Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15C-90-2023.pdf
PDF · 143.36 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/90/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, proti žalovanej: A. D. B., E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou so sídlom Dolný Kubín, Nemocničná 2068, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – žalobcu a žalovanej tak, že
I. do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
- osobný automobil G. H., EČV: A., v zostatkovej hodnote 4.000 eur,
- notebook HP v zostatkovej hodnote 300 eur,
- záhradné náradie (I., G., J.) v zostatkovej hodnote 1.200 eur,
- prostriedky vo výške zostatku na bežnom účte žalobcu č. ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.962,99 eur,
- prostriedky na investičnom sporení UNIQA žalobcu vo výške 2.158,43 eur;
II. do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:
- pozemky CKN parc. č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, CKN parc. č. XX/XX, ostatná plocha o výmere XX m2, CKN parc. č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a stavba – rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku CKN parc. č. XX/XX, včítane jeho zabudovaného zariadenia, evidované na LV č. XXX vedenom pre obec a kat. územie C., v hodnote 266.000 eur,
- sedacia súprava v zostatkovej hodnote 400 eur,
- obývačková zostava v zostatkovej hodnote 230 eur,
- jedálenský stôl + stoličky v zostatkovej hodnote 90 eur,
- TV LG v zostatkovej hodnote 230 eur,
- domáce kino v zostatkovej hodnote 300 eur,
- vysávač I. v zostatkovej hodnote 105 eur,
- spálňová zostava v zostatkovej hodnote 1.000 eur,
- PC L. v zostatkovej hodnote 700 eur,
- práčka a sušička v zostatkovej hodnote 450 eur,
- zariadenie detskej izby (posteľ, stôl, stoličky) v zostatkovej hodnote 100 eur,
- taburet v spálni v zostatkovej hodnote 10 eur,
- konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 40 eur,
- záhradný stôl + stoličky v zostatkovej hodnote 40 eur,
- kuchynské spotrebiče (prenosná chladnička, rýchlovarná konvica, žehlička) v zostatkovej hodnote 100 eur,
- prostriedky vo výške zostatku na bežnom účte žalovanej v M., D., vo výške 1.278,96 eur
- prostriedky rezervy kapitálového životného poistenia žalovanej v D. – K. N., D., vo výške 1.967,02 eur.
III. Preberateľkou zostatku úveru na bývanie reg. č. XXXXXX v M., D., na základe úverovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX v celkovej výške 93.321,54 eur ku dňu 21.8.2024 sa stáva žalovaná.
IV. Na vyrovnanie podielov j e žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 81.532,68 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
VI. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 4.374,75 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 4.374,75 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa XX.X.XXXX sa žalobca domáha vyporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) so žalovanou. Poukázal na to, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/15/2020 zo dňa 21.9.2020, právoplatným dňa 29.9.2020, bolo rozvedené manželstvo strán. So žalovanou sa viackrát pokúsil dohodnúť mimosúdne, avšak neúspešne. 2. Počas trvania manželstva strany nadobudli, resp. do ich BSM patria nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX vedenom pre obec a kat. územie C., hnuteľné veci, majetkové práva, ako aj záväzky vymedzené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom č. XXX/XXXX L. H.. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalobca uviedol svoje tvrdenia ohľadom ich zostatkových cien. Pasíva BSM predstavuje záväzok z hypotekárneho úveru v M. O., D., pod registračným číslom XXXXXX so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo výške 76.017,75 eur. Úspory žalobcu sú vo výške zostatku na jeho bežnom účte č. ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 10.962,99 eur, ako aj prostriedky na investičnom sporení P. žalobcu vo výške 2.158,43 eur. Finančné prostriedky na účte žalovanej sú v sume žalobcovi neznámej, rovnako tak zostatok sporenia I. Q. N. D. žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že do masy BSM vložil sumu 21.000 eur, vklad žalovanej bol 307.778,20 Sk, v prepočte 10.216,36 eur, teda približne polovica toho, čo vniesol žalobca. Žalobca navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že do jeho výlučného vlastníctva prikáže notebook HP v hodnote 300 eur, finančný zostatok na účte v M. O., D., vo výške 10.962,99 eur; do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže ostatné hnuteľné veci, nehnuteľnosti, finančný zostatok na jej účte a zostatok jej sporenia I. Q. N. D.; s tým, že vo vzťahu medzi stranami sporu žalovaná bude zodpovedná za splatenie hypotekárneho úveru v M. O., D., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 76.017,75 eur. Na úplné vyporiadanie podielov bude žalovaná zaviazaná k zaplateniu mu sumy, ktorá bude po ustálení masy BSM a rozdelení vecí do nej patriacich predstavovať rozdiel v dôsledku vyporiadania BSM, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe úvodom uviedla, že so žalobcom zažila veľmi ťažké obdobie a je obeťou jeho domáceho násilia a týrania. Poukázala na fyzické útoky žalobcu, ku ktorým prvýkrát došlo v roku XXXX, keď ju udrel do stehna tak silno, že jej spôsobil podliatiny, následne sa fyzické útoky opakovali vo forme, že žalobca žalovanej silno stískal najmä ramená, keď sa mu nie o nepáčilo na správaní žalovanej, po čom jej ostávali modriny. Dňa XX.X.XXXX žalobca fyzicky napadol žalovanú v aute, kde ju udieral päsťami oboch rúk do horných a dolných končatín, hrudníka a hlavy a následne sa zaprel vo vozidle a doslova ju z vozidla vykopol, čím sa žalovanej vytvorili podliatiny a podvrtnutie krčnej chrbtice, následne fyzické útoky pokračovali v roku XXXX, kedy vo februári žalobca udrel žalovanú
cielene lakťami do oboch prsníkov, ďalej dňa XX.X.XXXX udrel žalobca žalovanú do ľavej ruky, s ktorou musela ísť na lekárske ošetrenie a dňa XX.X.XXXX, kedy žalobca žalovanej celou váhou úmyselne stúpil na nohu. Žalobca žalovanú týral aj tým spôsobom, že ju sociálne izoloval od rodiny a známych, posmieval sa jej, ponižoval ju (a to aj pred inými ľuďmi) výrokmi typu, že je neschopná, tučná, že nevie variť, piecť, žehliť, napomínal ju pred pracovnými klientmi, vypínal jej vodu pri sprchovaní, vypínal jej teplú vodu, nedovolil jej cez víkend spať dlhšie ako do 7:00 hod., vypínal jej wifi, keď pracovala na počítači, obmedzoval ju v tom, s kým a ako dlho telefonuje. Vystavoval ju finančnej tiesni, keď žalovaná priniesla do partnerského a následne manželského života finančnú rezervu, t. j. nasporené peniaze vo výške 500 000 SK, s ktorými hospodáril žalobca, o žalovanej najprv nevadilo, potom však žalovaná bola na materskej dovolenke, mala nízky príjem a žalobca jej nedával peniaze, odstrihol ju od peňazí, a to až takým spôsobom, že žalovanej museli finančne pomáhať jej rodičia. Do roku XXXX mali žalovaná aj žalobca spoločný účet, pričom následne bola žalovaná nútená práve kvôli uvedenému účty rozdeliť. Príjem žalovanej predstavoval cca. 730 – 740 eur a počas I. krízy 500 eur, príjem žalobcu bol cca. 1500 eur, tiež si do roku 2019 nechával rodičovský príspevok vo výške 217 eur na syna A. (kvôli zdravotnému stavu A. predĺžený), aj daňový bonus. Žalobca z toho platil iba úver na rodinný dom (314, 73 eur), ostatná starostlivosť bola na žalovanej, t. j. chod domácnosti vrátane energií, nákupy do domácnosti (kde žalovaná dokonca musela dávať žalobcovi bločky), výživa syna A., náklady na zdravotnú starostlivosť na syna A., kultúru, športové aktivity a výlety pre syna A. platila taktiež takmer výlučne žalovaná, lebo žalobcovi sa to zdalo príliš drahé. Dokonca žalobca zobral aj A. úspory (finančné dary, ktoré A. dostal pri príležitosti sviatkov, Vianoc, prvého svätého prijímania, spolu okolo 3.000 eur) Žalobca bol žalovanej opakovane neverný a opakovane udržiaval mimomanželské známosti. Maloletý syn A. má od útleho veku vážne zdravotné problémy, o. i. trpí K. F. R., I. K. N. S. T., S. N., U. D. G. I., A. tiež trpí V. H. W., D., N. C. X. G. A. a D., najmä v útlom veku mával úporné vracanie a hnačky. Keď sa žalovaná denne-v noci o A. v chorobe starala, robila mu zábaly, doslova po kvapkách ho hydratovala, žalobcu ju vulgárne osočoval, že ho nenechá vyspať, zhasínal jej svetlo. So starostlivosťou o A. nepomáhal, nikdy sa o A. príliš nezaujímal, čo trvá dodnes. Žalobca napr. sprchoval A. v ľadovej vode (o čom žalobca vedel, že nemôže, lebo to spúšťa u A. kŕče), nedovolil sa mu kúpať, a ak áno, maximálne v 10 centimetrovej vode. Syn A. bol po rozvode zverený žalovanej. Situácia vygradovala, keď žalobca zavolal na žalovanú sanitku, aby ju zobrali na psychiatriu, čím žalobca doslova donútil žalovanú podať naňho trestné oznámenie. Dňa XX.X.XXXX bol žalobca zadržaný a do decembra 2020 bol vo vyšetrovacej väzbe vo veci trestného konania týranie blízkej a zverenej osoby. V októbri 2021 bola na žalobcu podaná obžaloba na Okresný súd Banská Bystrica. Po tom, ako bol žalobca prepustený z vyšetrovacej väzby, mu bol nariadený probačný dohľad, a ďalšie obmedzenia v vzťahu k žalovanej. Tento stav trval až do ukončenia trestného konania do XX.XX.XXXX, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu Trenčín 23Tov/1/2023-721 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa trestná vec žalobcu postúpila na prejednanie správnemu orgánu ako priestupok. Takéto ukončenie trestného stíhania ani zďaleka nemožno vykladať tak, že žalovaná nebola resp. nie je obeťou násilia; všetky násilné skutky voči nej boli preukázané, zmenila sa iba ich právna kvalifikácia. 4. Žalovaná tiež uviedla, že zaplatila preddavky 3 x po 131 eur v roku 2022 (10 – 12/2022) a 3 x po 131 eur v roku 2023 (1-3/2023), čo činí celkom 786 eur. Z tejto sumy požaduje od žalobcu zaplatiť polovicu, t. j. 393 eur, nakoľko ide o výdavok, ktorý vynaložila na udržanie, zachovanie spoločného majetku zo svojich výlučných prostriedkov. 5. Žalovaná poukazovala ďalej na jej snahu o mimosúdne riešenie sporu, pasivitu žalobcu a jeho právneho zástupcu a ich zavinenie na vzniku súdneho sporu; čo navrhuje zohľadniť v rozhodnutí o trovách konania (priznanie ich náhrady žalovanej. 6. Pokiaľ ide o jednotlivé položky BSM, žalovaná nerozporovala hodnotu nehnuteľností určenú znaleckým posudkom, ani (návrh žalobcu na) ich prikázanie do jej výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ ide o hypotekárny úver v M. O., D., žalovaná na úver uhradila v roku 2020 1 splátku 320 eur, v roku 2021 11 splátok po 315 eur a v roku 2022 9 splátok po 315 eur, t. j. po zániku BSM zaplatila na predmetný úver 6.620 eur, z čoho od žalobcu požaduje vrátiť polovicu, t. j. 3.310 eur. Pritom je potrebné vysporiadať nielen jeho splatnú časť ku dňu rozhodovania súdu, vrátane do tej doby kapitalizovaných úrokov, ale aj úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Súhlasí, aby bol záväzok z predmetného úveru prikázaný výlučne jej. Čo sa úspor strán sporu týka, ku dňu zániku BSM mala žalovaná na svojom účte zostatok 1.278,96 eur (výpis z účtu k 9/2020), tiež mala kapitálové životné poistenie D. – K. N., D., kde rezerva k 27.9.2020 bola 1.967,02 eur. Investičné životné poistenie mal aj žalobca. Žalovaná si do partnerského a neskôr manželského života priniesla rezervu 500.000 Sk. Žalobca svoje našetrené peniaze nemal žiadne, do vzťahu priniesol len dlh – spotrebný úver vo výške 50.000 Sk, ktorý za neho uhradila žalovaná. Tá sa zároveň domáha vrátenia tohto daru v zmysle § 630 Obč. zák., keď jednotlivé
skutky žalobcu voči nej boli opísané, pričom za ten posledný považuje žalovaná skutočnosť, že žalobcu ju nechcel pustiť do ich spoločného rodinného domu, na ktorom vymenil zámky a ktorý vyhlásil sa svoje obydlie a vyhrážal sa žalovanej trestnoprávnym postihom, ak sa bude pokúšať o vstup doň. Sumu 50.000 Sk si žalovaná započítava s pohľadávkou žalobcu voči nej na vyrovnanie podielu žalobcu v BSM, t. j. pohľadávky žalovanej na vrátenie 1.659,70 eur sa odpočíta od sumy jej výplaty žalovanému za jeho podiel v BSM. Žalovaná ďalej poukazovala na financovanie časti kúpnej ceny dvojizbového bytu č. X na Y. ulici v A. z je výlučných prostriedkov – úspor, a to vo výške 249.747 Sk; zvyšná časť kúpnej ceny 1.664.980 Sk mala byť financovaná z úveru, ktorý sa načerpával, pričom finančné prostriedky žalovanej sa použili na splácanie úveru. Následne predmetný byt strany predali a nadobudnutú kúpnu cenu použili na financovanie rodinného domu v C.. Vklad žalovanej patriaci do jej výlučného vlastníctva, ktorý bol vynaložený na spoločný majetok patriaci do BSM, predstavuje teda 500.000 Sk (16.597 eur). Pokiaľ žalobca uvádza, že do masy BSM vložil 21.000 eur, o tomto žalovaná nemá vedomosť a nevyplýva to ani z predložených výpisov z účtov. 7. Záverom žalovaná poukázal na potrebu určenia iných, než rovných podielov strán pri vyporiadaní BSM. V danej veci odôvodňujú súdny odklon od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM strán tohto sporu predovšetkým domáce násilie, fyzické útoky žalobcu voči žalovanej, psychické týranie a ponižovanie žalovanej, vystavovanie ju finančnej tiesni, opakovaná nevera žalobcu a udržiavanie mimomanželských známostí, nezáujem žalobcu o starostlivosť o syna A., nepodieľanie sa na starostlivosti o spoločnú domácnosť zo strany žalobcu ako po faktickej tak i po finančnej stránke, oddelené hospodárenie, neúmerné uprednostňovanie vlastných potrieb žalobcu a potláčanie potrieb rodiny (spomínané vypínanie vody, nedovolenie kúpania v teplej vode žalovanej a synovi A. oproti kupovaniu si napr. drahého oblečenia žalobcom, náklady na jeho mimomanželské známosti). Je potrebné prihliadnuť aj na to, že o nadobudnutie prvého spoločného bytu sa výraznou mierou zaslúžila žalovaná, pretože byt bolo potrebné financovať sčasti z vlastných prostriedkov, ktoré boli žalovanej; žalobca žiadne vlastné prostriedky nemal. Taktiež pri vyporiadaní BSM je potrebné zohľadniť aj potreby maloletého A., zvereného do starostlivosti žalovanej, ktorý má vážne zdravotné problémy. Vyššie uvedené skutočnosti ako dôvody pre určenie disparity podielov strán na vyporiadavanom BSM tak, že žalobcovi patrí 40 % podiel na aktívach BSM, a žalovanej patrí 60 % podiel na aktívach BSM, a naopak, žalobcovi patrí 60 % podiel na pasívach BSM a žalovanej patrí 40 % podiel na pasívach BSM.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho žalobe písomne nevyjadril.
9. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 10.6.2024 a 22.7.2024. Na týchto pojednávaniach došlo k ustáleniu zostatkových cien hnuteľných vecí dohodou strán ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tiež bol potvrdený záujem žalovanej o nadobudnutie nehnuteľností patriacich do BSM, evidovaných na LV č. XXX vedenom pre obec a kat. územie C., a súhlas s ich ohodnotením znaleckým posudkom L. H. (266.000 eur). Strany sa dohodli, že do výlučného vlastníctva žalobcu má byť prikázaný osobný automobil G. H., EČV: A., v zostatkovej hodnote 4.000 eur a notebook HP v hodnote 300 eur. Ohľadom ostatných hnuteľných vecí (ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku) s výnimkou záhradného náradia (I., G. D. J.) sa strany dohodli, že tieto nadobudne žalovaná. Ohľadom niektorých položiek došlo na základe dohody strán k ich vyradeniu z masy BSM (napr. mixér, ponorný mixér, kuchynský robot, zariadenie detskej izby – led lampa, fit náramky, skartovačka, kábel). Strany sa tiež zhodli na výške prostriedkov na ich účtoch a finančných produktoch (investičné poistenie), resp. neboli sporné tvrdenia tej-ktorej strany o nich. Strany sa tiež zhodli na úhradách splátok hypotekárneho úveru v M. O., D., ako ich uvádzala žalovaná v jej vyjadrení k žalobe, tiež, že žalobca uhradil od zániku BSM na splátkach v roku 2020 2 x 320 eur, v roku 2021 1 x 315 eur, v roku 2022 3x 315 eur, v roku 2023 6 x 315 eur a 6 x zvýšenú splátku po 398,81 eur a v roku 2024 7 x 398,81 eur a že uhradí aj splátku za august 2024 (pred vyhlásení tohto rozsudku) vo výške 398,81 eur, teda celkovo uhradí/ uhradil 9.373,34 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že hypotekárny úver bol doposiaľ riadne splácaný, neexistuje omeškanie s úhradou jednotlivých splátok. Žalovaná potvrdila záujem prevziať splácanie predmetného hypotekárneho úveru do budúcnosti.
10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP, ako aj výsluch strán sporu a svedkyne – matky žalobcu. 11. Žalobca poukazoval na to, že počas trvania manželstva pracoval ako profesionálny vojak, nestratil príjem, pracoval aj navyše, na dohodu, aby neboli odkázaní na spotrebné úvery. Mali dva úvery, na byt a neskôr na dom, exmanželka ani syn nikdy netrpeli núdzou. Majetok v BSM nadobudli spoločne, mali dve autá, dva televízory. Prostriedky na modrom konte previedla na jej rodinu, šlo o spoločný
sporiaci účet, životné poistenie, z týchto prostriedkov, ju mali podporovať jej rodičia, ako tvrdila žalovaná v trestnom konaní, teda ju podporovali aj z jeho prostriedkov. Nemal vzťah k alkoholu ani k hazardu. 12. Svedkyňa matka žalobcu uviedla, že syn pracoval, chodil po brigádach a keď prostriedky chýbali, tak doložila aj ona, v domácnosti manželov nič nechýbalo, jedlo doniesla aj ona, syn nikdy nefajčil, nepil, neholdoval hazardným hrám. Nebola svedkyňou, že by sa jej syn hrubo správa k neveste alebo vnukovi, naopak, bola svedkyňou, že sa nevesta hrubo správala k vnukovi. Bola v konflikte aj jej priateľom, ktorý ju upozornil, že zle vychováva svojho syna. Vnuk je momentálne zverený jej synovi. Keď maloletý príde k nim do domácnosti, tak odmieta matku. 13. V rámci výsluchu žalovanej táto zopakovala tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe, osobitne čo sa týka okolností odôvodňujúcich disparitu podielov (nevera/mimomanželské vzťahy žalobcu, sociálna izolácia, starostlivosť o domácnosť, o maloletého syna).
14. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák., Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 15. Podľa § 150 Obč. zák., Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
16. Z LV č. XXX vedeného pre obec a kat. územie C. mal súd preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na ňom evidovaných, resp. tieto patria do BSM strán sporu.
17. Strany zhodne navrhovali, aby nehnuteľnosti patriace do BSM (pozemky CKN parc. č. XX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, CKN parc. č. XX/XX, ostatná plocha o výmere XX m2, CKN parc. č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a stavba – rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku CKN parc. č. XX/XX, včítane jeho zabudovaného zariadenia, evidované na LV č. XXX vedenom pre obec a kat. územie C.) boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd nemal dôvod tomuto návrhu nevyhovieť.
18. Vzhľadom na zhodu strán sporu, ktoré žiadali prikázať osobný automobil G. H., EČV: A., v zostatkovej hodnote 4.000 eur a notebook HP v zostatkovej hodnote 300 eur do výlučného vlastníctva žalobcu, tiež prostriedky nachádzajúce sa na bežnom účte žalobcu č. ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške zostatku ku dňu zániku BSM 10.962,99 eur, a tiež prostriedky na investičnom sporení P. žalobcu ku dňu zániku BSM vo výške 2.158,43 eur, súd prikázal uvedené hnuteľné veci a majetkové práva do výlučného vlastníctva žalobcu. Záhradné náradie (kosačka, vŕtačka, wapka) v zostatkovej cene v zmysle dohody strán 1.200 eur, ktoré nechcela žiadna zo sporových strán, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom vychádzal z toho, že uvedené náčinie je prakticky upotrebiteľné aj žalobcom; zároveň žalovanej bola prikázaná väčšina hnuteľných vecí, o ktorých strany pôvodne tvrdili, že nemajú o ne záujem a chcú ich predať, pričom je tiež potrebné vyporiadať BSM takým spôsobom, aby výplatok jedného manžela druhému (tu výplatok žalovanej žalobcovi) bol čo najnižší.
19. Ohľadom ostatných hnuteľných vecí (ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s výnimkou záhradného náradia - kosačka, vŕtačka a wapka, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu), súd vychádzal opätovne zo zhodného názoru strán sporu, že tieto nadobudne žalovaná. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd rovnako prikázal prostriedky vo výške zostatku na bežnom účte žalovanej v M. vo výške 1.278,96 eur a prostriedky rezervy kapitálového životného poistenia žalovanej v D. – K. N., D., vo výške 1.967,02 eur.
20. Pokiaľ ide o úver na bývanie reg. č. XXXXXX v M., D., na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.5.2018, za preberateľku záväzku z neho (vo vzťahu medzi stranami sporu) v celkovej výške 93.321,54 eur ku dňu 21.8.2024 súd v zhode s názorom sporových strán určil žalovanú. Možno dodať, že súdu nebolo predložené potvrdenie banky ohľadom celkového zostatku predmetného úveru, t. j. nielen zostatku istiny, ktorú treba splatiť, ale aj úrokov, resp. nákladov úveru. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, ako aj zo zhodného tvrdenia strán na pojednávaní, že predmetný úver má byť splácaný v celkovom počte splátok 309 (uvedené vyplýva napr. aj z úverovej zmluvy na č. l. 188 spisu). Splátka splatná 06/2023 bola vo
výške 315 eur, počnúc splátkou 07/2023 táto je vo výške 398,81 eur, čo súvisí s navýšením úrokovej sadzby; pri zachovaní počtu splátok. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sú/ boli uhradené splátky č. 1 až 75. (splátka č. 75 splatná 15.8.2024, uhradená riadne žalobcom vo výške 398,81 eur), žalovanej teda ostane uhradiť splátky č. 76. až 309., t. j. celkovo 234 splátok, každá splátka aktuálne vo výške 398,81 eur, teda spolu zostáva uhradiť sumu 93.321,54 eur. V tejto výške žalovaná prevezme záväzok z predmetnej úverovej zmluvy, táto výška bude zohľadnená pri výpočte náhrady na vyrovnanie podielov strán.
21. Ako už sú vyššie konštatoval, strany sa tiež zhodli na úhradách splátok hypotekárneho úveru v M. O., D., od rozvodu manželstva doposiaľ, t. j. ako ich uvádzala žalovaná v jej vyjadrení k žalobe (t. j. že v roku 2020 uhradila jednu splátku 320 eur, v roku 2021 11 splátok po 315 eur a v roku 2022 9 splátok po 315 eur s tým, že ostatné splátky uhradil v o vymedzenom období žalobca, (t. j. v roku 2020 2 splátky po 320 eur, v roku 2021 1 splátku po 315 eur, v roku 2022 3 plátky 315 eur, v roku 2023 6 splátok po 315 eur a 6 splátok po 398,81 eur a v roku 2024 7 splátok po 398,81 eur a že uhradí aj splátku za august 2024 pred vyhlásením tohto rozsudku vo výške 398,81 eur). Žalobca teda celkovo uhradil, včítane splátky za 08/2024 na splácanie predmetného úveru sumu 9.373,34 eur. Žalovaná teda celkovo uhradila na splácanie predmetného úveru sumu 6.620,- eur. Opätovne súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že hypotekárny úver bol doposiaľ riadne splácaný a neexistuje omeškanie s úhradou jednotlivých/niektorých splátok.
22. Zároveň žalovaná žiadala zohľadniť jej úhrady platieb za elektrinu, a to za 10-12/2022 (3 x 131 eur) a za 01-03/2023 (3 x 131 eur), celkovo uhradených 786,- eur, ktorý nárok nebol medzi stranami sporný. Žalobca obdobný nárok neuplatnil.
23. Čo sa vnosov do BSM týka, pokiaľ ide o žalobcom tvrdené vnosy do BSM vo výške 21.000 eur, tieto boli žalovanou výslovne popreté už v jej vyjadrení k žalobe, kde žiadala, aby ich žalobca preukázal; žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovanej k žalobe nevyjadril, ani na pojednávaní dňa 10.6.2023 nepredložil konkrétne tvrdenia a predovšetkým dôkazy ohľadom jeho majetku vneseného do BSM. Súd preto, aj vzhľadom na súvisiacu námietku žalovanej, konštatoval nepreukázanie vnosu žalobcu do BSM s tým, že uvedené považuje za uzavreté a v ďalšom priebehu konania už nepripustí ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy na odôvodnenie takého nároku (§ 153 CSP). Súd teda neprihliadal na podanie a listinné dôkazy predložené žalobcom neskôr dňa 17.7.2024, v zmysle ktorých žiadal prihliadnuť na jeho výlučný vnos vo výške 18.929,99 eur. 24. V súvislosti s „vnosmi“ do BSM, žalovaná aj žalobca (za situácie, že by súd žalobcom neskôr predložené tvrdenia a dôkazy akceptoval, pripustil; avšak súd naopak, na tieto neprihliadal v zmysle § 153 ods. 2 CSP; viď vyššie) poukazovali na to, že z ich výlučných prostriedkov bola financovaná kúpa X-XXXXXXXX bytu na Y. ulici v A. a domáhali sa zohľadnenia týchto ich výlučných prostriedkov, ktoré boli použité na obstaranie spoločnej veci – predmetného bytu. Tu súd zdôrazňuje, že označený byt nie je predmetom BSM, nie je vyporiadavaný v aktuálnom konaní, keďže, ako strany zhodne uvádzali, tento neskôr po nadobudnutí predali a (aj) utŕženú kúpnu cenu použili na financovanie nadobudnutia rodinného domu v C.; len tento je predmetom BSM. Pokiaľ predmetný byt už nie je v BSM, nemožno ani zohľadňovať vnosy toho-ktorého z manželov použité na jeho financovanie, resp. nemožno prihliadať na to, žalovaná alebo žalobca svoje výlučné prostriedky použili na úhradu kúpnej ceny/splácanie úveru prostriedky z ktorého boli použité na kúpu bytu (použitie/vynaloženie výlučných prostriedkov niektorého z manželov na spoločný majetok). V neposlednom rade platí, že tým-ktorým manželom investované jeho/ jej vlastné prostriedky do nehnuteľnosti (tu bytu) sa zhodnotili, resp. zhodnotili celkový majetok patriaci do BSM tým, že došlo k navýšeniu hodnoty bytu, v dôsledku čoho manželia utŕžili pri jeho predaji vyššiu kúpnu cenu. Iba keby výlučné prostriedky niektorého z manželov – strán boli použité na obstaranie rodinného domu v C., mohli by byť zohľadnené ako to, čo zo svojho majetku ten-ktorý z manželov vynaložil na spoločný majetok (§ 150 Obč. zák.); také okolnosti tvrdené neboli.
25. Pokiaľ ide o nárok žalovanej, aby súd nevychádzal pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní BSM z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, ale aby jej priznal väčší podiel (60:40 v prospech žalovanej), súd mal za to, že neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odôvodňovali predmetnú disparitu podielov. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že parita podielov je pravidlo a disparita je výnimka z tohto pravidla. Na jej uplatnenie teda musia byť dané, resp. tvrdené a preukázané výnimočné okolnosti. Niektoré z tých, na ktoré poukazovala žalovaná a boli preukazované ňou navrhovaným dokazovaním, podľa názoru súdu síce nemožno považovať za „štandardné“, okrem iného aj v zmysle,
že nešlo o okolnosti konvenujúce všeobecným predstavám o fungovaní partnerov, tobôž manželov, ani všeobecným predstavám o správaní muža k žene; avšak tiež ich nemožno považovať za tak výrazné a relevantné, aby založili dôvodnosť uplatnenia výnimky z pravidla, že podiely manželov pri vyporiadavaní BSM sú rovnaké. 26. Skutočnosťou je, že žalobca A. B. bol trestne stíhaný v súvislosti s konaním, ktorého sa mal dopustiť voči žalovanej, bol v tejto veci obvinený, bola na neho podaná aj obžaloba pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. a bol v tej súvislosti aj vo výkone väzby. Zároveň skutočnosťou je, že vec obžalovaného A. B. bola trestným súdom postúpená U. Z. A., U. G. G. K., k prejednaniu veci ako priestupku, uznesením odvolacieho súdu na základe sťažnosti prokurátova bolo predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušené v celom rozsahu a v užšom rozsahu skutkov bola vec postúpená U. Z. A., U. G. G. K., na prejednanie priestupku. Následne bola táto vec U. Z. A. postúpená Základni výcviku a mobilizačného doplňovania, ktorej veliteľ začal konanie o priestupku proti obvinenému des. A. B. s tým, že jeho právoplatným rozhodnutím č. S./XXXX zo dňa 12.7.2023 došlo k zastaveniu konania o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa vo veci konalo, sa obvinenému nepodarilo preukázať. Z uvedeného vyplýva, že žiadny príslušný konajúci orgán neuznal žalobcu za vinného zo spáchania trestného činu, ale ani priestupku. Možno doplniť, že pokiaľ aj žalovaná na pojednávaní navrhovala vykonanie dokazovania oboznámením s obsahom trestného/priestupkového spisu, ktoré dokazovanie súd aj vykonal, jednalo sa viac-menej skôr o parciálne okolnosti nemajúce zásadnejšiu relevanciu z hľadiska preukázania násilného správania žalobcu počas manželstva (išlo o tvrdenia svedkov ohľadom sprchovania maloletého syna žalobcom, preferencií maloletého ohľadom osoby, na ktorú sa obracal, keď niečo potreboval a podobne). 27. Len na doplnenie a v súvislosti so vzťahmi medzi žalobcom a žalovanou počas ich manželstva súd cituje z uznesenia odvolacieho súdu – Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tov/1/2023 zo dňa 8.3.2023, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o postúpení veci príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku: „Pokiaľ ide o zvyšnú preukázanú časť žalovaného konania obžalovaného, t. j. čiastkové útoky z roku 2014, zo dňa 28.4.2018, z februára 2020, zo dňa 19.8.2020 a zo dňa 21.8.2020... je možné konštatovať, že obžalovaný svojím konfliktným správaním riešil situácie a nezhody vyskytujúce sa v manželstve s poškodenou (žalovaná; pozn. súdu), ktoré boli vyvolávané nekompatibilitou ich vzájomných osobností a pováh, pričom prerastali do averzie. Obdobným spôsobom, ako konal obžalovaný, sa podľa svedkov správala aj sama poškodená voči obžalovanému. Provokovali sa a robili si schválnosti.“ 28. Pokiaľ žalovaná poukazovala na opakovanú neveru jej manžela, resp. mimomanželské vzťahy, rovnako ako pri žalovanou uvádzanom násilnom správaní žalobcu k nej, súd aj vo vzťahu k takému eventuálnemu jednaniu žalobcu konštatuje, že sa nejedná o konanie manžela, ku ktorému by bolo namieste vzhliadať; naopak. Avšak jednalo by sa o okolnosti, v spojení so stratou dôvery druhého manžela, ktoré by skôr zakladali narušenosť a rozvrátenosť vzťahov medzi manželmi ako predpoklad rozvodu manželstva. Nejedná sa o okolnosti zakladajúce dôvodnosť uplatnenia výnimočného prístupu súdu k otázke dis/parity podielov manželov pri vyporiadavaní BSM. Napr. podľa rozsudku Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2921/2005 (C 5028) (PR, 2007, č. 15): „Vypořádací podíl jednoho z manželů na zaniklém, společném jmění nelze snížit jen proto, že zjevnou příčinou rozvratu manželství byl jeho mimomanželský vztah.“ Možno doplniť, že bez ďalšieho absentuje súvislosť medzi neverou/ mimomanželským vzťahom jedného z manželov a prejavom toho v majetkovej sfére manželov/v BSM. V súdenom prípade neboli tvrdené a preukázané napríklad zvýšené výdavky žalobcu v súvislosti s jeho mimomanželskými vzťahmi alebo ich iný negatívny dopad na majetok v BSM, resp. teda takým spôsobom a v takom/relevantnom rozsahu, aby to odôvodňovalo aplikáciu výnimky z pravidla parity podielov manželov pri vyporiadavaní BSM. Možno dodať, že žalobca popieral napríklad dovolenky s inou partnerkou a žalovaná uvedené nepreukázala. 29. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, že ju žalobca „odstrihol“ od financií, nepodieľal sa na financovaní domácnosti atď., na otázku súdu, či žalovaná podala voči žalobcovi v minulosti z týchto dôvodov návrh na určenie výživného, táto uviedla, že nepodala (ale že návrh mala napísaný). Žalovaná si teda musela byť vedomá svojich nárokov aj prostriedkov (právnych), ako sa ich domôcť, napriek tomu o určenie výživného (na seba ako manželku, na maloletého syna) nepožiadala, resp. nepodala na súd návrh o určenie výživného. Tvrdenia žalovanej o oddelenom hospodárení manželov neboli preukázané, ani na tento účel žalovaná nežiadala vykonať žiadne dokazovanie. A neboli žalovanou produkované tvrdenia, že v dôsledku oddeleného hospodárenia došlo (na jej úkor – vzhľadom na požadované disparitné určenie podielov) k zníženiu hodnoty aktuálne vyporiadavaného BSM. 30. Pokiaľ žalovaná žiadala (aj) v rámci určenia disparity podielov zohľadniť jej zásluhu na nadobudnutí prvého spoločného bytu, kúpna cena ktorého bola sčasti uhradená z výlučných prostriedkov žalovanej,
súd uvádza, že žalovaná síce uvádzala sumu 500.000,- Sk, ale žalobca súhlasil len so sumou 307.778,20 Sk (10.215,36 eur). Ani zo žalovanou predložených dôkazov (napr. výpis z účtu č. l. 132 a nasl. spisu) nevyplýva, že „vnos“ žalovanej bol vyšší, než žalovaným potvrdená suma. Predmetná suma „vnosu“ žalovanej predstavovala ani nie pätinu kúpnej ceny predmetného bytu (1.664.980,- Sk) a pri následnom predaji bytu jednoznačne muselo dôjsť, vzhľadom ku všeobecnému pravidlu zhodnotenia cien nehnuteľností v (rozhodnom) čase, k nárastu kúpnej/predajnej ceny predmetného bytu, z čoho profitovala aj žalovaná; vzhľadom na hodnotu vyporiadavaného BSM je význam predmetného „vnosu“ žalovanej ešte menší. Preto podľa názoru súdu nie je dôvod na uplatnenie disparity podielov ani kvôli predmetnému „vnosu“ žalovanej. K problematike vnosov strán do manželstva a ich ne/zohľadňovania viď príslušnú časť odôvodnenia tohto rozsudku. 31. Zároveň žalobca, ako uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, počas celého priebehu manželstva mal pravidelný príjem, čo nebolo žalovanou spochybnené. Pokiaľ žalovaná, aj v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom spoločného syna, vykonávala starostlivosť o syna, pričom žalobca takú starostlivosť nevykonával (prípadne v menšom rozsahu), je dôvodný záver, že žalobca sa staral viac o hmotné zabezpečenie rodiny a žalovaná viac o starostlivosť o maloletého syna, preto nie je dôvod, aby bolo pristúpené k disparitnému určeniu podielov manželov. 32. Pokiaľ žalovaná odôvodňovala disparitné určenie podielov manželov potrebami maloletého syna A., ktorý má vážne zdravotné problémy, uvedené nebolo žalovanou bližšie špecifikované (nie z diagnostického hľadiska, ale z hľadiska osobitných potrieb maloletého; napr. zvýšené náklady na starostlivosť atď.). Súd dodáva, že pokiaľ maloletý bol aktuálne neodkladným opatrením dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, o tomto rozhodnutí strany informovali súd len ústne na poslednom pojednávaní, súdu nie je známe, pričom matka ho prezentovala ako dôsledok manipulácie maloletého otcom, ten zasa ako vyjadrenie najlepšieho záujmu maloletého. Toto rozhodnutie strany neučinili predmetom dokazovania v aktuálnom sporovom konaní, preto naň súd neprihliadal. 33. Nakoľko disparitné určenie podielov manželov pri vyporiadavaní BSM sa týka majetku a majetkových práv, primárne by dôvodom na taký prístup mali byť také skutočnosti, okolnosti, ktoré majú viac alebo menej bezprostredný odraz v majetkovej sfére manželov, t. j. dochádza k zvýšeniu alebo zníženiu BSM, prípadne aj jeho udržaniu/zachovaniu (napríklad v dôsledku gamblerstva jedného z manželov dochádza k úbytku majetkových hodnôt v BSM; obdobne ak v dôsledku alkoholizmu jeden z manželov stratí prácu ako zdroj príjmu a tento stav trvá dlhšie obdobie; opačným príkladom je, ak jeden z manželov je vrcholovým športovcom dosahujúcim nadštandardný príjem, v dôsledku čoho dochádza k významnému nárastu hodnoty BSM atď.). V okolnostiach prejednávanej veci neboli tvrdené obdobné okolnosti, a tie okolnosti, ktoré boli tvrdené a tiež by mohli mať na disparitné vyporiadanie BSM vplyv, neboli v náležitej intenzite a „kvalite“ preukázané (domáce násilie/týranie a pod.). Súd v nijakom prípade nebagatelizuje nevhodné, až odsúdeniahodné správanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej – bývalej manželke (či už ňou celkom nevyprovokované, „nezavinené“, alebo aj ak k nemu došlo v dôsledku vzájomných provokácií) alebo vo vzťahu k maloletému synovi (sprchovanie v studenej vode). Toto však nedosahuje takú „kvalitu“ a intenzitu, resp. nebolo preukázané v takej „kvalite“ a intenzite, aby zakladalo dôvod pre určenie disparity podielov súdom v tejto prejednávanej veci.
34. Pre úplnosť sa žiada dodať, že disparitné určenie podielov manželov neznamená, ako to prezentovala žalovaná, že sa v prospech jedného z manželov zvýši podiel na aktívach a zároveň zníži podiel na pasívach, pretože to by znamenalo dvojnásobné zvýhodnenie tohto manžela na úkor druhého, resp. znevýhodnenie druhého. Keďže ide o disparitu podielov, táto disparita sa uplatní ako vo vzťahu k aktívam, tak k pasívam, ale vcelku, teda zvýhodnený manžel sa podieľa vyššou mierou nielen na aktívach, ale aj na pasívach BSM.
35. Pokiaľ žalovaná žiadala započítať jej nárok z titulu vrátenia daru – sumy 50.000 Sk, ktorú poskytla/ darovala žalobcovi na úhradu dlhu zo spotrebného úveru, tento nárok nie je predmetom BSM a teda ani jeho vyporiadania v aktuálnom konaní, keďže malo sa jednať o výlučné prostriedky žalovanej poskytnuté výlučne do majetkovej sféry žalobcu a navyše ešte v čase pred uzavretím manželstva. Preto súd na uvedené neprihliadal.
36. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov súd vyporiadal BSM sporových strán spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
37. Pokiaľ ide o sumu, na zaplatenie ktorej žalobcovi bola žalovaná zaviazaná na vyrovnanie podielov:
38. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikázal hnuteľné veci v hodnote 5.500,- eur, majetkové práva v hodnote 13.121,42 eur, celkovo 18.621,42 eur. 39. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľné veci v hodnote 266.000,- eur, hnuteľné veci v hodnote 3.795,- eur a majetkové práva v hodnote 3.245,98 eur, celkovo 273.040,98 eur. Zároveň žalovaná sa stala (vo vzťahu medzi stranami navzájom) preberateľkou pasív BSM – záväzku z úveru na bývanie reg. č. XXXXXX v M., D., na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.5.2018 v celkovej výške 93.321,54 eur ku dňu 21.8.2024. Rozdiel po odpočítaní tohto záväzku od sumy aktív BSM, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, predstavuje 179.719,44 eur. 40. Zároveň bolo potrebné zohľadniť úhrady splátok úveru na bývanie reg. č. 557975 v M., D., na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.5.2018, realizovaných tým-ktorým z manželov po rozvode až do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM, ako aj zohľadniť úhradu platieb žalovanou za elektrinu v uvedenom období. Žalobca uhradil na splácanie označeného úveru sumu 9.373,34 eur. Žalovaná na splácanie tohto úveru uhradila sumu 6.620,- eur, na elektrinu 786,- eur, celkovo 7.406,- eur.
41. Nadväzne súd žalovanú zaviazal k úhrade sumy 81.532,68 eur žalobcovi. Tá predstavuje polovicu zo sumy rozdielu medzi sumou 179.719,44 eur (čistá hodnota nadobudnutá žalovanou) a sumou 18.621,42 eur (čistá hodnota nadobudnutá žalobcom), teda zo sumy 161.098,02 eur, zvýšenej o rozdiel medzi úhradami žalobcu (9.373,34 eur) a žalovanej (7.406,- eur) po rozvode manželstvo do rozhodnutia súdu (t. j. zvýšenej o sumu 1.967,34 eur). Výsledná suma predstavuje 163.065,36 eur (161.098,02 eur + 1.967,34 eur), polovica z nej je 81.532,68 eur.
42. Pokiaľ ide o lehotu 6 mesiacov na plnenie žalovanej voči žalobcovi – úhradu na vyrovnanie podielov, vzhľadom na relatívne vysokú sumu výplaty súd akceptoval požiadavku žalovanej, keď ani žalobca túto nespochybňoval, nenamietal.
43. O trovách konania súdu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Hoc aktuálne konanie je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhmi žalobcu (strán), ide o konanie sporové a v zásade je vo všeobecnosti možné, vzhľadom na uplatnené nároky, postoj strán v priebehu konania a ďalšie okolnosti a konečné rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM vyhodnotiť úspech alebo neúspech tej-ktorej strany. 44. V prejednávanej veci mal ale súd za to, že nie je dôvodné vysloviť záver o úspechu alebo neúspechu tej-ktorej strany. Vychádzajúc z predžalobnej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán obe strany deklarovali záujem dohodnúť sa mimosúdne, avšak šlo len o slovné prejavy, ktoré nenašli vyjadrenie v uzavretej mimosúdnej dohode. V uvedenom štádiu nebola žalovanou predložená požiadavka na disparitu podielov, strany však evidentne neboli schopné odraziť sa napríklad od oboma akceptovanej hodnoty nehnuteľností 266.000 eur pri jej nadobudnutí žalovanou (s ktorým riešením strany súhlasili v súdnom konaní), ale snahy o mimosúdne riešenie veci uviazli zrejme na menej dôležitých otázkach/položkách. Nemožno teda pričítať zavinenie na súdnom konaní výlučne žalobcovi, ako to prezentovala žalovaná. V samotnom súdnom konaní neboli prezentované konkrétne jednoznačné návrhy na vyporiadanie BSM, v podstatných veciach strany boli schopné sa dohodnúť najneskôr na pojednávaní (čo opätovne potvrdzuje, že za väčšieho pričinenia sa právnych zástupcov, ktorí nie sú zaťažení osobnými antipatiami a averziou existujúcimi v danom prípade medzi stranami, bolo možné sa vyhnúť súdnemu sporu). Oproti predsúdnemu štádiu riešenia sporu v konaní pred súdom žalovaná uplatnila požiadavku na disparitné určenie podielov strán, ktorej požiadavke však súd nevyhovel, čo by bolo možné považovať čiastočne za neúspech žalovanej. Vzhľadom však aj na negatívne okolnosti v manželstve, ktoré však súd nevyhodnotil ako relevantné pre stanovenie disparity podielov, avšak tieto vyhodnotil ako relevantné z hľadiska trov konania (§ 257 CSP; dôvody hodné osobitného zreteľa), súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Takéto rozhodnutie v okolnostiach prejednávanej veci zodpovedá princípu spravodlivého usporiadania veci.
45. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len ZoSP), poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. 46. Podľa § 7 ods. 8 ZoSP, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. 47. Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu ZoSP) za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%,najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.
48. Čo sa týka súdneho poplatku za vysporiadanie BSM (položka 6 písm. b/ sadzobníka), v konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Keďže ZoSP hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Taktiež sa do základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok (tu irelevantné). Aktíva v prejednávanej veci predstavuje hodnota nehnuteľností 266.000,- eur, hodnota hnuteľných vecí 9.295,- eur a hodnota majetkových práv (zostatky na účtoch, sporenia strán) 16.367,40 eur, celkom 291.662,40 eur. Základ poplatku sa podľa § 7 ods. 11 ZoSP zaokrúhľuje na celé euro nadol, teda základ je 291.662,- eur, z čoho 3 % predstavuje súdny poplatok vo výške 8.749,86 eur, po zaokrúhlení v zmysle § 7a ZoSP vo výške 8.749,50 eur. V zmysle cit. ust. 2 ods. 1 písm. b) ZoSP sú poplatníkmi obe strany sporu, pričom vzhľadom na paritu podielov je každá zo strán povinná zaplatiť polovicu z poplatku, teda žalobca aj žalovaná každý po 4.374,75 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
V Martine dňa 21. augusta 2024
Mgr. Martin Jažembovský s u d c a