Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-16-2023.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Subarea
13Co/16/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXX/X, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534 proti žalovanej: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 28.11.2022 č. k. 6C/35/2022-24 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I. a II..
II. Mení uznesenie vo výroku III. tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.
III. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanej vstúpiť do bytu žalobkyne, č. bytu X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXX/X na ul. X. E. XXX/X, XXX XX J., a súčasne uloženia zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalované predvolaná, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovanej zakazuje vstupovať do bytu žalobkyne, byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vchod č. X., na ul. X. E. XXX XX J..
II. Žalovanej zakazuje približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
III. Žalobkyni priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
IV. Žalovanú poučuje, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“
3. V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preukázané násilné správanie sa zo strany žalovanej osvedčuje žalobkyňu preventívne chrániť tým, že žalovaná nebude môcť vstupovať do bytu, v ktorom žalobkyňa trávi prevažnú časť svojho života, kde má trvalý pobyt a ku ktorému žalovaná nemá žiaden právny vzťah. Z týchto dôvodov uložil súd žalovanej aj zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov. Túto vzdialenosť považoval súd za dostatočnú, poskytujúcu žalobkyni ochranu pred možným budúcim negatívnym konaním zo strany žalovanej, bez obmedzenia slobody jej pohybu. Úspešnej žalobkyni priznal súd náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti výrokom I. až III. uznesenia podala odvolanie žalovaná, ktorá považuje tvrdenia žalobkyne za klamlivé a zavádzajúce. Žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadla, resp. inak jej neubližovala, žalobkyňa je však psychicky veľmi labilná s reflexom niekomu neustále nadávať a urážať. Z jej spoločnej domácnosti sa odsťahoval aj manžel, ktorý nezvládal správanie žalobkyne a teraz býva so žalovanou. Žalobkyňa ho v byte žalovanej neustále navštevuje, čím žalovanú vystavuje mareniu neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie navrhla žalovaná zrušiť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na prebiehajúce konanie o priestupku pre fyzické ublíženie žalobkyni. Na deň 11.01.2023 je vytýčené pojednávanie o priestupku. Je pravdou, že manžel žalobkyne opustil spoločnú domácnosť, no učinil tak po manipulácii zo strany žalovanej.
6. Žalovaná podaním zo dňa 20.01.2023 informovala súd o zastavení konania o priestupku, vedeného na Okresnom úrade J., č. k. Z. zo dňa 12.01.2023, a to z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že vzťahy medzi sporovými stranami sú vážne narušené. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal z ich zhodných skutkových tvrdení, ktorými popisujú svoje vzájomné stretnutia, sprevádzané urážkami, nadávaním, dokonca až fyzickými útokmi. Žalobkyňa ako osoba zdravotne ťažko postihnutá, vo vyššom veku, pociťuje obavy o svoje život a zdravie, preto sa domáha neodkladnej súdnej ochrany, ktorou by sa de facto zamedzilo ďalším nebezpečným stretnutiam sporových strán, ktoré by opätovne mohli skončiť fyzickým napadnutím, s následkom ujmy na zdraví. Podľa názoru odvolacieho súdu, napadnutým uznesením súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a preventívne tak zamedzil opakovaniu nebezpečných situácií. Na podporu právneho záveru uvádza odvolací súd nasledovné úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní spravoval.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP a vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia žalovanej. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého uznesenia vzal do úvahy vyjadrenie žalovanej aj ňou predložené listinné dôkazy, ktoré dopĺňajú skutkový stav zistený súdom prvej inštancie.
15. Odvolací súd má aj napriek vyjadreniu žalovanej dostatočne osvedčené, že medzi sporovými stranami došlo aj k fyzickým útokom, usudzujúc pritom z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Svidník, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu Z. zo dňa 12.01.2023. Daným rozhodnutím okresný úrad zastavil konanie o priestupku, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenej preukázané. Podľa výpovedí v priestupkovom konaní je však zrejmé, že dňa 21.10.2022 došlo k fyzickému stretu medzi sporovými stranami, čo zhodne uviedla žalobkyňa, žalovaná aj svedok, manžel žalobkyne. Zistený skutkový stav v priestupkovom konaní síce naznačuje, že za vznikom konfliktu bola žalobkyňa, fyzický stret však ani jeden zo zúčastnených nepopiera.
16. Zmiernenie konfliktov medzi sporovými stranami v odvolacom konaní osvedčené nebolo, preto pretrváva obava, že ich nepriateľské vzťahy môžu pri opätovných stretnutia vyvrcholiť fyzickými atakmi, bez ohľadu na to, kto bude ich iniciátorom. V každom prípade je pre žalobkyňu takéto konanie obzvlášť nebezpečné, najmä s ohľadom na jej vek a nepriaznivý zdravotný stav.
17. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa obýva byt, ktorý je predmetom ochrany, a žalovaná k nemu žiaden právny vzťah, je odvolací súd toho názoru, že napadnuté uznesenie nezasahuje do vlastníckych a užívacích práv žalovanej, slúži na ochranu zdravia sporových strán, vytvára u žalobkyne pocit bezpečia a vo svojej podstate len dopĺňa ochranu, ktorú obydliu žalobkyne poskytuje Trestný zákon.
18. Účelom napadnuté uznesenia je predovšetkým ochrana žalobkyne, jej fyzická integrita a psychické zdravie, preto je dôvodné poskytnúť jej ochranu aj mimo vlastného obydlia. Z dôvodov, ako súd uvedené vyššie, sa stotožnil odvolací súd aj s rozhodnutím o uložení zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s presne stanovenými výnimkami. Keďže k verbálnym stretom, s možným vyvrcholením do fyzického ataku, môže dôjsť v podstate kdekoľvek, takéto rozhodnutie sa javí ako opodstatnené. V zhode so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že takto uložený zákaz nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do osobnej slobody žalovanej, jej pohybu a pobytu, keďže neboli osvedčené v konaní také miesta, ktoré sporové strany pravidelne spolu navštevujú, a v dôsledku rozhodnutia súdu by mala byť žalovaná z ich návštev vylúčená. Odvolací súd však apeluje na žalobkyňu, aby svojim vlastným konaním nemarila toto súdne rozhodnutie tým, že úmyselne bude navštevovať miesta, o ktorých vie, že sa tam zdržiava žalovaná, predovšetkým obydlie žalovanej.
19. Za daného stavu považuje odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. za vecne správne, vyporiadajúce sa so zásadou účelnosti a proporcionality pri ukladaní zákazov žalovanej. V tomto rozsahu ho odvolací súd potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Vzhľadom na podané odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania, preskúmal odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku III., pritom dospel k záveru o splnení predpokladov pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
22. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.
23. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
24. V konkrétnej veci dôvodia aplikáciu ust. § 257 CSP okolnosti na strane sporových strán aj okolnostiach v danej veci.
25. K okolnostiam na strane sporových strán odvolací súd udáva, že zohľadnil ich príbuzenský vzťah, ktorý je potrebné sanovať v najvyššej možnej miere, resp. neeskalovať konflikt medzi nimi. Z obsahu spisu má odvolací súd osvedčené, že majetkové pomery strán nie sú priaznivé, o čom svedčia rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré sú viazané na stav materiálnej núdze žiadateľov. V takom prípade by povinnosť náhrady trov konania protistrane mohla viesť k ďalšiemu prehĺbeniu ťaživej finančnej situácie povinnej strany a viesť k ďalším konfliktom medzi sporovými stranami, čomu mieni odvolací súd predchádzať.
26. Zároveň, nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán dôvodia aj okolnosti danej veci. Odvolací súd mal v konaní osvedčené fyzické ataky medzi sporovými stranami, podľa dokazovania vykonaného v priestupkovom konaní však možno usudzovať, že žalobkyňa svojim konaním nepochybne prispela k vyústeniu situácie zo dňa 21.10.2022, ktorá je hlavným dôvodom poskytnutej súdnej ochrany. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa svojím správaním pomerne zavinila potrebu začatia predmetného súdneho konania. Okrem toho, účelom napadnutého uznesenia je chrániť obe sporové strany pred ďalšími konfliktami, uložené zákazy sú teda v ich spoločnom záujme.
27. Za daného stavu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku III. tak, že žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov konania nepriznáva.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP, poukazujúc pritom na vyššie zmienené okolnosti na strane sporových strán aj danej veci, ktoré spravodlivo dôvodia takého rozhodnutie.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).