Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Tov-1-2023.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tov/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. marca 2023 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v trestnej veci obžalovaného
O. M.,
nar. XX.XX.XXXX v R. nad C., trvale bytom O., W. XXX, t.č. G., J. C. XX/XX,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/3/2021 zo dňa 31. októbra 2022 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného O. M. na tom skutkovom základe, že fyzicky napadol svoju v tom čase manželku Mgr. V. M. tým spôsobom, že
- v presne nezistenom dni a čase mesiaca február 2020 ju v dome v obci W. č. XXX udrel lakťami do oboch prsníkov,
- dňa 19. augusta 2020 v čase asi o 17.00 hod. ju v dome v obci W. č. XXX udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie a
- dňa 21. augusta 2020 v čase asi o 17.00 hod. jej v dome v obci W. č. XXX úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu
postupuje Okresnému úradu Martin, Odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale skutok, ktorý by mal byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/3/2021 zo dňa 31.10.2022 bola na hlavnom pojednávaní podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestná vec obžalovaného O. M. postúpená Okresnému úradu v Martine, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie veci ako priestupku na tom skutkovom základe, že v roku 2014 na adrese S. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel Mgr. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci W., okres O. tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie , vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. č.XXX, okres O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu.
Vo veci bola podaná obžaloba sp. zn. 1Pv 285/20/6601 zo dňa 15.10.2021, v ktorej sa obvinenému kládlo za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21.8.2020 v Martine a na iných miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke Mgr. V. M., narodenej XX.X.XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu Mgr. M., nezúčastnil sa oslavy jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako ženy, vyjadreniami, že je tučná, aby sa pozrela do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná, ponižoval ju a fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese S. XX, O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel Mgr. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28.4.2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci W., okres O., tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie, vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19.8.2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. č.XXX, okres O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, tiež dňa 21.8.2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu, počas rozhodného obdobia ju ponižoval.
Proti uzneseniu o postúpení veci podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka. Podľa jej názoru je napadnuté rozhodnutie nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho zhodnotenia vykonaného rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní, keď okresný súd vyhodnotil dôkazy výlučne v prospech obžalovaného. Pokiaľ by prvostupňový súd vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej interakcii, dospel by k záveru, že sa obžalovaný dopustil žalovaného konania. Napadnuté uznesenie považuje prokurátorka za nezákonné aj z toho dôvodu, že okresný súd do výrokovej časti zahrnul aj konanie obžalovaného z rokov 2014 a 2018, ktoré už nie je možné s poukazom na uplynutie 2-ročnej lehoty na prejednanie priestupku postúpiť príslušnému orgánu. V závere sťažnosti prokurátorka navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a uložiť okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že nie je možné sa stotožniť so skutočnosťami, ktoré sú v sťažnosti uvedené. Okresný súd riadne a starostlivo a bez pochybností ustálil skutkový stav. Obžalovaný poukázal na závery znalca psychológa k osobe poškodenej, na jej vystupovanie počas celého trestného konania a dospel k záveru, že v súhrne sa nejedná o obraz týranej ženy, a to ani len čiastočne. Pripustil, že ich manželstvo nebolo bezproblémové, ale bývalú manželku nikdy netýral, ani sociálne neizoloval. Z jej strany išlo o vopred premyslené obvinenie voči jeho osobe s úmyslom uškodiť mu a vyčleniť ho z jej života a života ich spoločného syna. Pokiaľ ide o námietku prokurátorky k nemožnosti prejednania dvoch skutkov z dôvodu premlčania je toho názoru, že s týmto má povinnosť sa vysporiadať príslušný orgán, ktorému bola vec postúpená. Sťažnosť prokurátorky navrhol zamietnuť.
K sťažnosti prokurátorky sa vyjadrila aj poškodená prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne keď uviedla, že sa stotožňuje s obsahom sťažnosti prokurátorky. Je presvedčená, že predložila dostatočné dôkazy o tom, ako jej bývalý manžel ubližoval. Podľa jej názoru oba súdy svojimi rozhodnutiami legitimizovali násilie, ktoré poškodená prežila a nie je v poriadku, aby bolo konanie obžalovaného riešené v priestupkovom konaní.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je čiastočne dôvodná.
Úvodom krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v sťažnosti prokurátorky vytýkaná žiadna chyba, pričom ani krajský súd sám nezistil chyby procesného charakteru.
Okresný súd po zrušení uznesenia o postúpení veci krajským súdom a vrátení veci na nové konanie a prejednanie postupoval v zmysle práveho názoru nadriadeného súdu, keď upravil skutkovú vetu uznesenia o postúpení veci tak, aby bola v súlade s vykonaným dokazovaním.
Zároveň podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por., a tak krajský súd z takto vykonaného dokazovania vychádzal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o postúpení veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom popísal a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodnil.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne a dôvodne poukázal na to, že časť konania, kladeného obžalovanému za vinu nebola na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi preukázaná resp. preukázaná nad všetku pochybnosť. Samosudkyňa sa podrobne vysporiadala s jednotlivými dielčími činmi, ktorými v súhrne sa mal podľa obžaloby prokurátorky obžalovaný dopustiť žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v inkriminovanom období. Samosudkyňa správne a dôvodne rozhodla, že nebola naplnená objektívna stránka stíhaného trestného činu. Konanie obžalovaného nebolo považované za vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti, ktoré by poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie, čo je jednou z podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Okresný súd k tomuto právnemu názoru dospel najmä na základe vyhodnotenia vypracovaného znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia, ktorý zistil, že konanie obžalovaného nemalo na psychiku poškodenej zásadnejší dopad. Znalec nekonštatoval žiadne zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace pre psychické týranie. Čo sa týka fyzického týrania, okresný súd vyhodnotil, že aj keď to nebolo predmetom znaleckého skúmania, zranenia poškodenej, o ktorých predložila doklady a fotografie, neboli tak závažné, aby ju ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života. Trvali celkom krátky, prechodný čas a navyše tieto ňou neboli zväčša nahlásené ihneď po údajnom incidente.
Krajský súd sa stotožnil aj s vyhodnotím súdu prvého stupňa vo vzťahu k nenaplneniu subjektívnej stránky, t. j. že pre mieru zavinenia obžalovaného musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu žalovaného trestného činu a uvedené jednoznačne preukázané ku konkrétnym čiastkovým útokom nebolo práve s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k incidentom malo dôjsť. Podstatná je intenzita konania a tiež tá skutočnosť, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie poškodenej hrozilo z útoku. Obžalovaný aj podľa krajského súdu nemal úmysel svojim správaním, ktoré poškodená dobre poznala už pred uzavretím manželstva, a ktoré vychádzalo z jeho povahových čŕt, poškodenú týrať. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, nebola zistená okresným súdom ani jedna priťažujúca okolnosť, ale bolo zistené, že tento v minulosti nebol súdne trestný. Je vojakom, pričom Vojenský útvar Martin poskytol pracovnú charakteristiku, z ktorej vyplynulo, že je hodnotený kladne ako zdatný, iniciatívny, nekonfliktný, priateľský.
Pokiaľ ide o zvyšnú preukázanú časť žalovaného konania obžalovaného, t. j. čiastkové útoky z roku 2014, zo dňa 28.04.2018, z februára 2020, zo dňa 19.08.2020 a zo dňa 21.08.2020, vo vzťahu k týmto okresný súd dospel k správnemu záveru, že závažnosť týchto útokov nedosahuje intenzitu trestného činu, ale mohlo by sa jednať o priestupok, na prejednanie ktorého je príslušný okresný úrad. Okresný súd tu dôsledne vyhodnotil tzv. materiálny korektív v rozsahu § 10 odsek 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Je možné konštatovať, že obžalovaný svojím konfliktným správaním riešil situácie a nezhody vyskytujúce sa v manželstve s poškodenou, ktoré boli vyvolávané nekompatibilitou ich vzájomných osobností a pováh, pričom prerastali do averzie. Obdobným spôsobom, ako konal obžalovaný, sa podľa svedkov správala aj sama poškodená voči obžalovanému. Provokovali sa a robili si schválnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že hoci predmetné konanie obžalovaného nenapĺňalo znaky trestného činu, v žiadnom prípade ho nemožno považovať za spoločensky prijateľné a súladné s mravnými princípmi.
V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentu prokurátorky v tom, že skutky z roku 2014 a zo dňa 28.04.2018 už nebolo možné postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu ako priestupku, keďže tento postup prichádza do úvahy len vtedy, ak príslušný orgán o veci ešte môže konať. Vo vzťahu k týmto skutkom však už uplynutím času došlo k zániku zodpovednosti za priestupok. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom a účinnom znení priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Do plynutia lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Trestné stíhanie voči obvinenému pre ten istý skutok bolo vedené až od 22.08.2020.
Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že upravil skutkovú časť napadnutého uznesenia s tým, že postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku len tie skutky obžalovaného, ktoré môže okresný úrad prejednať, keďže vo vzťahu k nim nedošlo doposiaľ k zániku zodpovednosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.