Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-230-2014.pdf
PDF · 96.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2C/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K., občan SR proti žalovanej A. Q., T.. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K., občan SR, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Závackým, so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, o zaplatenie 38 000,00 €
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanej 1 828,88 €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Predmetom konania je vzájomný návrh žalovaného v pôvodnom konaní, ktoré bolo vedené pod spisovou značkou 2C 123/2011. Pôvodné konanie sa začalo na návrh žalobkyne A. Q., žalovaným bol Y. Q., ktorý je v prebiehajúcom konaní žalobca a jeho predmetom bolo vypratanie družstevného bytu jedným z rozvedených manželov.
V konaní 2C 123/2011 podal pán Q. dňa 28. 11. 2011 vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal pani Q. na zaplatenie 38 000,00 € ako finančné vyrovnanie do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na ním uvedený účet. Tento vzájomný návrh súd rozsudkom zo dňa 18. 6. 2013 vylúčil na samostatné konania. Tým istým rozsudkom zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti vypratať trojizbový družstevný byt špecifikovaný vo výroku rozsudku a zaviazal ho k náhrade trov konania. Proti výroku I. a III., teda ohľadom vypratania bytu a trov konania podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Prešove výrok I. rozsudku potvrdil a zrušil výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Voči výroku II., teda voči výroku, ktorým súd vzájomný návrh žalovaného 28. 11. 2011 vylúčil na samostatné konanie odvolanie podané nebolo, a tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 6. 8. 2013.
V písomnom vyhotovení vzájomný návrh pán Q. odôvodnil tým, že s A. Q. uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. K rozdeleniu BSM medzi ňou a jej bývalým manželom H. K. došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad pod číslom 11C 288/1991 zo dňa 25. 6. 1992 s nadobudnutím právoplatnosti dňa 22. 9. 1992, teda v dobe kedy s navrhovateľkou boli manželia. Všetky záväzky vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia boli plnené nimi ako manželmi spoločne a jednalo sa o prevzatie záväzkov - pôžičiek v Slovenskej štátnej sporiteľni v Poprade, ku ktorým uviedol dve čísla so zostatkom ku dňu 29. 10. 1989 spolu vo výške 39 299,20 Kčs, ďalej bola povinná pani Q. uhradiť z titulu vyrovnania bývalému manželovi 997,90 Kčs, poplatok Okresnému súdu v Poprade vo výške 1200,00 Kčs. Tieto prostriedky boli hradené z ich spoločných príjmov v domácnosti, teda z príjmov oboch účastníkov v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že mala problémy s mesačnými splátkami pôžičky, zaplatili ich v hotovosti z jeho
úspor. V roku 1988 bol užívateľom a nájomcom dvojizbového družstevného bytu číslo XX/X na ulici R. Č. X. Žalobkyni bol trojizbový družstevný byt odovzdaný na základe Zápisnice o dohode o prevzatí a odovzdaní bytu dňa 9. 4. 1990 na meno Q. A.. Počas svojho prvého manželstva bývala s manželom a s dcérou V. u jej matky. Po rozchode z manželom a následnom konflikte s matkou bola nútená sa s dcérou od nej vysťahovať, keďže už v tej dobe sa poznali a on mal vlastné bývanie, prichýlil ich k sebe do dvojizbového bytu na R. Č. X. Počas tohto spoločného vzťahu plánovali spoločnú budúcnosť. V minulosti mala žalobkyňa niekoľko ďalších pozdĺžnosti, ktoré neboli predmetom BSM z jej prvého manželstva. Pre ich urovnanie jej poskytol finančné prostriedky a za týmto účelom zrušil vkladnú knižku z výberom jej zostatku 107 077,00 Kčs ku dňu 5. 8. 1991, sčasti boli tieto finančné prostriedky použité na vyrovnanie BSM s bývalým manželom žalobkyne a uhradenie pôžičiek, ktoré jej boli určené, tiež na náklady spojené so zastupovaním v súdnych konaniach, uhradenie pôžičky, ktorú mala žalobkyňa poskytnutú od zamestnávateľa Tatranskej mliekarne, a. s. Keďže jej bol dňom 9. 4. 1990 odovzdaný trojizbový družstevný byt a mala problémy s mesačným financovaním tohto prideleného družstevného bytu s ohľadom na jej príjem 2 984, 00 Sk a aj na skutočnosť, že jej exmanžel neuhrádzal výživné na dcéru V. spoločne sa rozhodli, že na jeho dvojizbový byt prevedie členské práva a povinnosti na inú osobu s výplatou odstupného. K prevodu v prospech Q. T. došlo na základe Uznesenia OS BD Poprad zo dňa 5. 11. 1991. S nastupujúcim užívateľom bytu sa dohodli na odstupnom vo výške 90 000,00 Sk, ktoré malo byť vyplatené v niekoľkých splátkach do dvoch rokov od prevzatia bytu. Posledná splátka bola uhradená 29. 8. 1993. V dobe prevodu bytu so žalobkyňou už boli manželia a získané finančné prostriedky investovali do spoločnej domácnosti. Uviedol tiež, že vzťahy v manželstve boli tak pozitívne a citovo viazané, že sa rozhodol osvojiť si dcéru manželky z jej predchádzajúceho manželstva a na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade Nc 1370/92 - 30 zo dňa 11. 5. 1993 sa stal nezrušiteľným osvojencom. Ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu v Kežmarku číslo 3C 167/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2009. Spoločne obývali družstevný byt číslo XX na piatom poschodí v obytnom dome číslo súpisné XXXX na ulici W. Č. XX M. K. až do doby odchodu navrhovateľky do Anglicka 14. 4. 2008. V tomto byte ostal bývať sám, keďže dcéra K. odišla za žalobkyňou do Anglicka v októbri 2010. Byt udržiava ako uviedol v návrhu o vzájomnom návrhu, pravidelne zaň uhrádza poplatky spojené s jeho užívaním v prospech Bytového družstva v Kežmarku, poplatky Východoslovenskej energetike Košice, SPP Košice a podobne. Poplatky sú uvádzané na meno žalobkyne vzhľadom k tomu, že je vedená v evidenciách u jednotlivých subjektov. Odkedy odišla z bytu nevyvinula žiadne aktivity, aby tieto poplatky uhrádzala sama dobrovoľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť mu sumu 38 000,00 € ako finančné vyrovnanie do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Po vylúčení veci na samostatné konanie je tento vzájomný návrh vedený v prebiehajúcom konaní pod spisovou značkou 2C 230/2014. V priebehu konania teraz už navrhovateľ, keďže sa jedná o vzájomný návrh, ktorý podal on, trval.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie k žalobe s tým, že v čase pred jej odchodom do Anglicka v roku 2008 mali na účte v Slovenskej sporiteľni 180 000,00 Sk. Vkladná knižka bola na meno Y. Q. a heslo K., pretože vždy hovoril, že ona umrie skôr ako on a bude mať problém jej vybrať peniaze z banky a verí, že keby od neho neutiekla do Anglicka, už by nebola nažive, on by ju zničil. Pre ňu bolo peklo žiť s ním toľké roky, nikdy naňho nedala udanie, podnet za to čo robí, že ju fyzicky a hlavne psychicky týra. Po rozvode týranie dopadlo na ich dcéru K.. Namiesto toho, aby sa o ňu staral, jej odrezal vlasy s nožom, nakoniec aj ona sa rozhodla od neho utiecť. Uviedla, že nevie aké peniaze od nej chce, všetko ostalo jemu, celých 180 000,00 Sk. Ona nedostala ani korunu a pritom to boli spoločné peniaze. On bol od roku 1993 nezamestnaný a robila iba ona. Namiesto peňazí dostala vyhrážky, že ublíži dcére a že sa jej pomstí.
Na pojednávaní po oboznámení sa s týmto vyjadrením, žalobca uviedol, že trvá aj na žalobe, podáva aj trestné oznámenie na A., pretože to vyjadrenie je klamstvo a je to krivé svedectvo, žiada vypočuť osvojenú V. Q., nar. XXXX, ktorá býva v Anglicku a vlastnú dcéru K.N. Q., nar. XXXX, ktorá tiež býva v Anglicku a žiada o pridelenie advokáta podľa § 30 O. s. p.. O tom, že si o pridelenie advokáta mohol požiadať, mohol požiadať o bezplatnú právnu pomoc bol súdom poučený, a na otázku samosudkyne na pojednávaní, či si takúto žiadosť podal uviedol, že dal žiadosť o bezplatnú právnu pomoc z Centra právnej pomoci v konaní o dovolanie, a preto žiadal, aby súd nepojednával a žiadal toho advokáta z Centra právnej pomoci. V prebiehajúcom konaní sa spravidla vyjadroval k pôvodnej veci, v ktorej podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 21Co 26/2014 zo dňa 16. 12. 2014. K
písomnému podaniu žalovanej predovšetkým popieral akékoľvek týranie bývalej manželky. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že návrh je nezrozumiteľný a ničím nepodložený. Bol podaný v novembri 2011, od toho času mal žalobca možnosť návrh doplniť, upraviť. Tu reagoval aj na to, že žalobca žiadal, aby súd nepojednával a žiadal advokáta z Centra právnej pomoci. Právny zástupca ďalej uviedol, že návrh nespĺňa náležitosti príslušných ustanovení O. s. p., absolútne ničím nie je podložený. Pokiaľ ide o žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pridelenia právnej pomoci z Centra právnej pomoci, poukázal na skutočnosť ako jemu zhruba pred mesiacom bolo doručené predvolanie aj s poučením, predpokladá, že aj žalobcovi bolo doručené zhruba tak, a za túto dobu mal možnosť o pridelenie bezplatnej právnej pomoci požiadať a nie je dôvod na odročenie. Navrhol rozhodnúť tak, že súd návrh zamietne.
Napriek tomu súd pojednávanie odročil ešte na jeden termín, s tým, že žalobca súdu v lehote 7 dní oznámi mená, dátumy narodení a adresy svedkov, ktorých žiada predvolať a predloží listinné dôkazy opodstatňujúce podaný vzájomný návrh, ktorým ma súd zavaziať žalovanú zaplatiť mu sumu 38 000,00 €. Súd zaviazal právneho zástupcu žalovanej v tej istej lehote oznámiť číslo účtu v Slovenskej sporiteľni, ktorý jeho klientka vo vyjadrení uviedla, a na ktorej mala byť suma 180 000 Sk v čase, keď odchádzala do Anglicka. Reakciou žalobcu na uloženie povinnosti uznesením súdu na pojednávaní dňa 15. 12. 2015, ktoré bolo odročené na 23. 2. 2016, na ktorom súd rozsudkom aj v merite veci rozhodol, bolo písomné podanie, ktoré nesúviselo s predmetom tohto konania, okrem iného v ňom uviedol aj to, že nemôže navrhovať svedkov, keďže nemá kópie spisu tzv. týrania, ktoré sudkyňa Jenčová čítala len niekoľko viet. V priebehu konania mu opakovane bolo prízvukované, že predmetom konania nie je nič iné len jeho vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu 38 000,00 €. Žiadne listinné dôkazy, ktoré by opodstatňovali tento návrh nepredložil, opätovne predkladal návrh na rozvod manželstva, rozsudok súdu, ktorým manželstvo účastníkov bolo rozvedené, dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 21Co 26/2014, doplnenie tohto dovolania, rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktoré sa však tak isto netýkalo tohto konania, ale konania o dovolaní proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Prešove, predložil tiež rozsudok súdu, ktorým bolo vyporiadavané BSM bývalých manželov, toho času už aj jeho bývalej manželky a jej vtedajšieho bývalého manžela H. K., predložil rozhodnutie ohľadom prevodu členským práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu v K. na R. L. X z neho na Q. T. a ďalšie listiny absolútne nesúvisiace s predmetom tohto konania, ako napríklad sťažnosť na postup Centra právnej pomoci Prešov, Uznesenie Krajského súdu v Prešove 1S 41/2015 zo dňa 10. 12. 2015, ktorým bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postup žalovaného, teda Centra právnej pomoci kancelárie Prešov, vec bola postúpená po právoplatnosti tohto uznesenia Centru právnej pomoci kancelária v Prešove. Boli predložené ďalšie uznesenia Krajského súdu v Prešove nesúvisiace opätovne s predmetom tohto konania.
Na poslednom pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom potvrdil žalobca, že dňa 19. 2. 2016 prevzal aj písomnú výzvu súdu na predloženie žiadosti o pridelenie advokáta z Centra právnej pomoci Je treba uviesť, že túto žiadosť opätovne nepredložil a uviedol, že dňa 5. 8. 1991 zrušil vkladnú knižku so sumou 107 086,80 Kčs v Slovenskej sporiteľni. Za odstúpenie jeho dvojizbového bytu zo dňa 4. 11. 1991, keď odstúpil svoje práva k bytu, kde bol jediným výlučným nájomcom T. Q., ktorý mu vyplatil 90 000,00 Sk. Ako živnostník v roku 2007 dostal príspevok na živnosť nad 80 000,00 SK, mal zato, že v Tatra banke mal vtedy účet. Uviedol, že keď to zhruba zráta tak je to viac ako 260 000,00 Sk. Samosudkyňa sa opýtala žalobcu, kde peniaze použil, teda tie, ktoré spomínal, že získal za byt a ďalšie ako živnostník. Uviedol, že keďže v právnej veci žalobcu H. K. a žalovanej A. K. - Q. bola táto zaviazaná na zaplatenie pôžičiek vo výške 39 299,20 Kčs a tiež na vyrovaniu podielu mala uhradiť bývalému manželovi 997,90 Kčs a mala tiež pôžičku z Tatranskej mliekarne, a. s. zo dňa 1. 3. 1994 v sume 15 000,00 SK, takže tam tie peniaze použil, zrejme to tým chcel žalobca uviesť. Sudkyňa sa ho opýtala tiež z čoho pozostáva sumu 38 000,00 € , ktorú požaduje v tomto konaní. Uviedol, že jeho dvojizbový družstevný byt, ktorý odstúpil, by mal teraz takúto hodnotu, a preto chce tých 38 000,00 €. Na ďalšiu otázku, či skutočne na účte v Slovenskej sporiteľni, ktorého číslo predložil právny zástupca žalovanej bola finančná hotovosť 180 000,00 Sk a či s ňou nakladal on, uviedol, že to je pravda, že nakladal s týmito peniazmi a to z dôvodu, že mu nedávala peniaze na výživné žalovaná, ani na byt, a tie peniaze boli na jeho vkladnej knižke. Konanie o vyporiadaní BSM manželov účastníci po rozvode nemali.
Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalobca nepreukázal dôvod svojho návrhu, písomnosti, na ktoré poukazuje nesúvisia s prejednávanou vecou. Uviedol, že svojimi ničím nepodloženými dôkazmi sa snažil len zaviesť súd ,aj na poslednom pojednávaní
nepreukázal právny dôvod žaloby, to znamená na základe čoho sa domáham od jeho klientky vyplatenia sumy vo výške 38 000,00 €. Už manželstvo účastníkov bolo rozvedené, vyporiadané BSM nebolo, a čo sa týka bytu na ulici W. XX, ten užíva žalobca bez právneho dôvodu, pretože právoplatne bolo rozhodnuté v konaní 2C 123 /2011 o vyprataní tohto bytu. Žiadal vo veci rozhodnúť, pretože mal zato, že ďalšie dôkazy, ktoré by snáď predkladal žalobca sú len zbytočným predlžovaním konania a už pri podaní tohto návrhu ho mal odôvodniť riadnym spôsobom a odôvodnenia a tvrdenia patričnými dôkazmi podložiť a keďže tak neurobil mal zato, že sa tak nestane ani v priebehu ďalšieho konania, poukázal na hospodárnosť konania, a preto navrhol vyhlásiť dokazovanie za skončené, nepripustiť dôkazy žalobcu a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, uplatnil si náhradu trov konania. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovanej s poukazom na priebeh celého súdneho sporu, a to už aj v predchádzajúcom konaní, v ktorom bol vzájomný návrh žalovaným predložený a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uznesením na pojednávaní zamietol a dokazovanie vyhlásil za skončené. V závere žalobca trval na tom, na všetkom čo povedal o tej sume, o dovolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky, na doplnení tohto dovolania, na tom všetkom, čo uviedol a tej sume zhruba 260 000,00 Sk, s tým, že tie peniaze sú výlučne len jeho a nie spoločné ako tvrdí jeho exmanželka. Na svojich vyjadreniach trval aj právny zástupca žalovaného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, z písomných a ústnych vyjadrení žalobcu, z písomného vyjadrenia žalovanej, z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej ako aj z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú, a ktoré boli účastníkmi predkladané žiadnym spôsobom nebola preukázaná opodstatnenosť návrhu žalobcu na zaviazanie žalovanej uhradiť mu sumu 38 000,00 €. Ako je už vyššie uvedené na poslednom pojednávaní sa žalobca jasne vyjadril, že táto suma je sumou, ktorú by mal jeho dvojizbový družstevný byt, ktorý odstúpil pánovi T., pričom k prevodu práv v prospech Q. T., ako uvádzal už vo vzájomnom návrhu v písomnom vyhotovení, došlo na základe Uznesenia OS BD Poprad zo dňa 5. 11 .1991 s tým, že s nastupujúcim užívateľom bytu sa dohodli na odstupnom vo výške 90 000,00 SK. Len na dôvažok súd uvádza, že po prepočte sumy 38 000,00 € na bývalú menu sa jedná o sumu 1 144 788,00 SK. Opätovne, teda len možno zdôrazniť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu a nepodložil ho žiadnymi listinnými, ani inými dôkazmi. Tie ktoré súdu vo veľkom množstve predkladal nesúvisia s predmetom tohto konania.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Možno teda konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho uplatňovaného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide teda o účastníka, žalobcu v tomto konaní, ktorí existenciu týchto skutočností tvrdí, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásady určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Ako už súd uviedol, žalobca dôkazné bremeno v konaní neuniesol, nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu a nepodložil ho ani žiadnymi relevantnými dôkazmi, pre ktoré mala byť žalovaná zaviazaná uhradiť mu sumu 38 000,00 € .
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a spolu aj s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (vychádzajúc z hodnoty sporu 38 000,00 €) po 499,57 € (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, zastúpenie na pojednávaniach 15. 12. 2015 a 23. 2. 2016) spolu teda bez DPH vo výške 1 498,71 €, k tomu prislúchajúci réžijný paušál za rok 2015 dvakrát po 8,39 € a jedenkrát v hodnote 8,58 € spolu bez DPH 25, 36 €, celkovo trovy právneho zastúpenia bez DPH činia sumu 1 520 4,07 € a spolu s 20 % DPH vo výške 304,81 € ide o sumu 1 828,88 €, ktoré trovy treba poukázať na účet číslo J. B. M. M. L. A. W. K..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.