaný, pričom zníženie náhrady škody zo strany žalovaného považuje za nedôvodné a nepreukázané, kedy žalovaný krátil dĺžku nájmu a rovnako tak prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla. Z uvedeného dôvodu žiadal aby súd žalobe vyhovel a priznal náhradu trov konania. 8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 16.12.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. Juríka zn. SUZUKI Vitara, EČV: A Z dôvodu poškodenia vozidla bol poškodený nútený si požičať náhradné vozidlo na dobu 33 dní za čo mu bola vystavená faktúra v sume 3.798,- Eur. Žalovaný za nájom vozidla poškodenému uhradil sumu 1.903,87 Eur a 871,56 Eur. 9. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Zmluva o postúpení pohľadávky z 20.01.2017, Nájomná zmluva z 19.12.2016, Faktúra č. XXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení z 25.01.2017, Oznámenie o poistnom plnení z 03.02.2017 (nájom vozidla), Oznámenie o poistnom plnení z 11.05.2017 (doplatok), Čestné prehlásenie o platbe v hotovosti, Pokladničný doklad, Vyjadrenie k dobe opravy, Zákazkový list AUTO Zobor, Faktúra č. XXXXXXXX, , ako aj s ostatným obsahom spisu. 10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia: 11. Podľa § 420 ods. 1 zákona OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 13. Podľa § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. 14. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 20. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 21. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Súd sa najskôr zaoberal, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa čl. I, čl. II a čl. III Zmluvy o postúpení pohľadávky z 20.01.2017 postupca má, alebo bude mať nárok na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle značky SUZUKI Vitara, EČV:A ku ktorej došlo dňa 16.12.2016 v Nitre. Postupca má, alebo bude mať za túto škodovú udalosť taktiež v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj priamy nárok voči poisťovni zodpovedného subjektu. Postupca si od postupníka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 19.12.2016 účelne požičal náhradné vozidlo, ktoré nutne potreboval. Cena za dané požičanie si náhradného vozidla vo výške 3.795,- Eur predstavuje pohľadávku postupcu voči zodpovednému subjektu, resp. jeho poisťovni, ktorú má záujem postúpiť na postupníka za podmienok v tejto zmluve uvedených. Predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku voči zodpovednému subjektu, jeho poisťovni bližšie špecifikovanú v článku I. tejto zmluvy. Postupca touto zmluvou postupuje pohľadávku, ktorá už existuje, alebo, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá je bližšie špecifikovaná v článku I. tejto zmluvy... Postúpenie pohľadávky postupcom postupníkovi je bezodplatné s výnimkou prípadu uvedeného v čl. III, bod 2 tejto zmluvy. V prípade prijatia poistného plnenia, resp. náhrady škody je postúpenie pohľadávky odplatné... Výška odplaty určená zmluvnými stranami je suma totožná s výškou prijatého plnenia istiny. 24. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť stvrdením žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného
vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku. Ani spôsob dojednanej odplaty a platobné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V Článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky je presne špecifikované, za akých podmienok je postúpenie pohľadávky odplatné. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z3. júla 2008 I. ÚS 242/07 <http://merit.slv.cz/I.US242/07>, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Súd zdôrazňuje, že vôľa účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS.640/2014, II. ÚS 294/2018, II. ÚS 461/2013, II. ÚS 299/2019), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť stvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku. Ani spôsob dojednanej odplaty a platobné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 25. K námietke žalovaného, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP, súd upriamuje pozornosť na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri škodovej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Súd zároveň poukazuje na nekonzistentnú a rozporuplnú procesnú obranu žalovaného, keď ten napriek tvrdeniu, že nárok na náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z OZ, poškodenému časť týchto nákladov uhradil, čím sám potvrdil, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný. 26. Súd uvádza, že žalovaný v spore nerozporoval výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže v odpore sa nevyjadril k žalobcom uplatnenej pohľadávky čo do výšky ani dôvodu a z akých dôvodov znížil náhradu škody. Z Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.02.2017 a 11.05.2017 vyplýva iba to, že žalovaný akceptoval iba časť skutočnej doby nájmu náhradného motorového vozidla avšak bez bližšieho zdôvodnenia tohto postupu. Z uvedených Oznámení vyplýva aj to, že žalovaný znížil náhradu škody z dôvodu odpočtu prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla, avšak opäť absentuje akýkoľvek dôvod takéhoto postupu a jeho opora v zákone či v zmluvných podmienkach, či preukázanie
postupu, ktorým sa mal žalovaný k predmetným číslam dostať. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 CSP). Žalovaný bol teda povinný súdu okrem iného uviesť a preukázať dobu, ktorú považoval za účelnú a nevyhnutnú pre nájom náhradného motorového vozidla a rovnako tak dôvod prečo od náhrady škody odpočítal prevádzkové náklady a ako k predmetným číslam dospel. V spore tak nebolo zo strany žalovaného preukázané, že zníženie náhrady škody malo oporu v zákone, resp. v zmluvných podmienkach, keď súdu nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývala primeranosť doby nájmu alebo oprávnenie znížiť náhradu škody z dôvodu odpočtu prevádzkových nákladov. Žalovaný tak nepreukázal kvalifikovaný právny dôvod zníženia náhrady škody, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobca naopak riadne zdokladoval, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ako aj to, že bol po určitú dobu (33 dní) nútený si najať náhradné motorové vozidlo (po dobu vykonávania opravy poškodeného vozidla), ako aj výšku škody predloženou faktúrou preukazujúcou výšku nákladov za nájom náhradného vozidla. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.019,57 Eur. 27. V predmetnej veci si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody do omeškania. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 03.02.2017, resp. dňa 11.05.2017. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný bol povinný poskytnúť náhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením náhrady škody do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, t. j. dňa 16.02.2017 až do 10.05.2017, kedy žalobcovi doplatil časť náhrady škody a od 11.05.2017 bol žalovaný v omeškaní zo zvyškom nepriznanej náhrady škody. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.891,13 Eur od 16.02.2017 do 10.05.2017 a 5% ročne zo sumy 1.019,57 Eur od 11.05.2017 do zaplatenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ. 28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).