Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/145/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľov: 1) Š. K., N. XX.X.XXXX, A. M. Č. N. C. XX, X) P. K., T. A., N. XX.X.XXXX, A. M. Č. N. C. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ivanom Mikloškom, so sídlom v Žiline, Hodžova 13, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 16.500,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v prvom rade sumu 6.187,50 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.187,50 € od 29.6.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v druhom rade sumu 6.187,50 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.187,50 € od 29.6.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v prvom rade a druhom rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1.881,61 €, z toho za súdny poplatok 627,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.254,61 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ v prvom rade je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 313,50 € na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka v druhom rade je povinná zaplatiť súdny poplatok v sume 313,50 € na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v prvom rade a druhom rade sa návrhom na začatie konania, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.7.2012, domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im sumu 8.250,- € s príslušenstvom každému osobitne (spolu 16.500,- €). Uviedli, že pri dopravnej nehode dňa 23.7.2009 o 00:50 hod. v meste S. N. C. F. K. L. J. B. Š. K., V.. F. N. D. M. Q. A., N.. XX.X.XXXX, D.. XX.X.XXXX, P. M. Y. V. M. M. W. Z.: M. XXX B., v ktorom sa ich syn viezol. Q. A. bol v čase dopravnej nehody držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, a mal ho povinne zmluvne poistené u odporcu (poistná zmluva č. 6519127590). Vo vozidle sa nachádzali aj ďalší spolujazdci: V. Š. P. Š. N., ktorí utrpeli ťažké zranenia, ktorým tiež na mieste dopravnej nehody podľahli. Vodič motorového vozidla Q. A. takisto zomrel na následky ťažkých zranení dňa 23.7.2009. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou zastavila trestné stíhanie proti obvinenému Q. A. ako neprípustné, pretože zomrel. Odporcu vyzvali, prostredníctvom Európskeho centra odškodného,

spol. s r.o., na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 8.250,- € pre každého osobitne. Odporca im náhradu nemajetkovej ujmy neposkytol.

Uviedli, že pri dopravnej nehode dňa 23.7.2009 došlo k neoprávnenému zásahu do ich práv na ochranu osobnosti - do práva na súkromie a rodinný život. Došlo k nenávratnej a neodstrániteľnej ujme a deštrukcii rodinných a medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec ich súkromného života. Navždy stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život so svojím synom. Vzniknutá trauma je prakticky neodstrániteľná. S následkami dopravnej nehody sa budú vysporiadavať celý život. Žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka. Náhrada nemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za ľudský život, ale slúži na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, keďže navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. V prípade usmrtenia syna ide o neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov, ktoré sú chránené ustanoveniami a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo ), preto si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy z titulu usmrtenia ich syna.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania namietal svoju pasívnu legitimáciu a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.4.2011. V ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) upravuje len náhradu škody na zdraví a náhradu nákladov pri usmrtení, neupravuje však náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-365/05, podľa ktorého povinnosť poistného krytia upravuje právo EÚ a rozsah odškodnenia upravuje vnútroštátne právo. Slovenský právny poriadok rozlišuje medzi pojmami škoda a ujma. Škoda je upravená v ustanoveniach až a ujma je upravená v ustanovení . Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o zodpovednosť za škodu a náhrada nemajetkovej ujmy sa v ňom neuvádza.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol na pojednávaní dňa 19.5.2014 za prítomnosti navrhovateľov v prvom rade a druhom rade, ich právneho zástupcu a odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v prvom rade a druhom rade, vyjadrením odporcu, rodným listom Š. K., V.., Ú. R. Š. K., V.., uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. -15 zo 7.10.2009 a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-22/12. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v prvom rade a druhom rade sú rodičmi Š. K., V.. N. F. XX.XX.XXXX, K. D. F. XX.X.XXXX.

Dňa 23.7.2009 v čase o XX:XX S.. M. Q. A. B. Y. V. M. D.. M. W. Z.: M. XXX B. M. V. S.Y. N. C. po ceste I/18 v smere jazdy na mesto Prešov, kde v priamom úseku cesty pred rodinným domom Č.. XXX prešiel s vozidlom do ľavej polovice cesty v smere svojej jazdy, kde v tom čase prichádzal autobus Z.: XAX XXXX s medzinárodnou poznávacou značkou Českej republiky, premávajúci na medzinárodnej linke W. - T. (L.), pričom v ľavej polovici cesty v smere jazdy osobného motorového vozidla došlo k zrážke s autobusom a po zrážke bolo osobné motorové vozidlo Q. A. odhodené k ľavému okraju vozovky v smere jazdy od mesta Prešov a autobus ostal stáť E. XX V. od miesta zrážky v pravej polovici cesty v smere svojej jazdy, pričom spolujazdci v osobnom motorovom vozidle, a to Š. K., N.. XX.XX.XXXX, V. Š., N.. X.X.XXXX P. Š. N., N.. XX.X.XXXX utrpeli ťažké zranenia, ktorým podľahli na mieste nehody a obvinený Q. A. A. W. F. H. Q.. P.. T. M. W., kde na následky ťažkých zranení zomrel dňa XX.X.XXXX; Q. A. bola po vyšetrení krvi zistená koncentrácia 2,5 ‰ alkoholu v krvi, pričom pri dopravnej nehode bola majiteľovi autobusu spoločnosti REGA & R s.r.o., Husitská 3, Praha, Česká republika, spôsobená škoda vo výške 97.778,47 €.

Trestné stíhanie obvineného Q. A., N.. XX.X.XXXX, D. XX.X.XXXX, bolo podľa a zastavené, pretože zomrel (uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. -15 zo 7.10.2009).

Navrhovatelia prostredníctvom zvoleného zástupcu Európskeho Centra Odškodného, s.r.o. vyzvali odporcu na úhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.250,- € pre každého osobitne. Odporca im dňa

29.6.2012 oznámil, že ukončil šetrenie a neposkytne im náhradu nemajetkovej ujmy podľa

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -58 zo dňa 24.6.2013 prerušil konanie na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. . Dôvodom prerušenia konania bolo položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie Krajským súdom v Prešove v tomto znení: 1. Má sa článok 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s článkom 3 ods. /EHS vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z a [českého] zákona 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu ůsobenou provozem vozidla, podľa ktorých zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla? 2. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom Únie, majú sa ustanovenia , vykladať tak, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade s článkom 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s článkom 3 ods. /EHS priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ako poškodeným aj v peňažnej forme?

Súdny dvor Európskej únie o položenej prejudiciálnej otázke rozhodol rozsudkom C-22/12 zo dňa 24.10.2013, tak že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor sa v citovanom rozsudku riadil úvahami vyjadrenými najmä v odsekoch 44-58, podľa ktorých článok 1 druhej smernice s cieľom znížiť rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa rozsahu povinnosti krytia poistením stanovil v oblasti zodpovednosti za škodu povinné krytie škody na majetku, ako aj ujmy na zdraví v určitých sumách. Článok 1 tretej smernice túto povinnosť rozšíril na krytie ujmy na zdraví spôsobenej všetkým cestujúcim okrem vodiča (rozsudok vo veci Ruiz Bernáldez). Členské štáty sú teda povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami prvej, druhej a tretej smernice. Sloboda členských štátov určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky povinného poistenia, bola obmedzená druhou a treťou smernicou tým, že tieto smernice stanovili povinné krytie niektorých škôd v určitých minimálnych sumách. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa v súlade s článkom 1 ods. 1 druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice používajú pojem "ujma na zdraví", ako aj pojem "osobná ujma", treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedené pojmy dopĺňajú pojem "škoda na majetku", a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 tohto rozsudku, t.j. pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu

domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto smernice, platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobenej motorovými vozidlami. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca Únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice. V prejednávanej veci by to tak malo byť, pretože podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, majú pozostalé osoby v súlade s a 13 českého (aj slovenského) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich blízkej osoby (manžela, otca aj syna). Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského , ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z a 13 českého (zároveň aj slovenského) , vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.

Identický právny záver prijal Súdny dvor Európskej únie aj v rozsudku vo veci C-277/12 z 24.10.2013, v ktorom sa náhrady nemajetkovej ujmy domáhal maloletý syn, ktorého rodičia zomreli pri dopravnej nehode.

Následne Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 28.10.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -94 zo dňa 30.9.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní má prvostupňový súd konať aj s poisťovňou Allianz, a.s., ako vedľajším účastníkom, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Krajský súd tiež uviedol, že je chybou zákona, ak je nenáležite transponovaný a ak sa vo vzťahoch obdobných prejednávanej veci rozlišuje medzi škodou a ujmou. Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom slova zmysle. Riziko vzniku škôd pri prevádzke dopravných prostriedkov je veľmi vysoké a nemá žiadnu logiku obmedzovať poistné plnenie a prenášať ho na plecia osôb, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácií sa museli povinne zmluvne poistiť.

Súd po odpadnutí dôvodu prerušenia konania pokračoval v konaní podľa posledná veta .

Súd vyhodnotil námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie ako nedôvodnú. Odporca je poisťovňou, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo Q. A. M. W. Z.: M. XXX B.; v dôsledku zavineného konania uvedeného poistenca odporcu došlo k usmrteniu syna navrhovateľov v prvom rade a druhom rade. Jeho pasívna vecná legitimácia vyplýva z ustanovenia v spojení s Súd zastáva názor, že právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. zo dňa 20.4.2011, na ktorý sa odporca odvolával, bol prekonaný rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-22/12 z 24.10.2013 a C-277/12 zo dňa 24.10.2013, podľa ktorých poisťovňa je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú uplatňujú pozostalí po obeti dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Súd mal v konaní za preukázané, že syn navrhovateľov v prvom a druhom rade Š. K., V.. D. F.P. XX.X.XXXX W. F. N. Y. XX:XX S.., K. D. M. Q. A., ktorého motorové vozidlo M. W. Z.: M. XXX B. bolo povinne zmluvne poistené u odporcu. Pri dopravnej nehode zomreli všetky osoby v motorovom vozidle škodcu - vodič Q. A., Š. K., V.., V. Š. P. Š. N.. Vinník dopravnej nehody Q. A. mal v čase dopravnej nehody 2,5 ‰ alkoholu v krvi.

Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou uznesením sp. zn. -15 zo dňa 7.10.2009 zastavila trestné stíhanie obvineného Q. A.S. pre prečin usmrtenia podľa , , z dôvodu jeho neprípustnosti, pretože obvinený zomrel.

Odporca listom z 29.6.2012 navrhovateľom oznámil, že im náhradu nemajetkovej ujmy neposkytne.

Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27).

V zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorou je všeobecný súd členského štátu viazaný, je náhrada nemajetkovej ujmy jednou z náhrad krytých povinným zmluvným poistením.

V predmetnej právnej veci vnútroštátnym právom aplikovateľným vo veci sú a . Ustanovenie čl. 1 ods. 1 druhej smernice (a jej jazykové mutácie) považuje za synonymá pojmy "ujma na zdraví", a "osobná ujma", je potrebné vychádzať zo štruktúry a účelu smernice. Uvedené pojmy dopĺňajú pojem "škoda na majetku" a snažia sa najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, a teda pod pojem ujma na zdraví zaradiť akúkoľvek ujmu, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity osoby, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Náhrady nemajetkovej ujmy sa pritom okrem obetí škôd môžu domáhať aj ich pozostalí; únijné právo to nevylučuje.

Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy patria do tej časti , ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti ( a nasl.) a ktorá je nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova ( a nasl.). Zodpovednosť poisteného za spôsobenie dopravnej nehody a usmrtenie ďalších osôb vznikla na základe dopravnej nehody a má okrem trestnoprávnej aj občianskoprávnu povahu, vplýva aj na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody.

Podľa a tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na osobitné predpisy ( o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ).

Podľa v spojení s poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení; poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Škodou na zdraví sa podľa názoru súdu rozumie aj taká závažná škoda (ujma) na zdraví, ktorá má za následok smrť osoby zúčastnenej na dopravnej nehode.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (ods. 3).

Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Podľa nariadenia č. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca namietal, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-22/12 sa týka českého , podľa ktorého ustanovenia za škodu usmrtením patrí pozostalým jednorazové odškodnenie v presne určených výškach a že je potrebné rozlišovať medzi škodou a ujmou, pretože každá je upravená v iných ustanoveniach , ktoré sú navzájom nezávislé. Najprv je potrebné uviesť, že Súdny dvor sa v citovanom rozsudku zaoberal porovnaním slovenského a českého a dospel k záveru, že náhrada nemajetkovej ujmy pre pozostalých po obeti dopravnej nehody je aplikovateľná podľa oboch občianskoprávnych kódexov. Preto námietka odporcu neobstojí. Ďalej je potrebné uviesť, že český v síce upravuje jednorazové odškodnenie, ktoré však expressis verbis nenazýva nemajetkovou ujmou, ale tiež ide o slovo, ktorého základ tvorí slovo "škoda" (odškodnenie). Navyše, česká judikatúra (napríklad R 12/2007 alebo ) pripúšťa, aby sa pozostalé osoby, okrem nároku podľa českého , domáhali aj náhrady nemajetkovej ujmy podľa z dôvodu neprimeraného paušalizovania priznaných súm pozostalým uvedených v ustanovení českého . Je pravdou, že slovenský obdobné ustanovenie o jednorazovom odškodnení pozostalých neobsahuje, tým sa však nevylučuje aplikácia ustanovení a o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy, čo zdôraznil aj Súdny dvor Európske únie.

Je potrebné vychádzať z charakteru pojmu škoda na zdraví a odškodňovanie škody (ujmy) na zdraví. Škoda v tomto prípade predstavuje nemajetkovú ujmu v podobe poškodenia zdravia, bolestí a následkov poškodeného zdravia. Ujmou na zdraví sa rozumie aj také závažné poškodenie zdravia, ktoré má za následok smrť. Bolesť predstavuje určité fyzické a psychické útrapy vyvolané náhlou alebo vážnejšou zmenou zdravotného stavu, ktoré vníma len konkrétny človek a ktoré nemusia byť na prvý pohľad badateľné, tak ako je to napríklad pri škode na majetku, ktorá je spravidla evidentná už na prvý pohľad. Bolesť môže byť zmiešanou, ideálnou alebo psychickou ujmou, nie však škodou ako majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch. Inými slovami, bolesť je nemajetkovou ujmou. Peniaze nemožno posudzovať ako ekvivalent ujmy na zdraví, ale ako primeranú satisfakciu; funkcia bolestného podľa alebo náhrady nemajetkovej ujmy podľa nie je reparačná, ale satisfakčná. Mierne odlišné to je už pri sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré je aspoň čiastočne materiálne vyjadriteľné napríklad v podobe nižšieho zárobku, dôchodku, v obmedzení spoločenského a rodinného života, v prekážkach v uplatnení sa poškodeného v ďalšom živote, no napriek tomu aj pri sťažení spoločenského uplatnenia naďalej prevláda jeho nemajetková zložka. Ujmu vo všeobecnosti možno definovať ako zničenie alebo oslabenie právneho pomeru, a to v neprospech niektorého alebo všetkých subjektov tohto pomeru. K zničeniu právneho pomeru môže prísť aj porušením namiereným na subjekt pomeru, teda ak niekto usmrtením člena rodiny (rodiča, dieťaťa, manžela/manželku) zničí rodinnoprávny pomer, ku ktorému patria osobnostné práva, rodinné vzťahy, prípadne aj vyživovacia povinnosť (napríklad Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve. I. zväzok. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1958, s. 274, 275, 280, 285-288). Preto podľa názoru súdu, za ujmu na zdraví patrí okrem majetkovo vyjadrenej zložky aj náhrada nemajetkovej ujmy ako forma satisfakcie za spôsobenú ujmu. Preto aj pre tento prípad aplikovateľný postup podľa a

v spojení s . Pri usmrtení osoby náhrada majetkovej ujmy (škody) v podobe ušlého zárobku, prípadne v úhrade liečebných nákladov, neprichádza do úvahy, pretože dotknutá osoba zomrela. Rovnako neprichádza do úvahy materiálna nemajetková ujma (napríklad strata končatiny, zohyzdenie) ani zmiešaná materiálno-nemateriálna ujma spočívajúca v bolestiach vytrpených vo chvíli zranenia. Podľa názoru súdu v prípade usmrtenia osoby majú jej pozostalí právo len na náhradu nemateriálnej nemajetkovej ujmy spočívajúcej v trvalých alebo vo veľmi dlho po usmrtení ich blízkej osoby trvajúcich útrapách spojených s vedomím straty blízkej osoby. Nemateriálna nemajetková ujma sa nedá vyjadriť v peniazoch, preto nemôže ísť o ekvivalentnú náhradu, ale o primeranú satisfakciu poskytovanú vo forme náhrady nemajetkovej ujmy podľa (v spojení s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-22/12 a C-277/12 citovanými vyššie).

Pre porovnanie súd uvádza, že hoci je odškodnenie za bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia zaradené v šiestej časti , svojou podstatou ide o náhradu nemajetkovej ujmy. Na základe tohto záveru neobstojí argument odporcu, že v šiestej časti (zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) je upravená bezvýnimočne len škoda ako majetková ujma a jej náhrada. Práve naopak, v šiestej časti je zakotvená aj náhrada nemajetkovej ujmy, minimálne v ustanovení . Tento argument opätovne podporuje záver o aplikácii na predmetnú právnu vec. Zákonodarca v ustanovení nedôslednosťou expressis verbis nerozlišoval medzi pojmami škoda na majetku, škoda na zdraví a nemajetková ujma, ku ktorej jednoznačne patrí aj nemateriálna nemajetková ujma, čo však nemôže byť navrhovateľom v prvom rade a druhom rade na ťarchu. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. -38 z 1.7.2008, podľa ktorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov, a že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Pri výklade pojmu škoda pre účely treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku.

V dôsledku dopravnej nehody navrhovatelia v prvom a druhom rade utrpeli ujmu na svojich osobnostných právach stratou ich syna Š. K., V.., ktorý bol počas nej usmrtený. Boli dotknuté ich práva na rodinný život a súkromie, stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život s ich synom, stratili možnosť prežívať s ním pozitívne aj prípadné negatívne stránky života, vzájomnú pomoc a podporu. Ide o nenávratnú ujmu; trauma zo straty syna je pre nich neodstrániteľná, s jej následkami sa budú vysporiadavať celý život.

Zásah do ich osobnostných práv spôsobil vinník dopravnej nehody Q. A. svojím motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu.

Súd pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľom v prvom a druhom rade za usmrtenie ich syna pri dopravnej nehode motorových vozidlom, ktoré viedol škodca povinne zmluvne poistený u odporcu, vychádzal z už citovaných rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-22/12 z 24.10.2013 a C-277/12 z 24.10.2013, ustanovení a a v spojení s

Pri výške nemajetkovej ujmy súd zohľadnil priebeh nehodového deja a navrhovateľmi uplatnenú sumu nemajetkovej ujmy, ktorú považovali za primeranú. Aj podľa názoru súdu v rámci jeho voľnej úvahy je výška žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy primeraná. Nemožno však nechať bez povšimnutia, že vinník dopravnej nehody Q. A. mal v čase dopravnej nehody 2,5 ‰ alkoholu v krvi, t.j. syn navrhovateľov v prvom a druhom rade vedel, že nastupuje do motorového vozidla vodičovi, ktorý bol opitý, a zo spisu nevyplýva, žeby do vozidla odmietol nastúpiť. Je možné, že syn navrhovateľov v prvom rade a druhom rade sám nebol pod vplyvom alkoholu, ale aj že bol pod vplyvom alkoholu, čo predstavuje závažnejší spôsob konania. Z rozhodnutia Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou o zastavení trestného stíhania nevyplýva, žeby bola meraná hladina alkoholu v krvi aj synovi navrhovateľov v prvom a druhom rade, súd preto vychádzal z toho, že nebol pod vplyvom alkoholu. Uvedené skutočnosti vedú k spoluúčasti syna navrhovateľov v prvom a druhom rade na ujme spôsobenej jeho rodičom. Mal si byť vedomý rizík vyplývajúcich z jazdy vodiča, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Preto je dôvodné zníženie žalovanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy o 50%. Súd však na druhej strane prihliadol na skutočnosť, že dopravná nehoda bola tak závažná, že pri nej boli usmrtení vodič a všetci traja spolujazdci, preto súd zvýšil náhradu nemajetkovej ujmy o 25%, t.j. na 75% zo žalovanej sumy pre každého z navrhovateľov zvlášť, ktorá predstavuje sumu 6.187,50 €. Vzhľadom na to, že právo na ochranu osobnosti je osobnostným právom každého jednotlivca, súd priznal každému z navrhovateľov istinu spolu s príslušenstvom osobitne aj v prípade, že ide o manželov. Zohľadnenie spoluúčasti je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (napríklad rozhodnutie vo veci C-300/10 z 23.10.2012).

Navrhovatelia v prvom a druhom rade vyzvali odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy listom z 27.6.2012 bez určenia času plnenia. Ďalším dňom (28.6.2012) došlo k splatnosti sumy nemajetkovej ujmy ( ). Ak odporca v lehote splatnosti riadne a včas náhradu nemajetkovej ujmy neuhradil, dostal sa od 29.6.2012 do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľom v prvom a druhom rade popri istine aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.187,50 € od 29.6.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšku istiny v sume 2.062,50 € pre každého spolu s úrokmi z omeškania za obdobie od 27.6.2012 do 28.6.2012 súd návrh na začatie konania zamietol ako neopodstatnený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd priznal navrhovateľom v prvom a druhom rade, ktorí mali v konaní čiastočný úspech, s prihliadnutím na to, že výška plnenia závisela od úvahy súdu, plnú náhradu trov konania v sume 1.881,61 €. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška); hodnota sporu v predmetnej právnej veci predstavuje sumu 12.375,- € (2 x 6.187,50 €), potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 287,14 €. Celková suma náhrady trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a súdneho poplatku:

- prevzatie a príprava veci dňa 19.7.2012 - 287,14 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),

- písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 19.7.2012 - 287,14 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),

- účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014 - 287,14 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2012: 2 x 7,63 € = 15,26 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2014: 1 x 8,04 € = 8,04 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie dňa 19.5.2014 Žilina - Bratislava a späť - 12 polhodín ? 13,40 € = 160,80 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),

- daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 1.045,52 € = 209,09 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

- súdny poplatok v sume 627,- € (2 x 313,50 €).

Platobným miestom pre náhradu trov konania navrhovateľom v prvom rade a druhom rade je ich právny zástupca ( ).

Navrhovateľ v prvom rade je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 313,50 € podľa položky č. 7b písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov (3% zo žalovanej sumy 8.250,- € + 66,- €) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka v druhom rade je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 313,50 € podľa položky č. 7b písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov 3% zo žalovanej sumy 8.250,- € + 66,- €) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.