Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-3-2022.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Subarea
23P/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. F., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: U. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na J.V. XX/A, D., zastúpená: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., advokát so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava, a otca: S. F., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, D., v konaní o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 27.12.2022, sa matka maloletej domáhala zrušenia neodkladného opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 28P/89/2021 zo dňa 06.07.2021 a priznania náhrady trov konania.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že predmetným neodkladným opatrením bol upravený styk otca s maloletou. Matka mala za to, že nastali také okolnosti, ktoré neumožňujú naďalej vykonávať nariadené predbežné opatrenie a jeho výkon je v priamo v rozpore so záujmom maloletej. Neodkladné opatrenie bolo vydané na základe jednostranných tvrdení otca a nebola skúmaná situácia na strane maloletej, u ktorej predmetné rozhodnutie spôsobuje zásadné problémy. Uvedené rozhodnutie neplní ani svoj účel, kedy namiesto budovaniu vzťahu medzi maloletou a otcom zostatky tohto vzťahu ničí a môže smerovať k vytvoreniu neprekonateľného odporu. Preto je potrebné hľadať také riešenie, ktoré bude v záujme maloletej a bude plniť aj základné poslanie zákona o rodine. Rigidná aplikácia zákonných ustanovení spôsobuje opak. Za zmienku stojí, že samotný otec nerešpektuje výrok neodkladného opatrenia a v ustanovenom čase sa s maloletou dcérou nestretáva a neustále sa snaží termíny stretnutia meniť. Rovnako sa snaží stýkať sa s ňou aj mimo ustanovený čas a miesto, keď dochádza za maloletou do školy. Tieto stretnutia končia za asistencie polície a pre maloletú vytvárajú stresové situácie. U maloletej tak nastáva stav, kedy nechce otca vidieť a bojí sa akéhokoľvek kontaktu s ním. Otec bežne nemá záujem dlhé obdobie o stretávanie sa s maloletou dcérou a v ustanovený čas sa nedostaví alebo napíše správu, že nemôže. Potom má otec obdobie, kedy má potrebu domáhať sa výkonu výroku neodkladného opatrenia. Inými slovami, otec sám stanovený čas nerešpektuje, čo je dôkazom, že otec akcentuje na rodičovské práva, ale rodičovské povinnosti už nepovažuje za podstatné. Toto správanie otca navyše nesmeruje k budovaniu vzťahu s maloletou. Zo správania otca existuje podozrenie, že prostredníctvom maloletej sa snaží ovplyvňovať život matky. Otec si je vedomý, že matka nedokáže prinútiť maloletú, aby s ním absolvovala styk, napriek tomu namiesto toho, aby sa pokúšal s matkou situáciu riešiť, tak sa domáha výkonu tohto rozhodnutia. Na jednej strane otec tvrdí, že chce tráviť s maloletou čas, no na strane druhej sa dlhé obdobie neozve a nechce realizovať právo styku, čo odôvodňuje tým, že má veľa práce a pod. Otec sa dovoláva záujmu maloletej, avšak z písomnej komunikácia uvedené tvrdenie otca nemôže obstáť. Z sms správ je zrejmé, že otec nekladie na vôľu a záujem maloletej žiadnu relevanciu.
Otec tiež opomína, že bol rovnako neodkladným opatrením tunajšieho súdu zaviazaný prispievať na maloletú dcéru sumou výživného 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Túto svoju povinnosť otec neplní v zmysle ustanovenej povinnosti a neprispieva v súdom ustanovenom čase na výživu maloletej. Otec platí toto výživné nepravidelne, keď matke jednorazovo poskytuje vyššie sumy peňazí, avšak tieto plnenia nie sú v súlade so súdnym rozhodnutím a navyše nerešpektujú inštitút výživného, ktoré je pravidelnou platbou na výživu maloletého dieťaťa. Ak bol otec zaviazaný na platenie výživného, je povinný ho plniť vždy včas a riadne v súlade s rozhodnutím súdu. Toto otec nerešpektuje. Na jednej strane sa domáha plnenia povinnosti uloženej rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/89/2021, no na druhej strane jemu uloženú vyživovaciu povinnosť rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/121/2021 si neplní. Na druhej strane je však nevyhnutné zdôrazniť, že otec vždy poskytne matke peniaze, pokiaľ ich pre maloletú potrebuje; to však nemení nič na nerešpektovaní súdneho rozhodnutia otcom. Dôvodom, prečo nedochádza k styku otca s maloletou dcérou v súlade s rozhodnutím súdu je tá skutočnosť, že maloletá sa s otcom nechce stretávať a odmieta s ním tráviť čas. Matka jej v styku nikdy nebráni a chce, aby si maloletá s otcom budovala vzťah. Nebráni jej v komunikácii s otcom prostredníctvom telefónu alebo správ. Matke záleží na tom, aby spolu vychádzali a aby maloletá mala v otcovi oporu. Maloletá však odmieta styk. Preto je potrebná odborná pomoc. Ukázalo sa, že súdom ustanovený styk, nariadený neodkladným opatrením, situáciu nerieši a naďalej vzďaľuje maloletú od otca. S poukazom na uvedené mala matka za to, že je v záujme maloletej, aby bolo toto neodkladné opatrenie zrušené a styk upravený tak, aby ho koordinovala odborne spôsobilá osoba. Nariadené opatrenie neplní svoj účel a je prakticky nevykonateľné. Matka nedokáže maloletú násilím alebo nátlakom prinútiť tráviť čas s otcom. Keďže otec nebol zaviazaný na podanie návrhu na súd na úpravu styku, toto neodkladné opatrenie je trvalou úpravou pomerov, ktorá však nefunguje a ktorú je potrebné zrušiť a nahradiť tou, ktorá bude v záujme maloletej. Aj keď otec nerešpektuje určený styk a domáha sa ho len vtedy, keď mu vyhovuje, matka maloletú na styk vždy pripraví, no ona odmieta opustiť byt a nechce sa s otcom stretnúť. To, že s ním nechce tráviť čas, vedia aj učitelia v škole, ktorí sú často svedkom jeho návštev školy a vypätých situácií, kedy maloletá odmieta otca. Uvedenú situáciu rozoberá s maloletou aj psychologička K.. J. U., ktorú pravidelne navštevuje a ktorej maloletá opakovane uvádza, že s otcom nechce tráviť čas. Za vzniknutú situáciu zrejme môže do značnej miery aj samotný otec, ktorý sa viackrát domáhal styku tak, že prišiel maloletú vyzdvihnúť do školy a tá s ním odmietala ísť a skončilo to celé za asistencie polície, ktorú otec privolal. Maloletá s ním odmieta ísť aj napriek tomu, že jej otec sľúbi, že idú nakúpiť hračky alebo sa ju snaží inak motivovať. Za zmienku stojí, že domáhaním sa styku v škole samotný otec porušuje rozhodnutie súdu, ktorého výkonu sa domáha. Otec si je vedomý toho, že maloletá s ním nechce tráviť čas. Sama mu to oznamuje a otec musí disponovať aj hlasovou správou, ktorú mu maloletá nahrala, kde mu uviedla, že s ním nechce byť. Túto správu vie matka doložiť aj do konania. Matka má záujem na tom, aby maloletá trávila s otcom čas a mala s ním vybudovaný vzťah, ale je dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby dokázala prejaviť svoju vôľu. Napriek tomu, že ju matka na styk pripraví, ona odmieta s otcom ísť a tráviť s ním čas. Matka má za to, že riešením by bol asistovaný styk za prítomnosti odborne spôsobilej osoby. Táto osoba dohliadne, aby otec stretávanie sa s maloletou riadne využíval a venoval sa len maloletej dcére a dosiahol sa účel, že maloletá nebude odmietať stretávanie sa s otcom. Navyše odborne spôsobilá osoba zabezpečí, aby otec využíval súdom určený čas stretávania sa, keďže jeho neustále prekladanie termínov neprospieva ani psychickému stavu maloletej a pravidelnosti jej režimu, ktorý je aj v kontexte jej diagnózy veľmi dôležitý. S poukazom na uvedené mala matka za to, že je v záujme maloletej aby bol styk upravený ako asistovaný, t.j. za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá bude pomáhať budovať dôveru maloletej k otcovi. Pokiaľ otcovi skutočne ide o budovanie vzťahu s maloletou a trávenie času s ňou, potom by takýto postup mal uvítať. Navyše je dôkazom toho, že matka nechce brániť v styku a rozvoju vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou. Maloletá má špecifické zdravotné problémy, k vydaniu neodkladného opatrenia došlo na základe tvrdení otca bez skúmania pomerov na strane maloletej, čo matka považuje za zásadne v rozpore s európskou legislatívou, ktorej sa domáha aj otec. Obdobie od vydania neodkladného opatrenia len potvrdilo, že to nijako nezohľadnilo pomery prípadu a záujmy maloletej a je zrejmé, že to nefunguje, len vytvára priestor pre ďalšie spory a konania. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť maloletej a schopnosť prejavenia svojej vôle matka navrhla v konaní jej výsluch za prítomnosti odborne spôsobilej osoby (detského psychológa). Odkázala aj na závery Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zdôrazňuje, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič,
ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko).
3. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu SMS správy s otcom maloletej, nariadené neodkladné opatrenia a písomné vyjadrenie triednej učiteľky a školskej psychologičky, ktorú maloletá navštevuje.
4. Z pedagogicko-psychologickej správy zo dňa 04.01.2023, ktorú spoločne vypracovali školská psychologička a triedna učiteľka maloletej vyplýva, že maloletá U. je aktuálne žiačkou X. ročníka ZŠ. Od prvého ročníka v komunikácii s triednou učiteľkou rozprávala o negatívnom vzťahu k otcovi - uvádzala, že sa s otcom nechce stretávať, pretože sa ho bojí. Konkrétnejšie dôvody takéhoto vzťahu k otcovi neobjasnila. V druhom ročníku začala navštevovať školskú psychologičku v pravidelnejších intervaloch. Počas týchto stretnutí rovnako uviedla, že sa s otcom odmieta stretávať sama, pričom rozprávala aj o konkrétnych dôvodoch odmietavého prístupu k otcovi. V aktuálnom školskom roku - v októbri, začiatkom novembra 2022 otec maloletej prišiel do školy po vyučovaní, teda v rámci školského klubu detí a chcel sa stretnúť s maloletou. Už po prvom stretnutí si u maloletej všimli zmeny v správaní na vyučovaní a jej vzdelávacích výsledkoch. Maloletá sa na hodinách menej sústredí, vyrušuje, jej pozornosť je rozptýlená. Zvýšila sa aj intenzita návštev maloletej u školskej psychologičky, ktoré si maloletá sama vyžaduje. Z ich pedagogického i psychologického dohľadu vnímajú, že tieto stretnutia s otcom majú na maloletú negatívny dopad.
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/121/2021-35 zo dňa 13.09.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je otec povinný platiť na maloletú U. výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2021 a vykonateľnosť dňa 21.9.2021.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/89/2021-36 zo dňa 06.07.2021 súd na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou dcérou a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v piatok v čase od 16:00 hod do 19:00 hod a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 16:00 hod do 19:00 hod., pričom si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním matky, ktorá žiadala zmenu rozhodnutia a aby sa styk otca s maloletou uskutočňoval za asistencie a podľa pravidiel orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V odvolaní matka uviedla, otcovi nikdy nebránila v kontakte a styku s maloletou a jej rozpory s ním boli dôsledkom správania sa otca, ktorý ju neustále atakoval a urážal, vyjadroval sa na jej adresu vulgárne, psychicky ju týral, písal jej správy, ktoré bolo možné interpretovať aj ako vyhrážku a miestami sa obávala o svoj život a zdravie. Vyjadrila sa, že otec o maloletú nejaví žiadny pravidelný záujem, pričom zvýšenie jeho záujmu o maloletú sa začne vždy vtedy, keď majú rodičia iné nedoriešené veci. Otec podľa jej mienky vykazuje znaky manipulátora, ktorý sa snaží presviedčať okolie o svojej pravde, čoho dôkazom sú aj ním predložené komunikácie bez vulgarizmov a atakov jej osoby, ktoré sú u neho inak bežné. Poprela tvrdenie otca, že na výživu maloletej prispieva pravidelne sumou 200 eur, keď jej od narodenia prispel iba raz sumou 500 eur a zakúpil jej pár drobností. Otca o maloletej pravidelne informuje, vždy mu umožňuje komunikáciu s maloletou, nebráni ani ich osobnému kontaktu a nikdy nenarúša ich vzájomné vzťahy. Samotná maloletá sa však s otcom nechce stretávať a tráviť s ním čas, ba dokonca odmieta s ním niekam ísť aj v prípade, ak jej otec sľúbi, že jej kúpi hračku a pod. Matka ju prinútiť na stretnutie s otcom nedokáže, keďže aj vzhľadom na diagnózu maloletej (O. I., ktorú diagnózu otec dlhodobo popieral) je pre jej zdravý vývoj priaznivejšie akceptovať jej požiadavky a nevyvolávať v nej stresové situácie. Maloletá má z otca strach, keďže už ako malá videla jeho fyzické ataky na matku a neustále slovné útoky, ktoré sa diali aj pri neskorších stretnutiach. Maloletá sa bojí, že keď s otcom odíde, tento ju už nevráti domov, čo v hádkach zvykol vykrikovať. Súd prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia zatlačil do úzadia záujem maloletej a uspokojil sa s tvrdeniami otca, hoci oproti právu rodiča na styk s maloletým dieťaťom je právo dieťaťa tento styk odmietnuť. Otec navyše nepredložil žiadne relevantné dôkazy, že mu v styku s maloletou bráni. Matka súčasne poukázala na všeobecne prijatý záver, že dieťa má právo na svoj názor, ktorý môže zahŕňať tiež nechuť stretávať sa s druhým rodičom z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe starajúceho sa rodiča, ale napríklad v osobe oprávneného rodiča, pričom zákon dieťaťu explicitne neukladá povinnosť
stýkať sa s rodičom. Ak nemožno k styku s dieťaťom nútiť rodiča, ktorý sa stretávať nechce, potom je diskriminujúce, ak štát donucovacou mocou zasahuje do práv dieťaťa, ktoré má svoj vlastný odôvodnený názor, na základe ktorého odmieta stretávanie. Je potrebné rešpektovať názor dieťaťa, ak je adekvátny jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Mala za to, že riešenie, ktoré uplatnil súd prvej inštancie, keď núti dieťa k styku s rodičom bez ohľadu na odôvodnenosť jeho odporu, nie je v súlade s ochranou práv, ktoré mu zaručuje Ústava a medzinárodné dohovory. Vyjadrila sa, že maloletá nechce tráviť čas s otcom a vždy sa dožaduje jej prítomnosti na stretnutiach s ním. Matka však takéto stretnutia nepokladá za prínosné vo vzťahu k budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou, keďže otec sa počas nich nevenuje maloletej, ale vyvoláva hádky. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nechce brániť rozvoju vzťahu maloletej s otcom, považuje za potrebné, aby sa ich stretávanie realizovalo za asistencie odborníka, ktorý by dohliadal na priebeh stretnutí ( dohľad možno určiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otca oprávni stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. za asistencie a podľa pravidiel orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
7. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 11CoP/360/2021 -133 zo dňa 15.11.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
8. Aktuálne na tunajšom súde prebieha na základe návrhu otca ako oprávneného proti matke ako povinnej konanie o súdny výkon tohto neodkladného opatrenia, týkajúceho sa styku otca s maloletou. Konania je vedené pod sp. zn. 47Em/5/2022, pričom nie je právoplatne skončené.
9. Otec maloletej inicioval na tunajšom súde aj konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U., ktoré je vedené pod sp. zn. 11P/190/2022, pričom nie je právoplatne skončené.
10. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
12. V zmysle zákonnej úpravy dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia je jednak zmena pomerov alebo odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pre zrušenie neodkladnej úpravy rodičovských práv a povinností, je nevyhnutné, aby nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zrušiť túto úpravu, respektíve musí byť preukázané, že pominuli dôvody, pre ktoré bola táto úprava nariadená. Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017 " Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. Táto konštrukcia
je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že pod odpadnutím dôvodov v zmysle § 334 CSP možno rozumieť len situáciu, ak v čase vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení dôvody na jeho nariadenie existovali, avšak následne po jeho nariadení zanikli
- za odpadnutie dôvodov teda nemožno považovať taký procesný stav, keď dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tu od počiatku ani neboli, pričom táto skutočnosť bola preukázaná až v neskoršom štádiu, t. j. po vydaní neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia používa tú istú argumentáciu, ktorú obsahuje aj jej odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a upravil styk otca s maloletou a ktorú už zohľadnil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Prvostupňový súd poukazuje na to, že v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Matka vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nepreukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie neodkladného opatrenia, resp., že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadenie neodkladné opatrenie. Dôvody pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie ( styk otca s maloletou sa nerealizuje), ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom, naďalej trvajú. Otec sa s maloletou nestretáva, o čom svedčí aj konanie o výkone rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže je toho názoru, že nepominuli dôvody, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené, respektíve nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala dané neodkladné opatrenie zrušiť.
13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP).