Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/20/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Pribinova č. 25, Tower 115, 811 09 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D.. XXX, XXX XX B. D., vedenej pod sp. zn. EX 394/11 súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Opletalova 96, 841 07 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.257,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -34 zo dňa 23.10.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že doručením písomného oznámenia Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 zo dňa 25.09.2013, o vstupe tohto subjektu do exekučného konania vedeného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. , ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, nenastali právne účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím okresný súd nepripustil vstup Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, ako vedľajšieho účastníka ma strane povinného v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 25.09.2013 Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo exekučnému súdu vstup vedľajšieho účastníka do predmetného exekučného konania s poukazom na , / (ďalej len ). Poukázal na ust. -3 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že v predmetnej veci nedošlo k prevodu alebo prechodu povinnosti povinného na iný subjekt, pričom v exekučnom konaní na strane povinného nemôže vystupovať iná osoba ako žalovaný v zmysle exekučného titulu, a to ani v pozícii vedľajšieho účastníka, keďže vzhľadom na charakter konania vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy. Vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu. V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, neexistuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Vedľajšie účastníctvo ( ) ako inštitút len základného konania je už zo svojej podstaty v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné.

Proti tomuto uzneseniu podalo Spotrebiteľského združenia OSA prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolateľ poukázal na čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady

č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zdôraznil, že právna úprava Európskej únie priznáva relatívne široké možnosti ochrany spotrebiteľa. S názorom súdu o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní nemožno súhlasiť, pretože je v absolútnom rozpore s filozofiou a konceptom ochrany spotrebiteľa a v rozpore s právom Európskej únie. Podľa názoru odvolateľa (ktorý sa v dôvodoch odvolania zameral najmä na právnu argumentáciu prípustnosti vedľajšieho účastníctva vo všetkých fázach konania, predovšetkým vo fáze rozkazného konania a ochrany spotrebiteľa pri skúmaní neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok), musí byť koncept ochrany spotrebiteľa prítomný vo všetkých vzťahoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom a musí byť uplatňovaný vo všetkých súvisiacich konaniach, a to tak sporových, ako aj nesporových. Z uvedeného potom mal odvolateľ za zrejmé, že pomoc spotrebiteľovi formou účasti spotrebiteľského združenia sa môže efektívne prejaviť aj v tzv. skrátenom konaní, aj v exekučnom konaní, preto je zrejmé, že aj (a najmä) v týchto konaniach má inštitút vedľajšieho účastníctva zmysel. Navyše Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom a pokiaľ chýba špeciálna úprava, je súd povinný posudzovať účasť vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia Z dikcie ustanovenia je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť akéhokoľvek konania, a výklad, že ide len o sporové konanie, považuje odvolateľ za nesprávny a porušujúci princíp ochrany spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že pripustí do konania vstup spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa / s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa / uznesenie okresného súdu podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 23.02.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi oprávneným doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Dňa 07.03.2011 požiadal súdny exekútor okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 10.03.2011 poverenie č. 5610 021308 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. / Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 09.11.2010 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.257,91 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 280,86 Eur a trov exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 25.09.2013 oznámilo Združenie svoj vstup do predmetného exekučného konania. Následne okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní.

Podľa § 37 ods. 1/ Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2/ Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 37 ods. 3/ Exekučného poriadku veta prvá, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Podľa / ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa / ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa / do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa / na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Z ust. / je zrejmé, že sa ako lex generalis použije na exekučné konanie len v prípade, ak osobitný právny predpis, upravujúci exekučné konanie- Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne ustanovuje, kto je účastníkom exekučného konania ( Exekučného poriadku), je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, ako lex specialis a aplikácia ustanovení , ako lex generalis na právnu problematiku účastníctva v exekučnom konaní je vylúčená. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto konania- vykonávacieho konania, sledujúceho už len nútený výkon právoplatne a vykonateľne uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. V prípade vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej dobrovoľne nesplnenej povinnosti konkrétneho povinného subjektu vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému subjektu z exekučného titulu, je už priamo z podstaty tohto vykonávacieho konania vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule. Odvolací súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené už aj v početných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. ). V predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd SR vyslovil, že v exekučných konaniach je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, pretože exekučné konanie nie je konaním sporovým a ustanovenie o vedľajšom účastníctve nie je v exekučných konaniach aplikovateľné ( ). Najvyšší súd SR vyslovil, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa v exekučnom konaní nepripustili vedľajšie účastníctvo, ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a neodňali žiadnemu zo subjektov možnosť konať pred súdom ( ).

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa ohľadom údajného rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, konkrétne s článkami 6 a 7 Smernice Rady č. 93/13/EHS, krajský súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-470/12 zo dňa 27.02.2014 vo veci Pohotovosť, s.r.o., proti G. H., za účasti: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v prejudiciálnom konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v exekučnom konaní prostredníctvom prejudiciálnej otázky pýtal Súdneho dvora EÚ, či sa má smernica 93/13, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, v spojení s článkami 38 a 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku prejudiciálne vyslovil záver, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku. V predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ taktiež vyslovil, že pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. . Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. Ďalej Súdny dvor EÚ vyslovil, že z toho, čo bolo uvedené vyplýva, že predmetná vnútroštátna právna úprava

neporušuje zásadu efektivity tým, že neupravuje možnosť, aby združenie na ochranu spotrebiteľov vstúpilo ako vedľajší účastník do exekučného konania začatého na základe súdneho rozhodnutia alebo právoplatného rozhodcovského rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je síce vecne správne, avšak vzhľadom na absenciu výslovnej právnej úpravy vedľajšieho účastníctva podľa lex specialis- Exekučného poriadku a pri nemožnosti aplikácie právnej úpravy lex generalis- podľa , je jeho výrok, ktorým rozhodol analogicky podľa ustanovenia a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil, nesprávny. Z vedeného dôvodu odvolací súd výrok odvolaním napadnutého uznesenia podľa ustanovenia zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.