Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/537/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátkou spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcom: 1/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, K., R. XXX/XX, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporca 1/, o zaplatenie 915,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -40 zo dňa 22. mája 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol a odporcom súd náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po cit. a účinného k 20.06.2006, až 3, ,, , o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákonov, , , , až g), , o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1520,77 eura, pričom navrhovateľ nepreukázal dohodu o odklade splátok tak, ako to uviedol v samotnom návrhu. Z listinných dôkazov mal však súd za preukázané, že v dôsledku omeškania so splátkami vyzval navrhovateľ odporcu 1/ listom zo dňa 30. 8. 2019 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 121,80 eura s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporca stráca výhodu splátok a celý dlh je povinný splatiť naraz. Toto oznámenie odporca 1/ osobne prevzal dňa 7.9.2009, teda oznámenie bolo riadne doručené a nastali účinky je doručenia, ako aj účinky zosplatnenia a teda odporca 1/ bol povinný splatiť celý úver dňa 22. 9. 2009. Prvostupňový súd konštatoval, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti a zároveň je dôkazom o poskytnutí úveru len vo výške 730,73 eura, nie však o poskytnutí revolvingu vo výške 974,31 eura (nejedná sa o písomnú dohodu, potom je poskytnutie revolvingu v rozpore s ). Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, sú obsiahnuté len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré oznámenie však nie je súčasťou zmluvy, navyše tieto údaje musia byť priamo zakotvené v zmluve a nie v jej prílohách. Keďže odporca 1/ bol povinný splatiť celý úver dňa 22.9.2009 pre vyhlásenie jeho zosplatnenia, dňom 22.9.2012 bol celý jeho dlh premlčaný a pretože navrhovateľ podal návrh na zaplatenie dňa až 19.8.2013, podal ho nedôvodne.

Keďže z návrhu vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 730,73 eur, tento vzťah sa riadi ustanoveniami účinný k 20. 6. 2006. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné použiť ustanovenia v otázkach premlčania. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení , nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením . K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena , ktorá síce bude účinná až od 12. 6. 2014, avšak je len potvrdením zámeru v ustanovení psím. a/ jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, nie úveru podľa a nasl. .

V zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch predloženú zmluvu o úvere prvostupňový súd považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písm. a) (v zmluve nie je uvedená výška, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nakoľko zmluva uvádza, ale len výšku poskytnutého úveru, nie sú tam však uvedené celkové náklady na úver, teda pozostávajúce aj z úrokov, z iných poplatkov a podobne a teda tam nie je uvedená ani ich splatnosť) a písm. g), pretože nie je uvedená RPMN. Odporcovia by potom boli povinní vrátiť navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá im bola poskytnutá, v prejednávanom prípade je však táto už premlčaná.

Napriek uvedenému odporcovia si vzali ďalší spotrebiteľský úver vo výške 1000,- eur na zaplatenie žalovanej sumy a navrhovateľovi dňa 19.2.2014 dlžnú sumu vo výške 915,23 eur uhradili a paradoxne napriek tomu navrhovateľ trvá na podanom návrhom v celom rozsahu (!), čo oznámil súdu podaním zo dňa 19.3.2014 a opakovane dňa 17.4.2014. Takéto konanie súd považuje, vzhľadom na premlčanie práva a na zotrvaní na návrhu v celom rozsahu, za konanie veriteľa v rozpore so záujmami spotrebiteľa, pričom to súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, navyše za konanie bez odbornej starostlivosti, keď veriteľovi musí byť známa skutočnosť, že prijal od spotrebiteľov plnenie premlčaného práva a jeho návrh by na súde nemal šancu na úspech, keďže súd musí na premlčanie v spotrebiteľských veciach prihliadať ex offo.

Bez ohľadu na premlčanie, ak navrhovateľ poskytol odporcovi 1/ plnenie v celkovej výške 730,73 eur a 974,31 eur (pričom súd zotrváva na tom, že poskytnutie revolvingu vo výške 974,31 eur nepodložil navrhovateľ riadnymi relevantnými listinnými dôkazmi), keďže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, boli odporcovia povinní vrátiť len túto sumu, t.j. 1705,04 eur, pričom odporcovia uhradili 1520,77 eur do podania návrhu a 915,23 eur po podaní návrhu, t.j. spolu 2436,- eur, čím zo strany navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcov. Podľa názoru súdu boli odporcovia povinní vrátiť len 730,73 eur.

Prvostupňový súd poukázal aj na neplatnosť ohľadne dojednania požadovanej výšky zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru a revolvingu, nakoľko takéto poplatky neboli zmluvne dojednané, sú uvedené len v oznámení veriteľa. Navyše takáto zmluvná odmena je porušením práv spotrebiteľa, je to zneužívanie postavenia navrhovateľa na trhu a zlej životnej situácie odporcov, ktorí uzatvárali zmluvu s navrhovateľom v dobrej viere. Je nutné konštatovať, že dohodnutá zmluvná odmena je úžerou a takto dojednaná nemôže požívať právnu ochranu a uzatvorenie zmluvy zo strany navrhovateľa za takýchto podmienok je nekalou obchodnou praktikou.

Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci sp. zn. a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti odporcov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4). Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Vzhľadom na uvedené potom bolo by povinnosťou odporcu 1/, resp. oboch odporcov, keďže odporca 2/ vystupuje ako spoludlžník, uhradiť len istinu, ktorá im bola reálne poskytnutá, avšak v danom prípade je právo navrhovateľa premlčané a teda nemôže byť úspešne priznané súdom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého odporcovia ako plne úspešní účastníci konania mali právo na náhradu trov konania, avšak žiadne im nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnili a preto im ich náhradu súd nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal náhradu trov konania alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konania a rozhodnutie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 71,39 eur. Záver súdu prvého stupňa o tom, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) a teda záver, že sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov nie je správny, nevychádza z právnej interpretácie a aplikácie príslušnej právnej normy, ani zo správne zisteného skutkového stavu. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru, pretože obsahuje dátum splatnosti poslednej splátky, ide teda o deň, v ktorý má byť úver splatený, čím je určený koniec splácania spotrebiteľského úveru. Odvolateľ napáda tiež správnosť záveru, že zmluva neobsahuje údaj o splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade, že sa jednou splátkou uhrádza istina aj úrok príp. iné poplatky, tak spotrebiteľ je informovaný, koľko splátok, ich výšku a v akých termínoch má splátky uhrádzať tzn. že v prípade ak splátkou sa uhrádza istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na čas istina a čas úrok žiadny reálny a praktický význam. V zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uplatní len vtedy, ak počet splátok alebo termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov je rozdielny. Aj záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom neobstojí, nakoľko z bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom) vo výške ... Eur. Vzhľadom na uvedené podľa odvolateľa úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ako odvolacie dôvody uviedol v spojení s a a , a

Odporcovia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( ) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 915,23 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.09.2009 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a ust. .

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom 1/ ako dlžníkom a odporkyňou 2/ ako spoludlžníkom dňa 20.06.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000045212, na základe ktorej dlžníkovi poskytol úver vo výške 44.028 Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 1.223 Sk. Navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa t.j. okamžitú splatnosť úveru. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 30.8.2009 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi 1/, že je v omeškaní s úhradou splátok spolu vo výške 121,80 eur, ktoré je povinný splácať v zmysle uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000045212. V prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynie doba 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 7.9.2009. Odporcovia do okamžitej splatnosti úveru zaplatili sumu 1.320,77 eur. Z návrhu navrhovateľa ďalej vyplýva, že odporca mal uhradiť na neuhradených splátkach sumu vo výške 1.115,23 eur, keďže z tejto sumy zaplatil len istinu vo výške 200 eur, uplatnil si navrhovateľ podaným návrhom zaplatenie zvyšku a to sumy vo výške 915,23 eur.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, nakoľko v prejednávanej veci nie je možne ponechať bez povšimnutia potrebu preskúmať zmluvný vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny voči odporcom aj z hľadiska spotrebiteľského práva.

Podľa až 4 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V predmetnej veci záväzok odporcov vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. Obch. z., ktorá je v zmysle Obch. z. absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti . Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že odporcovia ako jedna zo strán tejto zmluvy neboli podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle a nasl. O.z. a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia a zákon na ochranu spotrebiteľa.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.6.2007) citovaný zákon v definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový , ktorý v pôvodnom znení v zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia s účinnosťou od 1.11.2008. V ostatnom znení má zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

0/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa znenia v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ust. a nasl. nie je možné vyvodiť, že 5. hlava sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v , odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.

Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená , alebo iným osobitným zákonom.

Vyššie citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu , a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca 2/ premlčania dovolával v zmysle . Právna úprava v ustanovení bola zavedená s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Keďže k zosplatneniu úveru zo strany navrhovateľa došlo ku dňu 22.9.2009 (uplynutie 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení dlhu odporcovi dňa 7.9.2010), navrhovateľ sa mal na súde najneskôr v lehote do 22.9.2012 domáhať zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, keď prvýkrát tak mohol urobiť dňa 22.9.2009. Nakoľko zo strany navrhovateľa bol nárok na zaplatenie žalovanej istiny uplatnený na súde až dňa 19.8.2013, stalo sa tak oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok voči odporcom priznať a preto správne súd prvého stupňa návrh voči odporcom z dôvodu jeho premlčania ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval správne súd prvého stupňa aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom návrh navrhovateľa voči odporcom zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. , rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a / náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a taktiež im nevyplývajú z obsahu spisu.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.