Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-122-2013.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/122/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: Š. S., nar. XX.XX.XXXX, N., S. N. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Košice, Garbiarska 2, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 15.1.2014,
zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina č. 41, vydaný dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C 2730/2012,
odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 pod sp.zn. 2730/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia v tejto právnej veci,
o trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 2730/2012 zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 25.5.2009 uzatvorila ako poistená poistnú zmluvu s odporcom ako poistiteľom. V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Zo strany odporcu bolo navrhovateľke doručené oznámenie zo dňa 10.10.2011 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 26.11.2011. V oznámení o ukončení zmluvného vzťahu bola navrhovateľke určená povinnosť zaplatiť dlžné poistné vo výške 35,58 eur, ktorú povinnosť v určenej lehote splnila. Až dňa 15.4.2013 bol navrhovateľke zo strany Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č, 41 doručený Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom dňa 19.1.2012. Dovtedy o existencii pohľadávky odporca navrhovateľku žiadnym spôsobom neinformoval. Odporca v podanej veci rozhodcovskému súdu uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá nárok uvedený v rozhodcovskej doložke uvedenej v časti XV. predložených poistných podmienok. Odporca si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil nárok na sumu 146,86 eur titulom "osobitnej pohľadávky voči navrhovateľke, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia". Poukázala nato, že odporca si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení 25.5.2009. A rovnako mal možnosť údajnú dlžnú sumu si uplatniť 10.10.2011 v riadnom vyúčtovaní. Administratívne náklady odporcu, ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu navrhovateľky - ako spotrebiteľky. Navrhovateľka ďalej nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5 dňovú lehotu odo dňa doručenia
rozsudku. Nebolo nemožné očakávať od navrhovateľky, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že si v tak krátkej lehote dokáže zabezpečiť advokáta. Ako vyplynulo z rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012 rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení odporcu. Navrhovateľka namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky a poukázala na to, že odporca sa v rámci svojho podnikania uchýlil k nekalým obchodným praktikám a žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Odporca sa k žalobe vyjadril opakovane uvádzal totožné argumenty, ale najmä poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 25.5. 2009, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 1.1.2009 osobne a vlastnoručne podpísané navrhovateľkou na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok oddelene od ostatného textu všeobecných poistných podmienok kde sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Poukázal na ods. 9 XV. časti Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého mohol poistník dojednania článku XV. Všeobecných poistných podmienok individuálne odmietnuť v lehote tridsiatich dní od podpisu poistnej zmluvy, bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Zo znenia všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednania rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľka podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Odporca ďalej poukázal na to, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ktoré navrhovateľka v podanej žalobe, a teda v zákonom stanovenej lehote nenamietala nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľka súhlasila so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený toto skúmať v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka nebola v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože žiadnej zo zmluvných strán nedávala neprimerané procesné výhody, ani na úkor zo žiadnej zo zmluvných strán nevytvárala značnú procesnú nerovnováhu. Navrhovateľka uviedla, že údajne nemala možnosť sa riadne vyjadriť v rozhodcovskom konaní v lehote na podanie odporu k čomu odporca uviedol , že zákon o rozhodcovskom konaní stanovuje povinnosť pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu vydať rokovací poriadok súdu. Samotná skutočnosť, že procesné lehoty sú upravené v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu odlišne od občianskeho súdneho poriadku nezakladá ich neprimeranosť, resp. rozpor s dobrými mravmi, a už vôbec nie ich nezákonnosť rovnako lehotu na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku mal aj odporca, a preto v tomto smere neposkytoval žiadnemu z účastníkov výhodu (súd dodáva, že argumentácia tohto typu logicky nie je využiteľná nakoľko z akého dôvodu, by odporca, ktorý bol samotným navrhovateľom v rozhodcovskom konaní podával odpor ?) a teda ani nevytváral procesnú nerovnováhu medzi nimi. Naviac poukázal nato, že konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, ktorý bol v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. V ďalšom vyjadril svoj nesúhlas s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a navrhol žalobu zamietnuť.
Doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2014 odporca namietal poplatkovú povinnosť navrhovateľky s argumentáciou, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa podmienky ustanovené v ustanovení § 4 ods. 2 písm./ za zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka v tomto konaní nie je v postavení spotrebiteľky. Namietol, že návrh je neurčitý a bezdôvodný nakoľko samotný zákon výslovne taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možno rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, z toho pohľadu je neúplná absentujú v nej zákonné náležitosti. V ďalšom namietal zohľadnenie 19 odôvodnenia smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. jej právnym základom je smernica 19/13/EHS 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách táto bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade smernice do slovenského jazyka. Slovenské znenie totiž nesprávnym prekladom smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou medzi takzvané neprijateľné podmienky takmer vylúčilo použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách, preto aj z tohto dôvodu samotné dojednania rozhodcovskej doložky nemôže spôsobiť hrubý nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených pravidiel a to aj v prípade rozhodcovského konania.
Podaním doručeným súdu dňa 17.1.2014 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol. Potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov" aj, keď v danom prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné aj na postup Najvyššieho súdu pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS 382/2013.
Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom obchodného zástupcu odporcu N. G., svedkyne S. G., listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom rozhodcovského spisu, rozhodcovským rozsudkom sp.zn.2C 2730/2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, návrhom na začatie konania doručeným Arbitrážnemu súdu v Košiciach, všeobecnými poistnými podmienkami, oznámením o zániku poistenia, príručkou obchodnej služby, potvrdením o prijatí návrhu, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rokovacím poriadkom, rodičovským rozsudkom, kópiou doručenky, potvrdením o osobnom podaní, vyjadrením odporcu, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, dotazníkom o zdravotnom stave navrhovateľky, záznamom o požiadavkách a potreba klienta, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti proti postupom komisie pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách, poverením na výber rozhodcovského súdu zo dňa 1.1.2009, poistnou matematikou, teória a prax, požiadavkou doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, vyjadrením k odbornej otázke, návrhom na prerušenie konania, tlačovou informáciou, zo spisu tunajšieho súdu 12C 124/2003 na záznamov požiadavkách potrebách klienta, všeobecnými poistnými podmienkami, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 25.5.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX , pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 26.11.2011, v dôsledku žiadosti poistenej. Zmluva zanikla s výsledkom nedoplatku 35,58 eur.
Odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 146,89 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 146,89 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.
Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 2730/2012 zo dňa 19.1.2012 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 146,89 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 15.4.2013.
Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby všetky spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 1/2009 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že uzatvárala zmluvu s matkou svojho priateľa, ku ktorému často chodievala, pričom táto ju často upozorňovala, že je potrebné myslieť na budúcnosť. Následne na to, súhlasila s uzatvorením poistnej zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy nebola informovaná, že súčasťou poistnej zmluvy je uzatvorenie rozhodcovskej doložky, s odstupom času zistila, že predmetná poistná zmluva je pre ňu nevýhodná, preto pristúpila k zrušeniu poistnej zmluvy, načo jej bolo odporcom oznámené požadované doplatenie približne 30,- eur, ktoré uhradila a považovala vec za vybavenú. V apríli roku 2013 jej bol doručený rozsudok arbitrážneho súdu, pričom jej nebola známa žiadna pohľadávka odporcu voči jej osobe. Čo sa týka informácie z formuláru o požiadavkách a potrebách klienta uviedla, že tento jej osobitne oboznámený nebol, zmluvu neuzatvárala s uvedeným obchodným zástupcom v zmluve N. G.Í., ale s jeho matkou S. G..
N. G., ktorý bol vypočutý ako svedok uviedol, že pracoval pre žalovaného ako finančný agent od roku 2005. Túto konkrétnu zmluvu, však uzatvárala fyzicky jeho matka S. G., s navrhovateľkou do styku pri uzatváraní tejto zmluvy neprišiel. Odôvodnil to tým, že mama mu pomáhala s vypisovaním množstva zmlúv. S. G.Á., ktorá taktiež vo veci bola vypočutá, vypovedala zhodne a poukázala na to, že bola vedúcou obchodnej skupiny, navrhovateľku poznala osobne ako kamarátku svojho syna. Uviedla, že klientov osobitne nepoučovali o existencií rozhodcovských doložiek vo všeobecných poistných podmienkach. Uvádzala, že poisťovňa požadovala podpisy klientov v závere všeobecných poistných podmienok na dvoch miestach, inak, by zmluva nebola prijatá do systému.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.
Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná 9.5.2013
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako spotrebiteľkou.
Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od ich platenia pre predmetné konanie.
Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2
písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.
Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.
Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.
Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III. ÚS 562/2012, v náleze zo dňa 24. 10. 2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie) osoby rozhodcu.
Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, (Č. listu spisu 69 ) sa uvádza „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine odporca.
Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, v danej právnej veci v prípade navrhovateľky.
V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom dojednaniu nezaviazal.
Súd mal zato, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi odporcom a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV. nebola navrhovateľkou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľke prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Naviac v konaní bolo preukázané, že osoba uzatvárajúca poistnú zmluvu za odporcu nijakým spôsobom osobitne navrhovateľku neinformovala práve o osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008, ktoré jednoznačne vizuálne predstavujú len pokračovanie všeobecných poistných podmienok a odlišnosť je akurát tým, že bol od navrhovateľky požadovaný podpis 2 krát.
Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.
Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.
Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.
Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.
Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15- dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného poplatku.
Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v spore až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, tu súd poukazuje na vyjadrení právny záver Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí č.k. 16 Co 191/2013 - 104 zo dňa 28.10.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.