Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/129/2013

Potvrdené rozhodnutím 24Co/537/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátkou spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcom: 1/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, K., R. XXX/XX, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporca 1/, o zaplatenie 915,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C 129/2013-40 zo dňa 22. mája 2014, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti odporcom: 1/ C. G., nar. XX. X. XXXX, 2/ Z. G., rod. Š., nar. X. X. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX K., R. XXX/XX, o zaplatenie 915,23 eura s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 19. 8. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 915,23 eura s príslušenstvom - 9 % ročným úrokom z omeškania od 23. 9. 2009 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom 1/ dňa 20. 6. 2006 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ úver vo výške 730,73 eura. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 40,60 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca 2/ pristúpil k záväzku odporcu 1/ ako spoludlžník.

Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ s odporcom dohodli na odklade splátok číslo 28, 29, 30 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky číslo 61, 62, 63. Navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ revolving dňa 22. 5. 2008 vo výške 974,31 eura, ktorý mal odporca 1/ splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 40,60 eura. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 2, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa , t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 1320,77 eura (v skutočnosti to bolo 1520,77 eura!). Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky číslo 28 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa , t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1115,23 eura dňa 23. 9. 2019. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa v spojení s nariadením vlády číslo v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporcovia sa k návrhu nevedeli riadne vyjadriť, hoci sa osobne zúčastnili na pojednávaní konanom dňa 22. 5. 2014 a to s odôvodnením, že zmluve nerozumejú, úver si vzali na prežitie, nakoľko majú

nízke dôchodky, ktoré im nepostačujú ani na riadny chod domácnosti. Odporcovia si neuplatnili náhradu trov konania.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22. 5. 2014, na ktorý sa osobne dostavili odporcovia, nedostavili sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ich neprítomnosť. Súd tak postupoval podľa a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na , a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta, oznámenie o zosplatnení zo dňa 30. 8. 2009 spolu s doručenkou, vyslúchol odporcov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Dňa 20. 6. 2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru, bol odporcovi 1/ schválený úver vo výške 44 028,- Sk (1461,46 eura), poskytnutá čiastka vo výške 22014,- Sk (730,73 eura), so splatnosťou 36 mesiacov, vždy ku dňu 15. v mesiaci po 1223,- Sk (40,63 eura), pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani dátum splatnosti prvej a poslednej splátky.

Zmluvná odmena za poskytnutý úver v zmluve dohodnutá nie je, je uvádzaná len v oznámení veriteľa o schválení úveru (čo je však len jednostranný právny úkon veriteľa, nie zmluvne dohodnuté podmienky poskytnutia úveru či revolvingu). Zmluvná odmena za úver je teda v oznámení veriteľa uvádzaná vo výške 730,73 eura (t.j. 100% úveru) a za každý revolving vo výške 477,40 eura, RPMN úveru 27,41 % a revolvingu 40,03 % (tieto údaje rovnako nie sú obsiahnuté v zmluve ale len v oznámení veriteľa).

Navrhovateľom priložené zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú absolútne nečitateľné a tým nepreskúmateľné zo strany súdu.

V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý úver, pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Navrhovateľ vymáha dlh, ktorý vznikol z titulu poskytnutého úveru.

Navyše je podstatné, že predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania, nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky splácania. Predložené oznámenie veriteľa nie je možné považovať za zmluvné dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1520,77 eura, pričom navrhovateľ nepreukázal dohodu o odklade splátok tak, ako to uviedol v samotnom návrhu. Z listinných dôkazov mal však súd za preukázané, že v dôsledku omeškania so splátkami vyzval navrhovateľ odporcu 1/ listom zo dňa 30. 8. 2019 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 121,80 eura s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporca stráca výhodu splátok a celý dlh je povinný splatiť naraz. Toto oznámenie odporca 1/ osobne prevzal dňa 7. 9. 2009 (č.l. 9 spisu), teda oznámenie bolo riadne doručené a nastali účinky je doručenia, ako aj účinky zosplatnenia a teda odporca 1/ bol povinný splatiť celý úver dňa 22. 9. 2009.

Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je uvedené nižšie a zároveň je dôkazom o poskytnutí úveru len vo výške 730,73 eura, nie však vo poskytnutí revolvingu vo výške 974,31 eura (nejedná sa o písomnú dohodu, potom je poskytnutie revolvingu v rozpore s ). Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, sú obsiahnuté len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré oznámenie však nie je súčasťou zmluvy, navyše tieto údaje musia byť priamo zakotvené v zmluve a nie v jej prílohách.

Podľa a (účinný k 20. 6. 2006), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa až 3 , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa a , (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinný v čase rozhodovania súdu, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže odporca 1/ bol povinný splatiť celý úver dňa 22. 9. 2009 pre vyhlásenie jeho zosplatnenia, dňom 22. 9. 2012 bol celý jeho dlh premlčaný a pretože navrhovateľ podal návrh na zaplatenie dňa až 19. 8. 2013, podal ho nedôvodne.

Keďže z návrhu vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 730,73 eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami účinný k 20. 6. 2006. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné použiť ustanovenia v otázkach premlčania. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení , nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením . K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena , ktorá síce bude účinná až od 12. 6. 2014, avšak je len potvrdením zámeru vo svojom ustanovení §-u 2 psím. a/ jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, nie úveru podľa a nasl. .

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zák., Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/ a g/, ods. 3 až 5 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na citovaný § 4 ods. 2 citovaného zákona predloženú zmluvu o úvere súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno a (v zmluve nie je uvedená výška, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nakoľko zmluva uvádza, ale len výšku poskytnutého úveru, nie sú tam však uvedené celkové náklady na úver, teda pozostávajúce aj z úrokov, z iných poplatkov a podobne a teda tam nie je uvedená ani ich splatnosť) a písmeno g/ (nie je uvedená RPMN). Odporcovia by potom boli povinní vrátiť navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá im bola poskytnutá, v prejednávanom prípade je však táto už premlčaná.

Napriek uvedenému odporcovia si vzali ďalší spotrebiteľský úver vo výške 1000,- eur na zaplatenie žalovanej sumy a navrhovateľovi dňa 19. 2. 2014 dlžnú sumu vo výške 915,23 eura uhradili a paradoxne napriek tomu navrhovateľ trvá na podanom návrhom v celom rozsahu (!), čo oznámil súdu podaním zo dňa 19. 3. 2014 a opakovane dňa 17. 4. 2014. Takéto konanie súd považuje, vzhľadom na premlčanie práva a na zotrvaní na návrhu v celom rozsahu, za konanie veriteľa v rozpore so záujmami spotrebiteľa, pričom to súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, navyše za konanie bez odbornej starostlivosti, keď veriteľovi musí byť známa skutočnosť, že prijal od spotrebiteľov plnenie premlčaného práva a jeho návrh by na súde nemal šancu na úspech, keďže súd musí na premlčanie v spotrebiteľských veciach prihliadť ex offo.

Bez ohľadu na premlčanie, ak navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ plnenie v celkovej výške 730,73 eura a 974,31 eura (pričom súd zotrváva na tom, že poskytnutie revolvingu vo výške 974,31 eura nepodložil navrhovateľ riadnymi relevantnými listinnými dôkazmi), keďže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, boli odporcovia povinní vrátiť len túto sumu, t.j. 1705,04 eura, pričom odporcovia uhradili 1520,77 eura do podania návrhu a 915,23 eur po podaní návrhu, t.j. spolu 2436,- eur, čím zo strany navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcov. Podľa názoru súdu boli odporcovia povinní vrátiť len 730,73 eura.

Súd poukazuje aj na neplatnosť ohľadne dojednania požadovanej výšky zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru a revolvingu, nakoľko takéto poplatky neboli zmluvne dojednané, sú uvedené len v oznámení veriteľa. Navyše takáto zmluvná odmena je porušením práv spotrebiteľa, je to zneužívanie postavenia navrhovateľa na trhu a zlej životnej situácie odporcov, ktorí uzatvárali zmluvu s navrhovateľom v dobrej viere. Je nutné konštatovať, že dohodnutá zmluvná odmena je úžerou a takto dojednaná nemôže požívať právnu ochranu a uzatvorenie zmluvy zo strany navrhovateľa za takýchto podmienok je nekalou obchodnou praktikou.

Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci sp. zn. a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti odporcov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14).

Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj 100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Vzhľadom na uvedené potom bolo by povinnosťou odporcu 1/, resp. oboch odporcov, keďže odporca 2/ vystupuje ako spoludlžník, uhradiť len istinu, ktorá im bola reálne poskytnutá, avšak v danom prípade je právo navrhovateľa premlčané a teda nemôže byť úspešne priznané súdom.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto pojednávanie dňa 22. 5. 2014 neodročoval pre neprítomnosť navrhovateľa resp. jeho zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní, nedostavili sa, čo súd posúdil len ako ich právo nezúčastniť sa konania, nevyužili možnosť riadne sa vyjadriť, preto vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pretože v opačnom prípade by sa tým konanie neprimerane predlžovalo a predražovalo.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého odporcovia ako plne úspešní účastníci konania mali právo na náhradu trov konania, avšak žiadne im nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnili a preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.