Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-360-2021.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Subarea
11CoP/360/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka Y. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Na križovatkách XX/A, I., zastúpená JUDr. Tomášom Sninčákom, advokátom so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava, IČO: 52 233 774 a otec O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, I., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.7.2021, č.k. 28P/89/2021-36, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II v uznesení zo dňa 6.7.2021, č.k. 28P/89/2021-36:
- nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otca oprávnil stretávať sa s maloletou Y. L., nar. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v piatok v čase od 16.00 hod do 19.00 hod a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 16.00 hod do 19.00 hod., pričom si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky (výrok I.),
- vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.),
- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keď po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Konštatoval, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a neuzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletou, pričom matka otcovi styk s maloletou neumožňuje. Vzhľadom na uvedené pokladal za nutné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletou. Mal za to, že je predovšetkým v záujme maloletej, aby bol jej styk s otcom dočasne upravený a prebiehal v pravidelných intervaloch, aby tak úplne nestratila citové väzby na otca. Zdôraznil, že maloletá má právo na kontakt s rodičom rovnako, ako má rodič (v tomto prípade otec) právo na kontakt s dieťaťom. Podotkol, že pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Z návrhu otca vyplynulo, že bez autoritatívneho zásahu zo strany súdu k rozvoju stretávania sa otca s maloletou dcérou nedôjde a ich kontakt zostane aj naďalej závislý od rozhodnutia matky. Otcom navrhovaný rozsah styku však podľa názoru súdu prvej
inštancie prekračuje rozsah predbežnej úpravy, preto jeho návrh vo zvyšku zamietol. V tejto súvislosti upozornil, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú ich vzťahy vyriešené až po skončení dokazovania v konaní vo veci samej. Považoval za potrebné poskytnúť otcovi možnosť stretávať sa s maloletou a zabrániť tak ďalšiemu narušovaniu ich citovej väzby, ale naopak túto väzbu postupne upevňovať do takej miery, aby bolo možné prijať úpravu práv a povinností rodičov k maloletej umožňujúcu otcovi náležite sa podieľať na osobnej starostlivosti o ňu a jej výchove.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p., § 62 ods. 1 C.m.p.). Uviedla, že otcovi nikdy nebránila v kontakte a styku s maloletou a jej rozpory s ním boli dôsledkom správania sa otca, ktorý ju neustále atakoval a urážal, vyjadroval sa na jej adresu vulgárne, psychicky ju týral, písal jej správy, ktoré bolo možné interpretovať aj ako vyhrážku a miestami sa obávala o svoj život a zdravie. Vyjadrila sa, že otec o maloletú nejaví žiadny pravidelný záujem, pričom zvýšenie jeho záujmu o maloletú sa začne vždy vtedy, keď majú rodičia iné nedoriešené veci. Otec podľa jej mienky vykazuje znaky manipulátora, ktorý sa snaží presviedčať okolie o svojej pravde, čoho dôkazom sú aj ním predložené komunikácie bez vulgarizmov a atakov jej osoby, ktoré sú u neho inak bežné. Poprela tvrdenie otca, že na výživu maloletej prispieva pravidelne sumou 200 eur, keď jej od narodenia prispel iba raz sumou 500 eur a zakúpil jej pár drobností. Otca o maloletej pravidelne informuje, vždy mu umožňuje komunikáciu s maloletou, nebráni ani ich osobnému kontaktu a nikdy nenarúša ich vzájomné vzťahy. Samotná maloletá sa však s otcom nechce stretávať a tráviť s ním čas, ba dokonca odmieta s ním niekam ísť aj v prípade, ak jej otec sľúbi, že jej kúpi hračku a pod. Matka ju prinútiť na stretnutie s otcom nedokáže, keďže aj vzhľadom na diagnózu maloletej (Asperbergov syndróm, ktorú diagnózu otec dlhodobo popieral) je pre jej zdravý vývoj priaznivejšie akceptovať jej požiadavky a nevyvolávať v nej stresové situácie. Maloletá má z otca strach, keďže už ako malá videla jeho fyzické ataky na matku a neustále slovné útoky, ktoré sa diali aj pri neskorších stretnutiach. Maloletá sa bojí, že keď s otcom odíde, tento ju už nevráti domov, čo v hádkach zvykol vykrikovať. Súd prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia zatlačil do úzadia záujem maloletej a uspokojil sa s tvrdeniami otca, hoci oproti právu rodiča na styk s maloletým dieťaťom je právo dieťaťa tento styk odmietnuť. Otec navyše nepredložil žiadne relevantné dôkazy, že mu v styku s maloletou bráni. Matka súčasne poukázala na všeobecne prijatý záver, že dieťa má právo na svoj názor, ktorý môže zahŕňať tiež nechuť stretávať sa s druhým rodičom z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe starajúceho sa rodiča, ale napríklad v osobe oprávneného rodiča, pričom zákon dieťaťu explicitne neukladá povinnosť stýkať sa s rodičom. Ak nemožno k styku s dieťaťom nútiť rodiča, ktorý sa stretávať nechce, potom je diskriminujúce, ak štát donucovacou mocou zasahuje do práv dieťaťa, ktoré má svoj vlastný odôvodnený názor, na základe ktorého odmieta stretávanie. Je potrebné rešpektovať názor dieťaťa, ak je adekvátny jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. Mala za to, že riešenie, ktoré uplatnil súd prvej inštancie, keď núti dieťa k styku s rodičom bez ohľadu na odôvodnenosť jeho odporu, nie je v súlade s ochranou práv, ktoré mu zaručuje Ústava a medzinárodné dohovory. Vyjadrila sa, že maloletá nechce tráviť čas s otcom a vždy sa dožaduje jej prítomnosti na stretnutiach s ním. Matka však takéto stretnutia nepokladá za prínosné vo vzťahu k budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou, keďže otec sa počas nich nevenuje maloletej, ale vyvoláva hádky. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nechce brániť rozvoju vzťahu maloletej s otcom, považuje za potrebné, aby sa ich stretávanie realizovalo za asistencie odborníka, ktorý by dohliadal na priebeh stretnutí ( dohľad možno určiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otca oprávni stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. za asistencie a podľa pravidiel orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
5. Otec vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky tvrdil, že dané odvolanie obsahuje množstvo nepravdivých, skreslených a ničím nepodložených informácií. Poprel, že by matku týral, a to fyzicky ani psychicky, keď práve matka je tou, ktorá ho pravidelne vydiera a trápi tým, že mu všemožne bráni v kontakte s maloletou. Uviedol, že o maloletú vždy prejavoval záujem, čoho dôkazom je aj jeho
návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Naopak okrem kontaktu s maloletou netúži mať s matkou, vzhľadom na jej správanie, žiadny iný kontakt. Na maloletú tiež prispieva, ako to len jeho finančné schopnosti a pomery umožňujú. Matka mu naopak sústavne bráni v styku s maloletou, a to aj po vydaní neodkladného opatrenia. Pripustil, že maloletú pred vydaním neodkladného opatrenia po dobu šiestich mesiacov nevidel, pretože matka ju pravidelne brávala mimo miesta jej bydliska a mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby mu to čo i len oznámila. Vždy, keď chcel maloletú vidieť, odpoveď matky bola: „nedá sa, už máme program“. Matka mu nevedela odpísať ani na SMS správy, kde ju žiadal, aby si vopred dohodli termín jeho stretnutia s maloletou. Preto niet divu, že maloletá nie je zvyknutá na jeho prítomnosť. Mal za to, že ako otec maloletej má právo tráviť s ňou čas a bol presvedčený, že ak sa maloletá vyjadruje k stretávaniu sa s ním odmietavo, je to vplyvom matky. Vyslovil súhlas s tým, aby sa jeho stretnutia s maloletou uskutočňovali za asistencie povereného príslušníka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za predpokladu, že ich asistované stretnutia budú prebiehať najviac po dobu šiestich mesiacov od vydania neodkladného opatrenia a následne sa s maloletou bude stretávať tak, ako to bolo pôvodne uvedené vo výrokovej časti neodkladného opatrenia. Súčasne žiadal, aby sa jeho stretnutia s maloletou uskutočňovali v mieste na to vopred určenom orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s tým, že matka bude povinná zabezpečiť prítomnosť maloletej na týchto stretnutiach.
6. Matka v následnom vyjadrení uviedla, že vyjadrenie sa otca k jej odvolaniu je čo do lingvistiky zrkadlom manipulatívneho sa správania otca a vyvíjania nátlaku na jej osobu. Otec sa celkom zjavne nevie zmieriť s tým, že po mnohých rokoch začala využívať svoje práva, nenecháva sa ním manipulovať a vždy, keď má dôjsť k odovzdaniu maloletej, snaží sa byť v prítomnosti tretej osoby. Za týchto podmienok sa otec s maloletou nestretáva ani nechce stretávať. Vždy, keď sa má otec zúčastniť súdom určeného termínu stretnutia, oznámi jej, že vtedy nemá čas a chce si stretnutie preložiť. Otec podľa tvrdenia matky absolútne nejaví záujem o maloletú, nevyužíva súdom prvej inštancie ustanovený čas stretávania a snaží sa ho neustále meniť tak, aby manipulatívne vytvoril dojem jej nezáujmu umožniť mu rozvíjanie vzťahu s maloletou. Zotrvala na návrhu asistovaného stretávania sa otca s maloletou za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá dohliadne, aby otec stretnutia s maloletou riadne využíval a dosiahol sa účel, že maloletá nebude stretávanie sa s ním odmietať. Navyše odborne spôsobilá osoba zabezpečí, aby otec využíval určený čas stretnutí, keďže jeho neustále prekladanie termínov neprospieva ani psychickému stavu maloletej a pravidelnosti jej režimu, ktorý je aj v kontexte jej diagnózy veľmi dôležitý.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti.
9. Ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
10. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
11. Odvolací súd vo vzťahu k otcom navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletej Y. zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce (o.i.) aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy nie je o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov rozhodnuté a rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, so súčasným primeraným zohľadnením veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa.
12. V prejednávanej veci sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil potrebu, rozsah a i formu určeného styku otca s maloletou. Z obsahu spisu je zrejmým, že rodičia maloletej spolu nežijú, faktickú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, na styku otca s maloletou sa rodičia nevedia dohodnúť a ich komunikácia ( ako vyplýva z doložených správ medzi rodičmi) je problematická a veľmi konfliktná. Za tejto situácie má aj odvolací súd za to, že v záujme maloletej je, aby rodičia mali určené jasné pravidlá styku s otca s maloletou, a aby sa v tomto smere pomery maloletej zastabilizovali. Pokiaľ ide o rozsah a formu určeného styku otca s maloletou, pri ich úprave súd prvej inštancie s poukazom na skutkové okolnosti vyplývajúce z osvedčeného stavu veci, správne zohľadňoval otcom popísaný aktuálny stav, kedy mu styk s maloletou matka neumožňuje a kedy je v tejto otázke plne závislý na rozhodnutí zo strany matky. Na týchto záveroch prijatých súdom prvej inštancie nemá dôvod nič meniť ani odvolací súd majúc za to, že rozsah styku otca s maloletou určený súdom prvej inštancie v minimálnom rozsahu (3 hodiny v každý týždeň), reaguje jednak na stav nutnosti jeho bezodkladnej úpravy (keďže otec majúci rovnaké rodičovské práva ako matka nemôže byť závislý na vôli a ochote matky umožniť mu styk s dieťaťom) a jednak aj na najlepší záujem maloletej Y., ktorá má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov (vrátane práva na nerušený styk s otcom). Odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacím návrhom matky na asistované stretávanie sa otca s maloletou za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá dohliadne, aby otec stretnutia s maloletou riadne využíval a dosiahol sa účel, že maloletá nebude stretávanie sa s ním odmietať, keď matka v podanom odvolaní neosvedčila, že dôvodom pre tvrdené odmietanie styku s otcom dieťaťom je správanie sa otca, ktoré by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
13. V nadväznosti na zistenia vyplývajúce z obsahu spisu v čase rozhodovania odvolacieho súdu , ktorého súčasťou je doložená písomná komunikácia rodičov odvolací súd dodáva, že ak by styk otca s maloletou neprebiehal, uvedené je v absolútnom rozpore so záujmom maloletej a toto status quo vážne ohrozuje udržanie a budovanie ich vzájomného citového puta a celkového vzťahu. Na jeho obnovení by mali začať obidvaja rodičia okamžite pracovať , keď práve matka ( ako prioritný rodič) musí byť skutočnou oporou pri realizácii styku otca s maloletou, pričom jej vplyv, resp. snahu, budú súdy povinné posudzovať v konaní vo veci samej , a to v kontexte s výkonom jej osobnej starostlivosti a s najlepším záujmom dieťaťa. Pokiaľ matka poukazuje na stav maloletej, ktorá odmieta styk otca bez jej prítomnosti, a kedy prítomnosť matky je pre vysoko konfliktné vzájomné správanie sa rodičov kontraproduktívna, odvolací súd musí zdôrazniť, že zdravý vzťah maloletej k obom rodičom primárne nezávisí od rozhodnutí súdov, ale v prvom rade od schopnosti obidvoch rodičov udržať si aj napriek rozpadu partnerského vzťahu korektné vzťahy a komunikáciu, dospieť v otázkach týkajúcich sa
výchovy maloletej dcéry k aspoň základnej zhode a od ich schopnosti vzájomného rešpektovania sa v rodičovských pozíciách. Ak obom rodičom úprimne záleží na maloletej dcére, je od nich oprávnene treba očakávať záujem na postupnom nastavovaní styku maloletej dcéry s otcom tak, aby sa maloleté dieťa cítilo počas styku s otcom bezpečne, keď práve postoj rodičov v tejto otázke (a nie rozhodnutie súdu) je pre pocit istoty a bezpečia dieťaťa rozhodujúci.
14. S poukazom na to, že v prejednávanom prípade sa jedná o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania (podľa zistení odvolacieho súdu v čase jeho rozhodovania nebolo na súde prvej inštancie začaté konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y.) a z obsahu spisu vyplýva, že matka sa v jeho priebehu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala podľa § 366 C.m.p. uloženia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere (ktorý návrh bol súdom prvej inštancie vylúčený na samostatné konanie), odvolací súd v súlade s § 337 C.s.p. poučuje rodičov, že môžu podať návrh vo veci samej , t.j. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. , ktorého predmetom môže byť komplexná, resp. čiastková úprava vzťahov rodičov (ktorí spolu nežijú) k maloletej dcére, o ktorých bude následne rozhodovať vecne a miestne príslušný súd po riadnom dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Súdu prvej inštancie dáva zároveň do pozornosti potrebu sledovania situácie v rodine a v prípade potreby možnosť využitia postupu podľa § 23 C.m.p., t.j. začatia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. L., nar. XX.X.XXXX, aj bez návrhu.
15. Na rodičov maloletej Y. apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jej výchovou (i s prípadným využitím odbornej pomoci), nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah . Zdôrazňuje im, že ich dcéra nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré jej umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a ktorá potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, a to aj v situácii, v ktorej sa javí nemožnosť sanácie partnerského vzťahu rodičov. Rodičia by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletá postupom času viac vnímať a všímať si ich, jej budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jej života (za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov sa v základných otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť, ich vzájomné až vulgárne správanie sa). Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletej dcéry, ktorej tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.
16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v ktorom upravil styk otca s maloletou Y. L., nar. XX.X.XXXX s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa a v závislom výroku o trovách konania ako vecne a právne správne podľa § 387 ods.2 C.s.p. potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods.1 C.s.p..
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).