Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-202-2009.pdf
PDF · 226.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/202/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Letecké opravovne Trenčín, a.s., so sídlom Trenčín, Legionárska 160, IČO: 36 351 156, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, proti odporcom 1/ V. D., št. občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXX, 2/ O. C., št. občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXXX/XX, obe odporkyne zastúpené JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 25, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Navrhovateľ a vedľajší účastník na strane navrhovateľa sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 2 611,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcov 1/,2/.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je vlastníkom podielu X/XX-iny parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere X XXXmX, k. ú. H. N., zapísaných na LV č. XXXX a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia P. úradu v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia G. úradu v N. č.j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia P. úradu v H. č.j. XX.XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 63/1935 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany štátu na návrh vojenskej správy k vyvlastneniu pozemkov pre účely obrany štátu, nachádzajúcich sa v k. ú. N., zapísaných v pozemkovej knihe k. ú. H. N., vrátane parc.č.XXX/XX, ktorá bola pred vyvlastnením vo vlastníctve M. M., právneho predchodcu odporcov. Takýmto postupom sa vlastníkom parcely č. XXX/XX stala T. republika - O. národnej obrany ako právny predchodca navrhovateľa. Ako vyplýva z uznesenia bývalého Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd 253/53 na základe vyššie uvedených rozhodnutí súd povolil okrem iného zápis v k. ú. H. N. tak, že v protokole č. XXX na meno O. U., rod. M. (právna predchodkyňa odporcov ) odpisujú sa parcely č. XXX/XX a X/, roľa G. na D. a parc. č. XXX/XX, roľa G. na D. v celosti (X/X) a za vpisuje sa do nového protokolu č. XXX, v ktorom sa vkladá vlastnícke právo v prospech československého štátu (vojenskej správy) bez tiarch. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č XXX/XX tak bolo vyvlastnenie podľa z. č. 63/1935 Zb. v zmysle popísaných rozhodnutí Okresného úradu v H. a Krajinského úradu v N.. Napriek výslovnému zneniu uznesenia Ľudového súdu v H. však v protokole č. XXX parcela č. XXX/XX nie je zapísaná a protokolu č. XXX tak zostal bez zmeny, v rozpore s uvedeným uznesením súdu. V protokole č. XXX je ako spoluvlastník parcely č. XXX/XX v rozpore s uznesením uvedená V. C., rod. M. s podielom 1/5-ina. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej správou katastra H. dňa 13.04.2005 (č. j. K1 2479/05)
z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe zápis č. XXX pre k. ú. H. N., boli vytvorené parcely C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. 402/86 o výmere 1 XXXmX, zapísané na LV č. XXXX. Vyvlastnenie bolo právnym titulom, na základe, ktorého prešlo na československý štát vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 28/30-in. Navrhovateľovi preto nie je známy dôvod, pre ktorý došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech T. štátu (neskôr Slovenskej republiky ) len a práve v rozsahu 28/30-in, namiesto podielu 1/1, ako to vyplýva z uznesenia Ľudového súdu v H. a rozhodnutí Okresného úradu v H. a Krajinského úradu v N.. Navrhovateľ v roku 2005 delimitáciou v zmysle § 13 ods. X písm. d/ z.č. XXX/XXXX Zb. o štátnom podniku vložil v prospech U. opravovní H., š.p. majetok štátu, zahŕňajúci aj vyššie uvedené nehnuteľnosti - parcely č. XXX/X a XXX/XX, k.ú. H. N., zapísané na LV č. XXXX. Vlastníkom podielu 28/30-in parciel C- KN č. XXX/X o výmere 15 XXX m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXX m2, k.ú. H. N., zapísaných na LV č. XXXX je teraz vedľajší účastník - Letecké opravovne H., a.s.. H. nadobudnutia vlastníctva odporcov X/,X/ ( v tom čase odporkyňa 1/ a odporca 2/ Štefan C., nar. 20.XX.XXXX) je rozhodnutie Štátneho notárstva v H. č. D XXX/XX a rozhodnutie S. notárstva v H. č. 5D XXX/XX. Podľa jeho názoru však pôvodná poručiteľka, V. C., nebola v čase smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X/X-ina, pretože vlastnícke právo stratila z dôvodu vyvlastnenia pre účely obrany štátu, a to aj s poukazom na základnú zásadu civilného práva, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má. Poukázal na to, že v dedičskom konaní D XXX/XX tak bola opomenutá skutočnosť, že predmetné pozemky nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX boli vyvlastnené, a v čase smrti poručiteľky už neboli v jej spoluvlastníctve. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z toho, že podanie takejto žaloby je jediným možným riešením ako zosúladiť stav zapísaný bez právneho dôvodu na LV č. XXXX so skutočným a právnym stavom.
Odporcovia 1/,2/ ( vtedy odporkyňa 1/ a odporca 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX) sa k návrhu písomne vyjadrili tak, že žiadali, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný. Uviedli, že s tvrdeniami navrhovateľa sa nestotožňujú a naopak namietajú, že v skutočnosti sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než ako sú doposiaľ zapísaní. Na Okresnom súde Trenčín sa totiž vedie konanie pod sp. zn. 17C/106/2006, predmetom ktorého je jednak návrh Leteckých opravovní H., a.s. ako navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a jednak vzájomný návrh odporcov 1/,2/ na určenie ich vlastníckeho práva k ďalším podielom, u každého v rozsahu po 2/30-iny nehnuteľností ( a ktorého účastníkom ako odporca 3/ je aj navrhovateľ). Súd v tejto veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2009, ktorým vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcov 1/,2/ bolo určené, že sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý aj v podiele 2/30-iny. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odvolania vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že v danej veci je rozhodujúce posúdenie toho, či právna predchodkyňa odporcov V. C. bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX, zapísanej v pozemkovej knihe záp. č. XX, k. ú. H. N., alebo či ešte za jej života došlo k právnej skutočnosti, na základe, ktorej by jej spoluvlastnícky podiel nadobudla iná osoba. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na uznesenie Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd XXX/XX, týmto došlo len k povoleniu zápisu zmien v pozemkovej knihe, ale nešlo o rozhodnutie, ktoré by malo za následok prechod vlastníckeho práva z osoby zapísanej v pozemkovej knihe na inú osobu. Rozhodnutie malo potom len deklaratórny charakter. Dôležité je aj to, že na základe tohto rozhodnutia nedošlo k vykonaniu zmeny zápisu v pozemkovej knihe vo vzťahu k parcele č. XXX/XX jej odpísaním do novovytvorenej záp. č. XXX, pre k.ú. H. N., hoci zároveň na základe toho istého rozhodnutia došlo k odpísaniu v tej istej záp.č. XXX pre k.ú. H. N. inej pozemnoknižnej parc.č. 185/14/a/2 vo vlastníctve tých istých pôvodných pozemnoknižných vlastníkov do novovytvorenej záp.č. XXX, pre k.ú. v H. N. v prospech T. štátu (vojenskej správy). Už len táto skutočnosť je dôkazom o tom, že existoval dôvod, pre ktorý zostal zápis vlastníckeho práva nedotknutý, pričom pre neexistenciu hodnoverných listinných dôkazov nemožno objektívne takýto dôvod v súčasnosti zistiť a preukázať. Za tejto situácie však potrebné vychádzať zo zásady, že zápis právnych vzťahov v pozemkovej knihe, ktorej súčasťou údajov katastra nehnuteľností, je záväzný a hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak po uskutočnení vyvlastňovacieho konania v roku XXXX boli titulom dedenia podľa uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č. D 846/39 (č. d. 2569/40) zo dňa 03.09.1940 po M. M., ktorý bol výlučným vlastníkom pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX v čase vyvlastňovacieho konania, zapísaní za vlastníkov jeho dedičia, medzi nimi v podiele 1/5-ina právna predchodkyňa odporcov V. C., je zrejmé, že v tom čase vlastnícke právo k nehnuteľnosti na štát prevedené nebolo a vyvlastňovacie konanie nebolo riadne zavŕšené. Navrhovateľ nepripojil k návrhu na začatie konania hodnoverné a právne perfektné listinné dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že došlo skutočne k riadnemu vyvlastneniu pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX v prospech bývalého Československého štátu v roku XXXX, v prípadne v inom časovom
období, do smrti právnej predchodkyne odporcov V. C.. D. síce v návrhu tvrdí existenciu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, avšak ich existenciu nepreukazuje hodnovernými listinnými dôkazmi. Za situácie kedy ku zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné opak zápisu v pozemkovej knihe o právnych vzťahoch k príslušnej nehnuteľnosti preukázať inak ako právne perfektnými listinami, ktorých preskúmaním v rámci dokazovania v súdnom konaní by bolo možné zistiť, či na ich základe mohlo dôjsť ku zmene právneho vzťahu k uvedenej v pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX oproti stavu zapísanému v pozemkovej knihe. Listinné dôkazy, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sú k návrhu pripojené vo forme fotokópií, potvrdených štátnym archívom v N., pobočka H., bez vyznačenia ich právoplatnosti, z ktorého dôvodu ich nemožno považovať za právne perfektné listiny. Odporcovia poukazujú aj na obsah a postupnosť zápisov v pozemkovej knihe v záp. č. XXX, kde najskôr došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k poznamenaniu vyvlastňovacieho konania pre Československý štát (vojenskú správu) - XX.X.XXXX č. d. XXX (zápis podľa výmeru Okresného úradu zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XX) - teda ani jeden z tých dokumentov, na ktoré poukázal navrhovateľ, a ktoré sú označené v uznesení Ľudového súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX ; následne došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k zápisu vlastníckeho práva podľa uznesenia v dedičskom konaní po M. M. v prospech jeho dedičov a medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C. ; následne došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k odpísaniu parc. č. XXX/XX/a/X do novovytvorenej záp. č. XXX na základe č. d. XXX zo dňa XX.XX.XXXX ( čo však podľa dátumu nemôže byť uznesenie Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.1955) a napokon na základe tej istej listiny č. d. XXX zo dňa 17.04.1953 došlo podľa zápisu v časti B pod r. č. X k výmazu poznámky pod B2 - teda poznámky vyvlastňovacieho konania pre Československý štát (vojenskú správu). Z postupnosti zápisov je celkom jasné, že pozemnoknižná parc. č. XXX/XX nebola vyvlastnením dotknutá, zostala vo vlastníctve osôb zapísaných v pozemkovej knihe v záp. č. XX v časti B pod č. X a/ až e/ ( medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C.). Právnym predpisom, na základe, ktorého malo byť vyvlastňovacie konanie v roku XXXX vykonané, bol zákon č. XX/XXXX Sb. o vyvlastnení účelom obrany štátu, z ktorého vyplýva, že zápis poznámky začatia vyvlastňovacieho konania sa vykonal vo verejných knihách na základe žiadosti okresného úradu, ktorý o zápis požiadal ihneď ako došiel návrh na vyvlastnenie doložený príslušnými dokladmi (§ 3 ods. 2 ) a že okresný úrad rozhodoval tiež o náhrade za vyvlastnenie (§ 3 ods. 6), ktorú bolo potrebné zaplatiť do 6 týždňov od jej právoplatného určenia (§ 5 ods. 1 ) a až podľa dokladu o zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím náhrady v nehnuteľnostiach sa vložilo na žiadosť toho, kto navrhol vyvlastnenie, do verejných kníh vlastnícke právo k vyvlastnenej nehnuteľnosti (alebo vecné právo alebo prechod, obmedzenie alebo zrušenie takéhoto práva), pričom žiadosť musela byť potvrdená ministerstvom národnej obrany, inak nebolo možné knihami zápis povoliť (§ 5 ods. 4 ). Z týchto ustanovení vyplýva, že k zmene vlastníckeho práva v prípade vyvlastňovacieho konania podľa tohto právneho predpisu nedošlo priamo na základe rozhodnutia o vyvlastnení, ale až na základe zmeny zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím náhrady k nehnuteľnosti. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení neznamenalo prelom vtedy platnej intabulačnej zásady. V konaní nebolo preukázané splnenie vyššie popísaných podmienok, dokonca bolo zistené, že k výmazu poznámky vyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní zápisu vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, medzi nimi aj právnej predchodkyne odporcov V. C.. Z týchto dôvodov vyplýva, že V. C., bola v čase smrti vlastníkom pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX v podiele X/X-ina, a preto odporcovia X/,X/, ako aj ich neskôr zomretý brat U. C., dedením podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne č. D XXX/XX zo dňa 27.03.1986 riadne nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, každý v podiele 1/15-ina, a rovnako, že odporcovia 1/,2/ následne dedením podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne č. 5D 730/91 zo dňa 27.06.1991 po ich bratovi U. C. riadne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti každý aj v podiele X/XX-ina.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní, pri ktorom sa oboznámil s návrhom, výmerom OU v H. č. XX.XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. X - XX), výmerom G. úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX - XX), uznesením H. súdu H. sp. zn. XNo/XX/XX, čd XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX - XX), výpisom z pozemkovej knihy vl. č. XXX (č. l. XX - XX), výpis z pozemkovej knihy vl. č. XXX (č. l. XX - XX), výpisom z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX - XX), rozhodnutím o vymedzení majetku v zakladacej listine U. opravovne H. štátny podnik zo dňa XX.XX.XXXX ( č. l. XX - XX), výpisom z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX, XX), výpisom z OR vedľajšieho účastníka (č. l. XX - XX), rozhodnutím Št. notárstva v H. sp. zn. W (č. l. XX), rozhodnutím Št. notárstva XD/XXX/XXXX (č. l. XX), vyjadrením navrhovateľa (č. l. XX - XX), podstatným obsahom spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX: návrhom (č. l. XX - XX), vyjadrením odporcov k návrhu ( č. l. XX - XX), rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením KS v H. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX, vyjadrením
odporcov k odvolaniu, žiadosťou súdu v konaní XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX S. archívu (č. l. XXX), zaslaním xerokópii archívnych dokumentov zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), výmerom č. XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), uznesením P. súdu H. č. d. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), uznesením H. súdu H. XNo/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), zaslaním listinných materiálov Z. katastra H. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), výpisom z pozemkovej knihy vl č. XXX (č. l. XXX - XXX), vl. č. XXX (č. l. XXX, XXX), oznámením S. archívu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX); vyjadrením odporcov k veci (č. l. XX - XXX), osvedčením o dedičstve notárky O.. R. G. sp. zn. XXD/XXX/XXXX (č. l. XXX - XXX), žiadosťami súdu (č. l. XXX a XXX), zaslaním listinných materiálov Z. katastra H., návrhom na zapísanie vl. práva na pozemky - záznamom (č. l. XXX), pozemnostným hárkom č. XXX (č. l. XXX, XXX), identifikáciou parciel (č. l. XXX), doplnením návrhu na zápis vl. práva na pozemky záznamom z XX.XX.XXXX (č. l. XXX), žiadosťou o prednostný zápis stavieb do katastra zo dňa XX.XX.XXXX, písomným podaním navrhovateľa (č. l. XXX - XXX), kópiou katastrálnej mapy (č. l. XXX), zaslaním S. archívu v N. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), uznesením H. súdu H. XNo/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX-XXX), zápisnicou P. súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom vedľajšieho účastníka, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní a zistil nasledovné:
D. sa k veci písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom zopakoval, že trvá na tom, že V. C. v čase smrti nebola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu X/X-ina na predmetnej nehnuteľnosti, pretože toto právo stratila z dôvodu vyvlastnenia rovnako ako zvyšní štyria podieloví spoluvlastníci, uvedení v časti B pozemkovej knihe záp. č. XXX, a teda vyvlastnením prešlo vlastnícke právo z nej na T. štát. A. na priebeh vyvlastňovacieho konania, keď prvá zmienka o vyvlastnení bola do pozemkovej knihy, záp. č. XXX v časti B r. č. X zapísaná XX.XX.XXXX na základe výmeru P. úradu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XX, ktorým sa poznamenáva vyvlastňovacie pokračovanie pre T. štát, vojenskú správu. D. bol vydaný výmer P. úradu v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe, ktorého sa vyvlastňujú podľa § 3 ods. X z. č. XX/XXXX Zb. pozemky, o .i. i parc. č. XXX/XX, za, ktorú mala byť i M. M. poskytnutá náhrada XX XXX,- Kč. A. tomuto výmeru podal M. M. a iní odvolanie, o ktorom rozhodol G. úrad v N. č.j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom pozmenil len výšku náhrady, pričom dotknuté parcely, ktoré mali byť vyvlastnené, zostali nezmenené. O. národnej obrany listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XX.XXX/XX oznámilo P. úradu H., že bývalí majitelia pozemkov v H. N. , sa domáhajú preplatenia odobratých pozemkov v zmysle výmeru P. úradu v H. č. j. XX.XXX/ XXX zo dňa XX.XX.XXXX, resp. výmeru G. úradu v N. č. j. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V liste sa ďalej uvádza, že veliteľstvo bývalého vojenského zboru v H. vyplatilo bývalým majiteľom pozemkov približne X XXX,- Ks až XX XXX,- Ks na jedno katastrálnych jutro, čo však nie je plná výška a žiada, aby sa začalo nové jednania. Na základe uvedeného bola na P. úrade v H. XX.XX.XXXX podpísaná podmienečná dohoda, schválená dňa XX.XX.XXXX výmerom P. úradu v H. č. XX.XXX/ XXXX. D. bolo O. vnútra listom z XX.XX.XXXX oznámené, že O. národnej obrany celú náhradovú cenu všetkým zainteresovaným stranám úplne zaplatilo. S. konanie bolo zavŕšené uznesením H. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XNo XX/XX, Čd XXX/XX. X. uznesenie je právnym titulom, na základe ktorého malo prejsť na československý štát vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele X/ X, a nielen XX/XX-in. W., prečo bolo vlastníctvo takto zapísané, mu nie je známy. A. na to, že V. C. bola uvedená len ako jeden z piatich podielových spoluvlastníkov (každý podiel X/X-ina). X. parcela však v rozpore s výslovným uznesením H. súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XNo XX/XX, Čd XXX/ XX nebola odpísaná do protokolu č. XXX a zostala bez zmeny, ale následne bolo vlastnícke právo zapísané do katastra v prospech Z. republiky a dedičov po V. C.. Je nepravdepodobné, že predmetná parcela bola vyvlastnená len v podiele X/X-iny a sporná X/X-ina by zostala vo vlastníctve V. C.. K uvedeným nezrovnalostiam zrejme došlo z dôvodu, že pozemková kniha nemala primerané nástroje na zabezpečenie súladu so skutočným stavom tak ako dnešný kataster nehnuteľností. Y. predmetný spoluvlastnícky podiel V. C. X/X-ina bol vyvlastnený v prospech Československého štátu, a nemal byť predmetom dedičského konania po nej. Zo skutočnosti, že uznesením H. súdu v H. zo dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd XXX/XX bol povolený zápis vlastníckeho práva v prospech štátu v celosti vyplýva, že museli byť splnené podmienky podľa § 5 ods. 4 z. č. 63/1935 Zb., teda, že bolo zdokladované zaplatenie náhrady v peniazoch alebo poskytnutie náhrady v nehnuteľnostiach. Toto uznesenie taktiež konštatuje právoplatnosť a vykonateľnosti vyvlastňovacích výmerov. Na základe uvedeného mal zato, že právoplatnosť dokladov bola dostatočne preukázaná. Odhliadnuc od uvedeného sa domnieval, že Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo ex lege, a to vydržaním. Citoval § 134, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že je zrejmé, že navrhovateľ nakladal so sporným spoluvlastníckym podielom ako s vlastným. Aj keď pred nadobudnutím účinnosti z. č. 509/1991 Zb., teda pred 01.01.1992, nebolo možné, aby právnická osoba vydržala nehnuteľnosť, podľa ust. § 132a ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 sa právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzuje jeho názor, že oprávnenú držbu právnických osôb pred 01.01.1992 je možné započítať do vydržacej doby. Od 50-tych rokov 20. storočia, kedy prebiehali vyvlastňovacie konania, do roku XXXX ubehlo viac ako 10 rokov. Aj v prípade, že by vlastnícke právo neprešlo na štát vyvlastnením, Československá federatívna republika sa k 01.01.1992 stala vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním a Slovenská republika sa vlastníkom stala ako jej právny nástupca dňa 01.01.1993.
Navrhovateľ na pojednávaní doplnil, že po uvedených vyvlastňovacích výmeroch pátrali aj v archíve Ministerstva obrany, a to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, robili aj dopyt do Prahy, ale neúspešne. Okrem dokladov, ktoré doložili, sa im iné doklady nepodarilo zaobstarať. Zdôraznil, že právna predchodkyňa odporcov V. C. bola jednou z piatich vlastníkov tejto parcely a keď bola parcela vyvlastnená ostatným štyrom vlastníkom, musela byť vyvlastnená aj jej. Iné listinné dôkazy okrem tých, ktoré už boli predložené, nemá a pokiaľ ide o skutkové tvrdenia k týmto sa inak, ako sa už vyjadril predtým, nevie podrobnejšie vyjadriť. V konaní bolo zdokladované zaplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemkov.
Odporcovia na pojednávaní doplnili, že už len z toho, že navrhovateľ a vedľajší účastník na jeho strane poukazujú na vydržanie, možno vyvodiť, sú si vedomí toho, že neboli splnené všetky podmienky vyvlastnenia. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal riadnou listinou, že by vlastnícke právo podielu X/X zapísané v pozemkovej knihe na právnu predchodkyňu odporcov, prešlo na štát. Poukázali aj na ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ ani vo zvyšnom podiele XX/XX predmetných nehnuteľnostiach, ktorý vložil do základného imania vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa v r. 1996 nenadobudol na základe ním predkladaných vyvlastňovacích výmerov, ani uznesenia súdu z r. 1955, ale na základe zápisu v zmysle pozemnostného hárku, ktorý zachytával stav držby pozemku z r. 1942, tak ako to vyplýva z dokladov zadovážených zo Správy katastra Trenčín. Z uznesenia súdu z 08.11.1955, je zrejmé, že podľa tohto uznesenia bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe, avšak len vo vzťahu k parc. 185/14/a/2, ale rozhodne nie vo vzťahu k parc. XXX/XX. Z toho je celkom zrejmé, že ide o neúplný materiál a muselo byť buď opravné uznesenie alebo iné zmeňujúce uznesenie, okrem toho o tejto skutočnosti svedčí aj to, že to uznesenie, na základe ktorého bola vyššie uvedená parc. 185/14/a/2 odpísaná do vl. č. 177 a zároveň na základe ktorého bolo vo vzťahu k parc. 1XX/XX, ktorá zostala zapísaná vo vl. XXX, vymazané poznamenanie začatia vyvlastňovacieho konania, došlo na pozemkovú knihu už 17.04.1953, z čoho je zrejmé, že to nemôže byť uznesenie, na ktoré poukazuje navrhovateľ. Popri takýchto neúplných dokladoch, je tu skutočná verejná listina, obsiahnutá v dedičskom spise, z ktorej vyplýva, že právoplatným dedičským rozhodnutím odporcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel spolu 2/30-iny predmetných pozemkoch. Poukaz vedľajšieho účastníka na odbornú literatúru o nezapisovaní zmien do pozemkovej knihy z dôvodu utajovania je irelevantný, vzhľadom na to, že vo vzťahu k inej parcele, ktorá bola obsiahnutá v uznesení súdu z r. 1955, bol zápis riadne prevedený. Tiež o neúplnosti dokladov predložených navrhovateľom svedčí aj to, že zápis poznámky začatia vyvlastňovacieho konania, ktorá bola potom vo vzťahu k parc. XXX/XX vymazaná bez jej odpísania do inej pozemnoknižnej vložky, bol vykonaný v r. 1936 pod číslom iným ako sú čísla vyvlastňovacieho výmeru predloženého navrhovateľom ako aj označeného uznesenia súdu z r. 1955 predloženého navrhovateľom. K otázke vydržania uviedli, že je úplne vylúčené po právnej stránke, aby navrhovateľ vlastnícke právo v podiele 2/30-iny nadobudol právnym titulom vydržania. Pred rokom 1950 vôbec nemohol štát nadobudnúť takýmto spôsobom vlastnícke právo. Bez ohľadu na to, podľa vtedy platného uhorského obyčajového práva, bola vo vzťahu k nehnuteľnosti vydržacia doba 32 rokov, a teda nemohla uplynúť medzi rokom 1936, kedy sa len začalo vyvlastňovacie konanie a rokom 1950. K 01.01.1992 nebolo vôbec možné vydržať vlastnícke právo k pozemku, pretože z ust. § 872 ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že občan a už vôbec nie štát, ak by bol k tomuto dátumu splnil podmienky na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku, na základe jeho držby, tak mal právo, aby s ním bola uzavretá zmluva o prevode tohto pozemku. Subjektom vydržania za právnej úpravy platnej do 01.01.1992 vôbec nemohol byť štát. Navyše je celkom zrejmé, že absentuje nielen akýkoľvek úkon, od ktorého by mohol odvodzovať navrhovateľ svoju dobromyseľnosť, keďže štát v dedičskom konaní ešte v r. 1986, resp. potom v ďalšom dedičskom konaní v následnom období, potvrdil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom konania odporcom, tak nemohol byť dobromyseľným držiteľom toho istého podielu. Ďalšia skutočnosť, ktorá toto vylučuje je to, že odporcovia boli zapísaní za vlastníkov 2/30-ín aj v r. 1996, kedy došlo zo strany navrhovateľa
ku vloženiu predmetných pozemkov do základného imania vedľajšieho účastníka a vtedy navrhovateľ plne rešpektoval vlastnícke právo odporcov k 2/30-inám, ktoré nevkladal do základného imania. Ďalším dôkazom je skutočnosť, že v súdnom konaní na tomto súde pod č. 17C/106/2006, ktorého účastníkom je aj navrhovateľ, je prejednávané zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ohľadom tohto podielu 2/30-iny a uplatneniu takéhoto nároku na súde predchádzala viacročná korešpondencia medzi odporcami a navrhovateľom a následne vedľajším účastníkom, predmetom ktorej bolo dojednávanie ceny za odkúpenie podielu 2/30-iny od odporcov. Tieto okolnosti všetky vo svojom súhrne úplne vylučujú, aby navrhovateľ vlastnícke právo k podielu 2/30-iny predmetných pozemkoch nadobudol titulom vydržania. Opak zápisu v pozemkovej knihe, od ktorého zápisu boli odvodzované dedičské rozhodnutia, na základe ktorých sú odporcovia zapísaní za vlastníkov 2/30-ín predmetných pozemkov v kataster nehnuteľností nebol preukázaný, a preto nie je možné aj s poukazom na ust. § 70 ods. 1 Zák. č. 162/95 Z. z. návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Vedľajší účastník k veci uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou navrhovateľa. Uznesenie z r. 1955 je verejnou listinou, ktorá preukazuje a dosvedčuje pravdivosť údajov, ktoré sú v nej obsiahnuté. Navrhovateľ na základe vyvlastňovacích výmerov nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. I pokiaľ je spochybnené vyvlastnenie, je navrhovateľ vlastníkom predmetných nehnuteľností titulom vydržania, pričom najneskôr k vydržaniu došlo k 01.01.1992. Podľa jeho názoru navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po povojnovom období. Z odbornej literatúry Katastra nemovitosti od Petra Baudiša vyplýva, že vyvlastnenie podľa zák. 63/1935 nebolo vždy zapisované do pozemkových kníh z dôvodu utajenia týchto skutočností.
Pri výsluchu vedľajší účastník uviedol, že Letecké opravovne ako štátny podnik vznikli v roku XXXX. Sporné pozemky sa užívali aj pred rokom XXXX a to vtedajším Československým štátom, boli tam postavené budovy. Letisko je tam postavené už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé užívali iné zložky Československej armády a budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Leteckým opravovniam to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná zložka Československej armády. Pozemky im boli prevedené do majetku v roku 2005, ale užívali ich od toho roku 1949. Nevedel presne, na základe čoho začali Letecké opravovne, resp. štát užívať sporné pozemky, určite existuje nejaké uznesenie, o založení Leteckých opravovní, pričom Letecké opravovne boli vždy zložkou ministerstva obrany. Nevedel presne uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky užívať a nevedel uviesť, kedy začala plynúť vydržacia doba a kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporcovia 1/ a 2/, resp. ich právny predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, keď začala prebiehať komunikácia medzi účastníkmi. Bola tam aj skoršia komunikácia z roku 1992, ale tam sa nehovorilo o konkrétnych podieloch. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky v roku 2005 a užívali ich v dobrej viere. Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli, že 100% vlastníkom je ministerstvo obrany. Od roku 1949 sa tam nachádza plot, pozemok bol oplotený. Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali tam aj kasárne. Letisko zrušené nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké opravovne Trenčín. Od počiatku teda prevádzkoval letisko štát. Jeho vedomosť o oplotení pozemku v roku 1949 a o činnosti ministerstva obrany na pozemku v tom čase plynie z archívnych dokumentov, ktorými sú fotky, nejaké kroniky, kniha vydaná Leteckými opravovňami pri príležitosti 50-ročného výročia od ich vzniku, kde sa spomína aj to, na čo sa nehnuteľnosti využívali pred rokom 1949. Vedľajší účastník nadobudol sporné pozemky v roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany. Z týchto dokumentov získali vedomosť o tom, že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Dobrú vieru o tom, že boli 100% vlastníkom pozemku odvodili z toho, že si mysleli, že pozemky, ktoré užívajú, sú 100% vlastníctve Ministerstva obrany. Túto otázku neskúmali, zistili to až v roku 2004 z komunikácie medzi odporcami, ním a ministerstvom obrany. Potvrdil, že v dokladoch z roku 2005 bolo uvedené 28/30-in.Vedľajší účastník neskúmal ako štát nadobudol vlastnícke právo k podielu 28/30-in sporného pozemku, ktorý mu bol prevedený v roku 2005, to skúmalo ministerstvo, odbor, ktorý mal v správe majetok. Výsledkom skúmania je toto konanie. Nemal vedomosť o tom, že by bol vedľajší účastník upozornený na to, že pri odovzdávaní pozemkov beží nejaká vydržiaca doba. Z korešpondencie z roku 2004 má vedomosť o existencii dedičských rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V roku 2005 pozemky dostali do majetku, následne prebehla nejaká komunikácia medzi ním a odporcami, ním a ministerstvom obrany, kde žiadali o pomoc. Potom dalo ministerstvo obrany žalobu, že tie pozemky boli v správe štátu. V dobrej viere boli do roku 2004, kedy zistili z listín, že je tam problém, lebo do majetku prešlo len 28/30-in. Snažili sa s odporcami dohodnúť. V roku 1992 odporcovia napísali list na pozemkový úrad a mal vedomosť o tom, že komunikovali aj s
Leteckými opravovňami. O korešpondencii z roku 1992 získal vedomosť až po tom, keď začal pracovať v leteckých opravovniach (2006).
Podľa listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936 (č. l. 219-221 spisu) Okresný úrad v Trenčíne začal podľa §3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v chotári obce H. N. pod parc. č. XXX /XX, XXX/ XX/ a, XXX/XX a iné, pre stavby vojenských objektov dôležitých pre obranu štátu. Podľa § 3 ods. 2 z. č. 63/1935 Sb. z. upovedomuje o tomto Okresný súd v H. ako pozemnoknižnú vrchnosť so žiadosťou, aby toto zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania poznamenal v pozemkovej knihe, ktorá okolnosť bude účinná proti každému, kto by neskoršie nadobudol k týmto nehnuteľnostiam knihovného zápisu. Zároveň podľa § 3 ods. 3 zákona vyzval všetkých majiteľov pozemkov, aby sa do ôsmych dní vyjadrili, či sú ochotní k dobrovoľnej dohode a za akých podmienok. Ak v lehote neprejavia ochotu, Okresný úrad v Trenčíne nariadi ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Súčasne sa podľa § 2 ods. 4 zák.č. 63/35 Sb.z. žiadosti Československého štátu, vojenskej správy odovzdávajú pozemky do užívania vojenskej správe za účelom prevedenia potrebných prípravných prác prestavby objektov a nariaďuje sa majiteľom, aby ihneď odovzdali pozemky do držby Československému štátu, vojenskej správe. Predmetná listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo forme fotokópie.
Podľa listiny, označenej ako uznesenie (č. l. 220 pv) , súd povoľuje k nehnuteľnostiam v k. ú. H. N., okrem iného v prot. č. XX: parc. č. XXX/XX/a/X a prot. č. XXX parc. č. XXX/XX poznámku zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát. Predmetná listina bola súdu archívom predložená len vo vyhotovení, ktoré obsahuje výlučne prvú stranu.
Podľa listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 z. č. 63/1935 Sb. na návrh Vojenskej správy, zastúpenej Vojenským veliteľstvom v Bratislave, pozemky nachádzajúce sa v k. ú. obce N. a osady D., zaznačené v pozemkovej knihe k. ú. H. N. pod tam uvedenými parc. č., vrátane pozemkov parc. č. XXX/XX, ktorého vlastníkmi bol M. M. a manželka vl. č. XXX A-X za náhradu XXX XXX,- Kč, parc. č. XXX/XXa/X, ktorého vlastníkom bol M. M. , vl. č. XXX A-X za náhradu XX XXX,- Kč a parc. č. XXX/XX, ktorého vlastníkom bol M. M. , vl. č. XXX A-X za náhradu XX XXX,- Kč. S. správe uložil povinnosť odo dňa právoplatnosti výmeru do 6. týždňov určenú náhradu v čiastke X XXX XXX,- Kč zložiť u P. súdu v H. ako súdu pozemnoknižného, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. V odôvodnení výmeru sa okrem iného uvádza že návrh na vyvlastnenie pozemkov, uvedených vo výroku, v prospech T. štátu podal T. štát - S. správa zastúpená S. veliteľstvom v N., podaním zo dňa XX.XX.XXXX. A. listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo forme fotokópie. H. vyhotovenia, doložené v konaní katastrálnym úradom a štátnym archívom, vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.
A. listiny označenej ako výmer G. úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX-XX) na odvolanie M. M. a spoločníkov proti výmeru P. úradu v H. č. XX.XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru sa ponecháva nedotknutou a čiastka výmeru vzťahujúca sa na ustálenie odškodného za vyvlastnené pozemky sa pozmeňuje a náhrada za pozemky sa ustaľuje v obnose XX Kč XX halierov za štvor. siahu, s výnimkou za pozemky uvedené v pozemnoknižnej vložke č. XX m. č. XX a XX, XX náhrada ustaľuje vo výške 17,46 Kč. Okrem iného rozhodol, že náhradu za vyvlastnené pozemky spolu s 5 % úrokmi, rátanými odo dňa 04.03.1936 je povinný vyvlastňovateľ - Československý štát zaplatiť do 6 týždňov od doručenia tohto výmeru, ktorým je náhrada právoplatne určená. Keďže vlastníci nepodali preukaz o tom, že osoby, ktorým plynú práva k vyvlastňovacej vecí z knihovných zápisov súhlasia, aby náhrada poskytnutá v peniazoch, bola im vyplatená priamo alebo do rúk ich právneho zástupcu, má sa zložiť náhrada u knihovného súdu, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. Vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam sa vloží do verejných kníh na žiadosť vyvlastňovateľa potvrdenú Ministerstvom národnej obrany. Predmetná listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo forme fotokópie. Taktiež vyhotovenia, doložené v konaní katastrálnym úradom a štátnym archívom, vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.
Podľa listiny označenej ako uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne sp. zn. 6No 43/51, Čd XXX/XX zo dňa 08.11.1955 (č. l. 23-40, 1166-174, 225-233), súd na základe právoplatného a vykonateľného výmeru
býv. Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa 05.11.1936, býv. Krajinského úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, býv. P. súdu v H. č. j. XX.XXX/XXXX zo dňa 09.11.1937, povolil zápisy, okrem iného v k. ú. H. N. v protokole č. XXX na menom O. U., rod. M. (B13a), V. C., rod M. (B13b), mal. U. M. (B3c), G. N., rod. M. (N P. M. (B3e), ako právnych nástupcov M. M.: odpisujú sa parc.č. XXX/XX/a/X, rola G. na D. a parc. č. XXX/XX rola G. na D. v celosti a zapisujú sa do nového protokolu č. XXX. V novom protokole č. XXX sa okrem iného zapisujú parc. č. XXX/ XX/a/X, rola G. na D. odpísaná z protokolu č. XXX a parc. č. XXX/XX rola G. na D. odpísaná z protokolu č. XXX a vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu /Vojenskej správy/ bez tiarch, právnym titulom vyvlastnenia. V protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcely, vymazáva sa poznámka zahájenia vyvlastňovacieho konania. Predmetná listina neobsahuje žiadne vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti, v konaní bola navrhovateľom predložená len vo forme fotokópie. Taktiež vyhotovenia, doložené v konaní katastrálnym úradom a štátnym archívom, vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti neobsahujú.
Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. XXX (č. l. 237-238) časť A. Majetková podstata obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. 1 parc. č. XXX/XX rola G. na D. s poznámkou B2 a N V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 uvádza: „ Došlo 20. apríla 1936 čd. 1479“. Podľa geometrického plánu daného v H. dňa 17.04.1934 zlučuje sa rola parc. č. XXX/XX s parc. č. XXX/XX v prot. č. XXX z tejto knihy a rozdeľuje sa takto zlúčená parcela v parcely č. XXX/XX vo výmere Xha XX ar XXmX s ponechaním v prot. č. XXX a v parcely č. XXX/XX ar. vo výmere Xha XXar XXmX s ponechaním v tomto prot., konečne v parcely č. XXX vo výmere. Pod poznámkou B5 sa uvádza: ,,Došlo 02. septembra XXXX, čd. XXXX“. Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12.06.1940 D XXX/XX-X odpisuje sa parc. č. XXX/XX a zapisuje sa do prot. č. XXX z tejto knihy. Podľa toho, že uznesenia vkladá sa právo vlastnícke aj na parcelu č. XXX z por. čís. XX sem pod V zapísanú a/ P. M. v X/X-ine, V. C., rodenej M. v X/X-ine, mal. U. M. v X/X-ine. Na parc. čís. XXX/XX podľa upovedomenia P. v H. zo dňa 24.júla XXXX č. zn. XX/ XXX-X-III/X poznamenáva sa vyvlastňovacie konanie pre KVV v Bratislave.
Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. 222 (.č. l. 41-45) časť A. Majetková podstata obsahuje záznam pod por. č. X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D. s poznámkou B X, B4 a pod por. č. 2 parc. č. XXX/XX rola G. na D. s poznámkou N V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 (k parc. č. 185/14/ a/2) uvádza: „ Došlo 21. februára 1936, č. d. XXX. Podľa výmeru Okresného úradu zo dňa 14. februára 1936 č. XXXXXXX poznamenáva sa vyvlastňovacie pokračovanie pre Československý štát (vojenskú správu)“. Pod poznámkou B X ( k parc. č. XXX/XX) sa uvádza: „Došlo 02. septembra XXXX č. d. XXXX“. Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12. júna 1940 čís. D XXX/XX-X vkladá sa právo vlastnícke zapísané: a/ O. U., rod. M. .... X/X čiastka, b/ V. C., rod. M. .... X/X čiastka, c/ mal. U. M. .... X/X čiastka, d/ G. N., rod. M. .... X/X čiastka, e/ P. M. ... X/X čiastka“. A. poznámkou B X (k parc. č. XXX/XX/a/X) sa uvádza: „ Došlo 17. apríla XXXX, č. d. XXX. Odpisujú sa parc. č. v XXX/XX/a/X a zapisuje sa do záznamu čís. XXX.“ Pod poznámkou B X (k parc. č. XXX/XX/a/X) sa uvádza: „ Súčasne sa vymazuje poznámka pod B2“.
Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. H. N., záp. č. XXX (č. l. 46-48, 235-236) časť A. Majetková podstata obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D. a pod por. č. X parc. č. XXX/XX/a/X rola G. na D.. V záznamoch nie je uvedená parc. č. XXX/XX rola G. na D.. V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B8 uvádza: „Došlo 26. júla 1951 čd. XXX“. Na parc. čís. XXX/XX podľa upovedomenia ONV v H. zo dňa 24.júla 1951 č. zn. 27/950-8-III/3 poznamenáva sa vyvlastňovacie konanie pre KVV v Bratislave. Pod poznámkou B9 sa uvádza: „ Došlo 17. apríla XXXX, č.d. XXX“. Podľa výmeru býv. Okresného úradu v H. čj. XX.XXX/XX zo dňa 05. novembra 1936, býv. Krajinského úradu čj. 308.467/12-1937 zo dňa 06. októbra 1937, býv. Okresného úradu v Trenčíne č.j. 27919/1937 zo dňa 09. novembra 1937 zapisujú sa parcely čis. XXX/XX/a/X, XXX/XX/a/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXv , XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX z hár. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX podpísané a vkladá sa vlastnícke právo k dobru Čsl. štátu /:vojenská správa:/ v celosti. Pod poznámkou B 10 sa uvádza: „Súčasne sa vymazuje poznámka pod B8“.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX, zapísanej pôvodne v pozemkovej knihe zápis č. XXX pre k. ú. H. N., boli vytvorené parcely C- KN č. XXX/X o výmere 15 891m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 157m2, zapísané na LV č. XXXX.
Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu 20.11.2001 (č. l. 50 - 51) boli navrhovateľ v podiele XX/XX-in a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX každý v podiele 1/30-ina spoluvlastníkmi pozemkov: parc.č. 402/3 o výmere 15 891m2 ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere 1 157m2 ostatné plochy. Navrhovateľ bol ako spoluvlastník na predmetný list vlastníctva zapísaný na základe záznamu pod číslom Z XXXX/XX „Zápis vlastníctva na zákl. pozem. hárku“. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia D XXX/XX-VZ. XX/XX.
Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu XX.XX.XXXX (č. l. 57) boli Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik v podiele 28/30-in a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX každý v podiele 1/30-ina spoluvlastníkmi pozemkov: parc. č. XXX/X o výmere XX XXXmX ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX ostatné plochy. Letecké opravovne H., štátny podnik boli ako spoluvlastník na predmetný list vlastníctva zapísané na základe záznamu pod číslom Z XXXX/XX - Rozhodnutie o vymedzení majetku č. p. Z./K-XX/X-XXX/XXXX. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia D XXX/XX-VZ. XX/XX.
Podľa výpisu z LV č. XXXX ku dňu XX.XX.XXXX (č. l. 58) sú spoluvlastníkmi pozemkov: parc. č. XXX/ X o výmere XX XXXmX ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX ostatné plochy Letecké opravovne H., a.s. v podiele 28/30-in a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX každý v podiele 1/30-ina. Letecké opravovne H., a.s. boli ako spoluvlastník na predmetný list vlastníctva zapísané na základe záznamu pod číslom Z XXXX/XX - notárska zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXX/ XXXX zo dňa 25.01.2006 o zakladateľskej listine, súpis nehnuteľností, výpis z obchodného registra OS H.. V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a S. C., nar. XX.XX.XXXX boli ako spoluvlastníci na predmetný list vlastníctva zapísaní na základe rozhodnutia D XXX/XX-VZ. XX/XX.
V rozhodnutí o vymedzení majetku k zakladacej listine Letecké opravovne H., štátny podnik zo dňa 03. marca 2005 č. p. Z./K-XX/X-XXX/XXXX (č. l. 52-56) sa uvádza, že Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 160, IČO: 00 000 523, je štátny podnik na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov SR v zabezpečovaní obranyschopnosti SR. V súlade s § 13 ods. 2 písm. d/ z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vymedzil minister obrany Juraj Liška pre Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik ďalší majetok uvedený v prílohe, pre zabezpečenie prevádzkovania letiska Trenčín a činností vyplývajúcich zo zakladacej listiny č. j. 1105/84 z 23. júna 1989. Doterajším správcom majetku je Ministerstvo obrany SR, pričom nehnuteľný majetok je zapísaný na Katastrálnom úrade v H., na LV č. XXX katastrálneho územia P., na LV č. XXX katastrálneho územia S. N., na LV č. XXXX katastrálneho územia H. N. a na G. úrade v N., na LV č. XXXX katastrálneho územia N., Z. O.. V prílohe k rozhodnutiu sa na strane 6, v časti C. A. pod číslom C X uvádzajú pozemky zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia H. N., a to parc. č. XXX/X o výmere XX XXX mX v podiele XX/XX, ostatné plochy a parc. č. XXX/XX o výmere X XXXmX v podiele XX/XX, ostatné plochy.
Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne vedľajšieho účastníka (..č. l. 59 - 61) bol tento do obchodného registra zapísaný dňa 01.02.2006.
Podľa rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 03.09.1940 č. d. XXXX/XX, D XXX/XX (č. l. 222-224) súd povolil zápisy v pozemkovej knihe v k. ú. H. N. tak, okrem iného z prot. č. XXX pozemok XXX/XX v celosti s prenesením do prot. č. XXX v prospech a/ O. U., rod. M. v X/X, b/ V. C., rod. M. v X/X, c/ mal. U. M. v X/X, d/ G. N., rod. M. v X/X, e/ P. M. v X/X.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D XXX/XX (č. l. 62) v dedičskej veci po V. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, poľnohospodársku pôdu v užívaní soc. organizácie zapísanú v poz. knihe k. ú. H.. N. v záp. XXX, parc. č. XXX/XX pod B 3b v X/X nadobúdajú v rovnakom pomere deti poručiteľky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, U. C., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D XXX/XX (č. l. 63) v dedičskej veci po U. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, okrem iného pozemky v užívaní poľ. org. vo výmere 1ha 61a, ktoré poručiteľ nadobudol dedením po Anne Harvanovej, č. d. D XXX/XX, zapísané v k. ú. N.: záp. č.
XX parc. č. XXX/XX pod B 3b v X/XX nadobúdajú v rovnakom podiele S. C., nar. XX.XX.XXXX a V. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX.
V priebehu konania pôvodný odporca 2/, S. C. zomrel a na jeho miesto vstúpila odporkyňa 2/ O. C., a to na základe osvedčenia o dedičstve notárky R. G. sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XX Dnot XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 123-130) v dedičskej veci po poručiteľovi S. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXX.X, ktorým nadobudla okrem iného pozemky v k.ú. H. N. parc. č. XXX/X ost.pl XX XXX m2 a parc. č. XXX/XX ost.pl. X XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pod B2 v X/XX, O. C., nar. XX.XX.XXXX.
Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/106/2006, je návrh Leteckých opravovní H. , a.s. (tu vedľajší účastník) proti S. C. (pôvodne odporca 2/), resp. proti teraz O. C. (odporkyni 2/) a V. D. (odporkyňa 1/) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemkom parc. č C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere X XXXmX, k. ú. H. N., obe zapísané na LV č. XXXX. V predmetnom konaní odporcovia vzniesli vzájomný návrh, ktorým sa domáhajú, aby súd určil že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností aj v podiele X/XX-iny a navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností len v podiele XX/ XX-in. V danej veci súd rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, tieto v celosti prikázal do vlastníctva Leteckých opravovní H. , a.s.. Zároveň určil že odporcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností aj v podiele 2/30-iny každý. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1 / sumu 37 100,- € a odporcovi 2/ sumu 37 100,- €, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že mal za nesporné, že odporcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 3/30-iny. V tejto súvislosti prihliadol aj na doklady preukazujúce spoluvlastníctvo navrhovateľa, z ktorých nevyplýva, že by právny predchodca odporcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti, keď v konaní nebolo preukázané, že vyvlastňovacie doklady nadobudli právoplatnosť, najmä keď poznámka o vyvlastňovacom konaní bola v roku 1953 vymazaná. Na odvolanie navrhovatelia Krajský súd v H. uznesením č. k. 4Co/344/2009-268 zo dňa 26.05.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že záver súdu 1. stupňa, že podiely spoluvlastníkov tak, ako boli v čase rozhodnutia súdu zapísané na LV č. XXXX, nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu, že odporcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam každý aj v 2/30-inách titulom dedenia, je predčasný, keď nebolo jednoznačne preukázané, či vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na štát. Odvolací súd uviedol, že doposiaľ v konaní nie je zistené, či bola právnemu predchodcovi odporcov Jánovi M. vyvlastnená parc. č. XXX/XX, zapísaná v čase vyvlastnenia vo vl. č. XXX za náhradu. Je preto nevyhnutné zabezpečiť si pozemnoknižnú vložku č. l XXX, zistiť postupnosť zápisov a zistiť, či po roku XXXX bola v súlade so zákonom č. XX/XXXX Sb. o vyvlastnení účelom obrany štátu vyvlastnená parcela č. XXX/XX, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je túto skutočnosť možné zistiť. Z. 1. stupňa uložil povinnosť doplniť dokazovanie zadovážením si kompletného výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX a č. XXX, k. ú. H. N., zabezpečiť si dedičské rozhodnutie po právnych predchodcoch odporcov, a to spisy býv. štátneho notárstva v H. sp. zn. D XXX/XX a 5D XXX/XX a tiež po poručiteľovi M. M. sp. zn. v XXXX/XX č. d. XXXX, kompletné uznesenie bývalého Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.195 5 č. 6No 43/51, č. d. XXX/XX. Správa katastra Trenčín prípisom zo dňa 02.02.2012 (č. l. 152 a nasl.) doručila súdu fotokópiu záznamovej listiny Z 4355/00, k. ú. H. N., ktorým je pozemnostný hárok č. XXX, podľa, ktorého držiteľom tam uvedených pozemkov je Vojenská správa v podiele X/X. A.. č. XXX o výmere XXX ha XX a XX mX sú zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX. Podľa identifikácie parciel zo dňa XX.XX.XXXX parc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/X boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnom hárku XXX. Spoluvlastníkmi parc. č. XXX/X a XXX/XX iná plocha sú SR- Ministerstvo obrany, Letecké opravovne (28/30-in) a V. D., rod. C. v podiele X/XX-ina, S. C. v podiele X/XX-ina.
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v N., na žiadosť súdu prípisom zo dňa 07.10.2011 súdu (k sp. zn. 17C/106/2006) zaslal overené kópie výmeru Okresného úradu v H. č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, uznesenie Okresného súdu v H. zo dňa 03.09.1940 sp. zn. D XXX/XX, uznesenia ľudového súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX č.XNo XX/XX, čd XXX/XX s tým, že výmery býv. P. úradu v H. čj. XX.XXX/XX zo dňa XX. novembra XXXX, býv. G. úradu čj. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa XX. októbra XXXX, býv. P. úradu v H. č. j. XX.XXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, sa v archíve nenachádzajú.
A. oznámenia S. archívu- centrálnej registratúry, Ministerstva obrany SR zo dňa 19.10.2011 (k sp. zn. 17C/106/2006) sa tam nenachádza žiadne dokumentácia ohľadne predmetnej veci.
Podľa zápisu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P 70/40 dostavil sa bez predvolania S. C. a udáva, že po neb. M. M. zdedili rôzni nápadníci hotové peniaze a síce pochádzajú za vyvlastnenie pozemkov, potrebných na letište v N.. Patričnú čiastku tiež dostala manželka neb. M. M. ml. ktorý zomrel vo februári, ktorý zanechal dieťa U. M., na ktorú tiež obdržala matka XX XXX, -Ks. Prihlasuje túto čiastku preto, aby matka dieťaťa peniaze neminula, ktoré sa dostali teraz 1.9.1940, o ktorých nikto nevie, že patria dieťaťu.
Podľa § 1 ods. 1 z. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu (ďalej len „zákon o vyvlastnení“) podle tohoto zákona lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27 branného zákona provésti vyvlastnění k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb (objektů) anebo válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť, železnic, silnic a jiných komunikací, telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací a pod.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o vyvlastnení mimo dobu mobilisace, války nebo mimořádného opatření podle § 27 branného zákona lze provésti vyvlastnění podle tohoto zákona jen: a) k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb, b) k účelům ubytování branné moci, pokud nelze potřebné objekty opatřit dohodou, c) k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, pokud je takové vybudování naléhavě nutné v zájmu obrany státu, anebo d) v případech, které určí - všeobecně nebo jednotlivě - vláda; usnesení, určující všeobecně tyto případy vyvlastnění, vyhlásí vláda ve Sbírce zákonů a nařízení.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o vyvlastnení vyvlastněním podle tohoto zákona lze dosíci: a) přechodu vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména zřízením služebnosti nebo jiného věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného práva k nemovitostem, c) přechodu vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo přechodu, omezení nebo zrušení jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele vyvlastnění.
Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastnení vyvlastňovací řízení podle tohoto zákona provádí na návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastnení podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného okresního úřadu (a v případě podle druhé a třetí věty předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená na žádost okresního úřadu (zemského úřadu, ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka jest účinná proti každému, kdo později dobude k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku požádá úřad ihned, jakmile ho dojde návrh na vyvlastnění, doložený podle ustanovení § 1, odst. 5.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o vyvlastnení náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl od jejího pravoplatného určení.
Podľa § 5 ods.4 zákona o vyvlastnení podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o poskytnutí náhrady v nemovitostech (věcném právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do veřejných knih vlastnické právo k vyvlastněné nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení nebo zrušení takového práva. Žádost musí býti potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze knihovní zápis povoliti.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 80 písm. c/ z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom na sporných pozemkoch aj v podiele 2/30-iny, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. je daný. Keby totiž súd jeho žalobnému návrhu vyhovel, bol by tento rozsudok podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, čím je zároveň daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení.
Vyvlastnenie je trvalým a núteným obmedzením vlastníckeho práva, núteným odňatím alebo núteným prechodom vlastníckeho práva k pozemku či stavbe na základe administratívneho rozhodnutia, ktoré je súčasne dôvodom zániku vlastníckeho práva.
Vyššie citovaný zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie počas mobilizácie, vo vojne alebo za mimoriadnych opatrení, a to vo všeobecnosti na účely obrany štátu. Prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov nehnuteľností na štát však v zmysle tohto zákona nenastal automaticky, účinnosťou tohto zákona, ale zákon o vyvlastnení upravoval pomerne podrobný postup vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovacie konanie vykonával príslušný okresný úrad len na návrh oprávnenej osoby (§ 1 ods. 4 v spojení s § 3 ods . 3 zákona o vyvlastnení), pričom konanie sa považovalo za začaté podaním riadneho návrhu na vyvlastnenie. Začatie vyvlastňovacieho konania sa obligatórne na návrh okresného úradu zaznamenávalo do verejných kníh, teda aj do pozemkových kníh a úrad mal povinnosť požiadať o vykonanie poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania hneď, ako mu bol doručený riadny návrh na vyvlastnenie. Vyvlastnenie v zmysle tohto zákona bolo možné iba za náhradu, ktorú mal príslušný orgánu zaplatiť pôvodným vlastníkom do šiestich týždňov („nedieľ“) od právoplatného určenie tejto náhrady. Zákon o vyvlastnení teda počíta s právoplatnými rozhodnutiami vydanými príslušnými orgánmi. Až na základe dokladu o zaplatení náhrady, prípadne poskytnutí vecnej náhrady, bolo možné na návrh oprávnenej osoby vložiť do verejných kníh vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam, pričom táto žiadosti musela byť potvrdená ministerstvom národnej obrany, inak nebolo možné povoliť knižný zápis.
Navrhovateľ odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že vo vzťahu k súčasnému podielu 2/30-iny parciel parc. č. XXX/X o výmere X5 XXXmX a parc.č.XXX/XX o výmere 1 XXXmX (obe pôvodne jedna pozemnoknižná parcela č. XXX/XX), k. ú. H. N., došlo prechodu vlastníckeho práva na štát v dôsledku vyvlastnenia na základe citovaného zákona o vyvlastnení. Súd po preskúmaní veci a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k uvedenému došlo.
Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval v zásade zo štyroch vyššie popísaných listín: 1/ listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, 2/ listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936, 3/ listiny označenej ako výmer Krajinského úradu v Bratislave č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa 06.10.1937, 4/ listiny označenej ako uznesenie Ľudového súdu v H. sp. zn. 6No XX/XX, Čd XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd sa stotožnil s názorom odporkýň 1/,2/ , že za situácie kedy ku zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné opak zápisu v pozemkovej knihe o právnych vzťahoch k príslušnej nehnuteľnosti preukázať inak ako právne perfektnými listinami. Uvedené listiny však navrhovateľ predložil súdu len v takom vyhotovení, ktoré neumožňuje vyvodiť nepochybný záver o ich právnej perfektnosti, pretože išlo vždy len o kópie, na ktorých absentuje vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti. Právoplatnosť a vykonateľnosť uvedených listín pritom nemožno vyvodiť len z toho, že listiny, uvedené v bode 3/ ,4/ v záhlaví uvádzajú, že boli vydané na základe právoplatných a vykonateľných predchádzajúcich rozhodnutí 1/, 2/. Súd sa snažil predmetné listiny v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p. obstarať aj sám (a to aj v konaní sp. zn. 17C/106/2006), a to z katastrálneho úradu a štátneho archívu, avšak bezúspešne, keďže oba štátne orgány zaslali súdu vyhotovenie len niektorých listín, a to taktiež bez vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti s tým, že inými listinami nedisponujú. Napokon aj navrhovateľ, ktorým je samotná Slovenská republika (a ktorého štátnymi orgánmi sú aj všetky katastrálne úrady a ktorého inštitúciami sú všetky archívy), zaťažený v konaní dôkazným bremenom, uviedol na pojednávaní súdu dňa 27.03.2012, že predmetné listiny sa mu v inom vyhotovení zadovážiť nepodarilo, a to napriek šetreniu v archíve Ministerstva obrany, nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike a tieto sa podľa jeho informácií nikde nenachádzajú. Inými listinami nedisponuje.
Tvrdeniu navrhovateľa, že vyvlastňovacie konanie bolo zavŕšené uznesením Ľudového súdu v H. zo dňa 08.11.1955, č. 6No 43/51, Čd XXX/XX, ktoré uznesenie je právnym titulom, na základe ktorého
malo prejsť na T. štát vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele X/X, a nielen 28/30- in, nie je pravdivé. K zmene vlastníckeho práva v prípade vyvlastňovacieho konania podľa zákona o vyvlastnení nedošlo priamo na základe rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení, ale až na základe zmeny zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím vecnej náhrady. Samotné rozhodnutie o vyvlastnení neznamenalo prelom vtedy platnej intabulačnej zásady. V konaní nebolo preukázané splnenie týchto podmienok, dokonca bolo zistené, že k výmazu poznámky vyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní zápisu vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov (vrátane právnej predchodkyne odporcov V. C.). Slovenská republika potom podľa výpisu z príslušného listu vlastníctva nadobudla podiel 28/30- in k sporným pozemkom na základe úplne iného právneho titulu - pozemnostného hárku č. XXX, zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom pod č. Z XXXX/XX, a to až v roku XXXX. Ani listina, predložená vedľajším účastníkom, zápis Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P XX/ XX, nepreukazuje vyvlastnenie sporného spoluvlastníckeho podielu v prospech štátu, pretože je zrejmé, že vyvlastnením boli dotknuté iné nehnuteľnosti vo vlastníctve M. M., ktoré nie sú predmetom konania, a za ktoré boli oprávneným osobám vyplatené náhrady.
Súd potom musel konštatovať, že navrhovateľ nepredložil v konaní právne relevantné dôkazy ohľadne svojho tvrdenia, že vo vzťahu k súčasnému podielu 2/30-iny parciel parc.č. XXX/X a parc.č.XXX/XX, k.ú. H. N. došlo k vyvlastneniu na základe citovaného zákona o vyvlastnení, a tieto nadobudol do vlastníctva.
Navyše, samotné navrhovateľom predložené listiny odporujú zápisom v pozemnoknižných vložkách a aj jeho vlastným argumentom aj pokiaľ ide o iné pozemky, ktoré boli podľa jeho tvrdenia vyvlastnené na základe uvedených listín. Napríklad pozemnoknižná parc. č. XXX/XX/a/X, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ku ktorej bolo poznamenané začatie vyvlastňovacieho konania v prospech štátu dňa XX.XX.XXXX na základe výmeru Okresného úradu v H. č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936, bola z pozemnoknižnej vložky č. XXX odpísaná a pozemnoknižnej vložky č. XXX v prospech štátu zapísaná nie na základe navrhovateľom predloženého uznesenia H. súdu v H. sp.zn. 6No XX/XX, Čd XXX/XX zo dňa 08.11.1955 / o ktoré uznesenie predovšetkým svoj nárok opiera/, ale na základe iného rozhodnutia, a to viac ako dva roky predo dňom vydania predmetného uznesenia, už dňa 17.04.1953, čomu zodpovedá i korešpondujúci zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX zo dňa 17.04.1953.
Ďalšie listiny, uvádzané v návrhu, resp. podaniach navrhovateľa, t.j. list Ministerstva národnej obrany zo dňa 04.05.1940 č. XX.XXX/XX, ktorým bolo Okresnému úradu Trenčín oznámené, že bývalí majitelia pozemkov v H. N. sa domáhajú preplatenia odobratých pozemkov v zmysle výmeru Okresného úradu v H. č. j. XX.XXX/XXX zo dňa 05.11.1936, resp. výmeru Krajinského úradu v N. č. j. XXX.XXX/XX- XXXX zo dňa 06.10.1937 a že veliteľstvo bývalého vojenského zboru v H. vyplatilo bývalým majiteľom pozemkov približne 9 000,- Ks až 12 000,- Ks na jedno katastrálne jutro, čo však nie je plná výška a žiada, aby sa začalo nové jednania; ako aj podmienečná dohoda schválená dňa 22.06.1940 výmerom Okresného úradu v H. č. XX.XXX/XXXX a list Ministerstva národnej obrany zo dňa 08.09.1943, ktorým bolo Ministerstvu vnútra oznámené, že Ministerstvo národnej obrany celú náhradovú cenu všetkým zainteresovaným stranám úplne zaplatilo; navrhovateľ k návrhu nepripojil, neoznačil, kde by sa tieto mali nachádzať a ani nežiadal, aby súd vykonal dokazovanie ich oboznámením .
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je nepravdepodobné, že podiel 28/30-in sporných pozemkov vyvlastnených bolo a podiel 2/30-iny nie, súd zdôrazňuje, že vo veci ide o sporové konanie, v ktorom dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností zaťažuje navrhovateľa, ktorý sa nemôže svojho práva domáhať len na základe domnelej pravdepodobnosti alebo nepravdepodobnosti.
Je pravdou, že pozemnoknižné zápisy mali výlučne evidenčný charakter, ale súd vo veci zohľadnil aj fakt, že sporný podiel na nehnuteľnostiach bol od počiatku zapísaný v pozemkových knihách, pričom línia právnych predchodcov odporcov až k odporkyniam 1/,2/ je kontinuálna, bez prerušení a bez akýchkoľvek nezrovnalostí. Z pozemkových kníh vyplýva, že sporná parcela č. XXX/XX, k. ú. H. N. vznikla na základe geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX zlúčením pozemnoknižných parciel č. XXX/XX a XXX/XX a ich následným iným rozdelením na pozemnoknižné parcely č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX a vlastnícky patrila neb. M. Janáčovi. Po jeho smrti (teda dokonca až po vydaní navrhovateľom tvrdených rozhodnutí
- výmerov P. úradu v H. č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936, Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa 05.11.1936, Krajinského úradu v N. č. XXX.XXX/XX-XXXX zo dňa 06.10.1937 o vyvlastnení pozemkov, vrátane spornej parcely) bola predmetom dedičského konania, vedeného na Okresnom súde
H. pod sp. zn. D XXX/XX a následne, na základe tohto dedičského konania, dňa 02.09.1940 bola parcela č. 185/36 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXX a zapísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX tak, že vlastnícky patrila piatim spoluvlastníkom /dedičom po M. M./, každému v podiele X/X-ina, a to O. U., rod. M., V. C., rod. M., mal. U. M., G. N., rod. M. a P. M.. Dedička po M. M. V. C., zomrela dňa 31.01.1986 a jej podiel 1/5-inu na pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX zdedili na základe rozhodnutia S. notárstva v H. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. D XXX/XX rovnakým dielom V. D. (odporkyňa X/), S. C. (pôvodne odporca 2/) a U. C.. U. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho podiel na parc. č. XXX/XX v X/XX- ine zdedili na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v H. sp. zn. XD/XXX/XX rovným dielom V. D. (odporkyňa X/) a S. C. (pôvodne odporca 2/). Nakoľko S. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho podiel na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX v X/XX-ine zdedila v celosti odporkyňa 2/ na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.02.2011 sp. zn. 17D/767/2010-38 Dnot 146/2010.
Súd zdôrazňuje, že všetky uvedené dedičské konania, týkajúce sa sporného podielu, boli vykonané orgánmi navrhovateľa- štátu. Súd má za to, že pokiaľ štát mohol z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. XXX odpísať iný pozemok - parc. č. XXX/X/a a zapísať ho do pozemnoknižnej vložky č. XXX, spolu s ďalšími nehnuteľnosťami (zapísanými v iných v pozemnoknižných vložkách), v prospech štátu, niet dôvodu sa domnievať, že by tak nemohol alebo opomenul postupovať aj pri spornej nehnuteľností, a to i s poukazom na skutočnosť, že k uvedeným postupom dochádzalo v priebehu rokov XXXX až XXXX, kedy československý štát nenapĺňa atribúty právneho a demokratického štátu a bol totalitným režimom.
Napokon nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že vlastnícke právo k podielu XX/XX-in parciel parc. č. XXX/X a parc.č.XXX/XX (obe pôvodne jedna pozemnoknižná parcela č. XXX/XX), k. ú. H. N., na neho prešlo vyvlastnením na základe vyššie popísaných listín, nakoľko v konaní bolo zistené, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k podielu XX/XX-in parciel parc. č. XXX/X a parc.č.XXX/XX záznamom č. Z XXXX/XX na základe pozemnostného hárku, a nie titulom vyvlastnenia podľa zákona o vyvlastnení.
O. argumentom, o ktorý navrhovateľ opiera svoj nárok, bolo tvrdenie, že Z. republika nadobudla vlastnícke právo aj ex lege, a to vydržaním, pretože navrhovateľ nakladal so sporným spoluvlastníckym podielom ako s vlastným. Od XX-tych rokov 20. storočia, kedy prebiehali vyvlastňovacie konania, do roku 1992 ubehlo viac ako 10 rokov. Aj v prípade, že by vlastnícke právo neprešlo na štát vyvlastnením, Československá federatívna republika sa k 01.01.1992 stala vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním a Slovenská republika sa vlastníkom stala ako jej právny nástupca dňa 01.01.1993 podľa § 134, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 27/2005, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2006).
Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť, a teda je zrejmé, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania zisťovať: a/ kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba, b/ aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.), c/ aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, d/ aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
Navrhovateľ v konaní svoje tvrdenia o vydržaní sporného spoluvlastníckeho podielu k pozemkom nešpecifikoval žiadnymi skutkovými okolnosťami, a to ani na výzvu súdu ( na pojednávaní dňa 23.05.2014). Z jeho písomných podaní a ústnych vyjadrení nie je vôbec zrejmé, kedy konkrétne sa mal jeho právny predchodca ujať držby sporného spoluvlastníckeho podielu a na akom právnom základe, kedy začala plynúť vydržacia doba, kedy uplynula a predovšetkým z nich nie je zrejmé, z akých skutkových okolností navrhovateľ ako štát odvodzuje dobromyseľnosť tejto držby.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že je nevyhnutné robiť rozdiel medzi právnou kvalifikáciou žalovaného nároku a skutkovým vymedzením nároku. V prvom prípade, t.j. v otázke právnej kvalifikácie súd nielenže nie je viazaný tým, ako navrhovateľ právne kvalifikuje svoj nárok, ale dokonca navrhovateľ ani nie je povinný súdu právnu kvalifikáciu svojho nároku predložiť. To však neplatí v otázke skutkového vymedzenia žalovaného nároku. Týmto je súd vždy viazaný, jeho rozsah v zásade nemôže prekročiť a vo vzťahu k navrhovateľovi to znamená, že navrhovateľ je povinný svoj nárok riadne skutkovo vymedziť, t.j. splniť si svoju povinnosť tvrdenia. Jednoducho povedané, navrhovateľ sa nemôže na súd obrátiť napríklad len s tým, že je vlastníkom určitej veci bez toho, aby riadne a nezameniteľne vymedzil skutkový stav, od ktorého odvodzuje vznik svojho nároku. Nemožno totiž od súdu spravodlivo požadovať (a bolo by to nakoniec i v rozpore zo zásadou rovnosti strán v konaní), aby sa súd „snažil napasovať“ neurčito vymedzený skutkový stav navrhovateľa na určitú právnu normu a pod túto normu takto neurčito vymedzený skutok subsumoval len preto, aby zažalovaný nárok navrhovateľovi súd priznal.
Vedľajší účastník na strane navrhovateľa sa síce snažil odstrániť tento nedostatok, avšak taktiež neuviedol dostačujúce skutkové okolnosti, podložené zodpovedajúcimi dôkazmi, na to, aby bol navrhovateľ v konaní úspešný. Vedľajší účastník len všeobecne dôvodil, že podľa jeho názoru navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po povojnovom období. Letecké opravovne ako štátny podnik vznikli v roku 1949, ale sporné pozemky sa užívali aj pred rokom 1949 a to vtedajším Československým štátom, boli tam postavené budovy. Letisko je tam tiež postavené už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé užívali iné zložky Československej armády a budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Od roku 1949 sa tam nachádza plot, pozemok bol oplotený. Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali tam aj kasárne. Letisko zrušené nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké opravovne H.. Leteckým opravovniam to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná zložka Československej armády. Pozemky im boli prevedené do majetku v roku 2005. Nevedel, na základe čoho začali Letecké opravovne, resp. štát užívať sporné pozemky, ale určite existuje nejaké rozhodnutie o založení Leteckých opravovní. Nevedel uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky užívať, kedy začala plynúť vydržacia doba a kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporkyne, resp. ich právny predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, hoci ohľadne toho prebiehala komunikácia aj v roku 1992. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky v roku 2005 a užívali ich v dobrej viere. Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli, že 100% vlastníkom je ministerstvo obrany. Vedľajší účastník nadobudol sporné pozemky v roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany a z týchto dokumentov získal vedomosť o tom, že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Potvrdil, že v dokladoch o prevode majetku z roku 2005 bol uvedený podiel 28/30-in. Mal vedomosť o existencii dedičských rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V dobrej viere bol do roku 2004, kedy zistil z listín, že do majetku mu prešlo len 28/30-in pozemkov.
Súd potom vychádzal len z uvedených skutočností a z navrhovateľom predložených neúplných listín, a to predovšetkým z neúplnej listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v H. č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, ktorým mal Okresný úrad v H. začať podľa §3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v chotári obce H. N. pod parc. č. XXX /XX, XXX/ XX/ a, XXX/XX a iné. H. výmerom súčasne mal podľa § 2 ods. 4 zák. č. 63/35 Sb. z. československému štátu, vojenskej správe odovzdať pozemky do užívania vojenskej a nariadiť majiteľom, aby ihneď odovzdali pozemky do držby štátu, Vojenskej správe.
Podľa názoru súdu vydržanie nehnuteľnej veci štátom nie je pojmovo vylúčené, s poukazom na to, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy štát v občianskoprávnych veciach vystupuje ako právnická osoba. Právnická osoba síce nebola spôsobilým subjektom vydržania nehnuteľnosti podľa právnej úpravy vydržania vlastníckeho práva k účinnej pred 01. januárom 1992; podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) v znení platnom do 01. januára 1992 sa však právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Právnické osoby sa stali spôsobilým subjektom vydržania na základe ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) s tým, že si do doby vydržania mohli započítať aj oprávnenú držbu do 01. januára 1992. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2005, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2011.
Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (ďalej len „O. z.“) vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 145 ods. 1 O. z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 O. z.).
Podľa § 566 ods. 1 O. z. lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (§ 566 ods. 2 O. z.).
Ako je uvedené vyššie, vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza.
Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.
Za držiteľa sa vo všeobecnosti považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec (corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. V danom prípade, keď subjektom vydržania má byť v zmysle návrhu štát, vystupujúci v občianskoprávnych vzťahoch ako právnická osoba, by uvedené ani nebolo dosť dobré možné. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania, a to aj v prípade štátu, či právnickej osoby. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku).
Pred 1. januárom 1951, t.j. pred účinnosťou Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb., podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové právo. Okrem vydržania nehnuteľností mimo pozemkovej knihy poznalo obyčajové právo ešte pozemnoknižné vydržanie. Podľa tohto práva (platného na Slovensku do 31. decembra 1950) nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala 100-ročná vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba (S. U., Základy všeobecného súkromného práva. Bratislava 1944, str. 101 a 108). Predpokladom vydržania vlastníckeho práva bola držba veci, nestačila odvodená držba (detencia). Držba musela byť počas celej vydržacej doby pokojná, t. j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u seba, ale musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu musela byť od počiatku. O dobromyseľnom držiteľovi sa až do dokázania opaku predpokladalo, že má právny titul.
Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval následne Občiansky zákonník z roku 1950 (z. č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením §
145; tak, že sa vyžadovala oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.
Čo sa týka dobromyseľnosti v uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) Občianskeho zákonníka z roku 1950 ale vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961, t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950, počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr - pred 1. januárom 1961, ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951 (R 65/1972). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951, t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950. Totožný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 8/2009 zo dňa 29. apríla 2010.
Pokiaľ vedľajší účastník na strane navrhovateľa dôvodil, že sa navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca mal stať držiteľom sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach pred rokom 1949 ( t.j. v roku 1936 alebo 1937 - na základe neúplnej listiny - výmeru Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936), mohol nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k nemu, ak mal podiel ako svoj v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe počas všeobecnej vydržacej doby - 32 rokov. Keďže táto vydržacia doba by uplynula až v roku 1966, resp. 1968, v súlade s intertemporálnym ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb. by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľa najneskôr 1. januára 1961.
Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že štát sporný podiel X/XX-iny parciel C- KN č. XXX/X o výmere 15 891m2 a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 157m2, k. ú. H. N., zapísané na LV č. XXXX užíval už pred rokom XXXX, že tieto pozemky boli oplotené a boli súčasťou areálu letiska, v ktorom sa nachádzalo množstvo budov a stavieb. Spornou otázkou totiž zostalo len to, či táto držba bola alebo nebola oprávnená, konkrétne, či držiteľ, t.j. navrhovateľ, resp. jeho právny predchodcovia boli držiteľmi dobromyseľnými.
Pri držbe v zmysle obyčajového práva pred 01. januárom 1951 mala byť dobromyseľnosť držiteľa prítomná od počiatku, avšak v danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené právne závery museli byť zároveň splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950, teda dobromyseľnosť držiteľa bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby ( tu od roku 1936, resp. 1937 do 01.01.1961).
Po preskúmaní veci súd zistil, že návrhu nie je možné vyhovieť ani v tomto smere, pretože v konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca držal sporný podiel X/XX-iny terajších parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXXmX, k. ú. H. N., zapísaných na LV č. XXXX oprávnene v tom zmysle, že by bol dobromyseľným držiteľom.
V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa mal štát ujať držby na základe výmeru Okresného úradu v H. č. XXXX/XX zo dňa 14.11.1936 /odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná listina nie je právne perfektnou listinou/, nemohol byť pri jej vzniku dobromyseľný v tom, že mu vec, teda sporný podiel 2/30-iny terajších parciel C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere 1 XXXmX, k. ú. H. N., zapísaných na LV č. XXXX, patrí, pretože týmto výmerom malo dôjsť len k začatiu vyvlastňovacieho konania podľa z. č. .č. XX/XXXX Sb. z. a okresný úrad mal nariadiť ďalšie pokračovanie v predmetnej veci.
Dobromyseľnosť držiteľa bola pritom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom prípade vyžadovaná počas celého trvania vydržacej doby.
V prejednávanej veci potom nebolo možné obísť súvislosť medzi ďalšími rozhodnutiami - aktmi orgánov z toho istého navrhovateľa - štátu, ktorými bol sporný podiel k nehnuteľnostiam prededený postupne na právnych predchodcov odporkýň; najprv z pôvodného vlastníka M. M. v dedičskom konaní sp. zn. D XXX/XX, potom z V. C. v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D XXX/XX, následne z U. C. v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/730/91 a naposledy po S. C. v dedičskom konaní, vedenom notárkou M.. R. G. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX-XX W. XXX/XXXX. Štátne notárstva boli v rozhodnom období štátnymi orgánmi, pričom aj evidenciu v pozemkových knihách v rozhodnom období viedli príslušné štátne orgány. Podľa názoru súdu takéto skutkové okolnosti u právnych predchodcov navrhovateľa, resp. samotného navrhovateľa boli objektívne spôsobilé vyvolať absenciu dobrej viery, t.j. presvedčenia, že mu podiel na nehnuteľnostiach vlastnícky patrí. Na tejto skutočnosti nič nemohlo zmeniť aj keby sa držiteľ naďalej subjektívne utvrdzoval v presvedčení, že mu nehnuteľnosti patria.
Záverom súd uvádza, že odporkyne, resp. ich právny predchodcovia, boli zapísané za vlastníkov X/XX-ín aj v r. XXXX, kedy došlo zo strany navrhovateľa ku vloženiu predmetných pozemkov do základného imania vedľajšieho účastníka, pričom samotný navrhovateľ plne rešpektoval vlastnícke právo odporcov k spoluvlastníckemu podielu X/XX-iny, ktoré do základného imania vedľajšieho účastníka výslovne nevložil. Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, či vedľajší účastník, na ktorého bol prevádzaný podiel XX/XX-in pozemkov, si v tom čase myslel, že štát vlastní celé pozemky parc. č. C- KN č. XXX/X o výmere XX XXXmX a C- KN č. XXX/XX o výmere X XXXmX, k. ú. H. N., zapísané na LV č. XXXX, alebo nie, pretože subjektom vydržania mal byť v zmysle návrhu štát, nie vedľajší účastník, ktorým je od 01.02.2006 obchodná spoločnosť. Ďalším faktom je, že v súdnom konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorého účastníkom ako odporca 3/ je aj navrhovateľ, sa vedľajší účastník domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám, ktorému konaniu preukázateľne predchádzala viacročná korešpondencia medzi odporkyňami, navrhovateľom a vedľajším účastníkom, predmetom ktorej bolo dojednávanie ceny za odkúpenie podielu X/XX-iny od odporcov. Tieto okolnosti všetky vo svojom súhrne úplne vylučujú, aby navrhovateľ vlastnícke právo k podielu 2/30-iny predmetných pozemkoch nadobudol titulom vydržania.
Za tohto stavu držbu sporného podielu k nehnuteľnostiam navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom treba považovať za neoprávnenú a preto k vydržaniu vlastníctva predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam navrhovateľom (jeho právnym predchodcom) nemohlo dôjsť.
Na základe všetkých uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Plne úspešným odporcom vzniklo voči neúspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Hodnota sporu predstavovala sumu 12 366,67€ samostatne u každého odporcu (hodnota podielu 1/30-ina na nehnuteľnosti podľa kontrolného znaleckého posudku L.. U. C. v konaní sp. zn. 17C/106/2006). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb pri spoločnom zastupovaní oboch odporcov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.05.2010 predstavuje sumu 459,42 € (287,14 € mínus 20 %, t.j. 229,71 € x 2 odporcovia) a od 01.06.2010 sumu 287,14 € (287,14 € mínus 50%, t.j. 143,57 x 2 odporcovia). Súd priznal odporcom trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 459,42 € vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1, písm. a/, c/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.12.2009),
za 2 úkony á 287,14 € vykonané v roku 2012 podľa § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 19.01.2012 a dňa 27.03.2012), za 1 úkon á 71,79 € za úkon v roku 2012 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 14 ods. 5 vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby, za 1 úkon právnej služby á 574,28 € vykonaný v roku 2014 podľa § 13a ods. 1, písm. d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní v trvaní 3 začatých hodín; podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x režijný paušál á 6,95 € za úkony v roku 2009, 3 x režijný paušál á 7,63 € za úkony v roku 2012, 1 x režijný paušál á 8,04 € za úkon v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 19 % DPH (úkony 30.11.2009 a 22.12.2009) a ostatné úkony o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 427,48 €. Trovy právneho zastúpenia odporcov spolu predstavujú sumu 2 611,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.