Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-115-2022.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/115/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcov: v 1. rade/ S. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., v 2. rade E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpených: E.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nám.., XXX XX T., proti žalovaným: v 1. rade VRM finance, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 135/41, 971 01 Prievidza, IČO: 48 296 015, v 2. rade Imagination, spol. sr.o., so sídlom Jilemnického 58/1714, 958 03 Partizánske, IČO: 44 150 083, v 3. rade E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX H., žalovaní v 1. rade a 3. rade zastúpení: O.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXX/X, XXX XX H., o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. júla 2022 pod č.k. 16C/98/2018-230 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.09 2022 pod č.k.16C/98/2016-262 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1. až v 3. rade majú voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd návrh na prerušenie konania zamietol. Žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí .V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby v zmysle § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách), poukazujúc na úverovú zmluvu a záložnú zmluvu vykazujúce znaky spotrebiteľských zmlúv. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § , 3 zákona č. 527/2002 Z. z. v platnom znení o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ZoDD) , § 7 ods. 2 ZoDD, § 10 ods. 1 ZoDD, § 16 ods. 3 ZoDD, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného v čase podpisu ,§ 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), § 122 ods. 1 OZ, § 122 ods. 2 OZ, § 122 ods. 3 OZ a uviedol, že príklep je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol príklep udelený, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Medzi stranami bolo sporné, či bola žaloba podaná včas, či bol dodržaný postup pri výkone dobrovoľnej dražby a či nárok, ktorý bol podkladom vykonania dobrovoľnej dražby nebol premlčaný a či s ohľadom k uvedenému mohlo dôjsť k výkonu záložného práva ako akcesorického záväzku. Súd je povinný ex offo skúmať splnenie podmienok konania , či žalobca uplatnil svoje právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby včas, t.j. v lehote určenej podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Zo znenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu. Preklúzia práva je v tomto prípade vyjadrená slovami: „inak jeho právo zaniká“. Márnym uplynutím tejto lehoty dochádza k zániku práva s tým, že súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to strana nenamieta. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 272/2007 z 01.07.2008 uviedol: „Dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd; neplatnosť dražby pritom súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona. Na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu prekluzívnu a jej márnym uplynutím právo zaniká”. Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka, ktoré má všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo. Pokiaľ ide o plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak sa neuplatní do troch mesiacov od príklepu na súde (s výnimkou tam uvedenou), právo zaniká. Príklep bol udelený dňa 05.09.2018 a žaloba došla na súd dňa 07.12.2018. Citoval § 131 CSP, § 583 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že subjektívne právo, ktoré uplynutím lehoty zaniká, nezanikne, ak bude v zákonom stanovenej lehote uplatnené. Prekluzívne lehoty sú zachované, ak je žaloba podaná na súde najneskôr v jej posledný deň. Čo však neznamená, že žalobu stačí podať na pošte posledný deň lehoty, lebo tá by ho musela v tento deň doručiť súdu, aby nedošlo k zániku takto uplatneného práva. Prekluzívne lehoty sa nikdy nezastavujú a nespočívajú. To, že v predmetnej veci ide o žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, neznamená automaticky, že zákon o dobrovoľných dražbách je procesnoprávny predpis. Z jeho znenia vyplýva, že žalobu o určenie právnej skutočnosti Civilný sporový poriadok pripúšťa iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Ide najmä o predpisy hmotného práva. Aj keď by sa mohla predmetná lehota k podaniu žaloby na určenie neplatnosti dražby javiť ako lehota procesnoprávna (pretože ide o učinenie určitého úkonu voči súdu), každá žaloba ako základný procesný úkon, má aj hmotnoprávne dôsledky. Osobitne ak ide o zachovanie prekluzívnej lehoty .Vtedy musí byť najneskôr v posledný deň lehoty doručená súdu, nestačí podať na pošte. Dospel k záveru, že zákon o dobrovoľných dražbách je hmotnoprávnym predpisom. Ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu 3 mesiacov. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej: „Ak dražobník nechá vydražiť predmet dražby pod najnižšie podanie dohodnuté v záložnej zmluve alebo podľa § 16 ods. 4, išlo by o neplatnú dražbu, ak sa podá žaloba na súd v lehote 3 mesiacov od konania dražby. Pre počítanie času teda platí hmotnoprávna úprava (§ 122 Občianskeho zákonníka). Žaloba musí byť v posledný deň trojmesačnej lehoty už podaná na súde a nestačí ju podať na pošte. Zvýšenú ochranu bude požívať iba také „obydlie“, v ktorom má vlastník evidovaný pobyt podľa osobitného predpisu (porovnaj zákon č. 253/1998) Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).“
1.2.Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo strany žalobcov, napriek jeho výzve nebolo preukázané podanie na poštovú prepravu najneskôr 05.12.2018 .Ich právna zástupkyňa do spisu dodatočne doložila podací lístok zo dňa 05.12.2018, z ktorého vyplýva iba to, že osoba H. A. v deň 05.07.2018 podala na poštovú prepravu adresátovi Okresný súd Levice bližšie neurčený dokument. Z uvedeného dokladu nemal preukázané, že ide o žalobu žalobcov. H. A. nebola v čase podania žaloby zástupkyňou žalobcov. Vzhľadom na uvedené bola žaloba podaná oneskorene.
1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zástupkyňa žalobcov na poslednom pojednávaní podala návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na ústavný súd týkajúci sa prejudiciálnej otázky ohľadne charakteru lehoty podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách. Jej návrh zamietol, pretože vyriešenie tejto otázky nie je vo vzťahu k tomuto konaniu potrebné, nakoľko v konaní nebolo preukázané dodržanie lehoty podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách ani v prípade, ak by daná lehota bola
procesnoprávna a tak rozhodnutie tejto otázky by nemalo na výsledok tohto konania žiadny vplyv a len by sa konanie zbytočne predlžovalo. Z uvedených dôvodov tak neboli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 162 CSP.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným žalovaným proti neúspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolanie. Uviedli, že odvolanie podávajú voči všetkým výrokom rozhodnutia podľa § 365 ods.1 písm. a) až h) CSP. V časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania namietali neprerušenie konania súdom prvej inštancie Ústavnému súdu na vyriešenie otázky , či prekluzívnu lehotu na uplatnenie žaloby o neplatnosť dražby možno považovať za procesnou alebo hmotnoprávnou. Ďalej vo veci samej uviedli, že sa nestotožnili s názorom súdu 1. inštancie o posúdení zákona o dobrovoľných dražbách ako hmotnoprávneho predpisov. Nestotožnili sa s posúdením uplynutia prekluzívnej lehoty súdom 1. inštancie a odvolacím súdom v uznesení zo dňa 06. februára 2019 spisová značka 25C o /17/2019 . Mali za to, že v posledný deň lehoty urobili úkon, podanie žaloby. Tento úkon bol dostatočný na zachovanie lehoty. Žalobu podali jej na prepravu dňa 05.12.2018, v trojmesačnej procesnej lehote. V závere odvolania sa vyjadrili k podaniu žaloby ich zástupkyňou Mgr. A.. Uviedli že ich zástupkyňa bola v čase podania žaloby koncipientkou vtedajšieho právneho zástupcu Mgr. T.. Žalobcovia ju splnomocnili na zastupovanie. JUDr. T. ju poveril spísať žalobu o určenie neplatnosti dražby a podať ju na pošte. Ak by nebola žaloba s podacím lístkom zo dňa 05.12.2018 podaná na Okresný súd Levice, nemohol ju opečiatkovať dátumom 07.12. 2018. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené a dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
6. Odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ,skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňujú, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
7. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pretože dôvod prerušenia konania žalobcov nie je dôvodom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, skúmania súladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.
8. Vo veci samej žalobcovia namietali posúdenie prekluzívnej lehoty ako lehoty procesnej a jej včasné uplatnenie podaním na pošte 05.12.2018.
Podľa § 21 ods. 2 ZDD, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
9. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom číslo 527/2002 Z. z.. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.
10. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta.
Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie má všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo. Použije sa preto aj v preskúmavanej veci.
Právne účinky zániku práva zákon spája s neuplatnením práva. Týmto právnym účinkom preklúzie možno zabrániť včasným uplatnením práva. K uplatneniu práva dochádza, keď tak povinná osoba urobí na príslušnom orgáne spôsobom stanoveným v zákone a v lehote tam uvedenej. Ak má právo preklúziou zaniknúť, musí to byť výslovne ustanovené v zákone. Preklúzia práva sa v zákone spravidla vyjadruje
slovami „inak právo zanikne“. K preklúzii dochádza uplynutím zákonom stanovenej doby bez ďalšieho. Nie je možné prekluzívnu lehotu predĺžiť, a to ani dohodou účastníkov.
11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku však v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, druhá veta, podľa ktorej „právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty“.
12. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú podmienky, za ktorých je možné domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prvom rade súd musí skúmať splnenie týchto podmienok, až následne sa zaoberať dodržaním ostatných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne ďalších právnych noriem, týkajúcich sa napr. ochrany spotrebiteľa. Na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu; ide o lehotu prekluzívnu a jej márnym uplynutím právo zaniká. Uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniká a netransformuje sa do podoby naturálnej obligácie, ako v prípade premlčania. Zániku subjektívneho práva nastáva ex lege a po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty nemožno zaniknuté právo účinne uznať, ani ním žiadnym právne relevantným spôsobom disponovať. Pokiaľ pre konkrétnu prekluzívnu lehotu zákon presne vymedzuje dĺžku jej trvania a neumožňuje účastníkom záväzkového vzťahu dohodou túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť, má takéto ustanovenie kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť. Na rozdiel od premlčania, pri prekluzívnych lehotách nedochádza k prerušeniu ich plynutia, ani k ich spočívaniu (komentár Občianskeho zákonníka Števček a spol. k ustanoveniu § 583). Prekluzívna lehota uvedená v ustanovení § 21 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách nie je absolútna, čo plynie z výnimky vymedzenej v druhej vete odseku 2, podľa ktorej sa režim zániku práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby uplynutím troch mesiacov od udelenia príklepu nepoužije, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty, pričom táto podmienka musí byť splnená kumulatívne.
13. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, zo znenia ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno bez ďalšieho konštatovať iný záver, pokiaľ ide o plynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty, ako ten, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby musí byť podaná v rámci tejto lehoty. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe a z rozhodnutí vyšších súdnych autorít, napr. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/220/2018, 7Cdo 112/2015, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 448/2010.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že nebola dodržaná základná podmienka na uplatnenie nároku žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti dražby, a to uplatnenie tohto práva v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote, ďalšími namietanými okolnosťami a údajnými porušeniami ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj neprijateľnými zmluvnými podmienkami v úverových zmluvách, sa súd prvej inštancie nemal zaoberať. Už iba z dôvodu nesplnenia tejto podstatnej podmienky nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, odhliadnuc od toho, že už vôbec nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami a okolnosťami, uvádzanými žalobcami v priebehu konania. Prvostupňový súd sa so všetkými ním vykonanými dôkazmi vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, a to aj pokiaľ šlo o dôvody tvrdenej neplatnosti dražby uvedené až o uplynutí prekluzívnej lehoty. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vene správny potvrdil. Nemal dôvody ďalej zdôvodňovať odvolanie žalobcov o obsahu pdania zásielky 05.12.2018 ich právnou zástupkyňou.
15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení 255 ods. 1 CSP. Vo veci samej boli žalovaní úspešní v celom rozsahu, patrí má náhrada trov konania podľa zásady úspechu § 255 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).