Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-26-2014.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Micahal Boroňa v právnej veci žalobkyne D. S., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: N. č. XXXX/XX, J. zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom: Hradné námestie č. 29, Kežmarok proti žalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. č. XXXX/XX, J., občan SR o vypratanie družstevného bytu jedným z rozvedeným manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. 2C/123/2011 - 99 zo dňa 18.06.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I.
II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 18. 6. 2013 rozhodol tak, že: „ I. Žalovaný je povinný vypratať 3- izbový družstevný byt č. 26, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, na ulici N. č. XX v J., a to do 15 dní odo dňa, kedy mu navrhovateľka zabezpečí náhradné ubytovanie.
II. Súd vzájomný návrh žalovaného zo dňa 28.11.2011 vylučuje na samostatné konanie.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 270,26 Eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp.zn. 3C/167/2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2009. Ďalej zo zistení, že žalobkyňa bola pred uzavretím manželstva so žalovaným vydatá a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Poprade spisová značka 10C/882/89 a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyrovnané rozsudkom toho istého súdu v konaní 1C/288/1991. Počas trvania manželstva s prvým manželom F. J. bol pridelený žalobkyni družstevný byt číslo XX, nachádzajúci sa v J., na ulici N. XX, na 5. poschodí v bytovom dome 1, súpisné číslo XXXX, ktorý je predmetom konania. Členský podiel k predmetnému bytu bol predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a jej bývalého manžela. Žalobkyňa sa tak stala výlučnou užívateľkou predmetného bytu, ako aj členkou bytového družstva. Manželstvo so žalovaným uzavrela žalobkyňa dňa XX. 10. 1991. Vychádzajúc zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu jej bol byt odovzdaný 09. 04. 1990 a pridelený jej bol rozhodnutím OSBD Poprad uznesením zo dňa 27.01.1989.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého byt, ktorý je predmetom konania a ktorého vypratania zo strany žalovaného sa domáha žalobkyňa nadobudla žalobkyňa pred uzavretím manželstva so žalovaným. Ide o družstevný byt a žalobkyňa sa stala výlučnou nájomkyňou a členkou bytového družstva pred uzavretím manželstva, vznikol tak spoločný nájom bytu uzavretím manželstva so žalovaným. Vzhľadom na ustanovenie § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo právo spoločného nájmu bytu rozvodom a právo užívať byt zostalo žalobkyni, ktorá byt nadobudla pred uzavretím manželstva.
Rozhodol tak o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt v lehote do pätnástich dní od zabezpečenia náhradného ubytovania mu žalobkyňou s poukazom na ustanovenie § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka, kedy rozvedenému manželovi, ktorým je byt povinný vypratať stačí poskytnúť náhradné ubytovanie. Dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci prvostupňový súd nenašiel.
Nárok žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú požaduje od žalobkyne vylúčil na samostatné konanie.
Poukázal na ustanovenia § 704 ods. 1, ods. 2, § 705 ods. 2, § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 270,26 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný byt vypratať a výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní ďalej uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, teda žalobkyne a jej predchádzajúceho manžela bolo právoplatne vyporiadané až dňa 25. 06. 1992, kde bol zahrnutý aj trojizbový družstevný byt, členský podiel žalobkyne vo výške 27.000,- Sk zaplatili ako manželia S., kde zrušil svoju vlastnú vkladnú knižku. Taktiež sa vzdal svojich členských práv a povinností k dvojizbovému družstevnému bytu, ktorý užíval ako výlučný nájomca v prospech trojizbového bytu. Má za to, že je nájomcom bytu, byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalobkyne. Nie je pravdou, aby členský podiel k predmetnému bytu bol vyporiadavaný rozsudkom Okresného súdu v Poprade pod sp.zn. 1C/288/1991 zo dňa 25.06.1992.
V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa nepredložila súdu nájomnú zmluvu, ktorú má uzavretú s prenajímateľom OSBD Kežmarok.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať byt ( I.) (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.
Odvolateľ namietal v podanom odvolaní, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nedostatky v zistení skutkového stavu sú spôsobilým odvolacím dôvodom okrem iného aj vtedy ak súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky odvolateľom navrhnuté dôkazy. Z obsahu spisu prvostupňového súdu nevyplýva aby odvolateľ navrhoval vykonanie ďalších dôkazov a na pojednávaní dňa 03.06. 2013 po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené a žalovaný uviedol že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
Odvolateľ zastáva názor, že je nájomcom predmetného bytu, pretože žalobkyňa nepredložila nájomnú zmluvu. Mal za to, že byt patrí do BSM jeho a žalobkyne, ktoré vzniklo uzavretím manželstva a tvrdí, že nebol vyrovnaný členský podiel k predmetnému bytu rozsudkom Okresného súdu Poprade sp.zn. 1C/288/1991 zo dňa 25. 06. 1992.
Prvostupňový súd správne právne posúdil, že žalobkyni pred uzavretím manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného bytu. Uzavretím manželstva účastníkov konania došlo k vzniku spoločného nájmu zo zákona. Nepochybne môže uzavrieť, že v konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom v Poprade sp.zn. je 11C/288/91 bol predmetom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a F. J. členský podiel v Stavebnom bytovom družstve k trojizbovému družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v J., na ulici N. č.XX. Predmetný členský podiel v zostatkovej hodnote vtedajších 270.000,- Kčs pripadol žalobkyni do výlučného vlastníctva. Nič nemení na právnom posúdení veci skutočnosť, že rozsudok o vyrovnaní BSM žalobkyne a jej predchádzajúceho manžela nadobudol právoplatnosť v čase existencie už nového manželstva so žalovaným.
Z vykonávaného dokazovania pred prvostupňovým súdom v konaní 11C/288/91 (č.l. 19) vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že členský podiel zaplatili z finančných prostriedkov, ktoré pochádzali z mladomanželskej pôžičky a tento bol zaplatený v roku 1988. Žalobca (F.J.) uviedol, že členský podiel bol zaplatený zo spoločných prostriedkov, a preto ho žiadal vyrovnať. Bez pochýb bol predmetný byt pridelený žalobkyni počas existencie jej prvého manželstva. Okolnosti na ktoré poukazuje odvolateľ, že sumu 27.000,- Sk, ktorú bola žalobkyňa povinná vyplatiť bývalému manželovi práve z titulu vyrovnania členského podielu k predmetnému bytu zaplatili spoločne má vplyv na otázky posúdenia vzájomných nárokov vyplývajúcich z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ním a žalobkyňou. Rovnako tak ďalšie dôvody, na ktoré poukazuje odvolateľ, že platil náklady spojené s užívaním bytu viac ako 6 rokov môžu byť predmetom preskúmavania v inom konaní. Nemajú však vplyv na otázku právneho posúdenia v predmetnej veci a teda že v zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom, pričom právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva.
Prvostupňový súd rozhodol správne o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt až po tom čo mu bude zabezpečené žalobkyňou náhradné ubytovanie. Správne je právne posúdenie aj otázky bytovej náhrady podľa právnej úpravy § 712 a ods.7 O.z. Občiansky zákonník v § 712 ods. 1 za bytovú náhradu považuje náhradný byt (podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ním byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti), ďalej náhradné ubytovanie (§ 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka) pod tým rozumie byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytnú miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu) a napokon prístrešie (v zmysle § 712 ods. 4 Občianskeho zákonníka je ním prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby).
V ustanovení § 712a Občiansky zákonník upravuje podmienky, za ktorých patrí niektorá z vyššie uvedených bytových náhrad tomu, kto má byt vypratať, a tiež určuje, v ktorých prípadoch nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V zmysle § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka platí, že ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 (t.j. prípady, v ktorých právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať poskytnúť náhradné ubytovanie súd môže, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt. Prvostupňový súd vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol o povinnosti byt vypratať po poskytnutí náhradného ubytovania žalobkyňou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody považoval odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. za vecne správny a postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil.
Nárok žalovaného na vyplatenie finančnej sumy, ktorú požaduje od žalobkyne z titulu finančného vyrovnania bol vylúčený na samostatné konanie. Práve v tomto samostatnom konaní bude tento nárok predmetom preskúmavania zo strany súdu (§ 112 ods.2 O.s.p. ).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o trovy konania dospel k záveru, že je záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania predčasný.
Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R 34/1982).
Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.
Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len že rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Takéto rozhodnutie prvostupňového súdu nie je dostatočným spôsobom odôvodnené. Chýba úvaha a záver o tom, či prvostupňový súd preskúmaval možnosť aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ktorá umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V prejednávanej veci je významné to, že žalovaný je osobou, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi a práve na základe týchto okolností následne prvostupňový súd žalovaného oslobodil od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu pre odvolacie konanie.
Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.
Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).
Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyrovnať s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného a žalobkyne , a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie
o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. alebo nie.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.