Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CobVO/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: JUMP soft a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 46 117 491, proti žalovaným: 1/ Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Kollárova 543/8, 917 02 Trnava, IČO: 42 156 424, 2/ InterWay, a. s., Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, IČO: 35 728 531, zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. -20 zo dňa 11. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. -20 zo dňa 11. januára 2023 potvrdzuje.

II. Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 12.12.2022 zamietol a II. výrokom nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. , a , a , , , a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu v konaní sp. zn. domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. 150-2022/6795-12973 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a to z dôvodu jej uzavretia v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý rozpor má vyplývať zo skutočnosti, že ponuka žalobcu bola neoprávnene vylúčená a zmluva bola uzavretá nielen pred uplynutím lehoty žalobcovi na podanie opravného prostriedku proti takému vylúčeniu, ale dokonca pred doručením samotného oznámenia o vylúčení a pred uverejnením oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2022 sa žalobca v konaní sp. zn. domáha, aby až do času rozhodnutia o žalobe v konaní bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práv a povinností z uzavretej zmluvy č. 150-2022/6795-12973.

3. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia preskúmal prípustnosť podanej žaloby vo veci samej, pretože ak by dospel k záveru, že žaloba vo veci samej nie je procesne prípustná, malo by to zásadný vplyv aj na rozhodovanie vo veci navrhovaného neodkladného opatrenia. Konštatoval, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle a oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z ust. ZVO. Žalobu žalobcu preto súd vyhodnotil ako procesne prípustnú. Mal za to, že samotné právo žalobcu ako záujemcu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani v kontexte žalobcom indikovaného splnenia predmetu zmluvy pred právoplatným skončením konania vo veci samej. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne; ak by mal zákonodarca úmysel, aby pri podaní žaloby podľa ZVO bolo plnenie podľa napadnutej zmluvy automaticky pozastavené, bol by takú úpravu obsiahol priamo v zákone o verejnom obstarávaní, prípadne v príslušných ustanoveniach procesného kódexu.

4. Súd sa ďalej zaoberal návrhom na neodkladné opatrenie z pohľadu splnenia základných zákonom stanovených podmienok pre jeho nariadenie, a to či žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Uviedol, že žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len dve listiny, a to doklad o doručovaní oznámenia o vylúčení a informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk. V texte návrhu boli potom pripojené ako obrázky snímky obrazovky, ktoré zobrazujú zoznam správ doručovaných žalobcovi v IS EVO s dátumami ich odoslania, sprievodný text k zaslanému oznámeniu o vylúčení, potvrdenie o zverejnení informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk, potvrdenie o zverejnení kúpnej zmluvy na stránke crz.gov.sk a oznámenie o plánovanej odstávke zo stránky www.uvo.gov.sk. V pripojenom spise sp. zn. boli potom priložené ešte informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk k zákazke na „Nákup licencie SOAR“ a oznámenie o vylúčení k zákazke „Manažment a dizajnovanie formulárov v elektronickej komunikácii so štátom“, ako aj e-mailová pozvánka na prezentáciu formulárového riešenia ADOBE v eGovernmente pre členov pracovnej skupiny PS6 a písomná prezentácia riešenia. Po oboznámení sa s dokumentmi predloženými žalobcom, ako aj s jeho návrhom súd dospel k záveru, že žalobcovi sa takými dokumentmi nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdu predovšetkým neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by vyplývali aspoň základné podmienky obstarávania, najmä výzva na predloženie ponuky či iné dokumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, čo vlastne a za akých podmienok žalovaný v 1. rade obstarával, aké lehoty a spôsoby komunikácie boli stanovené a pod. Žalobca taktiež súdu opomenul predložiť vlastnú ponuku a najmä zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa domáha v konaní vo veci samej a ktorej plnenie navrhuje zakázať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z dokladov predložených žalobcom tak nebolo možné zistiť, či bola ponuka žalobcu skutočne vylúčená v rozpore s právom, ale ani či bola zmluva so žalovaným 2/ vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo bolo predmetom dodania podľa nej. Z potvrdenia o zverejnení kúpnej zmluvy na stránke crz.gov.sk totiž nie je možné zistiť, či tam zverejnená zmluva je skutočne zmluvou uzavretou na základe výzvy na predkladanie ponúk uvedenej v návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie alebo či sa nejedná o zmluvu inú, uzavretú na základe inej výzvy, t.j. či práve napádaná kúpna zmluva je výsledkom toho verejného obstarávania, ktorého (nezákonný) priebeh žalobca vo svojom návrhu popisuje. V konaní vo veci samej si súd všetky tieto skutočnosti bude zisťovať v súlade s § 181 ods. 4 ZVO z kompletnej dokumentácie predloženej verejným obstarávateľom, pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však dokumentáciu súd ešte k dispozícii pre krátkosť času nemá, a preto môže vychádzať výhradne z tých dokumentov, ktoré mu boli doručené žalobcom spolu s návrhom na neodkladné opatrenie, resp. so žalobou.

5. Súd ďalej vyslovil vážne pochybnosti o tom, či je tu skutočne taká situácia, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu do plnenia podľa uzavretej kúpnej zmluvy, a to bez vypočutia druhej strany a bez vykonania dokazovania. Poukázal na to, že návrh je odôvodnený prakticky len tým, že kúpna zmluva má byť v prevažnej časti splnená do mesiaca od jej uzavretia, čím vznikne na strane štátu škoda spočívajúca v preplatení obstarávaného riešenia a na strane žalobcu zas škoda v podobe ušlého zisku. V tejto súvislosti súd ale nezistil, že by nevyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hrozila žalobcovi či štátu nejaká škoda. Ak by totiž súd bez nariadenia neodkladného opatrenia následným rozhodnutím vo veci samej vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú, boli by jej strany povinné sa vysporiadať podľa zásad upravených ustanoveniami Obchodného a o bezdôvodnom obohatení. Ponechanie zmluvy dočasne v platnosti, resp. nezakázanie plnenia záväzkov podľa nej preto nie je spôsobilé vytvoriť nenávratný stav, ktorý by nebolo možné následne vyriešiť. Bol toho názoru, že pokiaľ ide o ušlý zisk na strane žalobcu, vzniku tohto nie je možné zabrániť tým, že súd zakáže

žalovaným plnenie podľa kúpnej zmluvy, pretože ani po takom zákaze by žalobca nemal uzavretú zmluvu so žalovaným 1/ a jeho ponuka by bola aj naďalej vylúčená (minimálne do času prípadného preskúmania rozhodnutia žalovaného 1/ na základe opravných prostriedkov podľa ZVO). V tomto zmysle potom navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje prostriedok, ktorý by bol objektívne spôsobilý poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práv, ktorej sa domáha.

6. Pokiaľ by potreba neodkladnej úpravy pomerov mala vyplývať zo skutočnosti, že zo strany žalovaných dochádza k plneniu zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, táto skutočnosť, aj keby bola osvedčená, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak by súd takú úvahu pripustil, potom by tu bol dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v prípade každej jednej zmluvy, či už uzavretej verejnými obstarávateľmi alebo bežnými občanmi, o ktorej by žalobca tvrdil, že je neplatná. Taký vážny zásah do práv odporcu neodkladného opatrenia však nemôže byť osvedčený len tvrdeniami navrhovateľa neodkladného opatrenia, že predmetná zmluva je neplatná. Musí mu súčasne s tvrdenou neplatnosťou hroziť nejaký vážny zásah do jeho práv, škoda na majetku či iná nereparovateľná ujma, aby bol súd oprávnený neodkladné opatrenie nariadiť a do práv povinného z neodkladného opatrenia takto zasiahnuť. Vždy je totiž potrebné mať na mysli to, že v tejto fáze konania ešte súdu nie je známe, aký bude jeho konečný verdikt, a teda vec môže rovnako pravdepodobne dopadnúť aj zamietnutím žaloby v celosti.

7. Keďže žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu podmienok stanovených zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a súčasne navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane, rozhodol súd tak, že návrh žalobcu zamietol.

8. Keďže uvedeným rozhodnutím konanie vedené pod sp. zn. končí, súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania žalovaných, a to podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v . Keďže však žalovaným ako úspešnej strane sporu v tejto fáze konania ešte žiadne trovy nemohli vzniknúť, rozhodol súd s poukazom na princíp hospodárnosti tak, že im nárok na náhradu (neexistujúcich) trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov podľa , , a . Nestotožnil sa so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia splnenia zákonných podmienok. Zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyslovil názor, že bolo minimálne osvedčené splnenie dôvodov pre vyslovenie neplatnosti zmluvy súdom podľa zákona o verejnom obstarávaní a súčasne boli podľa naplnené aj predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia.

10. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozhodnutia, že sa žalobcovi nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd predovšetkým žalobcovi vytýkal, že neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by vyplývali aspoň základné podmienky obstarávania a poukázal na absenciu výzvy na predloženie ponuky, či iné dokumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, čo vlastne a za akých podmienok žalovaný 1/ obstarával, aké lehoty a spôsoby komunikácie boli stanovené a pod.. V tejto súvislosti žalobca v prvom rade zdôraznil, že žalovaný 1/ je povinný v rámci hlavného konania podľa § 181 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní poskytnúť kompletnú dokumentáciu podľa § 24, a až z takto získanej dokumentácie je možné hodnoverným spôsobom preukázať všetky požadované okolnosti. Žalobca totiž nedisponuje žiadnym originálnym vyhotovovaním úkonov žalovaného 1/, ale len elektronickými správami a scanmi.

11. Mal za to, že priložené prinscreeny jednoznačne preukázali:

- že verejné obstarávanie bolo vyhlásené,

- že im bola adresovaná žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky, a teda ich ponuka musela byť najlacnejšia,

- že ich ponuka bola vylúčená,

- časy doručenia jednotlivých správ, a teda že žalobca uzatvoril zmluvu pred odoslaním vylúčenia zákonným spôsobom, pred odoslaním výzvy na poskytnutie súčinnosti nevyhnutnej k uzatvoreniu zmluvy zákonným spôsobom a pred zverejnením informácie o výsledku (zjavný rozpor s § 55 a § 56 zákona o verejnom obstarávaní),

- z pripojeného linku na zverejnenú zmluvu (ako verejného registra, resp. zoznamu analogicky 185 ods. 2 ) je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená a kedy bola uzatvorená.

12. Na základe uvedeného považoval žalobca za preukázané, že žalovaný jednoznačne postupoval v rozpore s zákonom o verejnom obstarávaní tak absurdným a hrubým spôsobom, že jeho konanie pravdepodobne prekračuje medze správneho deliktu. Žalobca k odvolaniu doplnil Rozhodnutie úradu o zastavení konania o námietkach, (ktoré žalobca preventívne uplatnil) z dôvodu uzatvorenej zmluvy, ktoré nemohol nie z vlastnej viny pripojiť.

13. Ďalej uviedol, že uzatvorenú zmluvu nemohol a ani nemôže nie z vlastnej viny predložiť, keďže už z povahy tohto návrhu, ako i povahy konania o určenie neplatnosti zmluvy je evidentné, že nie je zmluvnou stranou, a teda nemôže disponovať uzatvorenou zmluvou. Za nesprávne právne posúdenie veci ako i nesprávne skutkové zistenia súdu na základe predložených dôkazov, prípadne nevykonanie navrhovaných dôkazov, potrebných pre rozhodnutie vo veci, žalobca považoval závery súdu prvej inštancie, že z dokladov predložených žalobcom nebolo možné zistiť, či bola ponuka žalobcu skutočne vylúčená v rozpore s právom, ale ani či bola zmluva so žalovaným 2/ vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo bolo predmetom dodania podľa nej.

14. Žalobca uviedol, že tvrdenie, že jeho ponuka bola vylúčená v rozpore s právom je nadovšetky pochybnosti preukázateľne zachytené v priložených prinscreenoch, ktorých použitie odôvodnil tým, že ide o informácie, ktoré sú v originálnej podobe zachytené jedine v informačnom systéme, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že nie je preukázané, že bola zmluva so žalovaným 2/ vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo bolo predmetom dodania, uviedol, že samotná zmluva uverejnená v crz.gov.sk (identifikovaná v návrhu) odkazuje priamo na verejné obstarávanie identifikované jednak v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vrátane takmer každého priloženého printscreenu. Podľa názoru žalobcu nemohli existovať žiadne (nieto vážnejšie) pochybnosti o potrebe úpravy vydaním neodkladného opatrenia. Mal za to, že jednoznačne hrozí vážny zásah do jeho práv, a to tým, že nevydaním neodkladného opatrenia hrozí, že príde k splneniu zmluvy, verejný obstarávateľ - žalovaný 1/ nebude vyhlasovať nové verejné obstarávania na rovnaký alebo obdobný predmet zákazky, resp. bude už len ku konkrétnemu riešeniu (obstarávať rozširovanie licencií), a tým nebude umožnené žalobcovi účasť vo verejnom obstarávaní, súčasne tým príde k narušeniu hospodárskej súťaže. Potrebu neodkladnej úpravy vidí žalobca predovšetkým v tom, že žalovaný 1/ môže svojím nezákonným konaním získať plnenie, prostredníctvom ktorého bude môcť v ďalších postupoch verejného obstarávania obmedzovať hospodársku súťaž požiadavkami na dodanie konkrétneho produktu v záujme rozširovania už nadobudnutých licencií na základe nezákonne realizovaného výberu určitého riešenia. Žalobca ďalej nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vidí najmä v potrebe zamedzenia rozvracania hospodárskej súťaže, ku ktorému nepochybne činnosťou žalovaného dochádza, pretože sa vytvorí nebezpečný precedens akceptácie nezákonne uzatvorených zmlúv, zjednodušene, každý si bude môcť robiť čo chce, ak akceptuje prípadnú ex post uloženú pokutu.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby vykonal navrhnuté dokazovanie a napadnuté uznesenie zmenil tak, že sa návrhu v plnom rozsahu vyhovuje.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že nesúhlasí a odmieta neopodstatnený a nedôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého nevyhnutnosť a bezodkladnosť žalobca nijakým spôsobom relevantne neosvedčil, resp. nepreukázal. Podľa názoru žalovaného 1/ neexistuje pre takýto výnimočný zásah do práv žalovaného 1/ rozumný a spravodlivý dôvod. Žalovaný 1/ súčasne popiera aj opakované jednostranné, účelové a zavádzajúce tvrdenia žalobcu v jeho písomných podaniach, ktoré vôbec nezodpovedajú realite ani faktickým a skutkovým okolnostiam verejného obstarávania, a dokonca nezodpovedajú ani okolnostiam uzatvorenia zmluvy s úspešným uchádzačom, ktorým bol komisiou vyhodnotený žalovaný 2/. Mal za to, že pri zadávaní zákazky, vyhodnocovaní ponúk a uzatvorení zmluvy s úspešným uchádzačom postupoval žalovaný 1/ plne v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, v záujme zachovania základných princípov verejného obstarávania, predovšetkým princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, ale aj efektívnosti a

hospodárnosti. Žalovaný 1/ odmieta a zároveň aj popiera tvrdenia žalobcu o údajnom a nepreukázanom porušení zákona, ktoré žalobca uvádzal.

16. Žalovaný 1/ sa plne sa stotožnil a súhlasil s uznesením a odôvodnením súdu, ktorým zamietol nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie. Mal za to, že tu neexistuje bezprostredná hrozba a ani žiadna neodkladná potreba úpravy pomerov tak, ako to navrhuje žalobca, ale predovšetkým, nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by znamenalo neprimeraný zásah do práv žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, pričom takýto zásah nie je nevyhnutný, ale ani spravodlivý, a to s ohľadom na skutkové a právne okolnosti verejného obstarávania, uzatvorenia zmluvy a následných plnení. Žalovaný 1/ zastáva názor, že žalobca neosvedčil, resp. nepreukázal splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôvod, na základe ktorého by bolo nevyhnutné poskytnúť mu okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu. Žalovaný 1/ mal tiež za to, že v tomto prípade ide o nedôvodný alebo neexistujúci nárok, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Okrem uvedeného považoval za podstatnú aj tú skutočnosť, že navrhované neodkladné opatrenie nie je prostriedok, ktorý je spôsobilý poskytnúť ochranu práv, a to z dôvodu, že na právnom ani faktickom postavení žalobcu, ako vylúčeného uchádzača, sa navrhovaným neodkladným opatrením nič nezmení. Na druhej strane by to však znamenalo neprimeraný zásah do práv povinných osôb, ako účastníkov zmluvy.

17. Žalobca síce v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) h), avšak existenciu uvedených dôvodov vôbec nepreukázal. Žalobca v odvolaní len zopakoval skutkové a právne tvrdenia, pričom až do odvolacieho konania dokladal veľké množstvo nových listinných dôkazov, ktoré neboli priložené k návrhu neodkladného opatrenia a ktoré budú žalovaným 1/ predložené v konaní vo veci samej podľa ) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v odvolaní vôbec nešpecifikoval a ani neuviedol, aké iné vady by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré podal odvolanie, podľa , a preto mal žalovaný 1/ za to, že uvedený odvolací dôvod je domnelý a nedôvodný.

18. Podľa názoru žalovaného 1/, je nepravdivý a predovšetkým nedôvodný aj druhý odvolací dôvod podľa , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na to, že pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd z povahy tohto inštitútu nevykonáva dokazovanie, ale rozhoduje výlučne a len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca k návrhu predložil. Uvedený odvolací dôvod je nedôvodný aj s odkazom priamo na body 16., 17. a 18. odôvodnenia uznesenia súdu o zamietnutí neodkladného opatrenia.

19. Na základe vyššie uvedeného sa potom aj ďalší odvolací dôvod podľa , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam javí rovnako ako nedôvodný.

20. Podľa názoru žalovaného 1/ je tiež nedôvodný aj odvolací dôvod podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto odvolacom dôvode ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil a aj aplikoval správne právne normy, na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery. Súd sa pri rozhodovaní navyše opieral aj o zaužívanú a platnú judikatúru vo veciach rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto je potrebné tento dôvod odvolania odmietnuť.

21. Žalovaný 1/ mal z dokumentácie o verejnom obstarávaní za preukázané, že: a) pri vylúčení ponuky žalobcu postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, b) dôvody na vylúčenie ponuky boli dané, pričom vzhľadom na znalosť ponúkaného nástroja komisia nepotrebovala využiť inštitút vysvetlenia ponuky, pretože by bol nadbytočný, c) žalobcom ponúkaný nástroj nespĺňa požiadavky na predmet zákazky, d) žalobcom ponúkaný nástroj nie je tovarom bežne dostupným na trhu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 1/ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že doručený návrh ako aj odvolanie považuje za neopodstatnené v celom ich rozsahu, popiera všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy ako aj o dôvodnosti návrhu a zároveň namieta, že ide o tvrdenia odporujúce právnemu stavu veci. Žalovaný 2/ zároveň zdôraznil, že vzhľadom na konzumáciu zmluvy, predmet konania zanikol a návrh má preto nevykonateľný obsah. Táto skutočnosť zároveň zdôvodňuje zastavenie konania o odvolaní. Uviedol, že postupoval počas celého verejného obstarávania predpísaným spôsobom, riadne si plnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti a nedopustil sa žiadneho pochybenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že v súčasnosti je tovar (dodaný na základe zákazky) verejným obstarávateľom nainštalovaný, implementovaný v predpokladanom rozsahu v zmysle súťažných podkladov do jeho systémov a nevyhnutne zabezpečuje riadny chod predmetného úseku elektronizácie verejnej správy, predmet zmluvy je tak v celom rozsahu splnený, a teda zmluva tak bola de facto skonzumovaná. Splnenie zmluvy v celom rozsahu pritom vylučuje možnosť žalobcu účinne žiadať, aby sa žalovaní zdržali plnenia práv a povinností, ktoré z nej vyplývajú. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy boli ku dňu 30.12.2022 splnené, v dôsledku čoho zanikla aj samotná zmluva (splnením), a teda sa niet čoho dožadovať. Keďže zmluva bola skonzumovaná, predmet konania o návrhu zanikol. Zároveň tým odpadol aj dôvod na jeho pokračovanie. Nakoľko jediným účelom podaného odvolania je zrušenie (resp. zmena) uznesenia tak, aby bolo návrhu vyhovené, možno konštatovať, že rovnako zanikol predmet konania o odvolaní. Existencia predmetu konania pritom predstavuje procesnú podmienku, bez splnenia ktorej súdne konanie nemôže prebieha, a ktorá navyše predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku. Vzhľadom na to, že predmet konania o návrhu zanikol, nie sú splnené procesné podmienky na rozhodovanie o odvolaní. Keďže ide procesnú podmienku, ktorú nemožno odstrániť, je súd povinný konanie v súlade s ust. zastaviť. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný 2/ dodal, že odhliadnuc od nutnosti konanie zastaviť sa v celom rozsahu, stotožňuje s argumentáciou uvedenou v rámci odôvodnenia okresného súdu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým konanie zastaví a žalovanému 2/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Ak by však súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zastavenie konania, eventuálne navrhol, aby súd vzhľadom na objektívnu nemožnosť (a nevykonateľonosť) vydania rozhodnutia, ktorým by bolo návrhu vyhovené, odvolanie žalobcu zamietol a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.

24. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa , bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami žalovaných a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému 1/ a 2/ uloží povinnosť zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práv a povinností z uzavretej zmluvy č. 150-2022/6795-12973. Súčasne s návrhom na neodkladné opatrenie podal na súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy v súlade s ust. § 181 zákona o verejnom obstarávaní, a to vo vzťahu ku Kúpnej zmluve č. 150-2022/6795-12973 zo dňa 02.12.2022. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal z dôvodu, že je potrebná dočasná úprava pomerov zdržaním sa výkonu práv a povinností z uvedenej zmluvy, keďže v zmysle čl. II uvedenej zmluvy má byť záväzok predávajúceho prevažne splnený do 1 mesiaca od účinnosti tejto zmluvy, kedy má dodať žalovanému 2/ tovar špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy. Dodaním požadovaného plnenia v prevažnej časti (dodávka licencií) bude predmetná zmluva de facto splnená a právo inak úspešného uchádzača (žalobcu) domôcť sa vyslovenia neplatnosti uvedenej zmluvy definitívne zmarené. Splnením uvedenej zmluvy tak dôjde k neodvratnej škode na majetku žalobcu v podobe ušlého zisku, ako aj žalovaného 1/, resp. Slovenskej republiky, keď mu bude dodané takmer dvojnásobne drahšie plnenie ako v prípade akceptácie ponuky žalobcu. Splnením uvedenej zmluvy bude aj predmet súdneho sporu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy zmarený.

26. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu podmienok stanovených zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a súčasne navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa , , a .

27. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

30. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

33. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava ( ) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť jeho dôvodov. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia v spojení s .

34. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach a nasl. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

35. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.4.2012, evidovaným pod sp. zn. , ktorý uviedol vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle , svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

36. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. -42 z 20. augusta 2015, kde judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. -44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č.k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

37. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) h), avšak existenciu uvedených dôvodov nepreukázal. Žalobca v odvolaní len zopakoval skutkové a právne tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Až do odvolacieho konania dokladal nové listinné dôkazy, ktoré neboli priložené k návrhu neodkladného opatrenia pre neodkladné opatrenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle cit. ust. zákona je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného 1/, že žalobca v odvolaní vôbec nešpecifikoval a ani neuviedol, aké iné vady by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré podal odvolanie, podľa . Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené posúdil ako nedôvodný aj druhý odvolací dôvod podľa , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd z povahy tohto inštitútu nevykonáva dokazovanie, ale rozhoduje výlučne a len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca k návrhu predložil.

38. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona

o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle a oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z ust. ZVO a žalobu žalobcu preto vyhodnotil ako procesne prípustnú. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že samotné právo žalobcu ako záujemcu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani v kontexte žalobcom indikovaného splnenia predmetu zmluvy pred právoplatným skončením konania vo veci samej. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne s tým, že až v samotnom konaní vo veci samej, súd po vykonaní riadneho dokazovania, s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutej zmluvy.

39. Ďalšou z podmienok upravených procesnoprávnym predpisom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, pričom v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okolnosťami vo vzťahu k ním tvrdenej opodstatnenosti žaloby vo veci samej a hrozbou zhoršenia jeho právnej pozície splnením napadnutej zmluvy v spojení s nemožnosťou obnovenia súťaže v takom prípade. Mal za to, že splnením uvedenej zmluvy tak dôjde k neodvratnej škode na majetku žalobcu v podobe ušlého zisku, no i žalovaného 1/, resp. Slovenskej republiky, keď mu bude dodané takmer dvojnásobne drahšie plnenie ako v prípade akceptácie ponuky žalobcu.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, ako tomu bolo v tomto prípade, nepostačujú pre konštatáciu naplnenia zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúcich z príslušných ustanovení len samotné tvrdenia žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 17., že žalobcovi sa predloženými dokumentmi nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež v celom rozsahu odkazuje na body 18. a 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia a taktiež má za to, že v danom prípade navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje prostriedok, ktorý by bol objektívne spôsobilý poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práv, ktorej sa domáha.

41. Samotné podanie žaloby nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v zásade výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne posudzovať dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na celkové okolnosti konkrétneho prípadu, oprávnené záujmy žalobcu, ale aj oprávnené záujmy žalovaných, a to všetko za dodržania zásady rovnosti sporových strán. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že taký vážny zásah do práv odporcu neodkladného opatrenia však nemôže byť osvedčený len tvrdeniami navrhovateľa neodkladného opatrenia, že predmetná zmluva je neplatná. Stotožnil sa s jeho záverom, že navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil aj ďalší odvolací dôvod podľa , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam javí rovnako ako nedôvodný.

42. Taktiež je nedôvodný aj odvolací dôvod podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto odvolacom dôvode ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil a aj aplikoval správne právne normy, na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery.

43. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ako aj žalovaných, že žalobca neosvedčil, resp. nepreukázal splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôvod, na základe ktorého by bolo nevyhnutné poskytnúť mu okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu.

44. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami (nie s konečnou platnosťou), pričom obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. Súd by mal preto rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

45. Odvolací súd má za to, že žalobca tvrdenia o bezodkladnej úprave pomerov, obavu z akceptácie protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúcu hospodársku súťaž a zjavné zmarenie podanej žaloby, nepreukázal.

46. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, pretože žalobca v konaní hodnoverným spôsobom neosvedčil zákonné dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil. Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie konania podľa tak, ako to navrhoval žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania (, ).