Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Tv-3-2021.pdf
PDF · 119.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tv/3/2021
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, v trestnej veci obžalovaného O. M., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2022 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd p o s t u p u j e vec obžalovaného O. M., nar. XX. XX. XXXX v Ž. D. C., trvale bytom W. XXX, P. O., t.č. X. O. M.. C. XX/XX, G. Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Martin k prejednaniu veci ako priestupku, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., narodenej XX. XX. XXXX správal spôsobom, že túto fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel O.. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie , vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu.
odôvodnenie:
Dňa 18. 10. 2021 bola na tunajší súd doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pv 285/20/6601- 78 zo dňa 15. 10. 2021 na O. M., pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21. 08. 2020 v Martine a na iných miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu O.. M., nezúčastnil sa oslavy jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako ženy, vyjadreniami, že je tučná, aby sa pozrela do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná, ponižoval ju a fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel O.. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin , tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie , vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19. 08. 2020 v
čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu, počas rozhodného obdobia ju ponižoval.
Na základe vykonaného dokazovania pred súdom, tento na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 04. 2022, vec obžalovaného O. M. podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil uznesením Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Martin, k prejednaniu veci ako priestupku.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí dňa 22. 08. 2022 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podanej voči vyššie uvedenému uzneseniu prvostupňového súdu a svojim uznesením pod sp. zn. 23Tov/2/2022 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol, pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky, ktorá považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho a nedostatočného zhodnotenia vykonaného rozsiahleho dokazovania na hlavnom pojednávaní, je dôvodná, aj keď z iných dôvodov.
Tento odvolací súd po preskúmaní veci, v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia skonštatoval, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 Tr. por. dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a nezávisle od toho, kto ich obstaral, vykonané dôkazy posúdil v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu záveru. Tieto správne závery okresného súdu sa však nepremietli do skutkovej vety napadnutého uznesenia a došlo k situácii, keď výrok uznesenia nekorešponduje s obsahom jeho odôvodnenia, nakoľko napriek tomu, že okresný súd väčšinu konania, kladenému obžalovanému za vinu vyhodnotil ako nepreukázanú, resp. nepreukázanú nad všetku pochybnosť, zahrnul do výroku napadnutého uznesenia aj predmetné nepreukázané konanie obžalovaného, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.
V závere Krajský súd v Trenčín uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v rámci trestného konania rozsiahlym dokazovaním zistí (tak ako je tomu v tomto prípade), že ku niektorým čiastkovým útokom nedošlo, je potrebné uvedené útoky vypustiť zo skutkovej vety a preto úlohou súdu prvého stupňa bude po vrátení veci opätovne rozhodnúť vo veci samej tak, aby výrok rozhodnutia bol v súlade s vykonaným dokazovaním a v celom rozsahu korešpondoval s dôvodmi rozhodnutia.
Po vrátení veci, tunajší súd, riadiac sa záväzným stanoviskom súdu odvolacieho, vo veci opakovane rozhodol, vychádzajúc už v konaní vykonaných dôkazov, na ktoré považoval za potrebné poukázať aj vo svojom novom rozhodnutí a to aj napriek tomu, že aj odvolací súd, vykonané dôkazy posúdené okresným súdom v ich vzájomnej súvislosti, považoval vyvodené závery prvostupňového súdu, za správne.
Obžalovaný O. M., ktorý bol z tvrdení poškodenej prekvapený, opísal jeho vzťah s poškodenou od ich zoznámenia, cez ich manželstvo až po rozvod ich manželstva tvrdiac, že práve to bola poškodená, ktorá sa snažila izolovať ich syna od jeho rodiny. K jednotlivým incidentom uvedeným v obžalobe tento poprel, že by sa dobíjal do spálne, na druhej strane nepoprel, že poškodenej naznačil, že mu záleží na jej výzore. Neubližoval jej, ani jej nič neodopieral a k incidentu vo vozidle uviedol, že tento sa stal v dôsledku konania poškodenej, ktorá sa mu snažila zabrániť v odjazde, pričom jej on nechcel nijako ublížiť. Podľa neho tvrdenia poškodenej o úderoch do prsníkov sú výmysly, rovnako ako ostatné veci, poškodená ho provokovala svojimi rečami a jeho natáčaním na mobil, preto aj pri poslednom incidente volal políciu a záchranku. Jej konanie považuje za účelové, vykresliť ho ako lajdáka.
Poškodená O.. V. M. tiež opísala priebeh jej manželstva s obžalovaným, ktorý sa od počiatku snažil o jej sociálnu izoláciu, rodinné stretnutia boli vplyvom jeho správania nepríjemné, musela dodržiavať jeho denný režim, čo bolo pre ňu neprirodzené, ale spočiatku sa prispôsobila jeho požiadavkám. Obžalovaný čítal jej maily, prezeral telefón, viackrát sa stalo, že z domu odišiel na niekoľko dní. Počas manželstva mal viacero mileniek, čo mu ona vždy odpustila, napriek tomu, že ju ako ženu odmietal.
Fyzicky ju začal atakovať od roku 2014, keď si vynucoval nejakú činnosť, mávala potom bežne podliatiny napr. na ramene. Väčší útok sa odohral v aute dňa 28.04.2018, keď si chcela pozrieť stav tachometra, kedy obžalovaný sedel v aute, udieral ju po celom tele až nakoniec ju aj vykopol z auta. Vo februári 2020 ju úmyselne udrel do oboch prsníkov lakťom, čo následne popieral. Nahrával si ju na mobil a to
aj 19.08.2020, kedy sa mu ona snažila vypnúť mobil, kedy si ho on vzal tak, že jej potom silno buchol ruku. Keď dňa 21.08.2020 prišla so synom domov, nechcel im otvoriť, smial sa a skočil jej na nohu. Potom počula húkať sirénu, prišla záchranka a vraj prišli pre ňu, že sú obavy o jej spôsobilosť, pričom celú situáciu sledovali aj susedia.
V prípravnom konaní bola v procesnom postavení poškodeného vypočutá splnomocnená zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne M.. V. Š., ktorej výpoveď sa pred súdom čítala a kedy táto skutkové okolnosti uviesť nevedela a nárok na náhradu škody bol uplatnený vo výške 372,73 €, ktorá suma predstavuje výšku nákladov za ošetrenia poškodenej O.. M..
Svedkyňa V. T., matka poškodenej, uviedla, že nevidela, že by ju obžalovaný napadol, ale vie od nej, že ju tento vykopol z auta, lebo mu prišla na neveru. K ich rodine sa správal nevľúdne a nezúčastnil sa ani oslavy 41 narodenín jej dcéry, ktorej ona finančne vypomáhala, nakoľko všetko okrem hypotéky platila dcéra, na čo sa aj sťažovala. K nim obžalovaný chodil málokedy, nerád, nechal sa len obsluhovať, nič mu nebolo dobré. Poškodenej vravieval, že ju tučná, aby sa pozrela na seba, že má doma neporiadok, málo robí, nežehlí, budieval ju ráno, aby nepolihovala a išla robiť raňajky. Takto ju ponižoval a s ničím nebol spokojný.
Aj otec poškodenej, svedok M. T. uviedol, že fyzické napadnutie jeho dcéry obžalovaným nevidel, ale videl modriny na jej tele. Potvrdil, že obžalovaný jej dcéru deptal, robil si znej dobrý deň, uťahoval si, že je tučná, čo bolo nepríjemné.
Na druhej strane matka obžalovaného svedkyňa S. D. poškodenú opísala ako bordelárku, ktorá bola veľmi žiarlivá, dominantná, panovačná a jej syn - obžalovaný, varil, pral, žehlil a sa jej prispôsoboval. Podľa nej jej syn zarábal dobre, ale poškodená mala vysoké nároky, nezvládala sa starať o dieťa, prekrúcala situácie, pričom ju jej syn vždy len chránil a to aj vtedy, keď sa demonštratívne pokúsila o samovraždu. Vie o tom, že jej syn mal aj mimomanželský pomer, ale to preto, že s ním poškodená odmietla intímne žiť.
Tvrdenia matky obžalovaného potvrdil aj jeho otec, svedok S. M. a navyše uviedol, že poškodená vedela vždy dosiahnuť čo chcela.
Svedok O.. I. M., brat obžalovaného považoval trestné oznámenie podané poškodenou na jeho brata, za jej akt pomsty. Informácie o ich spolužití mal skôr od poškodenej a keďže jeho brat rovnaké situácie prezentoval inak ako ona, obmedzili vzájomný styk, aby nezasahoval do ich záležitostí.
Manželka brata obžalovaného svedkyňa O.. Z. M. potvrdila výpoveď svojho manžela, že mala informácie od poškodenej o nie harmonickom vzťahu a dlho jej trvalo, kým pochopila, že ide o cielené podávanie informácií. Tiež uviedla, že to bola poškodená, ktorá zosmiešňovala obžalovaného.
Krstný otec obžalovaného svedok Ľ. M., mal o spolužití obžalovaného a poškodenej len sprostredkované informácie od svojej rodiny a ich celé manželstvo považoval za účelové zo strany poškodenej.
V konaní pred súdom bola vypočutá aj svedkyňa A.. H. N., suseda, ku ktorej sa chodievať hrávať syn poškodenej a obžalovaného a ktorá pracovala aj v intervenčnom centre žena v tiesni. Ani ona priamym svedkov nejakého incidentu, ani násilia nebola, ale informácie o rôznych situáciách mala od ich syna, ktorý tieto vnímal a prežíval citlivo. Svedkyňa nepoprela, že nie je znalcom, ale je podľa nej expertkou na tému násilia na ženách, pričom poškodenú opakovane testovali - vykonávali odhad nebezpečenstva. Ďalej potvrdila, že ich centrum poskytuje pomoc poškodenej O.. M. od roku 2014, kedy sa prišla poradiť ohľadom fyzického napadnutia manželom. Následne sa im neozvala, až v roku 2018, kedy ich opätovne vyhľadala v súvislosti s incidentom vykopnutia z auta, kedy si táto urobila aj fotky zranení, ktoré predložila do spisu v prípravnom konaní. Pri rozhovoroch sa poškodená sťažovala na kritiku za všetko čo urobí, nútenie k domácim prácam, budenie včasne ráno, strachu z manžela a ďalšieho fyzického útoku. Nechcela podávať oznámenie, ani vec riešiť rozvodom, keďže verila, že sa situácia zmení. V roku 2020 začala ich spolupráca intenzívnejšie, keďže sa situácia u nich doma stupňovala, pričom jej navrhli riešenie veci rozvodom. Vie, že obžalovaný si poškodenú doma nahrával na mobil. Tiež potvrdila, že osobne videla pred domom sanitku aj políciu, kedy poškodená prišla za ňou,
že ju prišli vraj vyšetriť, ale ona podľa nej nejavila známky lability a vyšetrenie lekárom odmietla. Vtedy oni ako poradňa vyhodnotili situáciu ako neúnosnú a odporučili poškodenej podať trestné oznámenie.
Svedkyňa O.. L. Z., ktorá je tiež susedkou obžalovaného a poškodenej uviedla, že v apríli 2018 ich poškodená požiadala, aby sa postarali o ich dieťa, keďže si táto chcela overiť, či vtedy jej manžel má inú známosť a preto išla na ich chatu. Následne bola svedkom po jej návrate, ako sa chce dostať do auta, v ktorom ju obžalovaný bil rukami, päsťami, nohami až ju vykopol z auta a ona ostala ležať na zemi. Tiež videla, keď prišla záchranka a lekárka ťahala poškodenú, aby sa dala ošetriť a tiež jej poškodená rozprávala aj o incidente s mobilom, následkom čoho musela mať ruku v ortéze.
Svedok O. Z. vypovedal zhodne ako jeho manželka a navyše uviedol, že si myslí, že zavolanie záchranky na poškodenú obžalovaným mal tento prichystané, čo vydedukoval so spôsobu parkovania pred domom.
Svedok N. Z. vypovedal, že bol v kontakte s rodinou poškodenej, ku ktorým nebol v bližšom vzťahu, ale v čase keď bývali v Martine sa mu poškodená zdôverila, že sa jej obžalovaný snažil dostať do spálne potom, ako ju napadol, kde sa ona pred ním schovala, pričom mal rozkopnúť dvere a kričať na ňu. On jej prišiel pomôcť, obžalovaný už doma nebol, preto na neho spolu čakali, až sa tento vrátil s kyticou. Porozprával sa s ním a tento uznal, že sa zachoval zle a zároveň sa mu sťažoval, že poškodená pribrala.
Obhajobou navrhnutý svedok L.. Z. G., ako člen PZ hliadky vyslanej k výjazdu RZP dňa 21.08.2020, opísal priebeh úkonu.
Tiež obhajobou navrhnutá svedkyňa M. R., ktorá pracovala vo firme ako finančný poradca aj pre rodinu obžalovaného, v ktorej neskôr pracovala aj poškodená, s ktorou sa stali kamarátkami, o spolužití vie len z rozprávania, svedkom žiadneho incidentu nebola. Tiež vedela, že sa u nich opakovane riešil rozvod, ale ona obžalovaného považuje za dobrého človeka, tento sa jej sťažoval na poškodenú, že je neporiadna, žiarlivá a on sa snažil udržať rodinu pokope.
Splnomocnencom poškodenej navrhnutá svedkyňa I. P., ktorej obžalovaný je sestrin švagor uviedla, o správaní sa obžalované vedela len sprostredkovane od ich syna, ktorý jej povedal rôzne veci, aj ako otec ubližoval matke.
Svedkyňa U. Č. sa s rodinou obvineného pozná od roku 2014, kedy ich syn začal navštevovať škôlku, išlo o dieťa ťažšie na výchovu, s rodinou sa zblížila, keďže aj jej priateľ je vojak. Obžalovaný sa snažil vždy pri stretnutí dostať do jej osobnej zóny, čo jej vadilo a tiež jej bolo nepríjemné, keď tento pri návšteve ponižoval poškodenú, že nemá navarené a upratané.
Obhajobou navrhnutá svedkyňa S. Š., ktorá v roku 2017 opatrovala dieťa obžalovaného a poškodenej, uviedla, že sa cítila ako náhradná babka. Svedkom násilného konania, alebo nejakého zlého správania zo strany obžalovaného voči poškodenej nebola, ale práve naopak poškodená urážala a ponižovala obžalovaného slovami, že len leží, nič nerobí a pod.
Svedok A. T. k veci po zákonnom poučení odmietol vypovedať.
Svedkyňa N.. O. N. bola 21.08.2020 zaradená do služby RZP. Na výzvu operačného strediska sa dostavili na miesto, aj s políciou. Volal obžalovaný s tým, že jeho manželka je agresívna, že sa rozvádzajú a snaží sa ho vyprovokovať. Poškodená po vyjdení z domu a oboznámení situácie odišla telefonovať a do susedov, pri otázkach na jej stav agresívna nebola, odmietla však vyšetrenie. Počas čakania na políciu jej obžalovaný povedal, že volal RZP, aby ukázal manželke sa jej nebojí.
Svedok A.. V. N. k veci uviedla, že v rámci práce ako liečebný pedagóg sa stretla s obžalvaným, ktorý sa sťažoval na správanie poškodenej, že ho vypočúva a nahráva. Chodieval na sedenia, okrem toho boli v telefonickom kontakte. Takto mu aj poradila zavolať RZP, aby odviezli poškodenú na psychiatriu, pretože mala laktačnú psychózu po pôrode. Situácia v rodine bola napätá a ona sama kontaktovala poškodenú, ktorá sa chcela sedení zúčastniť. Svedkyňa O.. Z. A. sa zoznámila s rodinou obvineného prostredníctvom detí. Obvinený ju pozval na návštevu, sám telefón nedvíhal, aby upresnil adresu, dokonca v deň návštevy ani nebol doma. Toto bolo
asi v roku 2018. Poškodená jej spomínala manželskú krízu, ale do podrobností nezachádzala, až minulý rok, sa dozvedela podrobnosti.
Za účelom posúdenia osobnosti poškodenej bol v prípravnom konaní pribratý klinický psychológ A.. V. N., ktorý ako znalec podal znalecký posudok č. 74/2020 (č.l. 270-326), z ktorého záverov súd zistil, že tento znalec pri vyšetrení poškodenej O.. M. zistil prítomnosť pocitu sklamania, nenaplnenia. Obvinený u nej svojím zlomyseľným správaním vyvolával pocit nedôvery, neistoty, konflikty ju vyčerpávali a zraňovali. Kým bol obvinený doma, pretrvával u nej strach, stres z možného ďalšieho útoku. Poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti, nevykazuje psychické poruchy, ani stresom podmienené poruchy. Konanie obvineného, nemalo na jej psychiku zásadnejší dopad, nezistil preto žiadne zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace pre psychické týranie.
K vydanej veci v prípravnom konaní - mobilný telefón obvineného, preskúmal znalec L.. M. P., ktorý podal svoj znalecký posudok č. 31/2020 spolu s prílohou CD nosič (č.l. 329-340) kde uložil jeho obsah.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrili, zápisnica o trestnom oznámení s fotodokumentáciou a správami od lekárov č.l. 1-27, dotazník č.l. 28, fotky zranení č.l. 184-187, záznam služby OO PZ Martin č.l. 246, správa č.l. 262, záznam policajta č.l. 341, písomné podanie poškodenej č.l. 346-349, 411, rozvodové konanie č.l. 354-382,494-515, oznámenie č.l. 383-385, správy z VÚ Rožňava a Martin č.l. 386-393, záznam hliadky č.l. 415-416, prepis hlásení č.l. 417-424,489-493, lekárske správy č.l. 427-429, komunikácia poškodenej č.l. 430, správa probačného úradníka č.l. 432-433, uplatnenie nároku poškodeného č.l. 476-479, správa zo sociálneho šetrenia č.l. 516,517, správy k osobe č.l. 518-520, odpis z registra trestov č.l. 521, lustrácie súdu č. l. 548-550a vo zväzku 6 vyšetrovacieho spisu sa nachádzajú listinné dôkazy predložené obhajobou vo forme fotografií zachytávajúcich rodinné výlety, akcie, výpisy z účtu.
Voči väčšine listinných dôkazov strany námietky nemali. Ohľadom údajných zranení poškodenej sa vyjadril obžalovaný O. M., ktorý mal za to, že sa jednalo o fingované zranenia, kedy tieto boli nahlásené až deň alebo viac po údajnom incidente, keď si to premyslela.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby dopustí kto týra blízku osobu alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
V zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb najmä pred domácim násilím a zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
Vzhľadom na uvedené, v danom prípade a na základe vykonaného dokazovania v prvom rade treba zdôrazniť, že pri určovaní spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, ako i mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného O. M. ako páchateľa, súd vychádzal z toho, čo sa kládlo obžalovanému za vinu obžalobou a to s poukazom na vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce závery, samozrejme po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako i v ich súhrne a vo všetkých súvislostiach.
Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pv 285/20/6601- 78 zo dňa 15. 10. 2021 podanej na O. M., pre zločin týrania blízke osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., sa tomuto teda kládlo za vinu, že : I. v presne nezistených dňoch a časoch v období od roku 2009 do 21. 08. 2020 v Martine a na iných miestach, kde sa zdržiaval počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., narodenej XX. XX. XXXX, správal spôsobom, ktorý v nej vyvolával pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to tak, že uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu O.. M., nezúčastnil sa oslavy jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju rôznymi spôsobmi - odmietaním jej ako ženy, vyjadrením, že je tučná, nech sa pozrie do zrkadla, odopieraním teplej vody, rôznymi pohŕdavými prejavmi pred susedmi a známymi, s ktorými boli v tom čase v kontakte uvádzal, že je neschopná, ponižoval ju a II. fyzicky napádal napríklad aj tak, že v roku 2014 na adrese Š. XX. O. - A. sa snažil dobiť do spálne, pričom rukou udrel O.. M. do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, dňa 28. 04. 2018 ju fyzicky napadol v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin , tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie, vo februári 2020 ju udrel lakťami do oboch prsníkov, dňa 19.8.2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O., ju udrel do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, tiež dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine jej úmyselne celou váhou tela stúpil na nohu, počas rozhodného obdobia ju ponižoval.
V prvom rade treba uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov a súdnej praxe v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zák., sa týraním rozumie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť, ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobné fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa pritom rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. I. Súd tvrdenia obžaloby o tom, že by správaním sa obžalovaného O. M. popísaného v obžalobe bol u poškodenej O.. V. M. vyvolávaný pocit sociálnej izolácie od primárnej rodiny a to tým, že tento uprednostňoval členov svojej primárnej rodiny, ignoroval rodinu poškodenej, nezúčastnil sa oslavy jej 41 narodenín, odopieral jej vlastný program, ponižoval ju v zmysle, že ju odmietal ako ženu, alebo jej povedal, že je tučná, nech sa pozrie do zrkadla, odopieral jej teplú vodu, mal voči nej rôzne pohŕdavé prejavy pred susedmi a známymi, toto jednak nebolo vypočutými svedkami preukázané nad všetky pochybnosti, ale toto ani nemohlo byť súdom považované za vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti, ktoré by poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie, čo je jednou z podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Preto súd túto časť skutku, zistiac dokazovaním že k týmto čiastkovým útokom zo strany obžalovaného nedošlo, vypustiť zo skutkovej vety, nakoľko, ako uviedol aj odvolací súd, ponechanie skutku v celosti tak, ako bol tento uvedený v obžalobe, vo výrokovej časti uznesenia, by spôsobil nesúlad, a to s právnymi úvahami súdu uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.
II.
Čo sa týkalo fyzického napádania poškodenej obžalovaným, tak tu treba uviesť, že podľa § 8 Tr. zák., trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom podľa § 9 Tr. zák., trestný čin je prečin a zločin.
Pojem trestný čin je možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná.
V prípade prečinov síce je v § 10 ods. 2 Tr. zák. jednoznačne uvedené, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná, toto nie je v Trestnom zákone jednoznačne upravené pri zločinoch v § 11 Tr. zák..
Stupeň závažnosti pritom nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách, ale je určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, ako i mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa. Všetky tieto uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a podstatné je, aby ich závažnosť bola nepatrná.
Incident z roku 2014, ktorý sa udial na adrese Š. XX. O. - A., keď sa mal obžalovaný snažiť dobiť do spálne, pričom rukou udrel poškodenú Mgr. Jančovú do stehna tak silno, že jej spôsobil krvné podliatiny, samotný obžalovaný poprel a z jeho uskutočnenia obžalovaného usvedčuje len poškodená a od nej z počutia, v konaní vypočutí svedkovia. Ak sa mal obžalovaný snažiť dobiť do spálne, prečo sa tak malo udiať, súd nad všetky pochybnosti tento dôvod nezistil. K incidentu zo dňa 28. 04. 2018, kedy mal obžalovaný poškodenú fyzicky napadnúť v priestoroch motorového vozidla parkujúceho v obci Diaková, okres Martin, tak, že ju udieral do horných aj dolných končatín, hrudníka, hlavy, päsťami oboch rúk, vo vozidle sa zaprel a oboma nohami ju vykopol z vozidla, pričom jej spôsobil značné podliatiny, s ktorými zraneniami vyhľadal lekárske ošetrenie, samotný obžalovaný nepoprel s odôvodnením, že tento sa stal v dôsledku konania poškodenej, ktorá sa mu snažila zabrániť v odjazde s motorovým vozidlom, pričom jej on nechcel nijako ublížiť. Úmysel obžalovaného ublížiť poškodenej zistený súdom nebol, nakoľko aj sama poškodená uviedla, že to bola ona, ktorá vošla do auta, v ktorom sedel obžalovaný a chcela zistiť stav tachometra.
Incident z februára 2020, keď mal obžalovaný udrieť lakťami do oboch prsníkov, tento poprel a okrem výpovede poškodenej, toto a ani dôvod tohto útoku, nevyplynulo zo žiadneho dôkazu.
Ak obžalovaný dňa 19. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine v dome v obci W. Č..XXX, P. O. udrel poškodenú do ľavej ruky tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, bolo to z dôvodu, že poškodená ho provokovala svojimi rečami a jeho natáčaním na mobil, vtedy naopak nahrával si na mobil on poškodenú a táto sama potvrdila, že keď sa mu ona snažila vypnúť mobil, vtedy si ho on ho vzal tak, že jej potom silno buchol ruku.
Ani úmysel obžalovaného celou váhou tela stúpiť na nohu poškodenej dňa 21. 08. 2020 v čase asi o 17.00 hodine nebol nad všetky pochybnosti preukázaný, bolo to len tvrdenie poškodenej, pričom obžalovaný tento incident poprel.
Spôsob vykonania činu obžalovaným O. M. v súvislosti s posudzovaním naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu bolo úlohou znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia A.. V. N., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 74/2020 a kde popísal svoje zistenia, z ktorých vyplynulo, že konanie obžalovaného nemalo na psychiku poškodenej O.. V. M. zásadnejší dopad, nezistil preto žiadne zmeny či následky, ktoré by bolo možné považovať za známky svedčiace pre psychické týranie.
Čo sa týkalo následkov, súd mal za to, aj keď to nebolo predmetom znaleckého skúmania, že zranenia poškodenej, o ktorých predložila doklady a fotografie, neboli tak závažného, ktoré by ju ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života, trvali celkom krátky, prechodný čas a navyše tieto ňou neboli zväčša nahlásené ihneď po údajnom incidente.
Okolnosťami, za ktorých bol čin obžalovaným spáchaný, sú v danom prípade u neho existujúce resp. neexistujúce poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na strane obžalovaného O. M. nebola zistená súdom ani jedna priťažujúca okolnosť, ale práve naopak bolo zistené, že tento v minulosti doposiaľ nebol súdne trestný. Tento je vojakom, pričom Vojenský útvar Martin mu poskytol pracovnú charakteristiku, z ktorej vyplynulo, že je hodnotený kladne ako zdatný, iniciatívny, nekonfliktný, priateľský.
Pre mieru zavinenia a teda pre subjektívnu stránku uvedeného trestného činu spáchaného obžalovaným nestačí len zistenie, že tento konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu žalovaného trestného činu, čo jednoznačne preukázané nebolo, práve s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k incidentom malo dôjsť, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie poškodenej hrozilo z útoku.
Pohnútkou obžalovaného O. M. podľa súdu teda nebol jeho úmysel svojim správaním, ktoré ako sama poškodená potvrdila poznala už pred uzavretím manželstva a vychádzalo z jeho povahy, poškodenú týrať, ale správanie sa obžalovaného, ktoré ani podľa súdu nebolo vždy namieste, riešiť bežné manželské nezhody. Obdobným spôsobom, ako konal obžalovaný, sa podľa svedkov správala aj sama poškodená voči nemu, pričom napríklad sa obaja vzájomne natáčali a nahrávali na mobilný telefón a to za rovnakým účelom.
Tieto všetky vyššie uvedené kritériá pre určenie stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovaným O. M. sa teda súdom skúmali a vzťahovali nie na celý skutok tak, ako bol tento žalovaný, ale len pre konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil počas trvania manželstva sa voči svojej vtedy manželke O.. V. M., kedy sa mal správať spôsobom, že túto fyzicky napádal tak, ako je špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia. Jednoznačne sa teda týkalo konania, ktoré už nevykazuje znaky žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a preto bolo možné závažnosť konania alebo tzv. materiálny korektív posudzovať v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná
Z vyššie uvedených dôvodov, majúc teda zato, že skutok obžalovaného O. M. nie je trestný čin, pričom jeho konanie v žiadnom prípade ani prvostupňový súd nepovažoval za spoločensky prijateľné a súladné s mravnými princípmi, súd opakovane skonštatoval, že jeho konanie v tejto časti možno subsumovať pod priestupky Proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. v platnom znení a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil vec obžalovaného, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Martine, k prejednaniu veci ako priestupku a to podľa § 280 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého ustanovenia súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Banskej Bystrici ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.