Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Ps/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou vo veci spôsobilosti na právne úkony O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, I., v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o návrhu hmotnoprávneho opatrovníka Mestskej časti Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, na rozšírenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa Mestská časť Bratislava - Ružinov domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozšíril obmedzenie spôsobilosti O. Z. na právne úkony v rozsahu umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia, do zariadenia sociálnych služieb a inom mieste pobytu.

2. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -387 zo dňa 6.9.2018 bol ustanovený za opatrovníka O. Z., nar. X.X.XXXX, ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Súd navrhovateľovi uložil povinnosť opatrovankyňu zastupovať v rozsahu rozhodovania o jej zdravotnom stave, hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom, v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv týkajúcich sa jej majetku a financií. Rozsudok bol napadnutý odvolaním, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -1014 zo dňa 12.5.2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2020. Dňa 10.7.2020 prevzali opatrovníctvo nad menovanou od jej matky, bývalej opatrovníčky O. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorú súd odvolal z výkonu funkcie opatrovníčky pre O. Z.. Predchádzajúca opatrovníčka odovzdala opatrovaneckú dokumentáciu, ktorá však nebola úplne kompletná. Viaceré informácie a skutočnosti museli overiť a dohľadať, uzavrieť ako opatrovník nové, právne podložené zmluvy. S opatrovankyňou sa doposiaľ nepodarilo nadviazať adekvátnu spoluprácu, výkon opatrovníctva je od začiatku výrazne sťažený. O. Z. podľa zistených skutočností nedodržiava riadne liečebný režim, len za posledný kalendárny rok vystriedala sedem odborných lekárov - psychiatrov. Momentálne sa novými zmluvami snažia zastabilizovať situáciu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Bývalá opatrovníčka nedodržiavala údajne z neznalosti výkon opatrovníctva v celom znení. To umožňovalo p. O. Z. v rozpore s rozhodnutím súdu uzatvárať protiprávne rôzne zmluvy, ktoré mohla aj falšovať. Navrhovateľ má za to, že opatrovankyňa sa v dôsledku nedodržiavania liečebného režimu dostáva do dekompenzovaného psychického stavu, respektíve môže ísť o opakovaný relaps ochorenia. Prejavujú sa u nej rôzne postprocesuálne zmeny osobnosti trvalého charakteru vyplývajúce zo základnej diagnózy - Z. S., prekryté aktuálnym zhoršením zdravotného stavu. Na základe tejto symptomatiky menovaná odmieta spolupracovať, vykazuje paranoidné, až bludné obsahy myslenia, typické je v jej postojoch kverulantstvo.

Jej správanie sa dá celkovo vnímať ako bizarné, ťažko odkloniteľné. Pravidelne píše emaily na rôzne inštitúcie a aj neexistujúce adresy s vykonštruovanými, nepravdivými údajmi. Opatrovankyňa svojim prístupom vedome marí výkon opatrovníctva. Z doposiaľ preštudovanej spisovej dokumentácie, osobného stretnutia a vyjadrení bývalej opatrovníčky - matky menovanej je navrhovateľ toho názoru, že na O. Z. má dlhodobo negatívny vplyv jej priateľ W. Z., ktorý s ňou žije neoprávnene v spoločnej domácnosti. Menovaná je na neho veľmi citovo naviazaná, má voči nemu nekritický postoj a preberá jeho názory. Z jeho strany ide pravdepodobne o manipulatívne správanie, zo vzťahu s menovanou vyťažuje pre seba výhody.

3. Pani O. Z. si písomnosti, zasielané jej zo strany súdu vôbec nepreberala, súdu sa opakovane vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Návrh na začatie konania, predvolania a ostatné písomnosti jej preto boli doručené postupom podľa v spojení s na adresu jej trvalého pobytu, kde aj reálne býva. K návrhu na začatie konania sa nevyjadrila, súdneho pojednávania sa ani raz nezúčastnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania, nepodarilo sa zrealizovať ani jej predvedenie prostredníctvom polície, súd preto vec prejednal a rozhodol aj v jej neprítomnosti. V priebehu konania menovaná síce poslala súdu viacero svojich písomných podaní, v ktorých napríklad namietala postup svojho súdom určeného opatrovníka v súvislosti s hospodárením s jej majetkom, finančnými prostriedkami a platením jej účtov za bývanie a energie, dožadovala sa podpísania novej nájomnej zmluvy na byt, v ktorom býva či zmeny tarify, resp. dodávateľa elektriny v byte. K samotnému predmetu tohto súdneho konania sa však nevyjadrila.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľ a procesného opatrovníka, výpoveďami svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä znaleckým posudkom č. 5/2021, nájomnými zmluvami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku, žiadosťou o pomoc v hmotnej núdzi, správami MČ Bratislava Ružinov o výkone opatrovníctva, ako i ďalším obsahom spisu, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II a predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami vo veci spôsobilosti na právne úkony p. Z. a zistil nasledovný stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. -51 zo dňa 28.08.2013 súd pozbavil O. Z., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony a ako opatrovníčku jej ustanovil jej matku O. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola oprávnená a povinná zastupovať opatrovankyňu pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jej majetok. Súd upustil od doručenia rozhodnutia do rúk O. Z. a zároveň rozhodol o trovách štátu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2013.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. -57 zo dňa 18.05.2016 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. -51 zo dňa 28.08.2013, a to tak, že O. Z. obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o svojom zdravotnom stave, hospodárenia s finančným prostriedkami a majetkom a uzatvárania akýchkoľvek zmlúv týkajúcich sa majetku a financií s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný opatrovankyňu zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti pri uvedených právnych úkonoch. Súd nepriznal štátu, rovnako žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.01.2017.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.09.2018, č. k. -387, súd zamietol návrh O. Z. na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, ako opatrovníka jej ustanovil Mestskú časť Bratislava Ružinov, Mierová 21, Bratislava, ktorý je oprávnený a povinný opatrovankyňu zastupovať v rozsahu rozhodovania o jej zdravotnom stave, hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom, v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv týkajúcich sa jej majetku a financií, odvolal z funkcie opatrovníčky O. Z., ktorej uložil povinnosť odovzdať Mestskej časti Bratislava Ružinov záverečné vyúčtovanie z majetku opatrovankyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že O. Z. môže ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave na odvolanie O. Z. rozsudkom zo dňa 12.05.2020, č. k. -1014, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.09.2018, č. k. -387 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2020, č. k. -1014 nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2020.

8. Zo znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom A.. A. J., Z.., z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, súd zistil, že aktuálny psychický zdravotný stav posudzovanej O. Z. je podľa dostupných informácií dlhodobo subdekompenzovaný, pričom pri nonadherencii v liečbe nemožno očakávať zlepšenie stavu ani funkčnosti. Sú prítomné príznaky psychickej poruchy, ich spektrum a intenzita však podľa dostupných informácií nedosahuje mieru akútneho relapsu. K explorovateľným dlhodobo pretrvávajúcim príznakom duševnej poruchy a súvisiacim prejavom významne zníženej funkčnosti patria najmä: znížená sebareflexia a náhľad k psychickej poruche (vnímanie svojho psychického stavu ako výborného, prezentovanie subjektívneho vnímania stavu ako jeho objektívneho hodnotenia, nevnímanie potreby systematickej liečby pod stabilným psychiatrickým dohľadom), uvoľnenie asociačných väzieb v myslení (miestami nesúvislé formulácie v písomnom prejave), symbolicky a religiózne ladené myslenie (písomné vyjadrenia ohľadom vlastných životných situácií interpretovaných vo svetle zápasu Dobra so Zlom, diabolských vs. božských síl), paranoidné obsahy v myslení voči matke a ďalším vzťahovým osobám resp. inštitúciám (ošetrujúci lekári, sociálni pracovníci, súd, miestny úrad) s dopadom na konanie (obviňovanie matky zo zodpovednosti za prepuknutie psychickej poruchy, obviňovanie okolia z rôznych nekalých úmyslov voči nej, odmietanie poskytnutia súčinnosti s úradmi, kverulovanie), pohotovosť k afektom zlosti, nedostatočná adherencia v liečbe (odmietanie predpísanej depotnej antipsychotickej liečby, svojvoľná manipulácia s dávkami perorálnej antipsychotickej liečby, neodôvodnené striedanie ambulantných psychiatrov), snaha o disimuláciu príznakov (cenzúrované a nepravdivé informovanie ambulantných psychiatrov o anamnestických údajoch a o vlastnom zdravotnom stave), postprocesuálne kognitívne zmeny s poruchou úsudku (adresovanie písomných žiadostí na redundantné aj celkom nepriliehavé inštitúcie, svojvoľná interpretácia zákonných predpisov a rozhodnutí úradov, chýbanie logickej argumentácie odôvodňovaní vlastných návrhov v písomných žiadostiach, neprehľadné až chaotické formulovanie obsahu písomných žiadostí, nedostatočné chápanie zmyslu inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, nedostatočne zdôvodnené odmietanie znaleckého psychiatrického vyšetrenia, tendencia k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a k zadlžovaniu sa). Naopak, k explorovateľným prejavom aspoň čiastočne zachovanej funkčnosti patria najmä: čiastočný náhľad k psychickej poruche dokumentovaný priznaním diagnózy schizofrénie a aktívnym záujmom o predpisovanie perorálneho antipsychotika, chýbanie záznamu o prípadnej nedávnej akútnej psychiatrickej hospitalizácii, život v dlhoročnom partnerskom vzťahu, vykonávanie bežných denných aktivít v domácnosti, chýbanie záznamu o prípadnom trestnom stíhaní v súvislosti s dekompenzáciou psychického stavu. Podľa dostupných informácií u posudzovanej O. Z. nedošlo od ostatného znaleckého posudku A.. Ž. č. 58/2015 zo dňa 14.12.2015 ku kvalitatívnym zmenám duševnej poruchy ani k významnej kvalitatívnej zmene schopnosti zodpovedne vykonávať právne úkony resp. vybavovať svoje záležitosti. O. Z. trpí Z. S. s postprocesuálnymi zmenami, ktorá je trvalého charakteru a významne negatívne zasahuje do jej funkčnosti. Od roku 2016 doteraz prebiehala s prevahou subdekompenzácií nad relatívne kompenzovaným stavom. V oblasti starostlivosti o vlastné zdravie je s určitosťou znížená schopnosť nahliadať na vlastný zdravotný stav a tiež schopnosť udeľovať kompetentný informovaný súhlas resp. kompetentne ho odvolávať k medicínskym intervenciám typu ambulantnej a ústavnej starostlivosti, ako aj schopnosť adherencie k potrebnej liečbe či liečebným opatreniam. V oblasti vystupovania a konania pred úradmi je veľmi pravdepodobne znížená schopnosť efektívne komunikovať s úradmi a schopnosť samostatne vybavovať svoje záležitosti na úradoch. V oblasti hospodárenia s financiami je s určitosťou znížená schopnosť účelne míňať vlastné finančné prostriedky a schopnosť vytvárať si finančnú rezervu. V oblasti nakladania s vlastným majetkom a ochrany vlastných majetkových záujmov je s určitosťou znížená až vymiznutá schopnosť rozvážne vstupovať do finančných a majetkoprávnych zmluvných vzťahov. U posudzovanej O. Z. nebolo možné ku dňu zhotovenia znaleckého posudku zrealizovať štandardné znalecké psychiatrické vyšetrenie s dobrovoľnou účasťou posudzovanej. Znalcovi sa podarilo s posudzovanou O. Z. osobne komunikovať iba raz, a to telefonicky dňa 07.10.2021. Posudzovaná kategoricky odmietla znalecké psychiatrické vyšetrenie, povedala, že si nepraje byť posudzovaná súdnym znalcom, udala že znalecké posúdenie ani zmenu spôsobilosti na právne úkony nepotrebuje a že je spokojná so stavom obmedzenia na právne úkony tak, ako to je stanovené a nemusí sa na tom nič meniť. Uviedla tiež, že sa cíti výborne, nemá žiadne psychické ťažkosti a má svojho ambulantného psychiatra, avšak odmietla znalcovi uviesť jeho meno. Predkladaný znalecký posudok bol vypracovaný na základe analýzy nepriamych dôkazov (získané zdravotné informácie, osobný telefonický kontakt s posudzovanou, písomné vyjadrenia posudzovanej a výpovede zúčastnených strán zachytené v spisovom materiáli). Znalec mal za to, že uvedené podklady boli postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku s primerane limitovanými závermi.

9. Zástupkyňa Mestskej časti Bratislava Ružinov pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu, i keď nie je nutné rozhodnúť o rozšírení obmedzenia spôsobilosti aj na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, trvajú však na tom, aby súd rozšíril obmedzenie spôsobilosti na umiestenie do zariadenia sociálnych služieb a inom mieste pobytu pani Z.. S touto opatrovankyňou je sťažená komunikácia aj spolupráca, komunikuje len e-mailom, aj to sa domnievajú, že za ňu komunikuje jej partner, ktorému ona hovorí manžel. Na základe tohto bol podaný tento návrh. Pani Z. nenavštevuje pravidelne obvodného lekára, tých lekárov vymieňa, aby oni strácali prehľad, navštevuje pohotovosti a na nich si necháva predpisovať lieky. Pravdepodobne ani pravidelne nenavštevuje psychiatra. Podľa dostupných informácií sa p. Z., matka pani Z., s ňou kontaktuje. Nemyslí si, že ide o častý kontakt, ale zrejme nejaký existuje. Za pani Z. uhrádzajú náklady na bývanie, ako aj poplatky za telefón, uhrádzajú to z jej invalidného dôchodku, ktorý prichádza k nim a zvyšok peňazí potom posielajú p. Z. poštovou poukážkou. Pokiaľ svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pani Z. vie hospodáriť s financiami, tak nevie, keďže žiadala SPP, aby jej zmenili zálohové platby na elektrinu na výšku 7 Eur mesačne, z toho je zrejmé, že nemá vôbec prehľad, aké sú reálne ceny. To umiestnenie v zariadení sociálnych služieb je hypotetické, ide o to, aby mal opatrovník do budúcna nejaké páky.

10. Zástupkyňa Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava uviedla, že by súhlasili s rozšírením obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Ako prenajímateľ majú vedomosť o tom, že v byte žije s pani Z. aj jej priateľ. Pani Z. má uhradené nájomné, neevidujú voči nej pohľadávky. Informovala sa o možnostiach deložovania partnera p. Z. a bolo jej povedané, že ho pani Z. uvádza ako návštevu.

11. Svedkyňa O. Z., matka O. Z., vypovedala, že keď dostala súdne predvolanie, tak navštívila Miestny úrad BA Ružinov a tam jej bolo vysvetlené, že ide o to, aby perspektívne bola dcéra umiestnená do sociálneho zariadenia. S tým svedkyňa nesúhlasí. S dcérou je v kontakte, v telefonickom aj osobnom. Keď svedkyňa dostala predvolanie na súd, tak sa aj dcéry pýtala, či nevie, o čo ide a ona jej oznámila, že nemá o ničom vedomosť. Vie, že dcéra si poštu nepreberá, údajne kvôli tomu, že sú to zlé správy. Dcére poslala sms-ku, že je pojednávanie a že by bolo dobré, aby došla. Dcéra funguje sebestačne, je šťastná, chodí na prechádzky, upratuje, žije si vo svojej bubline, čo je pozitívum a má nadhľad nad vecami, ktoré sa aktuálne dejú. Dcéra jej povedala, že už pochopila význam obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, hlavne v tej finančnej oblasti, keďže v W. mali s priateľom nadštandard, tak mala problém s finančným hospodárením a teraz to už zrejme dokáže, keďže vyžijú z dcérinho dôchodku a pomoc, ktorú im svedkyňa ponúkala, tak dcéra odmietla. Oni zbierajú plastové fľaše, odovzdávajú ich do obchodu, alebo sa im podarí predať nejakú vec, ktorú nájdu v kontajneri a takto si privyrobia. Svedkyňa bola prekvapená, keď sa dozvedela, že dcéra nemá svojho psychiatra, ale vie, že lieky užíva, uvedomila si, aké sú pre ňu dôležité, vie si ich zabezpečiť. Je prekvapená, že bol podaný taký návrh, keď skôr mala opačný pocit, že dcérin stav sa zlepšil a že by si ona mohla podať návrh na zrušenie obmedzenia. Problémom je partner dcéry, ktorý ju ovplyvňuje a parazituje na nej a ona sa od neho nepohne. On ju usmerňuje nesprávnym spôsobom, čo skonštatovala aj jej bývalá psychiatrička A.. Ž.. Meno aktuálneho dcérinho psychiatra nepozná. Svedkyňa sa s dcérou stretáva osobne raz za mesiac, vždy je to v prítomnosti dcérinho partnera. Vie o tom, že on býva s ňou v byte neoprávnene.

12. Svedkyňa U.. W.. L. A., zamestnankyňa ÚPSVR Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu, vypovedala, že pani Z. si u nich podala žiadosť na vyplácanie príspevku na osobnú asistenciu. Túto žiadosť mala podanú už v roku 2020, ale si ju neuplatňovala, prvý krát si ju uplatnila až v decembri 2022. Na úrad prišla v doprovode svojho asistenta. K výkonu nepotrebujú mať preukázané, kto robí asistenta. U nich je to tak, že keď sa podá žiadosť, k nej sa priložia lekárske správy a ide to k posudkovému lekárovi, ktorý rozhodne, či ten človek má nárok na tú kompenzáciu - asistenciu, ak áno, v rozsahu koľkých hodín. Na základe posudku svedkyňa napíše rozhodnutie o priznaní tejto kompenzácie a potom ho môže začať vyplácať. Tú kompenzáciu vyplácajú mesačne na základe výkazu, ktorý im predloží klient a ktorý je podpísaný asistentom aj žiadateľom. Pre nich nie je asistent úplne neznáma osoba, keďže si do systému nahadzujú jeho rodné číslo. Pani Z. tvrdila, že sú manželia, svedkyňa o tom žiadne dôkazy nenašla. Rozdiel je aj v tom, že rodinný príslušník má nárok na menej hodín asistencie denne. V poslednom období prišla svedkyňa do styku s p. Z. veľakrát, ona ich aj so svojím partnerom často navštevuje, keďže chceli vyplatiť peniaze. Pán Z. sa do debaty nezapája, on len anglicky upozorňuje p. Z., na čo by sa mala ešte spýtať. Svedkyňa s ním priamo nekomunikuje. Ona len pomáha vyplniť p. Z. tlačivá a potom ju pošle na mestskú časť, aby si to dala potvrdiť. Poslali svoje zamestnankyne na šetrenie k p. Z., keďže si požiadala o zvýšenie asistenčných hodín na 10 hodín s tým, že ona potrebuje byť toľko vonku. Kolegyne našli v byte len pána Z. s tým, že povedal, že p. Z. išla vyniesť

smeti, ona sa však dlho nevracala a nakoniec zistili, že bola schovaná niekde vo vchode, argumentovala tým, že má problém stretávať cudzích ľudí, ktorých nepozná. U nich na úrade bez problémov navštevuje nielen svedkyňu, ale aj jej nadriadené.

13. Podľa , a v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

14. Podľa , pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

15. Podľa , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

17. Podľa a návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

18. Podľa , ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

19. Podľa ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

20. Podľa v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

21. Podľa (ďalej len ,P“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

22. Podľa a konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

23. Podľa súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

24. Podľa platnej judikatúry ( R 3/1979) k významným úsekom činnosti súdov patrí rozhodovanie o pozbavení, obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony , ktoré hlboko zasahuje do právnej sféry občana. Jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné urobiť žiadne alebo niektoré právne úkony; je tiež potrebné dôsledne predchádzať tomu, aby spôsobilosť k právnym úkonom nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné, a aby sa tým nadbytočne nesťažovala životná situácia uvedených osôb. Obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony (rovnako ako pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony) je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana. Niekedy sa súdy chybne uspokojujú len s posudkom znalca ako jediným dôkazom a v niektorých prípadoch preberajú znalecký posudok nekriticky a neoverujú si jeho výsledky inými dôkazmi a to ani vtedy, keď o správnosti znaleckého posudku môžu byť pochybnosti. V tomto konaní je dôkaz znalcom síce veľmi závažným dôkazom, nie však jediným dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach. Súd je povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé zistenie o osobných pomeroch vyšetrovanej osoby, pričom nedostatok takých skutkových zistení nemožno nahradiť posudkom znalcov

- psychiatrov. Zvlášť je nutné zdôrazniť požiadavku zistenia údajov o tom, ako sa vyšetrovaný správa v každodennom živote, ako sa stará o potreby svoje a svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prípadne prejavuje na svojom pracovisku, ako sa správa v rôznych životných situáciách. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkonu nemožno len prijať závery znaleckého posudku, v ktorých sa uvádza , že vyšetrovaný môže hospodáriť s peňažnými čiastkami do určitej výšky. I tu ide o právne úkony nakladania s majetkom; zmluvami sú i úkony, pri ktorých ide o obstarávanie každodenných osobných potrieb občana, ako napr. nákupy potravín a iných vecí denní potreby, opravy a úpravy vecí, uspokojovanie bežných kultúrnych a spoločenských potrieb apod. Nemožno teda vychádzať z nesprávneho záveru, že ide o konanie, na ktoré sa obmedzenie spôsobilosti nevzťahuje. Pri formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana. Pokiaľ to nie je nutné, nemá mu preto byť výrokom rozsudku zabránené v tom, aby si mohol obstarať bežné záležitosti, ako napr. platiť úhradu za užívanie bytu, poplatok za plyn, elektrinu, používať hromadných dopravných prostriedkov a platiť cestovné , kupovať veci bežnej osobnej potreby (ako napr. jedlo, bežné ošatenie, obuv, čistiace prostriedky ), objednať si bežnú opravu alebo o úpravu vecí apod.

25. Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v . Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto otázky, súd vychádza zo skutkových zistení, urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania

26. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky je okrem iného uvedené: “V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Z uvedeného potom vyplýva, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo ( ), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak to dotknutá osoba, jej právny zástupca výslovne požadujú. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich obmedzenie, a nie zbavenie. Zároveň platí, že v praxi súdov stále vžitá mechanická prax preberania iba záverov znaleckého posudku v zásade nie je dostatočná vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na právne úkony. Inšpiratívny pre Slovenskú republiku môže byť prístup napr. Českej republiky, s ktorou sme zdieľali spoločný právny osud, a to tak v rámci novej zákonnej úpravy ( zákona č. 89/2012 Sb., de lege ferenda, pozn.), ako aj v rámci praxe tamojšieho ústavného súdu (napr. , , de constitutione lata, pozn.). Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom

je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd v súlade s zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by byť formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia t.j. návrh na rozšírenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony O. Z. zamietol. O. Z. bola v minulosti súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Toto súdne rozhodnutie bolo zmenené tak, že súd O. Z. obmedzil v spôsobilosti na právne úkony a to v rozsahu rozhodovania o svojom zdravotnom stave, hospodárenia s finančným prostriedkami a majetkom a uzatvárania akýchkoľvek zmlúv týkajúcich sa majetku a financií. Cieľom obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je predovšetkým poskytnutie ochrany osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné urobiť žiadne alebo len niektoré právne úkony; je tiež potrebné dôsledne predchádzať tomu, aby spôsobilosť k právnym úkonom nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné, a aby sa tým nadbytočne nesťažovala životná situácia uvedených osôb. V prípade p. Z. je nepochybné, že trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a v dôsledku tejto duševnej poruchy je potrebné jej poskytnúť ochranu. Súd je toho názoru, že táto ochrana už bola p. Z. poskytnutá a to rozhodnutím, ktorým bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a táto ochrana je dostatočná. V priebehu dokazovania boli síce zistené skutočnosti, ktoré sa negatívne podpisujú pod spoluprácu p. Z. so svojím opatrovníkom, ich riešením však nemôže byť rozšírenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Samotný navrhovateľ formuloval svoj návrh ako preventívne opatrenie, ktoré by malo uľahčiť situáciu, ktorá môže nastať. Bezpochyby je p. Z. ovplyvnená svojim priateľom, osobou s ktorou žije v spoločnej domácnosti a dokonca nemožno vylúčiť, že konanie priateľa p. Z. nesleduje len jej záujmy. Zmena rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony však nie je tým inštitútom, ktorý je odpoveďou na dané problémy. P. Z. je nutné priznať istú dávku autonómnosti, s čím sú spojené aj riziká, ktorým je ale vystavená aj bežná časť populácie. Jedným zo znakov právoplatných súdnych rozhodnutí je ich nezmeniteľnosť. Existujú výnimky z tejto zásady, teda možnosti prelomenia zásady res judikata, v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí. Súd nezistil žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Pani Z. vedie v zásade rovnaký život ( určite nie horší) ako v čase pôvodného konania, dokonca vďaka enormnému úsiliu procesného opatrovníka- Mestskej časti Bratislava Ružinov, by bolo možne uzavrieť, že v súčasnosti vedie p. Z. usporiadanejší a kvalitnejší život. Súd pripúšťa, že spolupráca s p. Z. je nesmierne náročná a vyčerpávajúca, nie je však riešením rozšírenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, v nádeji, že umiestnením p. Z. do zariadenia sociálnych služieb, problémy vymiznú. Pokiaľ by sme ostali v terminológii z nálezu , že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je „ právna smrť“, tak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, by sme mohli nazvať „právnou amputáciou“, ktorej vykonanie však zachráni iné dôležité funkcie organizmu. Pokiaľ má p. Z. v zmysle týchto prirovnaní, už „jednu končatinu amputovanú“, vyskytnuvšie sa zdravotné problémy, spojené s týmto zákrokom, nevyrieši amputácia druhej končatiny, za čo by sme návrh na rozšírenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, mohli pri istej dávke obraznosti považovať. Vzhľadom na vyššie uvedené a hlavne vzhľadom na to, že nebola preukázaná zmena, ktorá by odôvodňovala zmenu už právoplatného rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, súd návrh zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.