Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/38/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 22. januára 2014 v trestnej veci odsúdeného

J. M. a spol., pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,

ods. 2.písm. b/, písm. h/ , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 25. októbra 2013 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie

a Krajskému súdu v Trenčíne sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. októbra 2013, sp. zn. , podľa

z dôvodov odmietol návrh

odsúdeného J. M. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,

sp. zn. , z 31. mája 2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 10. marca 2010.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. M., ktorú

podrobne písomne odôvodnil.

V sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, že priznanie

sa vraha P. nie je novou skutočnosťou. Odvoláva sa na vyjadrenie prezidenta Slovenskej

republiky (po zamietnutí obnovy konania z roku 2010), že obnova konania mala byť povolená

a súd mal urobiť revíziu spisov. U odsúdeného bola pri ukladaní jednotlivých trestov

2

prekročená maximálna hranica trestnej sadzby do 15 rokov, čo považuje za porušenie zákona.

Podľa neho mal byť uložený trest súhrnný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada

o zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, o povolenie obnovy konania a správne

započítanie uložených trestov.

K podanej sťažnosti sa písomne 26. novembra 2013 vyjadril krajský prokurátor, ktorý

považuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2013 za zákonné vo všetkých

výrokoch, a preto navrhuje sťažnosť odsúdeného z 13. novembra 2013 zamietnuť podľa § 193

ods. 1 písm. c/ , inak postupom podľa Trestného

poriadku.

Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť

odsúdeného je dôvodná, ale z iných dôvodov ako odsúdený uvádzal.

Podľa , obnovu konania možno povoliť len

na návrh oprávnenej osoby. V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy

konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

Podľa ustanovenia v konaní o mimoriadnych

opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak ide o prípady uvedené v § 37

ods. 1 písm. a/, písm. b/, alebo písm. c/ .

Podľa po vznesení obvinenia musí mať obvinený

obhajcu už v prípravnom konaní ak

písm. a/ je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní

v zdravotníckom ústave,

písm. c/ ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

3

Ak si v týchto prípadoch obvinený nezvolí obhajcu sám, resp. mu ho nezvolí iná

oprávnená osoba, ustanoví mu ho štát prostredníctvom sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že Krajský súd v Trenčíne

sa dostatočným spôsobom nezaoberal podstatnou skutočnosťou, podľa ktorej bolo porušené

právo sťažovateľa na obhajobu a nevenoval pozornosť tomu, že odsúdený je vo výkone trestu

odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin.

Vzhľadom k tomu, možno konštatovať, že odsúdený J. M. nemal možnosť

dostatočným spôsobom sa obhajovať, keďže boli splnené dôvody povinnej obhajoby v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku, pričom odsúdený obhajcu nemal. Právo na obhajobu

je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu ( ).

Je nepochybné, že odsúdený J. M. bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.

, z 31. mája 2006 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , z 10. marca 2010 spolu s obvineným T. P. uznaný za vinného

z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods.1, ods. 2 písm. b/,

písm. h/ , za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

10 rokov. Pre výkon uloženého trestu bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Odsúdený J. M. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody Leopoldov.

Obvinený má predovšetkým právo zvoliť si obhajcu. Na to sa mu určí primeraná

lehota, ak si obhajcu nezvolí hneď, alebo vyhlási, že si obhajcu nechce zvoliť. Ak si v tejto

lehote obvinený nezvolí obhajcu a nezvolí mu ho ani iná oprávnená osoba uvedená v § 39

ods. 2 , musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že u odsúdeného J. M. boli

splnené podmienky povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Trestného

poriadku vo vzťahu k ustanoveniu .

4

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. januára 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová