Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ntok/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému U. P., nar. XX.XX.XXXX v N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, vo veci návrhu na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. mája 2014 takto

rozhodol:

Podľa súd návrh odsúdeného U. P., nar. XX.XX.XXXX v N. na povolenie obnovy konania smerujúci proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

odôvodnenie:

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 boli U. P. a S. F. uznaní za vinných z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), h) Tr. zák. účinného do 31. júla 2001, na tom skutkovom základe, že dňa 14. júla 2000 v odpoludňajších hodinách po tom, čo na samote zvanej Morské oko v obci Ivanovce, obžalovaní S. F. a U. P. zistili, že E. P., s ktorým sa tesne pred tým zoznámili, býva v rodinnom dome č. XXX sám, vytipovali si, že tento môže mať väčší obnos peňazí a cenností a po vzájomnej dohode obaja vošli do domu E. P. nezisteným spôsobom a prinesenou sekerou strednej veľkosti, obaja obžalovaní zaútočili na E. P., ktorý sa v tom čase nachádzal v kuchyni tak, že ostrím, ako aj tupou časťou sekery ho opakovane udierali najmä do oblasti hlavy, ale aj chrbta a dolných a horných končatín, pričom údery, najmä na oblasť hlavy, ktoré boli vedené veľkou intenzitou spôsobili poškodenému smrť a tak mu spôsobili celkovo 35 tržnozmliaždených, sečných a bodných rán, pričom, keď sa E. P. počas útoku sekerou bránil, obaja obžalovaní mu na zemi zviazali ruky a nohy kusmi nezistenej látky a následne ho prikryli perinou, pričom obaja obžalovaní prehľadávali miestnosti domu a odcudzili potraviny, a to údené mäso, mäsové výrobky, chlieb a dva poháre sterilizovaných uhoriek v celkovej hodnote asi 314 Sk.

Za to bol obžalovanému U. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pričom pre výkon uloženého trestu bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 01.01.2006 zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. apríla 2001, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. júna 2001, sp. zn. . Zároveň bolo podľa , Tr. zák. účinného do 01.01.2006 rozhodnuté o zhabaní veci - sekery, ktorej vlastníkom sa stal štát. Napokon podľa bol U. P. spoločne a nerozdielne s S. F. zaviazaní nahradiť poškodenej Y. P. škodu vo výške 53 101,80 Sk.

Dňa 09.09.2013 bol Krajskému súdu v Trenčíne doručený návrh odsúdeného U. P. na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010. Vo svojom návrhu U. P. uvádzal, že bol odsúdený nevinne, nakoľko vraždu spáchal sám F., k čomu sa tento aj priznal. Už predošlý návrh na obnovu konania mu bol dňa 08.07.2010 nezmyselne zamietnutý, keď súdy vedia, že je nevinný a vraždil sám F.. Žiada len pravdu a spravodlivosť a nemieni ďalej trpieť za to, čo on nikdy neurobil. Naopak, štát by mu mal byť vďačný, nakoľko len vďaka jeho udaniu mohli chytiť pravého vraha F. a objasniť odložený a nevyriešiteľný prípad. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal o povolenie obnovy konania.

Krajský súd v Trenčíne dňa 25.10.2013 na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. rozhodol tak, že podľa z dôvodov návrh odsúdeného U. P. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 odmietol.

Na podklade sťažnosti podanej odsúdeným rozhodol Najvyšší súd SR dňa 22.01.2014 uznesením, sp. zn. tak, že podľa zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 25.10.2013 a krajskému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, v podstate z tých dôvodov, že boli v konaní o obnove konania porušené práva odsúdeného, nakoľko v jeho prípade boli splnené dôvody povinnej obhajoby, pričom odsúdený obhajcu nemal.

Následne krajský súd po vrátení spisového materiálu Najvyšším súdom SR odsúdenému ustanovil obhajcu, keďže tento si ho sám nezvolil.

Medzitým odsúdený doplnil svoju pôvodnú žiadosť o obnovu konania o ďalšie podania, a to zo dňa 13.01.2014, doručené krajskému súdu 17.01.2014, ďalej zo dňa 29.01.2014, doručené krajskému súdu 04.02.2014, zo dňa 25.02.2014, doručené krajskému súdu 25.02.2014, zo dňa 20.03.2014, doručené krajskému súdu 24.03.2014 a zo dňa 01.05.2014, doručené krajskému súdu 05.05.2014. Svojimi podaniami, ktoré pomerne obsiahlo odsúdený odôvodnil, sa domáhal obnovy konania v podstate z troch dôvodov. Prvým bola skutočnosť uvádzaná už v jeho prvom podaní, t. j. že bol odsúdený nevinne, nakoľko vraždu spáchal F. sám, k čomu sa aj tento priznal. On bol odsúdený nevinne a žiada len spravodlivosť. Druhým dôvodom, pre ktorý by mala byť povolená obnova konania je skutočnosť, že pri ukladaní trestu bola použitá tzv. asperačná zásada, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý mu bol ukladaný za použitia ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pričom s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012 bola táto zásada zrušená, preto musí u neho dôjsť k zníženiu trestu. Tretím dôvodom pre povolenie obnovy konania je skutočnosť, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov pre trestný čin vraždy za súčasného zrušenia výroku o treste Okresného súdu Bratislava V z 27.04.2001, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001, sp. zn. , pričom ďalšími rozhodnutiami, a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. zo dňa 30.03.2006 mu bol uložený trest odňatia slobody na 5 rokov nepodmienečne a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 23.04.2002 mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne, čím bola prekročená maximálna hranica trestnej sadzby 15-tich rokov odňatia slobody uvedená v § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože v skutočnosti vykonával 16 rokov trestu odňatia slobody.

Krajský súd dňa 6. mája 2014 rozhodujúc v zmysle vo veci vykonal verejné zasadnutie a vypočul odsúdeného, ktorý na podanom návrhu zotrval, pričom v plnej miere poukázal na písomné odôvodnenia svojho návrhu.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému bol ukladaný trest v trvaní 10 rokov, ďalej rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota v trvaní 5 rokov a napokon aj Okresným súdom Bratislava V v trvaní 1 rok sa domnieva, že bola prekročená maximálna

hranica pre uloženie tohto druhu trestu v zmysle , čo samo o sebe odôvodňuje povolenie obnovy konania vo veci. V ďalšom sa pridržal písomných podaní odsúdeného, ktoré boli konštatované krajským súdom a kde odsúdený poukázal na ďalšie dôvody, pre ktoré by mala byť povolená obnova konania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania považuje za nedôvodný a navrhla ho v zmysle zamietnuť, nakoľko nie sú podľa jej názoru splnené dôvody na jej povolenie v zmysle Dodala, že ustanovenia, ktorým bola zavedená asperačná zásada do nadobudla účinnosť až 01.09.2003, pričom skutok odsúdený spáchal skôr, a teda ani mu nebol ukladaný trest s použitím tzv. asperačnej zásady.

Krajský súd po preskúmaní návrhu odsúdeného dospel k nasledujúcim záverom.

Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v <aspi:// module='ASPI'&link='%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v <aspi://module='ASPI'&link=' %2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523394'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.

V zmysle ustanovenia , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pokiaľ ide o odsúdeným uvádzaný prvý dôvod na obnovu konania smerujúci proti výroku o vine a treste, krajský súd posudzujúc dôkazy, ktoré by mali odôvodňovať povolenie obnovy v tomto smere, zistil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 8. júla 2010 bol už raz návrh U. P. na povolenie obnovy konania, ktorý podal vo veci rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 podľa zamietnutý, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa Z návrhu odsúdeného v predmetnom konaní je pritom zrejmé, že novou skutočnosťou odôvodňujúcou povolenie obnovy konania malo byť priznanie S. F. pred spoluväzňom D. X. a osobami s prezývkou „C.“ resp. „C.“, že vraždu spáchal sám a odsúdený P. sedí nevinne. Z uznesenia krajského súdu v tomto predchádzajúcom konaní napokon vyplýva, že uvedené skutočnosti vyhodnotil ako súdu už skôr známe, nakoľko už z odsudzujúcich rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky je zrejmé, že odsúdený P. aj v pôvodnom konaní svoju obhajobu založil na tvrdení, že je nevinný a vraždil výlučne odsúdený F.. Pritom spoluodsúdený F. bol v pôvodnom konaní k účasti U. P. na vražde taktiež vypočutý a jeho výpoveď, ako aj výpoveď odsúdeného P. bola v kontexte aj s ďalšími dôkazmi súdmi vyhodnotená. Následne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. bola podľa sťažnosť odsúdeného U. P., ktorú podal proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 8. júla 2010, zamietnutá.

Z uvedeného potom vyplýva, že aktuálne podaný návrh odsúdeného U. P. na obnovu konania uvádza v tejto časti tie isté skutočnosti a dôkazy, pre ktoré už bol skôr právoplatne zamietnutý a vo vzťahu k uznanej vine je návrh nanovo podaný len opakovaním rovnakých dôvodov, pričom krajský súd v súčasne vedenom konaní rozhodujúc o návrhu odsúdeného nezistil v tomto smere oproti predošlému návrhu žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania v zmysle , čo by napokon samo o sebe odôvodňovalo odmietnutie návrhu podľa z dôvodov

Pokiaľ ide o druhý dôvod uvádzaný odsúdeným a to, že trest mu bol v pôvodnom konaní ukladaný za použitia tzv. asperačnej zásady, čo samo o sebe s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2012, ktorým bola táto zásada zrušená, odôvodňuje povolenie obnovy konania, ani tu sa krajský súd s takýmto názorom nestotožnil. Najvyšší súd SR pri ukladaní trestu U. P. rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.03.2010 síce ukladal trest s použitím ustanovenia Tr. zák., avšak bez použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá bola zavedená do účinným od 01.09.2003, pričom skutky, za ktoré trest ukladal, boli spáchané skôr. Použitie ustanovenia Tr. zák. platného v čase spáchania činu vyjadrovalo skutočnosť, že išlo o trest súhrnný. Až po účinnosti bol do v ustanovení doplnený ods. 2, podľa ktorého sa upravovala trestná sadzba v zmysle tzv. asperačnej zásady a ods. 3 tohto ustanovenia potom obsahoval zásady pre uloženie súhrnného trestu. Vzhľadom k uvedenému ani vyššie citovaná argumentácia odsúdeného neodôvodňuje povolenie obnovy konania.

Napokon pokiaľ ide o posledný dôvod uvádzaný odsúdeným, že uložený trestom vo výmere 10 rokov, s prihliadnutím na ďalšie vyššie citované rozhodnutia súdov, došlo k prekročeniu maximálnej výmery trestu 15 rokov určenej zákonom v ustanovení § 39 ods.1 Tr. zák. účinného v čase činu pre trest odňatia slobody, ani tomuto nemožno prisvedčiť.

Ako vyplýva z registra trestov a napokon aj rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , U. P. bol rozhodnutiami predchádzajúcimi rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 viackrát odsúdený.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 27.02.2001 sp. zn v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001 sp. zn. bol U. P. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 27.06.2005. Pretože obžalovaný nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia bol mu dňa 10.09.2002 tento trest premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 09.10.2004.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , zo dňa 23.04.2002 bol U. P. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý vykonal dňa 03.07.2003.

Napokon rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.03.2006, sp. zn. bol U. P. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý v čase rozhodovania Najvyššieho súdu ešte vykonával a mal ho vykonať dňa 15. marca 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní v konaní pod sp. zn. riešil otázku, či všetky tieto odsúdenia sú podkladom pre ukladanie súhrnného trestu v predmetnej trestnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. proti U. P., pričom dospel k záveru, že súhrnný trest je potrebné ukladať len vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 27.04.2001, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001 sp. zn. . Pokiaľ ide o odsúdenia Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. z 23.04.2002 najvyšší súd skonštatoval, že v danom prípade nejde o súbeh trestných činov, ale o typickú recidívu

trestnej činnosti, preto vo vzťahu k tomuto odsúdeniu neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody. Aj pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 30.05.2005 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.06.2006, sp. zn. , ani vo vzťahu k tomuto rozsudku neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Tieto svoje závery najvyšší súd riadne odôvodnil, pričom krajský súd rozhodujúci aktuálne o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného na ne poukazuje.

Napokon najvyšší súd v odôvodnení tiež uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, za súčasného rešpektovania ustanovenia § 36 Tr. zák., uložil obžalovanému U. P. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v maximálnej výmere 10 rokov, ktorá vzhľadom na doposiaľ nevykonaný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo výmere 5 rokov, neprevyšuje maximálnu možnú výmeru trestu odňatia slobody, upravenú v tom čase platnou právnou úpravou.

Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na ustanovenie § 36 Tr. zák., podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu, uloženého skorším rozsudkom, prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom, pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

Krajský súd zistil, že z trestov uložených skoršími rozsudkami bol v čase vyhlásenia rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 nevykonaný len trest odňatia slobody uložený U. P. Okresným súdom Rimavská Sobota zo dňa 30.03.2006, sp. zn. vo výmere 5 rokov. Ďalšie dva tresty uložené predchádzajúcimi rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava V, tak ako je konštatované vyššie boli už v čase rozhodovania Najvyššieho súdu SR vykonané (dňa 03.07.2003, resp. dňa 09.10.2004). Z vyššie uvedených dôvodov neboli pri ukladaní trestu U. P. rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 31.05.2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.03.2010 porušené ustanovenia § 36, resp. 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebola prekročená najvyššia zákonom dovolená výmera pre trest odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený U. P. vo svojich podaniach neuviedol žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, preto jeho návrh na povolenie obnovy konania podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať na

podpísanom súde do troch dní od jeho oznámenia.