Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/13/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1/ V. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B. A., 2/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, XXX XX B. A., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. s.r.o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanej T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B. A., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -32 zo dňa 12. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobcom priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná strpieť a umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese K., obci B. A., katastrálne územie B. A., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, a to parcela reg. „C“ č. XXX o výmere 760 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, žalobcov, odborníkov klampiarov a iných pracovníkov za účelom osadenia ríny na odvod dažďovej vody na streche rodinného domu žalobcov, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele KN-C č. XXX/X, popis stavby rod. dom, evidovaný na LV č. XXXX, obec a katastrálne územie B. A., okres K., spádom dole smerom k B. ulici tým spôsobom, že dažďová voda bude odvádzaná do kanála na parcele č. XXX, tak ako to bolo do 17.09.2022.

II. Žalovaná - T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B. A., môže podať proti žalobcom - V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B. A. a V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B. A., žalobu o určenie, že nemá povinnosť za účelom údržby susediacej stavby vo vlastníctve žalobcov strpieť na nevyhnutný čas vstup žalobcov a iných osôb na svoju nehnuteľnosť - pozemok parcely reg. „C“ č. XXX o výmere 760 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX, pre obec a katastrálne územie B. A., okres K..

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým takejto žalobe vo veci samej vyhovie.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , § , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že návrhom doručeným dňa 16.11.2022 sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanej znášať a umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup na špecifikovanú nehnuteľnosť žalobcom, odborníkom - klampiarom a iným pracovníkom za účelom osadenia ríny na odvod dažďovej vody na streche rodinného domu žalobcov spádom dole smerom k B. ulici tým spôsobom, že dažďová voda bude odvádzaná do kanála na špecifikovanej parcele tak, ako to bolo do 17.09.2022 z dôvodu, že na východnej strane strechy ich domu nie je v súčasnosti rína, čo je pre rodinný dom, ktorý má vyše 200 rokov a je historickou pamiatkou nebezpečným, keďže múr rodinného domu pod vplyvom pôsobenia dažďovej vody vlhne, v dome sa tvoria plesne, čo nepriaznivo vplýva na zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorá je silná astmatička a ďalších troch členov rodiny. Poukázali na priebeh mimosúdneho vyriešenia veci, v rámci ktorého došlo k odstráneniu pôvodných hákov a ríny, avšak otočenie dažďového zvodu nie je technicky možné a voda stále stekala pôvodným smerom. Na preukázanie svojich tvrdení označili a predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX pre k.ú. a obec B. A., okres K., ohlásenie stavebných úprav, Oznámenie stavebného úradu mesta B. A. k ohláseniu, rozhodnutie stavebného úradu mesta B. A. č. V.-XXXX/SÚ/XXXX-XX, prehlásenie projektanta J.. A. X. zo dňa 07.09.2021, Vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu W. a fotodokumentáciu umiestnenia žľabu a vlhnutia múrov v dome žalobcov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo žalobcami predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov susedia s nehnuteľnosťami, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalovaná. Ako vyplýva z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu W., odvedenie dažďových vôd v zástavbe susediacich nehnuteľností žalobcov a žalovanej bolo pôvodne riešené dažďovou kanalizáciou vyústenou uprostred voľného dvora prejazdu, krytou mriežkou. Dažďová voda zo zvodov oboch striech susediacich domov priliehajúcich k tomu dvoru bola vypustená na terén, ktorý bol vyspádovaný smerom k mriežke. Takýto spôsob odvedenia dažďovej vody na susediacich nehnuteľnostiach tu existoval už v druhej polovici minulého storočia. Žalobca 2/ v snahe riešiť susedský spor zmierlivo pristúpil k stavebným úpravám, ktorými sa snažil zvod dažďovej vody vyspádovať tak, aby tento dažďovú vodu odvádzal na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Nakoľko však nehnuteľnosť žalobcov je postavená dole kopcom, technicky nebolo možné vytvoriť taký spád aby voda odtekala opačným smerom. O tom, že zmena pôvodného trasovania, resp. spôsobu odvodu dažďových vôd na parcely vo vlastníctve žalobcov nie je technicky možná svedčí aj prehlásenie projektanta J.. A. X.. Žalobca tak oprávnene neodkladným opatrením žiada obnoviť stav ku dňu 17.09.2022, kedy aj v dôsledku konania a správania sa žalovanej pristúpil k odstráneniu pôvodnej ríny a hákov a inštalácii nového zvodu dažďovej vody. Odstránením pôvodnej ríny nastal stav, kedy rodinný dom vo vlastníctve žalobcov z východnej strany nemá odkvapový žľab a zvod dažďových vôd odteká z odkvapu k múru rodinného domu, ktoré vplyvom pôsobenia dažďovej vody vlhne. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami vyplýva, že v dôsledku vlhnutia múrov sa v dome žalobcov objavili plesne. Krajský pamiatkový úrad W. skonštatoval, že súčasný stav nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov bez dažďového žľabu a bez odvedenia dažďových vôd je nežiaduci. Pôsobením vlhkosti dochádza k vlhnutiu historického muriva a jeho postupnej degradácii. Žalobcovia osvedčili aj dôvodnosť potreby úpravy vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaná bráni žalobcom, aby na svojej nehnuteľnosti vykonali potrebné úpravy tak, aby nedochádzalo či už k materiálnym škodám na majetku tak žalobcov ako aj žalovanej alebo ohrozovaniu zdravia žalobcov a ich rodinných príslušníkov z dôvodu výskytu plesní na vlhkých múroch stavby rodinného domu vo vlastníctve žalobcov. Umožniť a strpieť vstup žalobcov a ďalších osôb na svoj pozemok vyplýva žalovanej priamo zo zákona, kde v zmysle vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Keďže žalovaná žalobcom takýto oprávnený vstup na svoj pozemok bez relevantného dôvodu neumožňuje, neodkladným opatrením jej nariadil takýto vstup žalobcov ako aj osôb realizujúcich samotnú údržbu nehnuteľnosti strpieť. Takéto neodkladné opatrenie nepredstavuje z pohľadu proporcionality zásahu do práv žalovanej neoprávnené obmedzenie jej prislúchajúcich vlastníckych práv a to z poukazom na jasné zakotvenie takejto povinnosti priamo v zákone, pričom vlastník povinný strpieť takýto vstup na svoju nehnuteľnosť sa tejto svojej zákonnej povinnosti zbaviť nemôže. Na druhej strane zákon priznáva takémuto vlastníkovi ochranu vo forme nároku na náhradu škody, ktorá by v dôsledku nevyhnutnej údržby susediacej nehnuteľnosti vznikla na

jeho majetku. Lehotu na podanie žaloby neurčil. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobcom vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, keďže boli so svojim návrhom úspešní v celom rozsahu.

6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že je vlastníčkou a nikto za ňu nebude rozhodovať a nútiť ju, aby pustila cudzieho človeka na jej pozemok, pretože už mala dosť komplikácií s rínou. Opísala ako počas Vianoc všetko vyplavilo von z kanála, mala smrad a ako si s tým nemohla poradiť, pričom o pomoc prosila vodárne. Opakovane opisovala a zdôrazňovala, že je vlastníčkou pozemku a bez jej súhlasu nepatrí cudzí človek na jej dvor. Prosila taktiež o akceptáciu Q.. A. o tom, že uvedené už bolo riešené a ukončené. Poukázala na to, že žalobcovia veľa klamú a vymýšľajú si. Ďalej uviedla, že ju nezaujíma pamiatka, pretože je nová vlastníčka a nie pamiatkári bývajú v dome ale ona. Aj policajti veľmi dôkladne vyrozumeli žalobcov, že má zo súdu papiere a je to odstránené a aj policajti dobre vedia, že mala s rínou problémy.

7. Žalobcovia k podanému odvolaniu uviedli, že list je písaný nezrozumiteľne, podstatnú časť slov nemožno prečítať, preto sa nevedia k listu vyjadriť. Namietali, že list nie je možné považovať za odvolanie, pretože nespĺňa základné náležitosti. Uznesenie považujú za správne, spravodlivé a v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, pričom súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania a rozhodnutie riadne odôvodnil.

8. Žalovaná sa vyjadrila tak, že napísala presne a zrozumiteľne, že nesúhlasí, aby na jej pozemku bola nejaká rúra, pretože je to jej vlastníctvo. Žiadala, aby ju právny zástupca žalobcov neotravoval, pretože má dve sestry, ktoré sú ťažko choré a má svoje problémy. Zdôraznila, že na svojom pozemku si neželá cudzích ľudí a ani žiadnu rúru.

9. Žalobcovia sa vyjadrili tak, že vyjadrenie žalovanej napísané rukou nevedia prečítať a v plnom rozsahu ho rozporujú. Uviedli, že zotrvávajú na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázali tiež na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 05.02.2014, potom analogicky žalovaná pri nadobudnutí nehnuteľnosti nemohla nadobudnúť viac práv ako predchádzajúci vlastník. Napokon aj stavebný úrad a konzultant konštatovali, že zmenu trasovania odvádzania dažďovej vody nie je možné realizovať.

10. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenia o jej vlastníctve a potrebnom súhlase na vstup cudzích ľudí na jej pozemok, s čím však nesúhlasí.

11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie ( ).

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd naplnenie tejto odvolacej námietky nezistil.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže urobiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

21. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

23. Cieľom žalobcami podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dosiahnuť uložiť žalovanej povinnosť, aby strpela v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas ich vstup na jej pozemok, ako aj vstup ďalších odborníkov (klampiarov) a pracovníkov, a to za účelom údržby ich nehnuteľnosti (stavby), ktorá je susediaca s nehnuteľnosťou žalovanej. Pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bolo potrebné, aby žalobcovia jednak osvedčili existenciu naliehavej potreby zabezpečenia údržby ich nehnuteľností a zároveň, aby osvedčili aj to, že žalovaná im vo vstupe na svoju nehnuteľnosť bráni.

24. Všeobecne pod údržbou stavby treba rozumieť činnosti spojené so zabezpečovaním a zachovávaním stavby v dobrom stave, aby nevznikalo nebezpečenstvo závad, jej znehodnotenia a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť (napr. oprava poškodenej omietky; výmena starej strechy; výmena starých okien, atď.). Udržiavacie práce však nepredstavujú práce určené na zhodnotenie, resp. vylepšenie či zlepšenie estetického hľadiska stavby. Nevyhnutná údržba predstavuje vykonávanie udržiavacích prác na zabezpečenie existujúceho stavu.

25. V predmetnom prípade sa žalobcovia podaným návrhom domáhali vstupu na susediaci pozemok za účelom vykonania nevyhnutnej údržby, ktorá spočívala v osadení ríny na ich stavbe, ktorá je zároveň historickou pamiatkou. Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Prešov, na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie v bode 18. svojho odôvodnenia vyplýva, že pôvodne sa na stavbe žalobcov nachádzala rína na odvod dažďovej vody, pričom spôsob akým bola dažďová voda odvádzaná zo stavby žalobcov existoval už v druhej polovici minulého storočia, t.j. ešte dávno predtým, ako sa vlastníkmi susediacich nehnuteľností stali sporové strany. Vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na to, že v súčasnosti nie je zabezpečený odvod dažďovej vody zo stavby žalobcov, čo spôsobuje vlhnutie obvodového múru stavby, preto je nutné funkčné riešenie odvedenia dažďovej vody mimo historickú konštrukciu nehnuteľnosti. Skutočnosť, že na stavbe chýba odkvapová rína vyplývala nielen z vyjadrení žalobcov, ktorými opísali ich snahy o mimosúdne vyriešenie vzniknutých susedských nezhôd v dôsledku ktorých došlo k odstráneniu pôvodnej odkvapovej ríny, ale aj z nimi predložených listinných dôkazov a fotodokumentácie. Rovnako skutočnosť o tom, že v súčasnosti nie je na stavbe žalobcov odkvapová rína, nebola popretá ani žalovanou v rámci ňou podaných vyjadrení v odvolacom konaní, práve naopak.

26. Rovnako súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené v rámci provinštančného konania aj to, že žalovaná bráni vo vstupe na jej pozemok žalobcom a ďalším osobám, ktoré sú potrebné pre opätovné nainštalovanie odkvapovej ríny. Rovnako uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyjadrení žalovanej v rámci odvolacieho konania, keďže žalovaná opakovane zotrváva na názore, že si nežiada jednak vstup cudzích osôb na jej pozemok a jednak ani opätovné umiestnenie odkvapovej ríny na stavbu žalobcov. Žalobcovia teda osvedčili aj ďalšiu skutočnosť, a to, že žalovaná bráni v prístupe na jej pozemok za účelom osadenia odkvapovej ríny.

27. K tvrdeniam žalovanej uvedeným v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že žalovaná síce poukazovala na negatívne následky, ktoré mala s vyústením odkvapovej ríny na jej pozemok, avšak tieto nijako neosvedčila.

28. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že nijako nespochybňuje tak vlastníctvo žalobcov, ako ani vlastníctvo žalovanej ako ich absolútne právo, avšak aj toto právo môže byť za určitých zákonom stanovených podmienok obmedzené. Vlastnícke právo zaväzuje, a to nielen k právam, t.j. k právu nebyť rušený pri výkone svojho vlastníckeho práva tretími osobami, ale zaväzuje aj k povinnostiam, napríklad k strpeniu jeho dočasného obmedzenia. Práve jedno z takýchto dočasných obmedzení predstavuje aj predmetný prípad, kedy je žalovaná povinná v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas strpieť vstup žalobcov, odborníkov a iných pracovníkov za účelom osadenia ríny na stavbu žalobcov. Žalobcovia ako vlastníci susednej stavby sú v zmysle zákona povinní zabezpečiť údržbu ich nehnuteľnosti tak, aby táto neohrozovala ostatných obyvateľov, teda aj žalovanú. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasný stav, kedy je stavba žalobcov bez odkvapovej ríny nespôsobuje negatívne následky len vo vzťahu k žalobcom, kedy dochádza k vlhnutiu a aj následnému vytváraniu plesní na obvodovom múre ich stavby, ale v budúcnosti môže spôsobiť negatívne následky aj vo vzťahu k žalovanej, keďže sústavné zatekanie a vlhnutie obvodového múru, ktorý je podľa vyjadrenia žalobcov postavený z kameňa a hliny (vzhľadom na to, že ide o stavbu z roku 1790, ktorá je historickou pamiatkou) môže v najhoršom prípade spôsobiť jeho zrútenie, a teda prípadne ohroziť život nielen žalobcov, ale aj samotnej žalovanej, resp. jej môže sťažiť prístup k jej vlastníctvu, resp. k domu kde býva, keďže sa na jej pozemku bude nachádzať stavebný materiál z roku 1790. Z uvedeného dôvodu je tak osadenie odkvapovej ríny aj v záujme zachovania bezpečnosti a zdravia žalovanej. Naviac, ako už žalobcovia uviedli, zvod odkvapovej ríny tak, ako bol do jeho odstránenia realizovaný od druhej polovice minulého storočia nemá ústiť priamo na pozemok žalovanej a až následne prostredníctvom spádu terénu do mriežky, ale tento má byť priamo zabudovaný do stavby žalobcov, pričom bude ústiť už priamo do kanála a nie na pozemok žalovanej.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v konečnom dôsledku je aj v záujme samotnej žalovanej, aby žalobcom a ďalším osobám umožnila dočasný vstup na jej nehnuteľnosť za účelom osadenia ríny na stavbu žalobcov.

29. Vo vzťahu k výroku II. odvolací súd uvádza, že týmto napadnutým výrokom súd prvej inštancie v zmysle príslušného ustanovenia zákona správne poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej.

30. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok III. o trovách konania.

31. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné uložiť povinnosť žalovanej dočasne strpieť vstup na jej pozemok, preto podľa a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).